Nejako som začal rozširovať to čo robím aj na sieťach. Bolo obdobie keď sa darilo viac, potom menej. V čase keď píšem nasledujúci článok. Mám dosahy približne 30.000 ľudí mesačne plus ďalšie, ktoré neviem spočítať. Prichádzajú ľudia, ktorých som pred tým nepoznal. Vymieňame si tipy, informácie, inšpirujeme sa navzájom. Stretávame v on-line priestore sa z celého sveta, na komunikáciu používame anglicky jazyk. Niektoré práce majú úspech, iné zapadnú prachom.
Veľmi sa teším, že sa mi podarilo objaviť niečo čo prináša zmysel a k tomu môže pomôcť aj druhým. Spojil som tréningy, blogovanie s on-line svetom. Pravidlá sú tam jednoduché. Fotka, popis, užitočné informácie, podpora druhých, byť slušný, ak sa mi niečo nepáči tak na to nereagujem. Veď nie vždy na prvý krát pochopím význam toho čo chcelo byť povedané.
S tým množstvo ľudí prichádzajú aj ľudia, ktorých som si obľúbil. Sem tam si napíšeme súkromné, vymeníme pár slov, viet, či vedieme zo sebou rozsiahle diskusie. Spájajú nás spoločné záujmy. Mojou výhodou je, že sem tam viem povedať/napísať pár slov v anglickom jazyku. Vlastne takto sa zdokonaľujem v komunikácií.
Taktiež prichádzajú ľudia, kde moc priateľstvá nevznikajú. Skôr opačne, ide od nich výsmech, ponižovanie, rýpanie a kto vie čo ďalšie. Priznám sa, že je to nie prijemné. Nakoľko snažím sa komunikovať vecne, k téme. Citlivým otázkam sa vyhýbam. Moja práca je informovať o možnostiach z môjho okolia, dať vedieť čo som si všimol, videl, čo sa mi páčilo a možno nejaký tip.
Od pandémie sme sa začali správať na seba nejak zvláštne. Viac ako keby sa bojíme o seba. Čo je do istej miery pochopiteľné, nakoľko doba v ktorej sa nachádzame nie je dva krát ľahká. K tomu sú okolo nás témy, ktoré spoločnosť ešte viac rozdeľujú, prehlbujú.
Lenže neviem, či chcem chápať niekoho, kto si príde vysypať smetný kôš do priestoru kde ľudia spoločne nažívajú. Ešte k tomu takýto človek sa správa agresívne, útočne. Priznám sa, je pre mňa ťažko pochopiteľné, keď jeden osočuje druhého. Najlepšie ešte pod anonymným menom, bez rozumných argumentov, urážania, neúplných a útočných myšlienok.
Asi každého zoberie takéto správanie. Možno len s rozdielom, že niekto dokáže absorbovať viac takýchto situácií. Tiež nie vždy je pre mňa ľahké správne reagovať. Osvedčili sa mi dve metódy. Prvá je nereagovať vôbec, nechať voľne plávať. Druhá obrátiť na vtip, zábavu, bez urážania druhého. No a ešte raz za čas pomôže bonusová, to je vytiahnuť vedecky podložené fakty.
Vlastne ako tak chodím svetom sem tam nejaký pes za štekne. Niektoré sú riadne zúrivé, iné len zaštekajú a idú si po svojom. Mám pocit, že u niekedy to medzi nami ľuďmi funguje podobne. Len zatiaľ som neprišiel k čomu to štekanie jeden na druhého je dobré. Veď všetci chceme tu nejako prežiť, mať sa v rámci možností dobre a robiť to čo nás baví.
Ešte tu je jeden fakt, ktorý by bolo dobré spomenúť. Stáva sa, že ľudia, čo nás zo začiatku nemali v obľube sa budú chcieť s nami s kamarátiť. Alebo ľudia čo od nás odišli sa vrátia. Tu je asi na každom z nás ako sa k tomu postavíme. Za seba môžem povedať, že nechávam veci plynúť a niekedy urobím rázny rez. Možno je na mieste pripomenúť, ako my ľudia sme, teda veľká časť z nás je ovládaná emóciami. No a nie vždy je ľahké správne reagovať.
Ľudia budú od nás odchádzať, budú taktiež prichádzať. Známi z nášho okolia nás veľmi, ale veľmi dlho nebudú podporovať, až na výnimky. Asi je to aj pochopiteľné. Veď ono to celé zoberie nejaký čas, pokiaľ sa z nás stane to čo chceme aby sa stalo. Tak isto úspech. Zvyčajne sa dosahuje za jednu noc, príspevok, fotografiu, video, článok. Len pred tým uplynie niekoľko rokov práce, skúšania, chýb. Teda aspoň v on-line svete to tak nejako je.
Áno aj mne sú úsmevné niektoré situácie, ktoré stvárajú moji kamaráti. Lenže, najlepšie je to staré známe: “ži a nechaj žiť”. Taktiež, ak sa na pozerám z môjho pohľadu. Tiež som asi na smiech mnohým. Len možno o nich neviem a vôbec, neviem či chcem vedieť. Veď ja sa aj tak raz naučím robiť tie moje on-line veci.
