Type your search keyword, and press enter

Dve možnosti

Michal Boťanský našezážitky, video, blog, článok, možnosti

Zatiaľ som bol v telke dvakrát, raz som si to odmakal a druhýkrát, lebo si niekto všimol fotku u mňa v kancli z prvého natáčania. Zatiaľ som natočil deväť videí, začalo sa hovoriť o projektoch, na ktorých robím: Vráble, Zlaté Moravce, Štiavnica, čo je vlastne super, lebo to chcem. Začína to prinášať ľudí, developerov, lastovičky a samozrejme kamošov, čo mudrujú, že robím marketing, PR, predaj, hlúposti a pod. Nie som kameraman, režisér, strihač, moderátor. Robím videá preto, lebo dokumentujem to, čím prechádzam, tvorím si online portfólio a makám na sebe takmer “v priamom prenose”. Čo je najdôležitejšie – budujem svoju vlastnú značku.

Kamera v mobile, aplikácia na strihanie videa, internetové pripojenie a môžeme zmeniť svet. No ten veľký červený gombík sa nezapne sám. Kecov už bolo dosť.

Napísal som 55 článkov o láske, biznise, vzťahoch, online pomôckach, aj o tom, ako môžeme zmeniť svet. Zo začiatku som nevedel, o čom mám písať, nemal som systém, pravidelnosť, robil som chyby. Dnes viem, aké je napísať prvý článok, druhý, tretí a potom dlho nič. Niektoré články majú väčší úspech, iné menší. Neznášal som písať slohy v škole a už vôbec by som nepovedal, že ja raz začnem písať. Áno, písanie berie čas, ale prináša to omnoho viac ako berie, ale to zistíme vtedy, keď začneme.

Fotoalbumy na sociálnych sieťach sú výborné pomôcky ako uchovávanie spomienok na zážitky, ktoré sme zažili so svojimi kolegami, kamarátmi, ale aj rodinou. Tak úplne spontánne vznikol projekt Naše zážitky. Je to miesto, kde zaznamenávame zážitky, ktoré zažívame v podobe fotografií. Zmysel projektu je jednoduchý, mať všetky fotografie na jednom mieste, nezaťažovať sociálne siete, ktoré možno aj tak raz zaniknú. Samozrejme skamarátiť sa s internetovými vyhľadávačmi.

Všetko, čo robím, je pre mňa biznis. Prečítal som mnoho múdrych kníh. No vždy po zavretí knihy sa nestalo v mojom živote nič, teda okrem dobrého pocitu z prečítanej knihy. Začal som tvoriť, dokumentovať, skúšať.

To, čo tvorím, nie sú to reality, financie. To sú nástroje.  To, čo robím, tvorím, je pre mňa niečo viac. 7/24/365 žiadne dovolenky, prázdniny, choroby, výhovorky.  Budujem svoju značku, pretože je to jedna z cenností, ktorú máme vo svojich životoch. Využívam na to online svet, reálny svet, všetky tie pomôcky, algoritmy, ktoré sú nám častokrát bezplatne ponúkané. Chce to kopu práce, trpezlivosti, času, odhodlania.

Veď vždy máme dve možnosti, buď to vytvoríme alebo nevytvoríme, lebo ten čas prejde tak či onak.

Marketing

Michal Boťanský Marketing blog

O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.

Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.

Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.

Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.

Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.

Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.

No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.

Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.

Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.

Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.

Strach a motivácia

Michal Boťanský Strach a Motivácia

 

Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.

Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.

Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.

Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.

Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.

Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.

Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.

Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa.  Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”

Moje prvé video a zmrzka.

Michal Boťanský Banská Štiavnica video a zmrzka

Vzdelávam sa pravidelne, čítam knihy, pozerám videá ,kde sú tipy a triky, stretávam sa  s podnikateľmi. Sledujem trh a jeho smerovanie. Používam online, ale aj offline siete.

O natáčaní videa som začal rozprávať pred dvomi rokmi. Napísal som si akčný plán, o čom budem točiť, ako pravidelne budem točiť. Prvý kameň úrazu bolo rozhodovanie , či budem natáčať videá po anglicky alebo po slovensky. Začal som zvažovať výhody/nevýhody.

Zvažovanie trvalo viac ako dva roky. Poviete si, nebola to pre mňa priorita, dostatočne veľký cieľ alebo až tak som to nechcel. Nech to bolo akokoľvek, myslel som na to neustále, až som zabudol, že ich chcem vytvárať.

Nemal som žiadnu kameru, foťák, program na úpravu videa bol pre mňa komplikovaný a vôbec, veď kto by pozeral moje videá. Na prvý pohľad výhovorky, no v skutočnosti to boli moje obavy, ktoré som nevedel prekonať.

Verím tomu, že všetko, čo sa deje, sa deje pre nejaký dôvod. Dostal som sa k dôvodu natočiť moje prvé video úplné nenápadne. Pozvanie na zmrzlinu od ľudí, s ktorými spolupracujem v mojom biznise. Vtedy som si povedal, zmrzku mám rád, no keď už tam idem, nech spravím niečo užitočné.

“Čaute, sme v Banskej Štiavnici a toto bude video o Banskej Štiavnici a o projekte, ktorý momentálne teraz robím, sledujte, čau.”

Na preplnenom chodníku som vytiahol  mobil z vrecka, bez akejkoľvek prípravy som povedal prvú myšlienku do kamery. Jasné, zazerali po mne, smiali sa na mne, mal som trému, bál som sa. Napriek tomu som to veľké červené tlačidlo s nápisom nahrávaj stlačil.

Natáčal som približne 2 hodiny. Koktal som, nevedel som, čo mám povedať. Ani jeden záber nebol dobrý. Prišiel som domov, naštartoval som program, zoradil scénky, pridal hudbu, v nedeľu večer som nahral video na sociálne siete a v pondelok som to všetko zverejnil.

2300 videní má dnes moje prvé video. Presne o 2300 viac, ako pred tým, pokiaľ som žiadne nenatočil. Nie je dokonalé, mám sa čo učiť, mám svojich dobrých kritikov. Aj takých, čo v živote nestáli pred kamerou. Šiel som s kožou na trh. Použil som to, čo mám, investoval som svoj čas, požiadal som kamošov o pomoc, vytvoril som jednoduché prezentačné video mňa a projektu, na ktorom pracujem.

Prvým videom všetko začalo. Dnes sa mi už hovorí, mám ich za sebou 4. Takže už viem, aké to je keď je vietor, ľudia okolo, mraky, zabudnutý text. Nie neviem, učím sa. Často sa bavíme o osobnostnom raste, marketingu, prezentácii. Video je podľa mňa geniálny nástroj na zlepšenie seba v mnohých oblastiach.

Mne funguje humor, príbeh, moja osobnosť, chaos, žiadne technické kecy, emócie, jednoduchosť. A čo bude fungovať Vám? To zistíme, keď zapneš ten veľký červený gombík Nahrávaj.

5 mojich dôvodov prečo písať blog.

Michal Boťanský päť dôvodov prečo písať blog

Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.

Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”

To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.

Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal  mi tipy a triky,  povedal, že články sú už na mne.

Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.

Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.

Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku.  Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.

Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.

1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.

2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.

3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.

4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.

5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.

Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.

Odmietanie.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Moji kamoši z biznisu vravia, že úspech prichádza po piatich až siedmich rokoch práce. Po mnohých odriekaniach, žiadnych dovolenkách, sem-tam o hlade, či bez benzínu do auta. Samozrejme po miliónoch pokusov.

Na začiatku sú častokrát zlyhania, zrady, triafania sa úplne vedľa, zažívanie odporu  celého sveta každodennou súčasťou. Človek stúpa hlboko pri prechode na druhú stranu. Robí chyby, riskuje, sklame ľudí. Sedí v garáži, či v kancelárii u kamoša, aby mal pripojenie na internet.

Štatistiky sú jasné, mnoho ľudí už neuspelo, padlo na dno, odišlo. Ostala frustrácia, ale aj ďalšie iné nepríjemnosti. To je fakt, vieme o tom všetci. Bojíme sa nových príležitostí. Akonáhle niekto z nášho okolia začne pridávať motivačne statusy na sociálne siete, tak mu radšej ani nereagujeme na telefonát.

Už vieme čo bude nasledovať, príde k nám domov a začne nás prehovárať, aby sme urobili životnú zmenu, keď nie, tak aspoň od neho niečo kúpme. Časom sa stáva, že náš kamoš sa vypracuje na odborníka v danej oblasti. Jeho motivačné citáty sa nám začínajú páčiť. Keď niekto z nášho okolia potrebuje riešenie, tak posielame týchto ľudí k nášmu kamošovi.

To všetko trvá dlho, najväčšia konkurencia je #TuaTeraz, či lacná dovolenka v Afrike. Veľmi ťažko sa zdávame krátkodobých radostí, pre lepšiu budúcnosť. Zameriavame sa na to, čo je trendové, štýlové, ale aj to, čo si budú o nás myslieť spolužiaci, kamaráti. Sme konzumní, spotrebúvame a netvoríme.

Hovorí sa o akej si sile, motíve či dôvode, ktorý poháňa v pred. Prečo, dôvod, poslanie volajme to ako chceme. Často je to tak veľké, že to nevieme ani vysvetliť. Je to tak silné, že všetko ostatné tomu prispôsobujeme.

Tvrdenie, že táto cesta  je pre každého, by bolo úplné nepravdivé. No každý sa môže pokúsiť žiť lepší život. Výsledky nemusia prísť hneď od prvých chvíľ, možno bude treba čas, vzdelávanie, kamošov čo nám pomôžu vo veciach, ktoré nebudeme vedieť, frajerku, či manžela, ktorý nám večer povie, “skús to zajtra znova”.

Príležitostí mať lepší život je okolo nás neúrekom, možno odriekneme kamošové narodeniny, či stretávku zo školy, ale aj letnú dovolenku. Namiesto toho všetkého pôjdeme za našim dôvodom, snom, víziou, dáme si pár rokov času, nebudeme sa s nikým porovnávať, urobíme milión pokusov, obklopíme sa ľuďmi, ktorí nás podporia a vystrelíme na bránku.

Príbeh o novom živote, začne už dnes. Lebo mi sa prekonáme a začneme pracovať, tvoriť, skúšať v tejto chvíli. Toto je ponuka na lepší život, poďme spolu do toho teraz.

Foto príbeh

Jeden z mojich  kamošov mi volal v utorok neskoro večer.

“Čau Michal, robím si do školy prácu. Čo by si chcel, aby som si o Tebe pamätal ak zajtra zomrieš?”

Zamrazilo ma, podlomili sa mi kolena, s tichým hlasom som odpovedal: “kombajny, ferrari, dom”

“Ďakujem.” odpovedal a pokračoval ďalej. “Ak by som zajtra zomrel ja, pamätaj že som blázon do lietadiel. Ešte raz ďakujem, dobrú.”

Toto bola moja motivácia na napísanie článku. Ani nie tak písanie, ako skôr zdokumentovanie, mojich momentov, ktoré som za posledné obdobie zažil.

Michal Boťanský 05Nakreslime si obrázok. Mnoho z nás zažíva rôzne udalosti, niektoré sú oslavné iné o niečo menej. Často svoje fotografie máme skryté v zásuvkách, či v on-line foto albumoch. Možno nastal čas, zoradiť niektoré fotografie a povedať k ním príbeh.

To čo robím:

Michal Boťanský 01 Som Michal. Budujem svoj biznis. Mojím zázemím sú reality a financie.

Michal Boťanský 07 /Jar 2017 – Zlaté Moravce, mám rád, keď ocenia moju prácu./

Michal Boťanský 03 /Jar 2015, Viem sa postaviť dopredu aj takým to spôsobom./

Michal Boťanský 04 /Leto 2015 – Vráble, tomuto obchodu som nedôveroval. Po čase som zmenil názor a vyhrali sme./

Neoslovujte ma realiťák, či finančný poradca. Som ten čo si vyhrnie rukávy, vyčuchá príležitosť. Krok za krokom, tehla po tehle, budujem môj biznis, sen. Nájdete ma vo svete on-line, ale aj tam vonku.

Televízia:

Michal Boťanský 02  /Ja a známa relácia o bývaní, september 2014 – prvé vystúpenie v televízií

Michal Boťanský /Ja a známa relácia o bývaní, okóber 2015 – druhé vystúpenie v televízií./

Vystupovať v televízií je zážitok. Zažil som svoju hodinu slávy. Môj telefón vyzváňal. No pred tým to chcelo kopec úsilia v prvom prípade určite. V druhom stačila jedna fotografia.

Parťáci:

Michal Boťanský 13/ Zima 2016 Ja a Ing. Duško/ Papierovačky v kancelárií.

Michal Boťanský 12/Jar 2015: Ja, Robi a jeho tím. Obchodné školenie/

Je dôležité pre mňa v biznise spoľahnúť na niekoho, kto vie podržať v rôznych udalostiach. Tak isto je pre mňa dôležité, mať po svojom boku ľudí s ktorými máme podobné životné, ale aj biznisové filozofie, a ideme podobnou cestou.

Ja a šport:

Michal Boťanský 08/Leto 2016, okruh Horná Seč/ Team building

Michal Boťanský 09 /Florbal Zlaté Moravce/

Rýchlosť, výdrž, kondička, adrenalín. Tenis, florbal a rýchla jazda aktívne. Učím sa športom, trpezlivosti, sebapoznaniu, posúvaniu limitov, prekonanie samého seba, vedeniu ľudí. Samozrejme emócie, organizovanie to všetko často pod tlakom životných a biznisových situácií. Preto mám rád šport.

Moje sny:

Michal Boťanský 10/Leto 2016/

“Čo chceš od života?” Jedna z najdôležitejších otázok: Ferrari, kombajn a dom. Ferrari predstavuje rýchle auto, s ktorým sa dostanem rýchlo a bezpečne tam kam chcem. Kombajn predstavuje veľkú a silnú firmu. Dom je pre mňa zázemie. Viac TU:

 

Nezabudnime:

Michal Boťanský 06  /August 2014 – prvé vystúpenie v organizácií Toastmasters Nitra/

Nezabudnime na svoj prvý výstup tam vonku. Toasmasters Nitra rok 2014. Mal som strach, trému, no vedel som, že mám stať zo stoličky a ísť dopredu.  Moje prvé vystúpenie bolo hneď v prvý deň. Bol to skvelý rok. Dodnes sa stretávam s ľuďmi, ktorých som tam spoznal.

Nevieš o čo ide.

Foto Michal Boťanský
Foto Michal Boťanský

Zabudni na peniaze, úspech, slávu. Bude to vedľajší produkt toho, čo ideme robiť. Ak sa spolu ideme baviť o biznise, sne, spoločnej ceste. Zabudni, že si realitný maklér, poradca, obchodník s liekmi, riaditeľ odbytu.

Si človek, máš svoje potreby, svoje emócie, svoje silne stránky a aj svoje slabé. Určíte si v niečom kurňajs dobrý. To spolu ideme hľadať. Použijeme všetko, čo bude treba. Budeme sa rešpektovať, pôjdeme rovnakým smerom. Keď sa odtrhneš budem pri tebe. Zachránim ta iba vtedy ak mi dáš signál.

Určíte budeš vystrkovať parohy, prejdeš pubertou, budeš majster sveta, dostaneš na držku a možno prídeš o všetko. Ver, že aj tak budem stať za tebou. Nebudeme spolu rozoberať čo kto ma, ako sme ďaleko, čí blízko. S chirurgickou presnosťou sa zameriame na smerovanie trhu.

Vytvoríme komunitu, kde pôjdeme príkladom pre naše okolie. Obkopme sa rešpektom pre druhých. Zameriame sa na to čo ideme robiť, nie na to čo ideme povedať. Prestaneme počúvať kto čo hovorí, nič sa neberie osobne. Na výsledky sa zameriame až po tom, keď zvládneme proces.

Možno nás bude 1000 možno 100. Ak sa nepochopíme podáme si ruky a pôjdeme svojím smerom. Je dosť možne, že odídeš aby si sa mohol vrátiť. Ak sa pochopíme 4, 5, 7 rokov budeme tvoriť, skúšať padať, rozbíjať. Potom sa pozrieme čo sme spravili dobre a zopakujeme to.

Ak hľadáš dovolenky, auta, luxus si na nesprávnom mieste. Najskôr sa staneme lepším človekom. Materiálny svet príde ako výsledok prace, myšlienok, filozofie, teda nás. Viem, máš strach skočiť do neznámeho opustiť svoje pohodlie.

Nedávam Ti žiadne sľuby, ani pekné motivačne kecy. Nemusíš vedieť nič. Chcem vidieť tvoju snahu, vášeň, odhodlanie. O rýchlosť sa nestarajme. Určite váhaš, premýšľaš, analyzuješ, porovnávaš ma s inými možnosťami. Veď vlastne ani nevieš o čo ide. Teraz neporozumieš, ešte nie si pripravený. Netárajme, vyhrnieme si rukávy a poďme na to.

List na rozlúčku.

IMG_0733

Telefón zvoní, upozorňuje na nové textové správy, dejstvo na sociálnych sietiach hlási prenikavý ton. „Máte novú textovú správu, zmeškaný hovor od šéfa. “ Hlási mobilný telefón „Čo môže chcieť o takomto čase odo mňa?“ Emailový klient hlási na zajtra stretnutia s riaditeľom podniku a jeho asistentom. Obed s kolegyňou. Manžel chce ísť do divadla. „Dlho sme si nenašli na seba čas. Zajtrajší večer bude pre nás! “ Oznamuje manžel svojej manželke. „ Áno, zlatko, teším sa na večer s Tebou“ vydýchla si. V skutočnosti zúrila. Zúrila na všetko, na nový dom, na nové auto, na ďalšiu letnú dovolenku, na knihu ktorú si včera kúpila, na svoju prácu. Predstava o večeri s manželom ju privádzala do šialenstva najviac. Rozbolela ju hlava, vďaka bolesti, sa na chvíľu upokojila. Prestala premýšľať o všetkom. Vedel, ako zúri na všetko. Miloval ju, stál pri nej. Každý večer jej masíroval jej unavené chodidlá až pokiaľ nezaspala. Ráno sa opakoval večer, jej mobilný telefón vyzváňal, textové správy od tajných ctiteľov, ktorý nedočkavo čakali, ako im odpíše. Nebavilo ju to, držala si ich, veď sú na ňu dobrí. Kupujú si jej pozornosť, darmi. Manžel vedel o jej naivnosti. Ochraňoval ju, nie vždy sa mu to darilo. Išlo im len o jedno s ňou.. Nikdy nepozeral jej správy či nepočúval jej rozhovory. Iba v tichosti trpel. Ráno vstával s pocitom, že dnes sa to zmení. Nestíhala nič, robila všetky ranné činnosti naraz. Chvíľu bežala na bežiacom páse, chvíľu si pozerala trasu kadiaľ dnes pôjde autom. Blúdila na internetových stránkach a hľadala informácie od konkurencie aby sa jej ľahšie argumentovalo na stretnutí s riaditeľom, v čom je jej firma lepšia. Sprchovala sa, upravovala si tvár a popri tom ešte aj raňajkovala. Vedel, že stým nespraví nič, takto to bolo každé ráno. Sedel v kuchyni pri raňajkách, cítil sa dobre, lebo bola pri ňom. Spýtal sa jej s čím jej dnes treba pomôcť. Rozkričala sa po ňom: „ o čo Ti vlastne ide, čo chceš odo mňa? V tichosti šiel na prechádzku so psom. Rozplakala sa. Sedela na svojej novej sedačke. Telefón jej oznamoval: „Dobre ránko, dnes sa teším na Teba!“ Opakovalo sa to, až pokiaľ sa vrátil. Sadol si vedľa nej, chcel sa pozrieť do jej krásnych hnedých oči, nedovolila mu to. Spýtal sa „ Do kedy ? “ Robila sa, ako nevie o čom to rozpráva. Pokračoval, „Máme veľký nový dom, nové dve autá, cestujeme na dovolenky. Je to všetko co si chcela. Neusmievaš sa. Od prvej chvíle som Ti vravieval, materiálne veci nás urobia šťastnými iba na čas. Keď si zvykneme, prestaneme si ich vážiť. Buďme spolu šťastní. “ Chytil jej ruku a šiel je pobozkať, v tom jej zazvonil telefón. Volal jeden z jej nápadníkov. Šiel sa zbaliť. Zobral si oblečenie do cestovnej tašky, obľúbenú knihu. „Beriem si aj psa. Dom a auto Ti nechám, robte si tu čo chcete. Nebudem Vám prekážať.“ „ Nám?“ Šokovane prehovorila. „Jeden dvaja, či koľko ich je? “ „Neviem o čom rozprávaš.“ Klamala, ako vždy. „Bol som s Tebou šťastný. Právnici vybavia potrebnú dokumentáciu, už sa neuvidíme.“ Zostala sedieť na posteli. Telefón zvonil ďalej. Vstala a pozerala sa, ako si so sebou berie jej psa. Vedel, že je to koniec. Štvalo ho to. Nedokázal ju urobiť šťastnou. Sadla si pokojne, telefón zvonil. „Halo, kto je tam?“ „To som ja Tvoj..“ ukončila telefonát a rozplakala sa. Všetko čo sa jej dostalo do rúk hádzala o stenu, kričala, zúrila. Bola na pokraji šialenstva. „ Stačilo! “ Povedala si. „Mám dosť života, chcem zomrieť. Ubližujem ľudom okolo seba. Všetci tu trpíme.“ V tom ju napadlo čo ju učil manžel. „Niekedy musíme zomrieť, aby sme sa znova narodili. Je to také znovuzrodenie bez smrti. Odíde od nás to nepotrebne.“ Vtedy nerozumela jeho slovám. „Napíš si list na rozlúčku. Rozlúč sa s tou častou seba, ktorú chceš aby odišla.“ „Napísala som list na rozlúčku.“ oklamalo ho. Vedel o klamstvách. No veril jej. Manžel odišiel. Okolo nej sú rozbité obrazy, spoločné fotografie, vázy na kvety. Plakala. Našla v nočnom stolíku papier, pero: „List na rozlúčku od.. pre..“ Uvedomovala si, čo spravila. Chcela to vrátiť späť, no nemohla. Jej pýcha to nedovolila. Bol už preč. Myslela si. Otvorili sa dvere, v nich stal jej pes a on, jej manžel. „Si pripravená?“ „Na čo?“ Uplakaným hlasom sa spýtala. „Začíname. Čakal som na tuto chvíľu.“ „Čo sa bude diať?“ „Veríš nám?“ „Niečo mi vraví, že áno.“ Začala ich spoločná cesta. Cesta spoluobjavovania každodenných radostí. Ona ukončila prácu, ktorá ju každé ráno štvala. Odovzdala sa do jeho rúk. Objavuje svet, ktorý jej tak unikal. Nejedia mäso, cvičia jogu, cestujú po svete. Venujú sa ľudom, ktorí ich na prvý pohlaď nepotrebujú. Vypínajú im mobilne telefóny, emaily, sociálne siete. Ukazujú im, aký skvelý môže byt život, keď ho žijeme odpojení.  

Často krát sa v našich vzťahoch nepodporujeme. Hľadáme si ďalších, ktorý majú viac peňazí, lepšie bývanie, či auta, väčší úspech v živote, alebo len lepšie telo. Hmotné veci, v skutočnosti mnohí z týchto ludi sú vo vnútri prázdny, žijú uponáhľaným a deprimovaným životom. Prestávame počúvať vlastné emócie a vnútorný hlas. Túlame sa životom, nevieme kam ideme. Nasledujeme akúsi spoločnosť. Podporujme sa v našich vzťahoch od začiatku. Vráti sa nám to.

 

IMG_4375

Bol horúci letný deň. Deň bežných povinností a práce. Deň ako každý iný. Nevedel, čo  zmeni večer.  Ponáhľal sa aby, prišiel v čas. Prišiel sám, nepoznal tam nikoho. Skupina ľudí, pôsobila ako keby sa poznali celý život. Do reči sa nedával s nikým.  Spoznal tam chalana, ktorého prácu sledoval. Ostatný boli pre neho úplne neznámi. Nerozumel tomu kam prišiel. Išlo o akýsi klub rečnenia. Večerom sprevádzal moderátor. Niekto rečnil, iní hodnotili, tých čo rečnili. Sadol si, otvoril zošit a začal písať poznámky, tak ako sa naučil. Prišla prestávka. Sedel na mieste, pozoroval. Bol tam hluk. V tom hluku začul klopkanie topánok. Klopkanie také silné, že sa neodvážil pozrieť vyššie ako bola zem.  Bol to akýsi signál, ktorý zmenil všetko. Vedel, že je to ona, tá pravá. Po prestávke prišla časť večera, kde sa dobrovolníci prihlasili, aby vystupili pred skupinu a reagovali na malú rečnícku úlohu. Nabral odvahu a prihlásil sa. Bolo to jeho prvé vystúpenie v klube. Vystúpil, aby ju zaujal. Nepodarilo sa. Aspoň tak pôsobila. Večer skončil.  Našiel jej číslo a napísal jej. Odpísala, neprejavila záujem. Vzdal to s ňou. Predniesol svoju prvú reč v klube, neskor stal sa členom. Spoznával ľudí v klube.  Zamiloval sa do rečnenia. Stával sa z neho aktívny člen. Čoskoro ľudia chceli rady, aby zlepšili svoje reči. Pomáhal im. Práca v klube ho napĺňala. Tajne túžil po nej. Prišiel prvý telefonát. Zvedavosť ju premohla, stretli sa mimo klubu. Jej oči žiarili. Zamiloval sa do nej. Ich prvý večer bol špeciálny. Koncert, dlhé rozprávanie, miešané nápoje. Ušla mu domov. Naďalej pokračoval pracovať na rečiach, stával sa z neho skvelý rečník. Veril, že sa jej zapáči, ako rečník a aj ako muž. Neprišla. Začali sa stretávať častejšie mimo klubu. Začínal byť na nej závislý. Miloval ju počúvať, jej smiech, pohľady, výbuchy emócií. Zaujímal sa o ňu. Prvý bozk, prvé milovanie, prišlo nečakane. Chcel byť s ňou navždy. Klub sa začal rozpadať. Ľudia, ktorý pôsobili, ako keby sa poznali celý život, prestali chodiť. Pokúsil sa to zmeniť. Neuspel. Prišli spoločné tajné úniky do jeho obľúbeného mesta . Riskoval všetko, aby mohol byť s ňou. Znamenala pre neho to čo môže znamenať úžasná žena pre úžasného muža. Cítil sa s ňou šťastný. Ukázala mu život o ktorom on netušil. Večere na rôznych miestach, nakupovanie vo veľkomeste, korčuľovanie na hrádzi v známom kúpeľnom meste, či ležanie na brehu Dunaja.  Pre ňu to boli maličkosti, ktoré on predtým nezažil. Povedal poslednú reč a odišiel z klubu. Onedlho, ona odišla z jeho života. Bol to koniec. Koniec toho, čo miloval. Bojoval. Bol najlepším, akým mohol byť. Bolelo to. Chcel aby zostala, chcel aby sa vrátila. Nestačilo to. Odišla. Zažil to, čo predtým nezažil s nikým.  Bola to skvela láska. Skončil sen o rečnení a o pravej láske. Skončil, aspoň na teraz. 

- -