Type your search keyword, and press enter

Štastie, projekt a nerv.

Štastie, projekt a nerv.

OK začnime takto, v pracovnom živote máme niekoľko možností.  Pracovať 8 hodín päťkrát do týždňa alebo 24 hodín sedemkrát do týždňa, teda mať vlastný biznis alebo byť zamestnaný. STOP! Nikam nechoď, netvrdím, že podnikanie je pre každého, ani tvrdiť nebudem, ale tak isto netvrdím, že zamestnanie je pre každého. No mať šťastie a parádny život môžeme mať, nech robíme čokoľvek.

Byť úprimne šťastný, mať parádny život, byť milý, toto sú významné maličkosti, ktoré sú v našich životoch dôležité. Poďme na to pekne odzadu. Čo chcem od svojho života? Čo konkrétne chcem dosiahnuť? Kam sa chcem dostať? Keď to viem, bolo by super sa za tým vydať. Ak to náhodou neviem, je mojou povinnosťou, ísť to hľadať. Takže, ak som šťastný v zamestnaní, budem zamestnaný, ale ak každý pondelok nadávam na prácu a v piatok sa teším na víkend, tak odpoveď je jasná.

Často dostávam otázku, Michal, ale čo mám robiť, aby som bol/a šťastný/á? Nepoznám odpovede na to, čo koho robí šťastným. Čo viem, je, že ignorácia vlastného šťastia je životná tragédia. Pozri, ak si šťastný prácou pre niekoho iného a chceš od života menej, fajn. Nie každý z nás má budovať miliónové impériá. Ten najlepší projekt, na ktorom môžeme pracovať, sme my. Vieš skvelo spievať, písať knihy, tancovať, piecť koláčiky, viesť ľudí, či vieš predávať jedinečné produkty? Nech je to čokoľvek, je našou povinnosťou ukázať svetu, v čom sme dobrí, použiť všetky možné prostriedky, aby sme sa zviditeľnili. Pretože, čo keď práve ty vieš niečo, čo zmení náš svet? Nebuďme sebeckí.

Je niekoľko možností ako nás život neustále skúša. Jednou z nich je, že dostaneme dobrý život a sme sledovaní ako s ním zaobchádzame, alebo dostaneme prekážky a tak isto sme sledovaní ako s nimi zaobchádzame. Častokrát sa bojíme spraviť dva kroky dozadu, ale aj hrať riskantnejšie, aby sme neprišli o to, čo máme. Takto vznikajú klamstvá, nesprávne vzorce správania, neúspechy, falošné vzťahy, robíme to, čo nás nerobí šťastnými. Prebúdzame sa, až keď sa nám niečo stane(teda ak máme šťastie), alebo v šesťdesiatke, keď zisťujeme, ako už je neskoro. Áno zmena bolí, spraviť dva kroky dozadu bolí, no tak isto bolí, keď žijeme fajn život a nežijeme ten skutočný parádny, čo nás naozaj robí šťastnými, čo tam niekde v našom vnútri naozaj bolí.

Najjednoduchšia cesta ako to zmeniť, je budovať niečo naše, teda seba. Už slávny Tomáš Baťa povedal: „Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najprv seba.“ /Zdroj/ Pokojne môžeme aj povedať: “ak chceme vybudovať niečo veľké, vybudujme najskôr seba”. Začnime čím skôr, nevyhovárajme sa, neodkladajme to na zajtra. Dnešný svet nám poskytuje mnoho možností ako na to. Popri tom sa môžeme zabávať a tešiť sa trebárs aj z maličkostí. Nič nám neutečie. Toto všetko nám zoberie čas, bude potrebné dať si záväzok, vyhrnúť si rukávy, obklopiť sa ľuďmi, ktorí nás podporia.

Dostaneme sa do situácií, v ktorých sme predtým neboli, zažijeme to, čo sme predtým nezažili, budeme sa musieť premôcť,  budeme mať nerv na človeka, ktorý nám ukáže iný pohľad, budeme mať nerv na seba. Vzdať to budeme môcť kedykoľvek. Lenže ten pocit, keď premôžeme prekážky, ale aj seba, je na nezaplatenie.  To je miesto, kde začína parádny život.

Návodov na šťastný život sa napísalo nespočetne veľa. Nastal čas, dať všetko nabok, vykročiť za tým, čo nás robí úprimne šťastnými. Pozri, naozaj môžeme mať lepší život. Nemusíš mi veriť. Len prosím Ťa vykroč vpred, aj keď je všetko teraz nedokonalé. Pretože nezáleží na tom, čo máme, ale na tom, kam ideme s tým, čo máme.

Sila podania ruky

Sila podania ruky

Jednoduchosť, jednoduchosť, jednoduchosť. OK, možno som mladý chalan a zatiaľ som nevybudoval miliardové impérium vo svete biznisu, ani dlhoročné manželstvo. Ale či veríte alebo nie, už nejaký čas mi telefonujú ľudia, pýtajú si moje pohľady ako spraviť to alebo to. Dokonca ma sem tam pozvú aj na večeru, kde to celé rozoberáme, bavíme sa trebárs o tipoch a trikoch ako vylepšiť maličkosti. Tak si vravím, že postupom času ich začnem publikovať. Vlastne, už publikujem.

Pozri, nemám rád, keď robíme niečo z vypočítavosti. Som presvedčený, že čokoľvek robíme výlučne v nás prospech, tak sa nám to skôr či neskôr vráti niekoľkonásobne späť. V dnešnej dobe pri všetkých tým vymoženostiach, ktoré máme, môžeme uspieť bez toho, aby sme uspeli na úkor druhého, či sa jedná o lásku, vzťahy, partnerstvá, biznis, školu, koníčky. Takže je super si uvedomiť, že to, čo sa tu dnes dočítate, nemusí okamžite priniesť nič, ale môže zmeniť všetko. Veď v tom je tá záhada života.

Neverím na prvý dojem, lebo častokrát som ho pokašľal, mnoho ľudí z môjho okolia by o tom vedelo hovoriť. Dobrá správa je, že po čase som si týchto ľudí získal na svoju stranu mojím prístupom. Tak isto neverím na návštevy, stretnutia len, keď niečo potrebujem. “Spoznaj, zaujímaj sa o toho druhého a zisti, či si rozumiete. Ak áno, držme si toho človeka vo svojom živote.” Jednoducho povedané, ak sa ktokoľvek dotkne tvojho srdca viac ako tvojho tela, neváhaj ani chvíľku a toho človeka si drž v živote. Je to tvoja povinnosť. “Neboj sa, dokonalé to s najväčšou pravdepodobnosťou nebude s nikým, ruku na srdce, pred tým ako sa pozrieš na mňa, pozri sa na seba.” Motivačnú časť článku máme za sebou.

Myseľ, hlava, predstavivosť, podvedomie, vedomie – tu vzniká každá jedna tvoja výhra, prehra, sen, cieľ, vízia. Povieš si: “toto už dávno viem”. Dovoľme si takéto maličkosti pripomínať, veď sme ľudia, zabúdame. Takže pred tým ako spravíš prvý krok, jednoducho si daj do hlavy víťaza a nie obeť. Nech sú okolnosti, realita akékoľvek. Len prosím nikdy nepodceňuj človeka, ktorý nemá nič. Áno aj seba, ak si myslíš, že nemáš nič. Vyhoď všetky oslabujúce vzorce správania preč tak, že ich nahradíš.

Keď máme túto časť za sebou, poďme von.

“Ahoj volám sa (Tvoje meno), idem okolo, stretli sme sa na ochutnávke vína, na prezentácii, futbale a povedali sme si, že keď pôjdem okolo, mám sa prísť pozdraviť. “Prvé takéto stretnutia budú trochu trápne, OK, neskutočne trápne. Ten človek, za ktorým ideme, nás môže vyhodiť, lebo nebude mať čas, náladu, chuť.  Nikdy neberme nič osobne, častokrát schytáme len reakciu na niečo, čo sa stalo pred nami a my sme už len napomohli tomu, aby to celé prasklo. Takže ak nás po prvýkrát niekto vyhodí, o pár dní to zopakujme znova. Jednoducho, niektoré dvere je potrebné zatlačiť silnejšie. Skutoční kamoši sa takýmto pozdravom neskutočne potešia.

Nech som kdekoľvek, vždy sa pozdravím pri čo najväčším počte ľudí, prehodím pár zdvorilostných fráz. Robím to, pretože mám ľudí rád, cítim sa medzi nimi dobre. Keď ma bolí zub, hlava, vždy sa snažím nájsť v sebe silu, z posledného vrecka vytiahnem priateľský úsmev, príjemné podanie ruky. Ak mám náhodou studené ruky a niekto to zbadá, tak vždy vtipne poznamenám, že síce mam studené ruky, ale teplé srdce. Ponaučenie, vždy pozdrav a podaj ruku.

Mám rád krátke zdvorilostné návštevy u priateľov, ale aj u biznis partnerov, pri ktorých sa bavíme o bežných ľudských záležitostiach. Takéto návštevy sú neskutočne dôležité na spoznanie jeden druhého. Päť, desať či dvadsaťminútový rozhovor, ved čo keď sa ukáže, že sme našli kamoša na celý život, alebo sme niekomu zmenili život? Tu sa často stáva, že dostaneme od toho druhého dôveru vo forme novej spolupráce, alebo ponuku na rodinnú dovolenku. Ak pôjde o peniaze, nedávajme ich na prvé miesto, ale berme ich ako vedľajší produkt spolupráce, lebo vieme, ako peniaze už rozkamarátili mnoho vzťahov.

Odvaha roztočiť kolotoč spolupráce, nadviazať nové priateľstvá, posilniť staré , niečo dať na začiatku, vydržať tlak, počiatočný neúspech, dodržať svoje slovo. Ak poviem, že zavolám, pošlem, vybavím, tak to jednoducho spravím, tu nie je priestor na výhovorky. Či pôjde o rodinnú dovolenku alebo biznis. Ak sa chceme pohybovať vo veľkých vodách života, ľudskosť je na prvom mieste. Často začína pozdravom a podaním ruky. Výhovorky, klamstvá, ignorácia, využívanie, to nie sú naši kamoši, nikam nás neposunú, zbytočne blokujú všetko to parádne, ktoré je okolo nás.

“Medové impérium”

Medové ríše

Je o mne známe, že budujem svoj sen. Stretávam sa často s ľuďmi, ktorí budujú alebo už vybudovali svoje sny. Učím sa od nich alebo si vymieňame skúsenosti. „Michal počuj máme vážny problém s ľuďmi,” znel začiatok rozhovoru kamošky, ktorá vedie nádejnú firmu v Nitre.

Keď som sa začal pohybovať vo svete biznisu, tak mi bolo povedané, že si môžem vybudovať svoju firmu. Mal som osloviť svoje okolie, možno sa to niekomu zapáči a pridá sa ku mne. Vtedy som sa šťastnou náhodou prvýkrát obklopil ľuďmi. Moje správanie, teda prístup k nim, nebol najšťastnejší. Myslel som si, že mojou úlohou je ľudom dávať príkazy, poučovať ich. Takmer všetci odišli. Mne nezostávalo nič iné, ako reštartovať svoju filozofiu, biznis, hlavu a vlastne všetko. Nesypem si popol na hlavu za to, že som niečo pokazil, veď vlastne takéto lekcie nás posúvajú dopredu.

„Líder nie je šéf, líder je pozícia, kde sa človek neustále učí a slúži ľudom,” bola cenná lekcia z môjho prvého pokusu v biznis svete, ktorú som dostal. Mal som vtedy dve možnosti, vykašlať sa na to alebo to skúsiť ešte raz. Povedal som si, že sa premôžem a vybudujem niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Vyhrnul som si rukávy, chvíľu som sa aj zamestnal, pre mňa to bola jedna z najhorších skúseností za posledné obdobie. Na mimoriadne nenápadnom stretnutí s kamošom, ktorý podnikal už niekoľko rokov, som sa dozvedel myšlienku: „Použi všetko čo máš, veď koniec koncov už teraz robíš to, že ak uspeješ ty, tak uspeje aj ten druhý.” Nech to znie akokoľvek hnusne, vytriedil som ľudí, začal som nadväzovať nové kontakty. „Nezaujíma ma čo máš, zaujíma ma kam ideš.” To je otázka, ktorú si kladiem pri novom stretnutí. Prestal som hľadať vzory a od každého si niečo zoberiem.

Vtedy som sa rozhodol, že nemusím byť najlepším obchodníkom, ani článkom, ale obklopím sa lepšími ako som ja. Keď prišiel prvý takýto šikovný, tak som sa zľakol, že naozaj bude lepší ako som ja sám. Našťastie rýchlo odišiel. Vtedy som sa skamarátil s dôležitým človekom, ktorý vedie svoj tím ľudí a začal som si sním vymieňať vedomosti, lepšie povedané, skôr som od neho vyťahoval všetko čo sa dalo. Myšlienka, ktorá ma nadchla bola “medové ríše”. Začal som tento výraz viac študovať a časom aj používať tam vonku. Samozrejme, hneď ma okolie zaradilo do ďalšej skupiny bláznov. No tentokrát som sa z toho začal tešiť viac, lebo výsledky dlho na seba nenechali čakať.

Moja definícia úspechu je vedieť komu zavolať pri akejkoľvek situácií s tým, že keď budem vedieť nabudúce ja, tak mi zavolaj . No pred tým by bolo super sa zoznámiť a  priniesť ľudí do môjho života. Neuvedomoval som si, že kľuč k tomuto mám ja vo svojich rukách. Ak používame to, čo robíme, zároveň ako aj vzdelávanie, nikdy sa neprestaneme učiť. Krásna myšlienka, však?

Filozofia “medového impéria” je úplné jednoduchá. Chcem, aby sa ľudia okolo mňa mali dobre, tým pádom budú pracovať efektívnejšie, možno aj kratšie, zostane im viac času na ich život, rodinu, koníčky. Aké jednoduché na pohľad. „My nebudujeme biznis, my budujeme ľudí, ktorí budujú náš biznis,” Zig Ziglar, jeden z velikánov obchodu minulého storočia. Začal som si spájať maličkosti, jedného dňa som prestal chodiť do práce. To, čo tvorím, sa netvorí iba v kancelárii, nie je to práca, ktorú môžem dať nabok a odísť niekam len tak. Je to celok, ktorý tvoria ľudia okolo mňa. Mojou úlohou je všetkých týchto ľudí dať dokopy, aby vytvorili to, čo sa od nás vyžaduje. Preto používam humor, ospravedlnenie, preberanie zodpovednosti za tímovú prácu na seba, rozprávanie jazykom toho človeka, s ktorým som. Zjednodušovať prácu, navádzať ľudí na riešenia, vypočuť si ich, pochváliť ich, odmeniť za dobre vykonanú prácu, či prístup. Teraz prichádza najťažšia časť, zapojiť ľudí do diania

Ukázať ľuďom skutočnú tvár, keď sa niečo nepodarí, ale aj keď sa niečo podarí. Nepíšem o sťažovaní, prehnanej motivácií. Jednoducho, ak ma ide roztrhnúť, ľudia okolo mňa to vedia, ale aj ak sa podarilo skórovať. Sme na jednej lodi. Ja ako líder sa zaujímam, či niečo v tíme chýba alebo je prebytok. Schválne, všimnime si, ako sa k nám správa spoločnosť (firma, kamaráti), keď nás prijímajú medzi seba, všimnime si, ako sa neskôr okolnosti často zmenia. Tak isto sa pozrime na mnohé firmy, rodiny, ktoré z ničoho vybudovali impériá, dynastie aj bez peňazí, kontaktov, šťastia. Nie, neodbáčam od témy, medové impériá vieme vybudovať v biznise, ale aj v rodine.

Tam vonku je vážny problém, týka sa mnohých firiem, rodín, teda aj nás. Metóda cukor bič spôsobuje viac dobra ako zla, motivácia začína byť nebezpečná, zo šťastia sa stal produkt, kritika je často osobná, valí sa na nás z každej strany, na všetko máme dnes návody, riešenia. Vzniká obrovský tlak na nás ako jednotlivcov. Potom chceme od svojich kolegov, zamestnancov, šéfov, manželov, frajeriek, aby boli dokonalí a k tomu podávali super výkony v práci.

Medové impérium nie je žiadna novinka, nie je to žiaden návod typu “toto ti zmení život.” No takéto správanie môže spôsobiť značné rozdiely doma, vo firme, ale aj s kamošmi na futbale. Veď vždy sa “ide” ľahšie, ak máme spoločný cieľ.  Čaká nás transformácia vzťahov, biznisov, partnerstiev a toto bude jedna z hlavných tém, ktorá sa začína riešiť.  Jednoducho, buďme lepší, milší, humornejší, prístupnejší, empatickejší, vypočujme si, začnime ísť príkladom. Vlastne, naštudujme si, použime a porovnajme.

Ako vyriešila problém s ľuďmi moja komoška? Jej zamestnanci nedostali vianočné prémie, lebo spôsobili svojou nedbalosťou škodu. Napriek tomu sa stretla s každým členom jej tímu, vyčistili stôl a začali od začiatku. Medzitým sa stala lídrom vo svojej firme aj vďaku tomu, že chce vybudovať “medové impérium”.

Starý, ten nový a kecy

Starý, ten nový a kecy

Koniec roka sa blíži k svojmu záveru. Bilancujeme, vyhodnocujeme a oslavujeme všetko, čo nám starý rok priniesol, ale aj odniesol. Čas vianočných večierkov je v plnom prúde, dostávame ocenenia, darčeky za celoročnú prácu. Bilancovanie odvedenej práce je mimoriadne dôležité. Aj vďaka tomu sa vieme posunúť o krok ďalej.

Prístup, snaha a výsledky súvisia so sebou viac ako si často myslíme. Stáva sa, že vyvinieme obrovskú snahu, máme skvelý prístup, ale výsledky sa nie a nie dostaviť. Rád na túto tému je na každom kroku ako maku. Zabudnime na chvíľku na tu a teraz, aj to, že čas rýchlo letí, taktiež, že musíme to alebo to, nezaraďujme sa do skupín, nepodceňujme sa, ani nevyvyšujme. Strojcom svojho úspechu je vždy ten človek, ktorého vidíme ráno v zrkadle. Životné šťastie, postavenie hviezd, byť na správnom mieste v správny čas, osud, karma, každý z nás niečomu verí. Veď schválne, pozrime sa za seba kam nás prinieslo to, čomu veríme. „Áno, keby mi tak uverili aj ostatní, keby mi uverila ona, on, čo všetko mohlo byť inak.” Často sa sťažujeme nad situáciami, ktoré ovplyvniť nevieme. Môžeme ľudí zmanipulovať na krátky čas, po čase aj tak odídu. Čo ovplyvniť vieme sú príležitosti, ku ktorým sa dostaneme, ale tie nenájdeme doma na svojom gauči.

Nikdy nevieme, čo nás kam prinesie. Jedna z tých múdrych myšlienok, ktoré fungujú aj tam vonku. Stáva sa, že pred tým ako dosiahneme to, čo chceme, spravíme milión pokusov. Tieto pokusy sa nám počítajú už nejaký rok, takže v budúcom roku možno ten milión aj dosiahneme. Prichádzajúci rok bude pre nás kľúčovým, budeme si postupne uvedomovať dôležitosť našich životných hodnôt, to, čomu veríme, to, kto nás obklopuje, to, čo vieme ovplyvniť, to aj ovplyvňovať budeme. Pochopíme, že vyhrať budeme musieť nad sami sebou, aj to, že príležitosti sa premieňajú. Nech sú naše ciele akékoľvek veľké, nastáva čas splniť si ich. Výmena hodnôt, ale aj pochopenie, že dnes má jednotlivec obrovskú silu aj vďaka internetu. Podceňovaný človek sa z večera do rána môže stať celosvetovo známy a úspešný. Jednoduchosť, maličkosti, autentickosť, stlačenie červeného gombíka bude robiť rozdiel, pre ktorý si mnohí z nás svoje sny splnia v prichádzajúcom období.

Nech sú situácie v našom živote akékoľvek, vždy máme možnosť ich upraviť tak, ako si predstavujeme. S novým rokom prichádzajú nové sily, myšlienky, príležitosti, aby sme zmenili to, čo zmeniť chceme. Takže vyhrňme si rukávy, začnime už dnes pracovať na novom roku.

Futbal a ja.

Futbal a ja

Predstava sadnúť si pred televíziu a pozerať akékoľvek športové podujatie, je pre mňa hrôzostrašná. Mnoho mojich kamošov je športovo založená. Dokonca aj moji obchodní partneri sú fanúšikovia športu. Často sa stávalo, že som im nerozumel, keď sa rozprávali na športové témy.

V múdrych knihách sa píše, že jediná istota v našich životoch je zmena. Tak sa udialo aj v tom  mojom živote. Do môjho života vstúpil futbal. Teda, začal som spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú futbalom, hrali futbal, fandia futbalu, a zrazu bol futbal všade.

Moje prvé pokusy boli zábavné, keď som sa na futbalovom stretnutí, spýtal, akej farbe dresov fandíme. Áno, myslíte si správne, chalani mali zo mňa radosť. Ďalšie pokusy boli priaznivejšie, hrala naša reprezentácia (foto). Trvalo to takmer dva roky a vstúpil som oficiálne do prvej ligy slovenského futbalu, zatiaľ len ako fanúšik. Samozrejme, podmienka bola, koláčiky.

Atmosféra, životný štýl, spoločnosť, spoznávanie nových ľudí, nové zážitky, to všetko som si našiel na futbalových zápasoch. Stáva sa zo mňa fanúšik futbalu. Futbal je obrovská škola, psychológia, motivácia, drina, pokusy, premené šance, nespravodlivosť, fair play, či – nikdy nepodceňujme súpera, je úplne jedno, na ktorom mieste tabuľky sa nachádza.

Je o mne známe, že nič nerobím len tak bezdôvodne. Začínam byť presvedčený, že s futbalom ide ruka v ruke mnoho biznis príležitostí, ktoré vedia zlepšiť životy mnohým z nás. Biznis je pre mňa všetko, čo produkuje hodnotu, z ktorej máme my ľudia úžitok, vedľajší prvok biznisu je príjem teda materiálne zabezpečenie a lepší život. To je moja definícia biznisu.

Vážim si ľudí, ktorý majú svoje sny a napredujú za nimi. Som obklopený takýmito ľuďmi, ukazujú mi ako sa oni dostali k svojim cieľom, posúvajú mi príležitosti a ak niečo, stoja za mnou. Futbal je obľúbený šport takmer všade vo svete. Doma pred televíziou si môžeme pozrieť zápas, no zažiť  na štadióne atmosféru, je nádherný zážitok.

Futbal nás ako fanúšikov učí ako ovládať svoje emócie, pozerať sa na situáciu objektívne, rešpektovať súpera, snívať, podporovať aj  vtedy, keď sa nedarí. Pravidlá biznisu a futbalu sú v mnohých prípadoch podobné. A tak sa zrodil môj najbláznivejší sen, vlastniť prvoligový futbalový klub, ale o tom už niekedy nabudúce..

Algoritmus života

Michal Boťanský Algoritmus života - blog

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí,  vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú. 

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe”  znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”.  Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Vlastná značka

Michal Boťanský vlastná značka

 

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa  pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia.  Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.

Dokumentovanie

Michal Boťanský dokumentovanie článok blog online
Toto ti zas tak ťažké nie je. Dnes už aj šesťdesiatroční ľudia majú smartfón. Párkrát síce netrafia v menu správnu položku, no vôbec im to nevadí. Čo vadí, je, že aj ty máš smartfón a okrem skrolovania, surfovania a písania sexi babám alebo chalanom to na nič iné nepoužívaš.

Mnoho z nás chce niečo konkrétne vo svojim živote dokázať, o tom niet pochýb. Niektorí z nás už vystrkujú svoje rožky a idú si za tým svojím, čo je viac ako skvelé.

Teraz nachvíľku zabudnime na marketing a reklamu, taktiež na pravidlá, že červenú sociálnu sieť používajme sedemkrát denne, svetlomodrú päťkrát, modrú ráno, naobed a večer, hnedú dvakrát denne. Tak isto zabudnime, že máme veľa práce a žiaden čas.

Dnes sa už nenosí plný diár a telefón na uchu ešte aj na wc. To patrilo do deväťdesiatych rokov. Dnes máme úplne iné hodnoty, o tom viac inokedy.

Dnes je čoraz populárnejšie vedenie vlastným príkladom a tvz. medové imporiá. Aj o tom viac inokedy. Tak isto je dnes možné z večera do rána stať sa slávnym, úspešným. Znie to bláznivo. Len tu vždy platí – nevie sa či je to pracovný večer č. 1 alebo večer č 9576.

Smartfón a pripojenie na internet je preto obrovská pomôcka na našich cestách. Ľudia majú už plné zuby veľkých hodiniek, sexi oblečenia s nadupaných áut. Chcú vidieť, čím prechádzame. Chcú byť toho súčasťou. Áno aj tí, čo nadávajú na niečo, chcú byť našou súčasťou.

Dokumentovanie nie je sexi. Dokumetovanie nie je príjemné. Dokumentovanie je nudné. Privedie nás k novým možnostiam, pohľadom, ľuďom. Teda, ak s tým začneme.

Bude to ťažké, premýšľať, čo tam dať. Bude to ťažké, čítať nepríjemné komenty. Bude ťažké zháňať ľudí, ktorí nás podpo-ria. Či to bude stáť za to? Máme dve možnosti. Zatvoríme tento článok a nič sa nestane alebo zatvoríme tento článok a začneme s dokumentovaním našich ciest.

Mnoho podnikateľov, ktorí majú svoje biznisy, žijú z minulosti a majú problém s náborom nových kolegov,zamestnacov, klientov, zákazok. Osobné referencie /odporúčania/ fungujú a fungovať budú. No predtým, ako sa stretneme, tak si jeden druhého pozrieme na sociálnych sieťach, blogoch či video stránkach.

Preto ukazujme, čím prechádzame. Začnime trebárs fotografiou kvetu a napíšme k tomu tri vety, čo je nové v našom biznise, alebo čo sme dnes zažili. Natočme video a ukážme, na čom pracujeme. Napíšme článok o tom, s čím sa stretávame. Smartfón, internetové pripojenie, trpezlivosť a pravidelnosť.

Ako na to? Skúšajme. Začnime dokumentovať dnes.

5 mojich dôvodov prečo písať blog.

Michal Boťanský päť dôvodov prečo písať blog

Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.

Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”

To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.

Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal  mi tipy a triky,  povedal, že články sú už na mne.

Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.

Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.

Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku.  Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.

Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.

1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.

2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.

3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.

4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.

5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.

Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.

Odmietanie.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Moji kamoši z biznisu vravia, že úspech prichádza po piatich až siedmich rokoch práce. Po mnohých odriekaniach, žiadnych dovolenkách, sem-tam o hlade, či bez benzínu do auta. Samozrejme po miliónoch pokusov.

Na začiatku sú častokrát zlyhania, zrady, triafania sa úplne vedľa, zažívanie odporu  celého sveta každodennou súčasťou. Človek stúpa hlboko pri prechode na druhú stranu. Robí chyby, riskuje, sklame ľudí. Sedí v garáži, či v kancelárii u kamoša, aby mal pripojenie na internet.

Štatistiky sú jasné, mnoho ľudí už neuspelo, padlo na dno, odišlo. Ostala frustrácia, ale aj ďalšie iné nepríjemnosti. To je fakt, vieme o tom všetci. Bojíme sa nových príležitostí. Akonáhle niekto z nášho okolia začne pridávať motivačne statusy na sociálne siete, tak mu radšej ani nereagujeme na telefonát.

Už vieme čo bude nasledovať, príde k nám domov a začne nás prehovárať, aby sme urobili životnú zmenu, keď nie, tak aspoň od neho niečo kúpme. Časom sa stáva, že náš kamoš sa vypracuje na odborníka v danej oblasti. Jeho motivačné citáty sa nám začínajú páčiť. Keď niekto z nášho okolia potrebuje riešenie, tak posielame týchto ľudí k nášmu kamošovi.

To všetko trvá dlho, najväčšia konkurencia je #TuaTeraz, či lacná dovolenka v Afrike. Veľmi ťažko sa zdávame krátkodobých radostí, pre lepšiu budúcnosť. Zameriavame sa na to, čo je trendové, štýlové, ale aj to, čo si budú o nás myslieť spolužiaci, kamaráti. Sme konzumní, spotrebúvame a netvoríme.

Hovorí sa o akej si sile, motíve či dôvode, ktorý poháňa v pred. Prečo, dôvod, poslanie volajme to ako chceme. Často je to tak veľké, že to nevieme ani vysvetliť. Je to tak silné, že všetko ostatné tomu prispôsobujeme.

Tvrdenie, že táto cesta  je pre každého, by bolo úplné nepravdivé. No každý sa môže pokúsiť žiť lepší život. Výsledky nemusia prísť hneď od prvých chvíľ, možno bude treba čas, vzdelávanie, kamošov čo nám pomôžu vo veciach, ktoré nebudeme vedieť, frajerku, či manžela, ktorý nám večer povie, “skús to zajtra znova”.

Príležitostí mať lepší život je okolo nás neúrekom, možno odriekneme kamošové narodeniny, či stretávku zo školy, ale aj letnú dovolenku. Namiesto toho všetkého pôjdeme za našim dôvodom, snom, víziou, dáme si pár rokov času, nebudeme sa s nikým porovnávať, urobíme milión pokusov, obklopíme sa ľuďmi, ktorí nás podporia a vystrelíme na bránku.

Príbeh o novom živote, začne už dnes. Lebo mi sa prekonáme a začneme pracovať, tvoriť, skúšať v tejto chvíli. Toto je ponuka na lepší život, poďme spolu do toho teraz.