Type your search keyword, and press enter

Zaseknutia, Proxy, disko príbeh.

Michal-Boťanský-Proxy-disko-príbeh-zaseknutie

Tento článok bude pre tých z nás, čo sa niekedy v živote zasekli, či sú zaseknutí a nechcú isť ďalej, lebo im chýba presne tá nepodstatná informácia, ktorá aj tak nič nezmení.

Môj príbeh zaseknutia začal nenápadne. Mám to šťastie, že pri mne stoja ľudia, ktorí ma podporujú. Na začiatku, keď som začínal s biznisom, obehal som všetkých mojich kamošov, povedal som im, čo idem robiť. Zopár z nich uverilo, ale bolo aj ohŕňanie nosom. Mnohí viete, aký som bol. Kto vie ako by som sa ja zachoval na ak by som bol ich(Vašom) mieste.

Pani doktorka bola vždy mimoriadne múdra, rozhovory s ňou mali hlavu aj pätu pre mňa. Počas jedného z rozhovorov ma varovala pred falošnou vonkajšou motiváciou, zadubeným počúvaním druhých ľudí a syndrómom vyhorenia. Upokojil som ju, aby bola úplne pokojná, pretože viem, čo robím. Všetko som mal pod kontrolou.

Ako som sa mýlil. Sexi žlté auto som nikdy nechcel, na zrazu sa ocitlo v mojej knihe snov, ktorú som zmenil na ciele spolu s ďalšími vecami. Bol som úplne šťastný, žiaril som, všetko som videl v ružových okuliaroch, teda navonok som tak pôsobil. Začal som počúvať všetkých tých “úspešných”. Jedného dňa som sa prebudil, nevedel som ísť ďalej.

Začal som čítať knihy, pozeral som online semináre. Bolo to bolestivé obdobie, keď som si uvedomil, že vlastne nežijem to, čo chcem. Musela prísť životná zmena. Vyhľadal som profesionálnych koučov, psychológov a človeka, ktorý mi dal jedno telefónne číslo, aby som skúsil robiť to, čo ma baví.

Pokašľal som toho veľa, mnoho ľudí odo mňa odišlo. Nečudujem sa im. Veď som bol “parádny”. Je úplne jedno, čo napíšem, minulosť nezmením. Čo viem zmeniť, je to, čo robím teraz a to, čo budem robiť zajtra.

Mnoho z nás je zaseknutých, pracujeme v prácach, ktoré neznášame. Častokrát za almužnu. Jediný, kto z nás profituje, sú majitelia korporácií, ktoré zarábajú obrovské peniaze, majú čoraz väčší zisk. My riešime svojich 160 (pracovných hodín), žabomyšie vojny a prečo zdraželo maslo.

Pozri, zaseknutie je úplne prirodzená súčasť života. Knihy, kurzy, ľudia, kamoši, nakopanie zadku. Neexistuje jednoznačný recept ako sa z toho dostať. No ak zostaneme stáť vo dverách, nepôjdeme dopredu ani dozadu. Jeden môj kamoš často vraví: ”Ak chceš ísť  dopredu, musíš byť ochotný ísť pár krokov dozadu.”

Majstri sveta, kamoši, naše okolie, sú často prekážkou za naším úspechom. OK niekedy sme to aj my sami. S najväčšou pravdepodobnosťou naše okolie nám ten úspech nedopraje. Preto si dajme pozor na ľudí, s ktorými trávime čas, od koho si berieme informácie, vedomosti. Úspech môže prísť po nás odvšadiaľ, aj v obývačke na gauči, ale to budeme musieť spraviť niečo senzačné.

Skutočný úspech nás vyvedie za hranice našich bežných dní, na nepoznané miesta, prinesie nových ľudí. Začneme vymieňať svoj čas, vedomosti za úspech ďalších ľudí. Ako hovorí Kevin Spacey: “Ak máme dostatok šťastia, že sme sa dobre pracovali, je našou zodpovednosťou poslať výťah späť.” Pozri, ak sa nechceme podporovať, tak si aspoň nezavadzajme a neubližujme si. Lebo o pár týždňov možno ty budeš potrebovať to, čo mám ja a ja to, čo máš ty.

Nech sme akokoľvek zaseknutí, našou povinnosťou je vyhľadať takých ľudí, ktorí si zaseknutím prechádzajú dennodenne a držať sa ich, pokiaľ nám poriadne nenakopú zadok, aby sme pochopili, že ten prvý krok robíme my. No nikdy nezostávajme s ľuďmi, ktorí nám nahovárajú, akí sme neschopní, pretože po čase im uveríme a staneme sa naozaj neschopnými.

Skutočný úspech nie je veľké auto, či dom, ale je to premôcť seba a dosiahnuť, čo sa nám ani v tých najlepších snoch nesnívalo. Hmotné veci sú toho prirodzenou súčasťou. Naša práca je dať svetu Proxy, “pozri toto funguje mne, zober si z toho niečo ty a použi to v tvojom disko príbehu, len tam dočerta nezostávaj stáť.”

Inovácie

Michal Boťanský Inovácie Banská Štiavnica

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu  naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac. 

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich,  takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Dve možnosti

Michal Boťanský našezážitky, video, blog, článok, možnosti

Zatiaľ som bol v telke dvakrát, raz som si to odmakal a druhýkrát, lebo si niekto všimol fotku u mňa v kancli z prvého natáčania. Zatiaľ som natočil deväť videí, začalo sa hovoriť o projektoch, na ktorých robím: Vráble, Zlaté Moravce, Štiavnica, čo je vlastne super, lebo to chcem. Začína to prinášať ľudí, developerov, lastovičky a samozrejme kamošov, čo mudrujú, že robím marketing, PR, predaj, hlúposti a pod. Nie som kameraman, režisér, strihač, moderátor. Robím videá preto, lebo dokumentujem to, čím prechádzam, tvorím si online portfólio a makám na sebe takmer “v priamom prenose”. Čo je najdôležitejšie – budujem svoju vlastnú značku.

Kamera v mobile, aplikácia na strihanie videa, internetové pripojenie a môžeme zmeniť svet. No ten veľký červený gombík sa nezapne sám. Kecov už bolo dosť.

Napísal som 55 článkov o láske, biznise, vzťahoch, online pomôckach, aj o tom, ako môžeme zmeniť svet. Zo začiatku som nevedel, o čom mám písať, nemal som systém, pravidelnosť, robil som chyby. Dnes viem, aké je napísať prvý článok, druhý, tretí a potom dlho nič. Niektoré články majú väčší úspech, iné menší. Neznášal som písať slohy v škole a už vôbec by som nepovedal, že ja raz začnem písať. Áno, písanie berie čas, ale prináša to omnoho viac ako berie, ale to zistíme vtedy, keď začneme.

Fotoalbumy na sociálnych sieťach sú výborné pomôcky ako uchovávanie spomienok na zážitky, ktoré sme zažili so svojimi kolegami, kamarátmi, ale aj rodinou. Tak úplne spontánne vznikol projekt Naše zážitky. Je to miesto, kde zaznamenávame zážitky, ktoré zažívame v podobe fotografií. Zmysel projektu je jednoduchý, mať všetky fotografie na jednom mieste, nezaťažovať sociálne siete, ktoré možno aj tak raz zaniknú. Samozrejme skamarátiť sa s internetovými vyhľadávačmi.

Všetko, čo robím, je pre mňa biznis. Prečítal som mnoho múdrych kníh. No vždy po zavretí knihy sa nestalo v mojom živote nič, teda okrem dobrého pocitu z prečítanej knihy. Začal som tvoriť, dokumentovať, skúšať.

To, čo tvorím, nie sú to reality, financie. To sú nástroje.  To, čo robím, tvorím, je pre mňa niečo viac. 7/24/365 žiadne dovolenky, prázdniny, choroby, výhovorky.  Budujem svoju značku, pretože je to jedna z cenností, ktorú máme vo svojich životoch. Využívam na to online svet, reálny svet, všetky tie pomôcky, algoritmy, ktoré sú nám častokrát bezplatne ponúkané. Chce to kopu práce, trpezlivosti, času, odhodlania.

Veď vždy máme dve možnosti, buď to vytvoríme alebo nevytvoríme, lebo ten čas prejde tak či onak.

O vzťahoch.

Michal Boťanský o vzťahoch

Mám to šťastie, že sa obklopujem ľuďmi, ktorí majú skvelé vzťahy v partnerskom živote ale aj v biznise. Vidím, ako sa správajú jeden k druhému, stoja za sebou, podporujú sa.

Nie som odborník na vzťahy a už vôbec neplánujem byť ním. Všímam si ako sa mnoho z nás správa jeden k druhému. Hovoríme si zvieracími menami, nadávkami a potom chceme, aby sme sa večer v posteli na seba usmievali. Toto je cesta, ktorú za päť alebo sedem rokov ukončíme tým, že si nájdeme iných partnerov. Útek nie je vždy riešenie.

Mať stav vydatá, či používať status ,,exkluzívna spolupráca”, môže znieť viac ako dobre pred kamošmi aj cudzími ľuďmi. Ak ale nepôjdeme rovnakou cestou, ako môžeme uspieť v dôležitých životných oblastiach?  Neberme to tak, že ty musíš robiť to, čo ja. Ide o životnú filozofiu. “Zlatko, stojím za tebou, budem umývať riady celý rok.” Alebo: “Ten obchod bude mimoriadne náročný, no spravím všetko preto, aby sme uspeli.”

Niekto múdry raz povedal: “Skúsme isť po jednej koľajnici, ako ďaleko zájdeme? Skúsme sa chytiť za ruky na druhej koľajnici so svojím partnerom, ako ďaleko zájdeme? Otázky, ktoré zmenia všetko. Hovorí sa, že život je príliš krátky. Neverme týmto kecom, lebo skoro zomrieme. Čomu verme je, že pokiaľ chceme zájsť ďaleko, podporme sa. Keď si budeme hovoriť, že s tebou do toho nejdem, lebo ty nemáš dom, ty nemáš dlhé nechty, možno sa na chvíľu vzdialime, možno aj vyhráme. Pravdepodobne spolu s tým druhým by to mohlo byť naozaj o kus ďalej.

Mať po svojom boku partnera, je jeden z najkrajších darov života. Mnoho mojich klientov mi povedalo tajný recept ich dlhodobých vzťahov, tak isto moji biznis partneri mi prezradili ich tajomstvá úspešného fungovania v biznise. Podpora, vďačnosť, váženie si jeden druhého, obeta pre druhého, či len jednoduché chytenie za ruku. “Starký, zajtra to skús znova.”

A aký je tajný recept na dlhodobý vzťah, či úspešný biznis? Láska. Láska k ľuďom, láska k biznisu, láska k tomu, čo robíme, láska k tomu, kam ideme. Ak niečo milujeme, choďme za tým, lebo keď budeme mat štyridsať, päťdesiatsedem, šesťdesiattri, budeme si už iba zbytočne hovoriť: “Mohol som to aspoň skúsiť.”.

Podporme sa vo vzťahoch, v biznise, na preplnenej križovatke ale aj na sociálnych sieťach. Možno to nebude také rýchle, ale zájdeme o mnoho ďalej.

Algoritmus života

Michal Boťanský Algoritmus života - blog

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí,  vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú. 

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe”  znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”.  Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Marketing

Michal Boťanský Marketing blog

O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.

Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.

Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.

Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.

Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.

Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.

No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.

Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.

Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.

Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.

Dovolenka

Dovolenka Michal Boťanský Banská Štiavnica

Každé ročné obdobie prináša zo sebou  priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života,  je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Skutočný príbeh “Lavička”

Michal Boťanský Banská Štiavnica "Lavička"

Sedeli na lavičke a pozorovali hviezdy nad mestom. To miesto je úžasné, skvelý výhľad, taktiež aj trochu súkromia. Ona bola úžasná, usmievala sa, mala milión otázok. On hm, bol chlap. Po hodine užívania výhľadov, kecania, spoločných úsmevov, prišiel na miesto ďalší pár. On sa ich spýtal, či chcú mať lavičku pre seba. Odpovedali: “Ak by to bolo možné tak ano.” Uvolnili im miesto, nastalo ticho. Šli nočným mestom. On sa usmieval, ona naberala odvahu opýtať sa. Na dolnej ružovej už nevydržala: “prečo sme im uvolnili miesto?” Z neho vyžaroval pokoj, tak aj odpovedal: “ak sa máme v živote dobre a môžeme pomôcť iným, tak je to naša povinosť, pomôcť.” V ten večer ho chytila za ruku a nechali sa unášať tým najromantickejšim mestom.

Strach a motivácia

Michal Boťanský Strach a Motivácia

 

Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.

Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.

Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.

Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.

Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.

Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.

Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.

Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa.  Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”

Vlastná značka

Michal Boťanský vlastná značka

 

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa  pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia.  Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.