Type your search keyword, and press enter

Sila podania ruky

Sila podania ruky

Jednoduchosť, jednoduchosť, jednoduchosť. OK, možno som mladý chalan a zatiaľ som nevybudoval miliardové impérium vo svete biznisu, ani dlhoročné manželstvo. Ale či veríte alebo nie, už nejaký čas mi telefonujú ľudia, pýtajú si moje pohľady ako spraviť to alebo to. Dokonca ma sem tam pozvú aj na večeru, kde to celé rozoberáme, bavíme sa trebárs o tipoch a trikoch ako vylepšiť maličkosti. Tak si vravím, že postupom času ich začnem publikovať. Vlastne, už publikujem.

Pozri, nemám rád, keď robíme niečo z vypočítavosti. Som presvedčený, že čokoľvek robíme výlučne v nás prospech, tak sa nám to skôr či neskôr vráti niekoľkonásobne späť. V dnešnej dobe pri všetkých tým vymoženostiach, ktoré máme, môžeme uspieť bez toho, aby sme uspeli na úkor druhého, či sa jedná o lásku, vzťahy, partnerstvá, biznis, školu, koníčky. Takže je super si uvedomiť, že to, čo sa tu dnes dočítate, nemusí okamžite priniesť nič, ale môže zmeniť všetko. Veď v tom je tá záhada života.

Neverím na prvý dojem, lebo častokrát som ho pokašľal, mnoho ľudí z môjho okolia by o tom vedelo hovoriť. Dobrá správa je, že po čase som si týchto ľudí získal na svoju stranu mojím prístupom. Tak isto neverím na návštevy, stretnutia len, keď niečo potrebujem. “Spoznaj, zaujímaj sa o toho druhého a zisti, či si rozumiete. Ak áno, držme si toho človeka vo svojom živote.” Jednoducho povedané, ak sa ktokoľvek dotkne tvojho srdca viac ako tvojho tela, neváhaj ani chvíľku a toho človeka si drž v živote. Je to tvoja povinnosť. “Neboj sa, dokonalé to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude s nikým, ruku na srdce, pred tým ako sa pozrieš na mňa, pozri sa na seba.” Motivačnú časť článku máme za sebou.

Myseľ, hlava, predstavivosť, podvedomie, vedomie – tu vzniká každá jedna tvoja výhra, prehra, sen, cieľ, vízia. Povieš si: “toto už dávno viem”. Dovoľme si takéto maličkosti pripomínať, veď sme ľudia, zabúdame. Takže pred tým ako spravíš prvý krok, jednoducho si daj do hlavy víťaza a nie obeť. Nech sú okolnosti, realita akékoľvek. Len prosím nikdy nepodceňuj človeka, ktorý nemá nič. Áno aj seba, ak si myslíš, že nemáš nič. Vyhoď všetky oslabujúce vzorce správania preč tak, že ich nahradíš.

Keď máme túto časť za sebou, poďme von.

“Ahoj volám sa (Tvoje meno), idem okolo, stretli sme sa na ochutnávke vína, na prezentácii, futbale a povedali sme si, že keď pôjdem okolo, mám sa prísť pozdraviť. “Prvé takéto stretnutia budú trochu trápne, OK, neskutočne trápne. Ten človek, za ktorým ideme, nás môže vyhodiť, lebo nebude mať čas, náladu, chuť.  Nikdy neberme nič osobne, častokrát schytáme len reakciu na niečo, čo sa stalo pred nami a my sme už len napomohli tomu, aby to celé prasklo. Takže ak nás po prvýkrát niekto vyhodí, o pár dní to zopakujme znova. Jednoducho, niektoré dvere je potrebné zatlačiť silnejšie. Skutoční kamoši sa takýmto pozdravom neskutočne potešia.

Nech som kdekoľvek, vždy sa pozdravím pri čo najväčším počte ľudí, prehodím pár zdvorilostných fráz. Robím to, pretože mám ľudí rád, cítim sa medzi nimi dobre. Keď ma bolí zub, hlava, vždy sa snažím nájsť v sebe silu, z posledného vrecka vytiahnem priateľský úsmev, príjemné podanie ruky. Ak mám náhodou studené ruky a niekto to zbadá, tak vždy vtipne poznamenám, že síce mam studené ruky, ale teplé srdce. Ponaučenie, vždy pozdrav a podaj ruku.

Mám rád krátke zdvorilostné návštevy u priateľov, ale aj u biznis partnerov, pri ktorých sa bavíme o bežných ľudských záležitostiach. Takéto návštevy sú neskutočne dôležité na spoznanie jeden druhého. Päť, desať či dvadsaťminútový rozhovor, ved čo keď sa ukáže, že sme našli kamoša na celý život, alebo sme niekomu zmenili život? Tu sa často stáva, že dostaneme od toho druhého dôveru vo forme novej spolupráce, alebo ponuku na rodinnú dovolenku. Ak pôjde o peniaze, nedávajme ich na prvé miesto, ale berme ich ako vedľajší produkt spolupráce, lebo vieme, ako peniaze už rozkamarátili mnoho vzťahov.

Odvaha roztočiť kolotoč spolupráce, nadviazať nové priateľstvá, posilniť staré , niečo dať na začiatku, vydržať tlak, počiatočný neúspech, dodržať svoje slovo. Ak poviem, že zavolám, pošlem, vybavím, tak to jednoducho spravím, tu nie je priestor na výhovorky. Či pôjde o rodinnú dovolenku alebo biznis. Ak sa chceme pohybovať vo veľkých vodách života, ľudskosť je na prvom mieste. Často začína pozdravom a podaním ruky. Výhovorky, klamstvá, ignorácia, využívanie, to nie sú naši kamoši, nikam nás neposunú, zbytočne blokujú všetko to parádne, ktoré je okolo nás.

Ja a koláčiky

Ja a koláčiky

Slušnosť hovorí o tom, že hosťa sa patrí vždy pohostiť. Človeče a ja ti neviem, čo sa to deje s dobou, nejako na to zabúdame. Často som mal pracovné stretnutia, kde ma nečakal ani len pohár čistej vody. Mohol som za to ja. Nesprávne som sa predal, nedal som dôvod alebo som odflákol dôležitosť stretnutia posunúť druhej strane.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma sa majú vo svojom živote dobre, ale aj s takými, ktorí sa majú ešte lepšie. Tam, kde sa pohybujem je konkurencia a mnohí z nás hľadajú spôsob ako sa odlíšiť jeden od druhého. Skúšame mnohé spôsoby. Najúčinnejší spôsob ako sa odlíšiť od všetkých v biznise, ale aj mimo neho, je byť sám sebou. Toto klišé poznáme z múdrych kníh. No pred tým, ako sa rozhodneme byť sami sebou, je dôležité uvedomiť si, kto vlastne sme, kam smerujeme, čo chceme dosiahnuť, aké sú naše silné stránky, čo máme radi.

Vlastne ono to všetko funguje. Teda pokiaľ nepríde na rad hlad. Vieme, že keď sme hladní, správame sa tak trochu inak, ako keď máme plné brucho. My chlapi vieme, že keď máme doma hladnú ženu, spravíme všetko preto, aby nebola hladná. Radšej jej pôjdeme o polnoci kúpiť na benzínovú pumpu zemiakové lupienky, ako počúvať výčitky typu, ako to zase dýchame. Lenže hlad funguje aj na nás chlapov. Vďaka nemu vzniklo mnoho skvelých vynálezov. Dnes už hrdo môžem tvrdiť, že aj ten môj.

Bol to náročný deň, obed bol veľmi rýchly a ani neviem ako, bol večer a predo mnou posledné pracovne stretnutie. Bol som pohostený šálkou bylinkového čaju a na stole boli pripravené koláčiky. Lenže, mali sme vypísať formuláre. Takže koláčikov som sa ani nedotkol, aby som nič nezašpinil. Našťastie moje písmo je ťažie čitateľné a pani domáca zobrala vyplňovanie formulárov do rúk. Ja som len vtipne poznamenal, že zatiaľ zjem koláčiky. No a tak som ich zjedol všetky. Druhýkrát, keď som prišiel na návštevu s riešením situácie pani domáca vtipne poznamená pánovi manželovi, že príde mladý muž, ktorý im zjedol všetky koláčiky.

Trvalo to niekoľko rokov, čo som hľadal nejakú milú maličkosť k mojej značke. V tento deň sa stal zo mňa chalan, ktorý vyrieši a popritom rád je koláčiky. Dnes už ľudia okolo mňa vedia, že koláčiky musia byť na stole, keď prichádzam na návštevu, či je to pracovná alebo súkromná. Koľko jednoduchosti som vniesol do môjho marketingu, teda prezentácie. To som ešte nespomínal, že vždy aj narozsýpam, veď aby si ma pamätali.

Som zástancom definície, že marketing, ale aj naša práca začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje. Koláčiky som mal rád vždy, stretávanie ľudí sa mi zapáčilo cestou. Všetko, čo robím, robím úprimne, ak sa mi niečo nepáči, tak to nerobím. Každý z nás má niečo, čo má rád, to, čo vie spojiť so svojou prezentáciou, a tak sa odlíšiť od ostatných, ale nie preto, aby sme boli lepší ako ten druhý.

“Medové impérium”

Medové ríše

Je o mne známe, že budujem svoj sen. Stretávam sa často s ľuďmi, ktorí budujú alebo už vybudovali svoje sny. Učím sa od nich alebo si vymieňame skúsenosti. „Michal počuj máme vážny problém s ľuďmi,” znel začiatok rozhovoru kamošky, ktorá vedie nádejnú firmu v Nitre.

Keď som sa začal pohybovať vo svete biznisu, tak mi bolo povedané, že si môžem vybudovať svoju firmu. Mal som osloviť svoje okolie, možno sa to niekomu zapáči a pridá sa ku mne. Vtedy som sa šťastnou náhodou prvýkrát obklopil ľuďmi. Moje správanie, teda prístup k nim, nebol najšťastnejší. Myslel som si, že mojou úlohou je ľudom dávať príkazy, poučovať ich. Takmer všetci odišli. Mne nezostávalo nič iné, ako reštartovať svoju filozofiu, biznis, hlavu a vlastne všetko. Nesypem si popol na hlavu za to, že som niečo pokazil, veď vlastne takéto lekcie nás posúvajú dopredu.

„Líder nie je šéf, líder je pozícia, kde sa človek neustále učí a slúži ľudom,” bola cenná lekcia z môjho prvého pokusu v biznis svete, ktorú som dostal. Mal som vtedy dve možnosti, vykašlať sa na to alebo to skúsiť ešte raz. Povedal som si, že sa premôžem a vybudujem niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Vyhrnul som si rukávy, chvíľu som sa aj zamestnal, pre mňa to bola jedna z najhorších skúseností za posledné obdobie. Na mimoriadne nenápadnom stretnutí s kamošom, ktorý podnikal už niekoľko rokov, som sa dozvedel myšlienku: „Použi všetko čo máš, veď koniec koncov už teraz robíš to, že ak uspeješ ty, tak uspeje aj ten druhý.” Nech to znie akokoľvek hnusne, vytriedil som ľudí, začal som nadväzovať nové kontakty. „Nezaujíma ma čo máš, zaujíma ma kam ideš.” To je otázka, ktorú si kladiem pri novom stretnutí. Prestal som hľadať vzory a od každého si niečo zoberiem.

Vtedy som sa rozhodol, že nemusím byť najlepším obchodníkom, ani článkom, ale obklopím sa lepšími ako som ja. Keď prišiel prvý takýto šikovný, tak som sa zľakol, že naozaj bude lepší ako som ja sám. Našťastie rýchlo odišiel. Vtedy som sa skamarátil s dôležitým človekom, ktorý vedie svoj tím ľudí a začal som si sním vymieňať vedomosti, lepšie povedané, skôr som od neho vyťahoval všetko čo sa dalo. Myšlienka, ktorá ma nadchla bola “medové ríše”. Začal som tento výraz viac študovať a časom aj používať tam vonku. Samozrejme, hneď ma okolie zaradilo do ďalšej skupiny bláznov. No tentokrát som sa z toho začal tešiť viac, lebo výsledky dlho na seba nenechali čakať.

Moja definícia úspechu je vedieť komu zavolať pri akejkoľvek situácií s tým, že keď budem vedieť nabudúce ja, tak mi zavolaj . No pred tým by bolo super sa zoznámiť a  priniesť ľudí do môjho života. Neuvedomoval som si, že kľuč k tomuto mám ja vo svojich rukách. Ak používame to, čo robíme, zároveň ako aj vzdelávanie, nikdy sa neprestaneme učiť. Krásna myšlienka, však?

Filozofia “medového impéria” je úplné jednoduchá. Chcem, aby sa ľudia okolo mňa mali dobre, tým pádom budú pracovať efektívnejšie, možno aj kratšie, zostane im viac času na ich život, rodinu, koníčky. Aké jednoduché na pohľad. „My nebudujeme biznis, my budujeme ľudí, ktorí budujú náš biznis,” Zig Ziglar, jeden z velikánov obchodu minulého storočia. Začal som si spájať maličkosti, jedného dňa som prestal chodiť do práce. To, čo tvorím, sa netvorí iba v kancelárii, nie je to práca, ktorú môžem dať nabok a odísť niekam len tak. Je to celok, ktorý tvoria ľudia okolo mňa. Mojou úlohou je všetkých týchto ľudí dať dokopy, aby vytvorili to, čo sa od nás vyžaduje. Preto používam humor, ospravedlnenie, preberanie zodpovednosti za tímovú prácu na seba, rozprávanie jazykom toho človeka, s ktorým som. Zjednodušovať prácu, navádzať ľudí na riešenia, vypočuť si ich, pochváliť ich, odmeniť za dobre vykonanú prácu, či prístup. Teraz prichádza najťažšia časť, zapojiť ľudí do diania

Ukázať ľuďom skutočnú tvár, keď sa niečo nepodarí, ale aj keď sa niečo podarí. Nepíšem o sťažovaní, prehnanej motivácií. Jednoducho, ak ma ide roztrhnúť, ľudia okolo mňa to vedia, ale aj ak sa podarilo skórovať. Sme na jednej lodi. Ja ako líder sa zaujímam, či niečo v tíme chýba alebo je prebytok. Schválne, všimnime si, ako sa k nám správa spoločnosť (firma, kamaráti), keď nás prijímajú medzi seba, všimnime si, ako sa neskôr okolnosti často zmenia. Tak isto sa pozrime na mnohé firmy, rodiny, ktoré z ničoho vybudovali impériá, dynastie aj bez peňazí, kontaktov, šťastia. Nie, neodbáčam od témy, medové impériá vieme vybudovať v biznise, ale aj v rodine.

Tam vonku je vážny problém, týka sa mnohých firiem, rodín, teda aj nás. Metóda cukor bič spôsobuje viac dobra ako zla, motivácia začína byť nebezpečná, zo šťastia sa stal produkt, kritika je často osobná, valí sa na nás z každej strany, na všetko máme dnes návody, riešenia. Vzniká obrovský tlak na nás ako jednotlivcov. Potom chceme od svojich kolegov, zamestnancov, šéfov, manželov, frajeriek, aby boli dokonalí a k tomu podávali super výkony v práci.

Medové impérium nie je žiadna novinka, nie je to žiaden návod typu “toto ti zmení život.” No takéto správanie môže spôsobiť značné rozdiely doma, vo firme, ale aj s kamošmi na futbale. Veď vždy sa “ide” ľahšie, ak máme spoločný cieľ.  Čaká nás transformácia vzťahov, biznisov, partnerstiev a toto bude jedna z hlavných tém, ktorá sa začína riešiť.  Jednoducho, buďme lepší, milší, humornejší, prístupnejší, empatickejší, vypočujme si, začnime ísť príkladom. Vlastne, naštudujme si, použime a porovnajme.

Ako vyriešila problém s ľuďmi moja komoška? Jej zamestnanci nedostali vianočné prémie, lebo spôsobili svojou nedbalosťou škodu. Napriek tomu sa stretla s každým členom jej tímu, vyčistili stôl a začali od začiatku. Medzitým sa stala lídrom vo svojej firme aj vďaku tomu, že chce vybudovať “medové impérium”.

Starý, ten nový a kecy

Starý, ten nový a kecy

Koniec roka sa blíži k svojmu záveru. Bilancujeme, vyhodnocujeme a oslavujeme všetko, čo nám starý rok priniesol, ale aj odniesol. Čas vianočných večierkov je v plnom prúde, dostávame ocenenia, darčeky za celoročnú prácu. Bilancovanie odvedenej práce je mimoriadne dôležité. Aj vďaka tomu sa vieme posunúť o krok ďalej.

Prístup, snaha a výsledky súvisia so sebou viac ako si často myslíme. Stáva sa, že vyvinieme obrovskú snahu, máme skvelý prístup, ale výsledky sa nie a nie dostaviť. Rád na túto tému je na každom kroku ako maku. Zabudnime na chvíľku na tu a teraz, aj to, že čas rýchlo letí, taktiež, že musíme to alebo to, nezaraďujme sa do skupín, nepodceňujme sa, ani nevyvyšujme. Strojcom svojho úspechu je vždy ten človek, ktorého vidíme ráno v zrkadle. Životné šťastie, postavenie hviezd, byť na správnom mieste v správny čas, osud, karma, každý z nás niečomu verí. Veď schválne, pozrime sa za seba kam nás prinieslo to, čomu veríme. „Áno, keby mi tak uverili aj ostatní, keby mi uverila ona, on, čo všetko mohlo byť inak.” Často sa sťažujeme nad situáciami, ktoré ovplyvniť nevieme. Môžeme ľudí zmanipulovať na krátky čas, po čase aj tak odídu. Čo ovplyvniť vieme sú príležitosti, ku ktorým sa dostaneme, ale tie nenájdeme doma na svojom gauči.

Nikdy nevieme, čo nás kam prinesie. Jedna z tých múdrych myšlienok, ktoré fungujú aj tam vonku. Stáva sa, že pred tým ako dosiahneme to, čo chceme, spravíme milión pokusov. Tieto pokusy sa nám počítajú už nejaký rok, takže v budúcom roku možno ten milión aj dosiahneme. Prichádzajúci rok bude pre nás kľúčovým, budeme si postupne uvedomovať dôležitosť našich životných hodnôt, to, čomu veríme, to, kto nás obklopuje, to, čo vieme ovplyvniť, to aj ovplyvňovať budeme. Pochopíme, že vyhrať budeme musieť nad sami sebou, aj to, že príležitosti sa premieňajú. Nech sú naše ciele akékoľvek veľké, nastáva čas splniť si ich. Výmena hodnôt, ale aj pochopenie, že dnes má jednotlivec obrovskú silu aj vďaka internetu. Podceňovaný človek sa z večera do rána môže stať celosvetovo známy a úspešný. Jednoduchosť, maličkosti, autentickosť, stlačenie červeného gombíka bude robiť rozdiel, pre ktorý si mnohí z nás svoje sny splnia v prichádzajúcom období.

Nech sú situácie v našom živote akékoľvek, vždy máme možnosť ich upraviť tak, ako si predstavujeme. S novým rokom prichádzajú nové sily, myšlienky, príležitosti, aby sme zmenili to, čo zmeniť chceme. Takže vyhrňme si rukávy, začnime už dnes pracovať na novom roku.

Práca, veľa práce a tie maličkosti za tým.

Práca, veľa práce a tie maličkosti za tým.

Cieľ bol jasne na začiatku stanovený. Považoval som ho od prvej chvíle nemožným dosiahnuť. Vedel som, že možno niečo viem, ale určite nie toľko, aby som dotiahol tento projekt pod svoje krídla. Poznáme to z múdrych kníh, verte sebe, neverte väčšine ľudí, nechoďte s väčšinou a podobné kecy. Neznášam argumentáciu, už vôbec nie v obchodných rozhovoroch. Môžeme mať pravdu alebo obchod. Je to drahé, treba to dokončiť, toľko to nemôže predsa stáť. Pár mesiacov som uveril väčšine, až pokiaľ som nerobil prieskum trhu a spočítal aká skutočnosť vlastne je.

Uveril som svojim výpočtom. Prekonal som strach z komunikácie s veľkou firmou. Zistil som, že oni sú tiež ľudia. Spravili sme zopár ústupkov, spustili sme akciu. Šťastný koniec, tlieskanie, oslavy neprichádzali do úvahy. Poznáte to, ak s niečím začnete, chcete pokračovať do konca. K tomu sme pridali projekt v ďalšom meste. Začali neskoré večere, stretnutia, rokovania, nastavovania. Samé od seba sa to nerozbehlo, tak isto sa to nerozbehlo pretože ja. Milión maličkostí je za každým veľkým príbehom. Zatiaľ sme na  čísle 98.000, no ešte je pred nami kus práce, stovky stretnutí, desiatky neskorých večerov v kancelárií, spojiť niekoľko tisíc tehiel.

Práca na akomkoľvek projekte nikdy nie je prácou jednotlivca, ale celých partií ľudí. Začína to od toho, kto vymyslel myšlienku, projektantov, majiteľov firmy, statikov, elektrikárov, stavbyvedúcich, chlapov na stavbe, žeriavnikov, tých ľudí, čo  “vybavujú papiere”, ľudí, ktorí  prezentujú projekt, kupujúcich, správcov, údržbárov a mnohých ďalších. Nikto nie je dôležitejší alebo menej dôležitejší. Všetci sme na jednej lodi, jeden bez druhého môžeme vedieť stavať najlepšie stavby sveta, no pokiaľ nedokončíme tých milión maličkostí, tak sa nepohneme ďalej.

Čim ďalej som viac presvedčený o tom, že mám v ruke nástroj na spoznávanie ľudí, príležitostí. Vždy som si myslel, že ja som dôležitý a bezo mňa by mnoho vecí nefungovalo. To je možno pravda, mám systém, ktorí iní nemajú, mám rád koláčiky, som dosť vtipný, ale to neznamená, že som nenahraditeľný. Usilovná práca, krok navyše a tímovosť sú akési ingrediencie na pomyslený recept na víťazstvo. Nepodceňujme svoju prácu, nepodceňujme prácu druhých. Iba spoločnými silami dokážeme vytvoriť kvalitný produkt pre tých, ktorí ho potrebujú.

Čo bol ten cieľ, ktorý som mal dosiahnuť?  Tľapnúť si s  jedným z najväčších hráčov v stavebníctve u nás v kraji. Prekonal som strach, seba, neprajníkov, tľapli sme si a prišli výsledky.  Veď pozrite sa sami trebárs aj TU, ako sme na tom.

Naše okolie, ja a odvaha.

michal_botansky_blog_lider_clanok_mentor

Ono je to celé zvláštne. Milión techník, milión receptov, milión možností, milión múdrych kníh, milión víťazov, milión porazených, milión sexy báb, milión zvodných mužov a k tomu obmedzený čas, ktorý nevieme kedy vyprší. Rob toto a budeš šťastný, prečítaj si túto knihu a tvoj život sa zmení, nájdi rovnováhu v živote, inak budeš nešťastný, ak nebudeš poslúchať šéfa, tak prídeš o prácu.

Všetko čo sa deje tam vonku môžeme využiť v náš prospech alebo nevyužiť. „Ak to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto iný”, tak znela “rada” od môjho kamoša, keď som stál pred rozhodnutím, či sa zaregistrovať do MLM firmy alebo nie. Zapáčil sa mi jeho prístup, lebo rozhodnutie plne prenechal na mňa.

Takýto prístup ma zaujal, samozrejme som s tým nespravil nič. Veď prečo by som si z toho mal zobrať niečo pre seba? Vtedy som nemal dôvod. Vlastne dlho som ho nemal. Zmena prichádzala veľmi pomaly, čo mi pomohlo najviac bolo stretávanie sa s novými ľuďmi a to nie hocijakými.

Prestal som čas tráviť s kamošmi na káve, prestal som sledovať bulvár, susedov, televíziu som nahradil za knihy, či články z biznisu, módy, technológií, komunikácie, či ďalšie. Moja práca sa pre mňa postupne stávala životným štýlom. Našiel som si nových kamošov, ktorí sa stali mojimi klientmi, kolegami, ale aj biznis partermi.

Súbojov, ktoré som viedol bolo niekoľko, hlavné boli dva. Prvý bol s mojou hlavou, ten druhý bol makať aj vtedy, keď sa na mňa nikto nepozerá.  Tu vzniká moja poučka “Vyhraj nad sebou v hlave a potom ešte tam vonku.” Pre istotu si nájdite vlastnú. Vraví sa, že najjednoduchší spôsob ako sa naučiť plávať, je skočiť do vody. Tu je to podobné. Až na to, že nemusíme do nikoho kopať, teda okrem seba.

Možno by som na toto celé prišiel sám, to už teraz nezistím. Mám okolo seba dve skupiny ľudí, tí čo mi ukazujú, že môžem isť ešte ďalej a dosiahnuť viac a tých, čo mi ukazujú, že by som nemal. Inšpirácie je vonku kopa. No našou povinnosťou je stačiť ten červený gombík (nie od televízora), dohodnúť si stretnutie, nájsť si čas, využiť príležitosť.

Jeden z ľudí, od ktorého čerpám inšpiráciu mi povedal: „Robme to, čo máme, či vieme, aby nás ľudia spoznali a keď príde príležitosť, využime ju”. Nepovedal nič nové, ale trefné. Povedať, či je niečo správne alebo nesprávne, je dnes náročné. Ale zavolať niekomu, či by to tak mohlo byť, je úplne jednoduché. Teda, ak prevezmeme za seba zodpovednosť a budeme sa radiť s ľuďmi, ktorí už dosiahli to, čo chceme dosiahnuť my.

Mať človeka, o ktorého sa vieme oprieť, ale aj vymieňať skúsenosti v biznise a v živote je nesmierne dôležité. Niektorí z nás majú to šťastie, že sa pri takých narodia, tí ďalší z nás takých stretávajú po ceste životom. No je už na každom z nás, či sa odvážime postaviť, požiadať o ich čas a výmenu skúseností.

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

 

„Dobrý deň, mladý pánko, neviete koľko je prosím vás pekne hodín? A viete mi dať drobné, celý deň som nič nejedol ani nefajčil.” Niekedy sa zľutujeme, siahneme do vrecka po drobných, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili mladého pánka a ďalej sa vrátili do svojho sveta.

Ak chceme kamoša, máme si kúpiť psa, máme veriť sebe, život je príliš krátky, všetci raz zomrieme, žiadne istoty nie sú. Rozširujeme motivačné citáty, radíme druhým ľudom, ako keby sme poznali všetku múdrosť sveta.  Áno, motivačné citáty nám prinesú veľa pozornosti na sociálnych sieťach, ale čo s nimi keď sme na preplnenej križovatke a kričíme po sebe?

Pozrime sa na to takto, mnoho ľudí rozpráva o zmene, aby sme netrčali na jednom mieste, pohli sa ďalej a keď sa pozrieme na nich, tak oni sami takmer nič nemenia. Schovávajú sa za dobré auta, pekné šaty, zvyčajne sú ich životy viac utrápené ako veselé. Majú všetko naplánované alebo používajú čarovnú formulku veď nejako bolo, nejako bude.

Žiadne sťažovanie, no je viac ako dobré si povedať, že kde presne sme, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Píše sa ľahko o tom, že mnoho našich kamarátov, členov rodiny, dokonca šéfovcov nás brzdí alebo ukazuje nesprávny smer. Nie neobviňujme ich, to my sme im naleteli, pretože sme potrebovali niekoho, o koho sme sa  potrebovali oprieť, lebo sme to vtedy nedokázali sami.

Dnes tam vonku je milión príležitostí na vzdelávanie, ďalší milión príležitostí na vytváranie a ešte zostali nejaké príležitosti aj na pokašľanie. Vždy sa nám robí akákoľvek činnosť ľahšie vtedy, keď nám niekto z nášho okolia uverí. Na druhej strane je ťažké uveriť človeku, ktorý si povie, že ide zmeniť svet, ale jeho výsledky nie a nie prísť. Preto častejšie takýchto ľudí opúšťame, pridáme sa k nim až keď uspejú, teda ak vôbec uspejú.

Lenže možno to celé je niekde inak. Už cele stáročia sa my dospeláci sťažujeme na vyrastajúcu mládež. Často práve my dospelí môžeme za to, ako sa správajú mladé generácie. Áno, tam vonku je vražedné tempo, preto radšej dáme pár centov mladému pánkovi, aby sme sa ho zbavili, no niečo podobné robíme svojim deťom. Dostavajú od nás rôzne pútače pozornosti a nezáujem. Čo keby sme najbližšie darovali svojím deťom farbičky, knihu, foťák, tablet, či iné výdobytky dnešnej doby zo slovami: „S týmto môžeš zmeniť svet k lepšiemu. Už teraz sa teším na to, čo vytvoríš.”

Predsa, čo je lepšie ako úprimný záujem a podpora od milovaného človeka? Jasné, nie vždy sa všetko podarí na prvýkrát, ale kto tvrdí, že na prvý pokus to musí vyjsť. Zlyhania sú súčasťou našich ciest. Predsa, aj pred oltárom si sľubujeme v dobrom aj v zlom.

Podpora mladých ľudí od nás dospelých dnes svetu naozaj chýba. Rešpekt iných generácií sa taktiež viac nenosí ako nosí. My sme tí, čo tvoria dobu, trendy, vylepšenia, či život. Podporme ľudí, na ktorých nám záleží, aby zmenili tento svet na lepšie miesto, lebo oni majú v rukách už aj naše životy.

Značka

Značka

V roku 2011 som sa  ocitol v realitách. Moja náplň práce bola jednoduchá. Nájsť nehnuteľnosť na predaj, zaradiť ju do systému realitnej kancelárie, umiestniť ju na inzertné portály, ísť na obhliadku s potenciálnym záujemcom a následne zabezpečiť papierovačky ohľadne predaja.

Priebeh bol zo začiatku hladký, potom prišiel neúspech, no vydržal som a po pár mesiacoch som patril medzi najlepších v kancelárií. Samozrejme už vtedy som si uvedomil, že tam vonku chcem uspieť. Jasné, bol som nafúkanec, ktorý nerešpektoval šéfa, robil som si veci podľa seba, čo ma stálo to, že som prišiel o miesto v realitnom biznise po deviatich mesiacoch.

Vtedy som to bral ako podraz, dnes som vďačný za túto skúsenosť. Na čas som si odbehol do sveta financií, no neskôr som svet financií a realít skombinoval. Rešpekt voči šéfom som mal vždy problematický. Dal som dokopy to, v čom som bol dobrý, doplnil som k tomu kopu samovzdelávania, vyhodil som všetkých šéfov z môjho života, vyhrnul som si rukávy, stanovil ciele a vydal sa na cestu, o ktorej som nič nevedel.

Zmena sa rodila ťažko, dlho. Hľadal som čo je správne, počúval som ľudí, čítal som, mal som stretnutia s koučom. Vtedy prišli prvé úvahy o budovaní značky. Prvý úder pod pás prišiel nečakane, keď niekto povedal, že svoju značku budujeme už od narodenia. Na nás záleží, čo ponúkame svetu a čo si svet od nás kúpi. Druhá rana prišla z knihy Ukaž, co děláš! Bola to veta: “ak si máme zobrať len jednu myšlienku z tejto knihy, tak je to: kúpte si vlastnú doménu www.menopriezvisko.sk.” Sociálne siete majú obrovský vplyv, no menia sa, ich algoritmy tak isto, užívatelia pribúdajú, ale aj ubúdajú. Naša stránka je pod našou kontrolou.

Začal som aktívne ovplyvňovať to, čo ponúkam svetu a čo chcem aby svet vedel o mne. 100 na 100 – v on-line svete, ale aj v tom skutočnom. Články, príspevky, videá sú moje nástroje na sociálnych sieťach, či mojom blogu. Usilovná práca, stretnutia, rokovania, vyjednávania, 24/7/365. Áno, vyberám si s kým trávim pracovnú sobotu alebo nedeľu.

Zoradiť priority, postupy, povedať si, čo idem dosiahnuť, vyhrnutie rukávov a hlavne začať.  Fotím všetko, pridávam k tomu pár viet z práce, nepravidelne natočím video, popritom jem koláčiky. Rešpekt, dlhodobá práca, výdrž, prekonávanie seba už nie sú len motivačné kecy z kníh, ale skutočné pocity, činnosti. Toto je dlhodobá hra, mnohí skončia skôr, ako si myslíme.

Ja som značka, ty si značka nielen tam vonku, ale aj tu na www, či sociálnych sieťach. Veď koniec koncov na pracovnom pohovore predávame samých seba, u klienta sedíme my a nie veľká korporácia, či malá firmička, pre ktorú pracujeme. Naša značka pracuje pre nás, ale aj za nás.

Stačí, keď ľudia budú vedieť, že to je ten chlapík/baba, čo vybaví, zavolaj mu. Aplikujeme tento prístup v každej životnej oblasti. Dokonca začať môžeme aj z gauča, no tam vonku to budeme musieť potvrdiť nielen výsledkami, ale aj našou snahou, prístupom. Sú rôzne spôsoby ako budovať značku, no tým najlepším je uvedomiť si, kto som, čo viem, následne spraviť všetko preto, aby sa o mne svet dozvedel, lebo toto je moja práca.

Návod na vzťahy

Návod na vzťahy

Čím ďalej, tým viac si uvedomujem súvislosť v mojich životných oblastiach, ako sú navzájom poprepájané. Pri pracovných rozhovoroch často prirovnávam balenie báb s biznisom. V prvom prípade, ak sa nám podarí uspieť, tak z toho vznikne láska na celý život. V druhom prípade, obrovský úspech v pracovnej oblasti.

Všetci poznáme, keď prídeme do novej práce, tak najskôr nás zaučia pracovať s nástrojmi, prezentovať produkty, služby, firmu. Tak isto pri balení báb, my chlapi najskôr chceme zaujať humorom, dôležitosťou, nedostupnosťou a potom tým všetkým čo sme dosiahli (auto, dom, značkové červené topánky alebo módne dotrhané rifle). Pri oboch spôsoboch je tu problém z dlhodobého hľadiska. Veľká časť pracovníkov prestane podávať špičkový výkon, zaradí sa do priemeru alebo odíde. Pri babách časom príde niekto iný, kto má väčšie auto, dom, či vie vtipnejšie povedať, aký mal deň.

Už v školách sa učíme základy správania, skúšame nadväzovať prvé priateľstvá, naberáme prvé skúsenosti s podporou svojich kamarátov. Niektorým z nás to ide ľahšie, iným ťažšie. Neskôr v živote tieto skúsenosti zužitkujeme viac alebo menej, teda pokiaľ na ne nezabudneme. Schopnosť vedieť si vytvoriť vzťah, priateľstvo, partnerstvo je jedna z najdôležitejších životných zručností. Stáva sa, že môžeme pre nejaký dôvod prísť o všetok hmotný majetok. No nikdy by sme nemali zabudnúť, čo je dôležité v živote, ako si získať prirodzený rešpekt, získavať priateľov, biznis partnerov, ale si ich aj vedieť udržať a to nie pre sexi červené topánky.

Tieto zručnosti máme v sebe všetci, len každý z nás ich používa iným spôsobom a to nás robí jedinečnými. Dnes nastal čas si ich pripomenúť:

1. Rozprávajme sa o druhých.

Vždy sa zaujímajme úprimne o druhých. Koníčky, práca, sny, ciele, vízie, dovolenky, kam smerujú v živote – teda to všetko čo majú radi. Možno budeme vyzerať čudne, ale ak prejavíme úprimný záujem, budú nás mať ľudia radi.

2. Humor.

Nech je situácia akákoľvek vážna, vždy sa dá použiť štipka humoru na odľahčenie situácie. Je jednoduchšie riešiť aj náročnejšie situácie s uvoľnenou atmosférou, či čistou hlavou a humor je skvelý liek na takéto situácie.

3. Aký problém viem ja vyriešiť Tebe.

Odborné vedomosti sú dôležité, veď preto potrebujeme lekárov, pilotov, zváračov a mnohých ďalších. To, že ja viem niečo iné ako ty, neznamená, že som lepší človek ako si ty, ale viem ti ušetriť čas, možno aj peniaze a vyriešiť tento konkrétny problém.

4. Pravidelné stretnutia.

„Ahoj, idem okolo, prišiel som Ti podať ruku.”  Nech to znie akokoľvek,  spravme to kamošom, biznis partnerom, životným partnerom a výsledky nenechajú na seba dlho čakať. Veď počuli sme o tom ako jeden úsmev, objatie, či podanie ruky spríjemní deň.

5. Podpora.

„Pozri, je to ťažké, ale zajtra to skús znova.” „Stojím za Tebou.” „Sprav ešte jeden krok.” Veď čo je viac, ako keď náš životný partner stojí za nami, alebo keď nám náš biznis partner dôveruje a podpíše exkluzívnu spoluprácu, alebo keď my podporíme svojho kamoša.

6. Byť človekom.

Peniaze sú dôležité. Mať kde bývať, mať čo jesť, to všetko je nevyhnutné k životu. No dať na prvé miesto človeka pred peniazmi, je znak veľkosti človeka. Veď najlepšia investícia je do ľudí. TU

7. Pýtať si radu.

Pozri, toto sa deje v mojom živote a hľadám riešenie, vieš mi s tým pomôcť? Pýtanie rady, názoru, možno aj skúseností druhého nám nemusí našu situáciu vyriešiť, ale môže nás posunúť o krok bližšie k vyriešeniu celej situácie. Nikdy sa nesťažujme.

Bonus: Sex, politika a náboženstvo sú témy, o ktorých by sme sa nemali v spoločnosti baviť.

Tvrdenie, že skvelé vzťahy sú jediný kľuč k úspechu by bolo nie príliš presné. No vedia nám uľahčiť život, prácu, koníčky,  cestu za vytúženými cieľmi a neskutočne zjednodušiť náš život.

O úspechu, motivácií, cieľoch.

o úspechu, motivácií, cieľoch.

Dnes je moderné rozprávať o úspechu, motivácií, cieľoch. Z každej strany na nás vyletujú správne rady, poučky, presné návody čo treba urobiť. Knihy, semináre, celoročné diáre sa dnes predávajú takmer bez reklám. Sľubujú nám pomoc a riešenia našich problémov, stačí, aby sme nasledovali ich presné kroky.

My sa chceme ďalej pohnúť vo svojich životoch, kariérach, vzťahoch, no ešte sme neprišli na to, čo chceme. Sme často viac pasívni ako aktívni, bavíme sa, konzumujeme, takmer vôbec na sebe nepracujeme. Ovládanie našej mysle, empatia, byť človekom, koncentrácia na proces, odbornosť v tom čo robíme je pre nás povrchová záležitosť. Zaujímame sa o najlepších, no tých, čo vytŕčajú z radu, ale sú zatiaľ bez výsledkov, odsudzujeme.

Materiálne veci sú dôležité, no nie najdôležitejšie. Lebo aj z nadupaného nového auta sa tešíme možno prvý pol rok. Kombinácia rovnováhy, zvedavosti, odhodlania, rozhodnosti, trpezlivosti, ochota niečo dať na čas nabok a kráľovská disciplína nám môžu do života priniesť zázraky, výsledky, ľudí, materiálne veci, teda ak sme ochotní pracovať. Niektorí z nás majú to šťastie a dosahujú výsledky skôr, ďalší z nás prídu k výsledkom po piatich, ale aj desiatich rokoch práce.

Chytiť príležitosť a zatiahnuť, alebo naviť a povoliť? Použime všetko čo máme k dispozícií, spravme milión jeden pokusov. Príďme čím skôr na to, čo chceme a začnime tvoriť to naše vysnívané. Toto všetko už dávno vieme, preto si pripomínajme každý deň, že môžeme mať lepší život, šťastie, materiálne veci, vzťahy. Posuňme sa každý deň aspoň o jeden krok ďalej, pracujme takto päť, desať, či pätnásť rokov a až potom sa obzrime späť.