Type your search keyword, and press enter

Inovácie

Michal Boťanský Inovácie Banská Štiavnica

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu  naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac. 

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich,  takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Marketing

Michal Boťanský Marketing blog

O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.

Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.

Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.

Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.

Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.

Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.

No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.

Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.

Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.

Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.

Dovolenka

Dovolenka Michal Boťanský Banská Štiavnica

Každé ročné obdobie prináša zo sebou  priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života,  je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Príliž veľké riziko

Michal Boťanský riziko

Michaaal, chýba Ti v článku dĺžeň, dva ypsilóny si netrafil, tie čiarky píšeš ako koktavý. Vo videu rozprávaš nespisovne a slabo Ťa počuť. To, čo robíš, k ničomu nevedie, veď pozri sa na čísla, výsledky. Stojíš na jednom mieste, alebo sa pohybuješ v kruhu.

Takto začínajú často rozhovory s mojimi kamošmi (našťastie nie so všetkými). Som na nich naštvaný, volajú ma na stretnutia, lebo mi chcú pomôcť, čistia mi žalúdok, poučujú ma, dirigujú, mudrujú a tvária sa, že sú najmúdrejší na svete. Mám ich rád, sú to skvelí ľudia, teóriu ovládajú skvelo, niektorí z nich majú aj lepšie auto, či dom. No často tam vonku žijú z minulosti.

Hovorím im – poďme spolu tvoriť, makať, spojme sa, chyťme príležitosť za jeden koniec, dopĺňajme sa. A tak počúvam, že toto nie je pre nich, toto robí už každý, že na takéto nemajú čas, nechcú vyzerať ako blázni, lebo čo im prinesie fotografia kvetinky, cesty, či kombajnu, koľko na tom zarobia, kedy, chcú žiť teraz a ísť na dovolenku.

Pre mňa je toto dlhodobá hra. Možno zatiaľ výsledky nie sú jednoznačné. Áno som unavený, áno som hladný, áno ľudia sa na mne smejú. Niekedy nie sú žiadne lajky, či zdieľania, telefonáty, či pozvania na večeru. Hýbem sa, pokračujem v práci, v tvorení, v skúšaní.  Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma podporujú a aktívne hľadám ďalších ľudí, ktorí ma podporia.

Je úplne jedno, či si šéf, upratovačka, sused, starosta. Dnes máme silu podporiť jeden druhého  jednoduchým spôsobom, či už na sociálnych sieťach, priateľským rozhovorom, textovou správou alebo telefonátom. Ak nebudeme podporovať svojich ľudí, teda ľudí okolo nás, nájdu si niekoho iného, kto ich bude podporovať a toto je príliš veľké riziko, ktoré dnes je, nech ide o kamoša, kolegu, podriadeného, frajera, alebo manželku.

Všímate si ako všetci hlásajú o tom, že si musíme šetriť na dôchodok/TU/ taktiež o tom, že nemá kto pracovať? My ľudia sme usilovní, chceme pracovať, jasné, vždy sa nájdu výnimky. Chceme pracovať pre ľudí, ktorí si nás vážia, podporujú. Chceme spolupracovať s tými, ktorí si naše vedomosti, snahu, úsilie vážia.

Nemáš výsledky, nekamarátim sa s tebou, toto patrí do deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetci máme obdobia, keď ide všetko po masle, ale aj obdobie, keď nejde nič tým správnym smerom.

My ľudia chceme pracovať pre tých, s tými, ktorí nás podporia, aj keď má naša loď roztrhanú hlavnú plachtu. Lebo potom si môžeme povedať, že sme to dali spolu. Nemusíme isť veľmi hlboko do psychológie, ezoteriky, či pozitívneho myslenia, aby sme pochopili, že ak podporíme, dostaneme podpory niekoľkonásobne viac.

Každý z nás je dobrý v niečom. Spojme sa, doplňme sa a rýchlejšie sa spolu dostaneme k našim vysnívaným životom.

Dokumentovanie

Michal Boťanský dokumentovanie článok blog online
Toto ti zas tak ťažké nie je. Dnes už aj šesťdesiatroční ľudia majú smartfón. Párkrát síce netrafia v menu správnu položku, no vôbec im to nevadí. Čo vadí, je, že aj ty máš smartfón a okrem skrolovania, surfovania a písania sexi babám alebo chalanom to na nič iné nepoužívaš.

Mnoho z nás chce niečo konkrétne vo svojim živote dokázať, o tom niet pochýb. Niektorí z nás už vystrkujú svoje rožky a idú si za tým svojím, čo je viac ako skvelé.

Teraz nachvíľku zabudnime na marketing a reklamu, taktiež na pravidlá, že červenú sociálnu sieť používajme sedemkrát denne, svetlomodrú päťkrát, modrú ráno, naobed a večer, hnedú dvakrát denne. Tak isto zabudnime, že máme veľa práce a žiaden čas.

Dnes sa už nenosí plný diár a telefón na uchu ešte aj na wc. To patrilo do deväťdesiatych rokov. Dnes máme úplne iné hodnoty, o tom viac inokedy.

Dnes je čoraz populárnejšie vedenie vlastným príkladom a tvz. medové imporiá. Aj o tom viac inokedy. Tak isto je dnes možné z večera do rána stať sa slávnym, úspešným. Znie to bláznivo. Len tu vždy platí – nevie sa či je to pracovný večer č. 1 alebo večer č 9576.

Smartfón a pripojenie na internet je preto obrovská pomôcka na našich cestách. Ľudia majú už plné zuby veľkých hodiniek, sexi oblečenia s nadupaných áut. Chcú vidieť, čím prechádzame. Chcú byť toho súčasťou. Áno aj tí, čo nadávajú na niečo, chcú byť našou súčasťou.

Dokumentovanie nie je sexi. Dokumetovanie nie je príjemné. Dokumentovanie je nudné. Privedie nás k novým možnostiam, pohľadom, ľuďom. Teda, ak s tým začneme.

Bude to ťažké, premýšľať, čo tam dať. Bude to ťažké, čítať nepríjemné komenty. Bude ťažké zháňať ľudí, ktorí nás podpo-ria. Či to bude stáť za to? Máme dve možnosti. Zatvoríme tento článok a nič sa nestane alebo zatvoríme tento článok a začneme s dokumentovaním našich ciest.

Mnoho podnikateľov, ktorí majú svoje biznisy, žijú z minulosti a majú problém s náborom nových kolegov,zamestnacov, klientov, zákazok. Osobné referencie /odporúčania/ fungujú a fungovať budú. No predtým, ako sa stretneme, tak si jeden druhého pozrieme na sociálnych sieťach, blogoch či video stránkach.

Preto ukazujme, čím prechádzame. Začnime trebárs fotografiou kvetu a napíšme k tomu tri vety, čo je nové v našom biznise, alebo čo sme dnes zažili. Natočme video a ukážme, na čom pracujeme. Napíšme článok o tom, s čím sa stretávame. Smartfón, internetové pripojenie, trpezlivosť a pravidelnosť.

Ako na to? Skúšajme. Začnime dokumentovať dnes.

Moje prvé video a zmrzka.

Michal Boťanský Banská Štiavnica video a zmrzka

Vzdelávam sa pravidelne, čítam knihy, pozerám videá ,kde sú tipy a triky, stretávam sa  s podnikateľmi. Sledujem trh a jeho smerovanie. Používam online, ale aj offline siete.

O natáčaní videa som začal rozprávať pred dvomi rokmi. Napísal som si akčný plán, o čom budem točiť, ako pravidelne budem točiť. Prvý kameň úrazu bolo rozhodovanie , či budem natáčať videá po anglicky alebo po slovensky. Začal som zvažovať výhody/nevýhody.

Zvažovanie trvalo viac ako dva roky. Poviete si, nebola to pre mňa priorita, dostatočne veľký cieľ alebo až tak som to nechcel. Nech to bolo akokoľvek, myslel som na to neustále, až som zabudol, že ich chcem vytvárať.

Nemal som žiadnu kameru, foťák, program na úpravu videa bol pre mňa komplikovaný a vôbec, veď kto by pozeral moje videá. Na prvý pohľad výhovorky, no v skutočnosti to boli moje obavy, ktoré som nevedel prekonať.

Verím tomu, že všetko, čo sa deje, sa deje pre nejaký dôvod. Dostal som sa k dôvodu natočiť moje prvé video úplné nenápadne. Pozvanie na zmrzlinu od ľudí, s ktorými spolupracujem v mojom biznise. Vtedy som si povedal, zmrzku mám rád, no keď už tam idem, nech spravím niečo užitočné.

“Čaute, sme v Banskej Štiavnici a toto bude video o Banskej Štiavnici a o projekte, ktorý momentálne teraz robím, sledujte, čau.”

Na preplnenom chodníku som vytiahol  mobil z vrecka, bez akejkoľvek prípravy som povedal prvú myšlienku do kamery. Jasné, zazerali po mne, smiali sa na mne, mal som trému, bál som sa. Napriek tomu som to veľké červené tlačidlo s nápisom nahrávaj stlačil.

Natáčal som približne 2 hodiny. Koktal som, nevedel som, čo mám povedať. Ani jeden záber nebol dobrý. Prišiel som domov, naštartoval som program, zoradil scénky, pridal hudbu, v nedeľu večer som nahral video na sociálne siete a v pondelok som to všetko zverejnil.

2300 videní má dnes moje prvé video. Presne o 2300 viac, ako pred tým, pokiaľ som žiadne nenatočil. Nie je dokonalé, mám sa čo učiť, mám svojich dobrých kritikov. Aj takých, čo v živote nestáli pred kamerou. Šiel som s kožou na trh. Použil som to, čo mám, investoval som svoj čas, požiadal som kamošov o pomoc, vytvoril som jednoduché prezentačné video mňa a projektu, na ktorom pracujem.

Prvým videom všetko začalo. Dnes sa mi už hovorí, mám ich za sebou 4. Takže už viem, aké to je keď je vietor, ľudia okolo, mraky, zabudnutý text. Nie neviem, učím sa. Často sa bavíme o osobnostnom raste, marketingu, prezentácii. Video je podľa mňa geniálny nástroj na zlepšenie seba v mnohých oblastiach.

Mne funguje humor, príbeh, moja osobnosť, chaos, žiadne technické kecy, emócie, jednoduchosť. A čo bude fungovať Vám? To zistíme, keď zapneš ten veľký červený gombík Nahrávaj.

5 mojich dôvodov prečo písať blog.

Michal Boťanský päť dôvodov prečo písať blog

Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.

Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”

To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.

Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal  mi tipy a triky,  povedal, že články sú už na mne.

Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.

Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.

Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku.  Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.

Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.

1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.

2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.

3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.

4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.

5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.

Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.

Odmietanie.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Moji kamoši z biznisu vravia, že úspech prichádza po piatich až siedmich rokoch práce. Po mnohých odriekaniach, žiadnych dovolenkách, sem-tam o hlade, či bez benzínu do auta. Samozrejme po miliónoch pokusov.

Na začiatku sú častokrát zlyhania, zrady, triafania sa úplne vedľa, zažívanie odporu  celého sveta každodennou súčasťou. Človek stúpa hlboko pri prechode na druhú stranu. Robí chyby, riskuje, sklame ľudí. Sedí v garáži, či v kancelárii u kamoša, aby mal pripojenie na internet.

Štatistiky sú jasné, mnoho ľudí už neuspelo, padlo na dno, odišlo. Ostala frustrácia, ale aj ďalšie iné nepríjemnosti. To je fakt, vieme o tom všetci. Bojíme sa nových príležitostí. Akonáhle niekto z nášho okolia začne pridávať motivačne statusy na sociálne siete, tak mu radšej ani nereagujeme na telefonát.

Už vieme čo bude nasledovať, príde k nám domov a začne nás prehovárať, aby sme urobili životnú zmenu, keď nie, tak aspoň od neho niečo kúpme. Časom sa stáva, že náš kamoš sa vypracuje na odborníka v danej oblasti. Jeho motivačné citáty sa nám začínajú páčiť. Keď niekto z nášho okolia potrebuje riešenie, tak posielame týchto ľudí k nášmu kamošovi.

To všetko trvá dlho, najväčšia konkurencia je #TuaTeraz, či lacná dovolenka v Afrike. Veľmi ťažko sa zdávame krátkodobých radostí, pre lepšiu budúcnosť. Zameriavame sa na to, čo je trendové, štýlové, ale aj to, čo si budú o nás myslieť spolužiaci, kamaráti. Sme konzumní, spotrebúvame a netvoríme.

Hovorí sa o akej si sile, motíve či dôvode, ktorý poháňa v pred. Prečo, dôvod, poslanie volajme to ako chceme. Často je to tak veľké, že to nevieme ani vysvetliť. Je to tak silné, že všetko ostatné tomu prispôsobujeme.

Tvrdenie, že táto cesta  je pre každého, by bolo úplné nepravdivé. No každý sa môže pokúsiť žiť lepší život. Výsledky nemusia prísť hneď od prvých chvíľ, možno bude treba čas, vzdelávanie, kamošov čo nám pomôžu vo veciach, ktoré nebudeme vedieť, frajerku, či manžela, ktorý nám večer povie, “skús to zajtra znova”.

Príležitostí mať lepší život je okolo nás neúrekom, možno odriekneme kamošové narodeniny, či stretávku zo školy, ale aj letnú dovolenku. Namiesto toho všetkého pôjdeme za našim dôvodom, snom, víziou, dáme si pár rokov času, nebudeme sa s nikým porovnávať, urobíme milión pokusov, obklopíme sa ľuďmi, ktorí nás podporia a vystrelíme na bránku.

Príbeh o novom živote, začne už dnes. Lebo mi sa prekonáme a začneme pracovať, tvoriť, skúšať v tejto chvíli. Toto je ponuka na lepší život, poďme spolu do toho teraz.

Tridsať eur a dôchodok.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Predstavme si nachvíľu, že nám každý mesiac zostáva 30 eur, čo s nimi spravíme? Teraz si predstavme, že ak každý mesiac budeme týchto 30 eur rozumne investovať, zarobíme milióny. Odvážne tvrdenie, však?

Dnes je najlepšia doba na rozbehnutie svojej vízie, sna. Online svet nám nahráva čím ďalej, tým viac príležitostí. Trh neustále chŕli nové firmy, ľudí, ktorí sú odhodlaní uspieť. Napriek tomu máme mnoho príležitostí ako zmeniť svoj život a život iných k lepšiemu.

Dnes vyhráva rýchlosť, vytrvalosť, vyňuchanie príležitosti a dlhodobosť.

Ak budeme investovať tridsať eur mesačne po dobu tridsiatich rokov do dobrého finančného produktu, môžeme zarobiť okolo tridsaťtisíc peňazí pri priemernom úroku 6%, teda, ak sa nebojíme risknúť. Aký budeme mat dôchodok o 30 rokov s takou finančnou čiastkou? Nie je to málo? Aká bude mena o 30 rokov? Aká bude inflácia? Aké budú ceny potravín, energií, zdravotnej starostlivosti? Čo bývanie?

Riskovanie je súčasť osobnostného rastu, samozrejme aj kariérneho.

Ak si teraz povieme, že sa dôchodku nedožijeme, tak sa pravdepodobne mýlime, veď schválne, koľko rokov sa dnes priemerný dôchodca dožíva? Koľko rokov sa bude priemerný dôchodca dožívať o 30 rokov? Čo tak mať skvelý život o 10, 15 alebo 30 rokov? Áno, povieme si, že my chceme žiť tu a teraz, užívať si teraz hneď. Veď dovolenka v Afrike, či predlžený víkend  každý mesiac v Chorvátsku už je otázkou pár klikov, možno dvoch, či troch mesačných výplat.

Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame je, že neukazujeme svetu, v čom sme dobrí.

Život je plný prekvapení, áno je možné, že zajtra na chodníku nás zrazí vodič, ktorý práve smskuje svojej rozzúrenej manželke, že zabudol na výročie. No tak isto je možné, že sa dožijeme 80, 90 či 100 rokov. Vnútorný hlas, intuícia, nazvime to ako chceme,  je to v každom z nás. No určite nám nehovorí, aby sme ležali na gauči a pozerali sexi fotky susedy alebo rozkošné video malého mačiatka. Zobudili sa v päťdesiatke a v panike si začali odkladať peniaze na dôchodok.

Každý, naozaj každý je v niečom dobrý.

Či máme 13, 19, 29 alebo 45 rokov, už sme niečo v živote dosiahli, či je to v hmotnej, alebo nehmotnej forme. Máme svoje názory, myšlienky, nápady, vízie ale aj tajné sny. Mobilný telefón, aplikáciu na upravu fotiek, videí, a kamoša na úpravu gramatiky pre svoje články. Odvahu vyjsť von. Toto môže naozaj robiť každý. Nezabudnime, máme čas, lebo keď si o 22.00 večer zapneme známu aplikáciu na komunikáciu s kamošmi, tak mnoho z nás svietime na zeleno. Nech sme v akejkoľvek životnej situácii, správne investovaných tridsať eur mesačne nám vie priniesť skvelý život.

Využime príležitosti už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.

Áno, mám riešenie. Je úplne jednoduché. Vieme začať ešte dnes z pohodlia gauča, no budeme musieť isť von ukázať sa svetu. Toto je reklama na lepši život, na náš lepší život. No pred tým zoberme svojich tridsať eur a zavolajme na kávu toho chlapíka, majiteľa podniku, futbalistu, tú sexi modelku a spýtajme sa na ich životný príbeh. Požiadajme ich o radu a hneď potom začnime tvoriť, mapovať, skúšať.

Revolúcia v bývaní?

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

V pondelok ráno vstaneme, zobudíme deti, nachystáme sa, ponáhľame sa do práce, zanesieme deti do školy, v práci nestíhame, šéf chce, aby sme zostali o hodinu dlhšie. Len tak stihneme zobrať deti zo školy, zanesieme ich na krúžok, prídeme domov, najeme sa, skontrolujeme deťom úlohy, pozrieme si televíziu, magazín a ešte napíšeme kamošom na sieti a zaspávame v piatok večer.

Doba je rýchla, ponáhľame sa za kariérou, školou, certifikátom či financiami. Zatiaľ sme plní síl, lebo sme mladí a plní elánu. Životné tempo sa z roka na rok stupňuje, zdravotných ťažkostí, ale aj chorôb nám pribúda. Dostávajú sa do povedomia slová ako syndróm vyhorenia, depresia, nenašiel vnútorný pokoj, alebo hľadá sebanaplnenie na inom mieste.

Pred časom letná dovolenka v Chorvátsku bola rodinná udalosť roka, dnes sme tam štyrikrát do roka. Tlačíme sa na pláži, neskôr na diaľniciach na ceste domov. Popritom všetkom ako by sme zabúdali na príležitosti, ktoré máme doma. Bývanie je jedna z príležitostí, na ktorú zabúdame. Pozvať na koláčik odborníka na bývanie a dozvedieť sa niečo konkrétne z trhu dnes zatiaľ nie je zaužívané. No zobrať si byt na úver a dať ho do prenájmu je mimoriadne obľúbené.

Stres, rýchle životné tempo, tlačenie sa na Chorvátskej diaľnici a bývanie začínajú mať spoločné toho viac ako sa na prvý pohľad zdá. Prvé lastovičky prilietavajú a začínajú si uvedomovať, že toto nie je najsprávnejšia cesta životom. Našťastie, na Slovensku máme riešenia.

Je otázkou času, kedy ľudia začnú investovať svoje peniaze do rekreačných nehnuteľností aj na Slovensku za účelom oddychu, ale aj zarábania peňazí. Dovolenky u nás budú z roka na rok zaujímavejšie. Tak prečo si platiť hotel, keď môžeme dovolenkovať vo svojom a ešte k tomu zarobiť?

Mobilné aplikácie a internetové služby, začínajú konkurovať hotelom, za málo peňazí si dnes vieme nájsť ubytovanie kdekoľvek na svete. Izbu, celý byt, rodinný dom, rekreačnú chatu či príves vieme poskytnúť cez tieto služby ďalším ľudom z celého sveta na pár nocí za finančnú odplatu.

Príležitosť je takmer kdekoľvek na Slovensku. Navaríme, odvezieme, dovezieme, pripravíme program či plán s miestnymi zaujímavosťami. Čím viac možností dáme ľuďom na zážitky, skvelé jedlo, jedinečné ubytovanie u nás doma, tým viac sa im bude u nás páčiť. Dostaneme hodnotenia, my ohodnotíme našich turistov a takto sa záujemcovia o nás dozvedajú, ale aj my sa dozvedáme či turistov pustiť k nám alebo nie.

Ako teda odbúrať stres, vyhorenie, či depresiu? Jednou  z možností, ktoré sú na trhu s bývaním, je kúpa nehnuteľnosti na rekreáciu. Môže to byť dom, byt, ale aj chata najlepšie na takom mieste, ktoré nás niečím osloví. Vopred si pripravíme kalendár, kedy tam nikoho nepustíme, ostatný čas si zaplníme turistami.

Revolúcia v bývaní nás vďaka mobilným aplikáciám a internetovým službám neminie. Už v minulosti sme využívali bývanie u vzdialených príbuzných v Paríži, či v Prahe. Tak prečo to dnes nezopakovať? Kreativita, fantázia a zdravé podnikateľské srdce vie aj malú rekreačnú chatu na úbočí hôr, či byt v starej bytovke premeniť na studnicu príjmov a oázu pokoja pre nás.