Technologie

Príležitosti

14. august 2019 Michal Boťanský Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Čakal som na pracovnú schôdzku na vrátnici fabriky, ľudia okolo mňa doslova utekali z práce. Zrazu sa z davu vynoril pán, ktorý si vydýchol pri odchode. „Som tu poslednýkrát,” znelo z jeho úst. Pán, ktorý obsluhoval bránu si ho vôbec nevšimol, až keď sa mu smutne pozdravil, odzdravil sa: „Tak teda dovidenia.” Nepoznám príbeh pána, takže ani len netuším, čo sa za ním skrýva, čo vytvoril. No pomyslenie na koniec ma ničí.

V poslednej dobe sa cítim, ako keby som sa vrátil do školských lavíc. Učím sa na všetkých miestach. Vyhľadávam príležitosti, ľudí, od ktorých nasávam informácie, vedomosti, skúsenosti. K tomu som si pridal, vlastne nepridal. Už nejaký čas som aktívny, píšem články, točím videá a dokumentujem na sociálnych siatiach. Učím sa hovoriť príbehy, zaujať, dokumentovať to, čím prechádzam a promovať moju prácu, seba. Písal som už niekoľko článkov na tieto témy. Do dnes sa mi mnohí smejú, že som trápny, nudný a ešte neviem aký. Lenže prichádzajú takí, ktorí pochvália, podporia.

V nedeľu som dostal upozornenie, že pamäť mobilného telefónu je plná. Najviac priestoru zaberali fotografie a videá. Dal som sa do práce a začal s triedením. Telefón mám pomerne krátko, ale to, čo som videl, bolo pre mňa v ten večer dôležité. Našiel som videá, fotografie, na ktoré sa veľmi nedalo pozerať, ale našiel som aj také, ktoré boli naozaj fajn. Som na seba hrdý, že som začal pravidelne tvoriť, točiť, fotiť. Po krátkom čase naozaj zaujímavá zmena. Moja práca napreduje, zlepšuje sa. Bol som v príjemnom šoku, že napriek absolútnej nevedomosti na začiatku sa sem-tam podaril záber, uhol, farba, rýchlosť.

Pamätám si, že to chcelo neskutočnú dávku odvahy. Teraz, keď sa na to pozerám spätne, zdá sa, ako keby to nebolo nič. Na jednej strane sa teším, ako som nabral odvahu a na strane druhej si uvedomujem, aký kus cesty je predo mnou. Mám sa čo učiť, rozumiem, že ak prestanem, tak budem potrebovať veľa času, pokusov na nasadnutie.

Sociálne siete vnímam ako príležitosť dať o sebe vedieť svetu. Nepriamo nás nútia (aj mňa), aby sme boli lepší, lepšie napísali príbeh, nasnímali lepší záber, pokúsili sa o lepšiu fotografiu. Sú jednou z ciest, ako sa zlepšiť. Nútia ma pravidelne prispievať, pozorovať, hľadať, skúmať, skúšať, tvoriť, dokumentovať, analyzovať plánovať. Fanúšikovia, srdiečka sú bonusom na tejto ceste. Skutočným zmyslom pre mňa je zlepšovať sa aj ich používaním. Tomu napomáha pravidelná tvorba. Uvedomujem si, že ich časté používanie môže škodiť, vlastne, ak mám po každom obede čokoládu, tak za krátky čas mi narastie brucho. Od rozsiahleho používania sietí nehrozí veľké brucho, ale môžu mať vplyv na psychické zdravie človeka.

Moje dôvody prečo byť on-line:

• Každý z nás máme svoj štýl, mne sa páči modré a niekomu červené. Je dobré
svetu ukázať, čím prechádzame, čo sa nám páči, aké názory máme.

• Ukazujem, že som v niečom odborník, mám disciplínu a chuť tvoriť.

• Učím sa, ako získavať pozornosť, na druhej strane musíme pozornosť aj posunúť ďalej. „To je super fotka, aké nastavenie si použil?” Pozor, musí to byť myslené úprimne.

• Cudzí ľudia ma podporia o mnoho skôr, ako okolie. Je neskutočne ľahké dnes kohokoľvek spoznať. Siete nám dávajú obrovský nástroj, ako spoznať kohokoľvek odkiaľkoľvek.

• Po čase získam dôveru, rešpekt, ľudia si ma obľúbia. Pozor, nemusí to prísť zajtra, je to práca akokoľvek iná, môže to trvať tri, sedem, desať rokov.

• Ak chcem, aby ma ľudia poznali, moju prácu, to, čo robím, založím si vlastný blog. Sprístupním ho cez niekoľko kanálov, na rôznych sociálnych sieťach. Vyhrňme si rukávy a po večeroch tvorme, študujme, makajme, zabávajme sa.

• Nikto nikoho nenúti, aby sme sa sledovali, kamošili, je to dobrovoľné. Podporme alebo si hľaďme svojho.

• Aplikácie v mobilnom telefóne dnes dokážu za pár sekúnd vytvoriť diela. S internetovým pripojením sa z bežného človeka môže stať za veľmi krátky okamih hviezda.

• Neurolingvistika v praxi alebo programovať okolie, ale aj seba tým, že ukazujem svojmu okoliu, čím prechádzam. Je dosť veľká šanca, že ak niekto bude riešiť, kupovať to, čo ponúkam ja, ozve sa.

Najčastejšia vetička, ktorú počúvam čoraz častejšie: „Ty možno mňa nie, ale ja teba áno, teda na internete.” Čoraz viac ľudí ( aj z môjho okolia) ma pravidelne/nepravidelne sleduje na internete. Majú pocit, že ma lepšie poznajú. Schválne, aj ja sledujem niekoľko ľudí, od ktorých sa učím a tiež mám pocit, že ich poznám, aj keď oni ani len netušia, kto som.

Vo všeobecnosti platí, že nechceme mať lepší život. Možno po ňom túžime. Sme od prírody leniví, málo otvorení zmenám. O problémoch sa rozprávame nie s tým, kto nám ich spôsobil, ale s niekým tretím, vznikajú medzi nami rôzne nedorozumenia, zbytočne spomaľujeme a dávame energiu do niečoho iného. Potom ideme trebárs na modrú sociálnu sieť, zapeňme sa na zeleno a čakáme, že nám niekto napíše.

Mnohí z nás chcú ležať na pláži, druhí liezť po horách, najlepšie nič nerobiť. Lenže na dovolenke nerastieme, skôr relaxujeme, oddychujeme. Väčšina z nás nahrá šťastnú peknú fotku z dovolenky do svojho profilu. Po zvyšok roka sme schovaní, schúlení, tajne z rohu pozorujeme druhých a smejeme sa na nich. Píšem obrazne, verím, že mnohé slová v článku sa nikoho nedotknú.

Mám kamošku, o ktorej tvrdím, ak by nebola flákačka, tak je prvá milionárka v mojom okolí. Lenže, ona nechce byť milionárka, nechce pracovať, nechce skúšať nové nástroje, nechce sa zosmiešniť pred svetom. Poslúchať svojho frajera (ktorý o tom, čo ona robí nič nevie), byť za peknú, ležať na pláži. Samozrejme, pokúša sa uspieť spôsobom: „Veď nejako bude”. Má geniálny produkt, tím ľudí, je vtipná a nebezpečne múdra. Jej konkurencia zo sveta valcuje internet videami, fotkami o produktoch. Fanúšikovia ich rozširujú, srdiečkujú, posúvajú ďalej. Už miliónkrát som jej vravel, aby natočila videá, fotila, písala, natáčala po anglicky. Prestali sme sa baviť, veď čo ja chcem, ona sa má fajn.

Som zúfalý z mojich kamošov, vlastne, už to nie sú moji kamoši. Kritizujú moje práce, ale keď majú oni niečo vytvoriť, tak sa ani len nedostavia na štartovaciu čiaru. Je dobré uvedomiť si, čo vlastne chceme od života. Ležať na pláži nie je zlé, ak nás to robí skutočne šťastnými, liezť po horách tak isto. Len prosím nepíšme po dvojtýždňovej dovolenke na svoje príspevky: „Návrat do krutej reality,” alebo “Chcem ísť späť.” Pracovať vieme z pláže, z hôr, hotela. Je to jednoduché pozerať sa na veci okolo ako na príležitosti, na nástroje ako nie spotrebitelia, ale ako tvorcovia.

Aj ja som začal moju novú kapitolu s fotkou pri východe slnka so psom (nezverejnil som ju, až po roku). Pes, východ slnka a fotka ma nútili, aby som začal skoro ráno vstávať a behávať. Áno, stálo to kopec driny, premáhania, sebazaprenia. No nič nie je super komplikované, to len my potrebujeme dozrieť, aby sme pochopili, že to môže byť aj inak a stále dobre. Potrebujeme rast a posúvať sa, mať ciele, sny, vízie. Ak nemáme dôvod a neveríme si dostatočne, neprejdeme navyše kilometer. Hľadajme to, čomu naozaj vášnivo veríme, aj keby sme to mali robiť celý život. Používajme internet, mobilný telefón ako nástroje na náš osobný rast.

Základné vnímanie:

• mobilný telefón je nástroj na tvorenie (nahrávacie štúdio, fotoaparát, kamera, editor, plánovač a mnoho iných)

• sociálne siete sú nástroj na ukázanie svojej práce svetu, zlepšenie, skúšanie, tvorenie, vytvorenie komunity, budovanie odberných kanálov, značky, osobný rast

• vlastná stránka je domovské miesto na zdieľanie svojej práce, portfólia, niečoho, čo je naše

• dôležitý článok medzi telefónom a internetom je človek, ktorý to má všetko v rukách

Dlhodobosť, vydať sa nepoznanou cestou, zariskovať. Naučiť sa, čo sa odučiť, čo nové naučiť (A.Toffler). Video, fotka, text, hlas je bezplatná reklama, ktorú by každý z nás mal pravidelne využívať. Niektorí z nás sa živia internetom, natáčaním videí, fotením. Neskôr začnú pracovať pre rôzne spoločnosti, či vytvoria si vlastné firmy, alebo začnú robiť to, do čoho sa zamilovali na ich ceste.

Sociálne siete sú nebezpečné, tak isto ako veľa sladkostí, alkoholu, spánku, lenivosti, ak sa podávajú vo veľkých množstvách a nevieme, ako na ne. Na tomto svete existuje mnoho nástrojov, nie od každého máme oprávnenie či skúšky na používanie. Preto je dobré si v najlepšom vyhľadávači nájsť, ako na to. Existuje milión “autoškôl” ako na modrú sociálnu sieť, ako natočiť video, napísať článok, či nahrať svoju prvú hlasovú šou.

Nemyslime si, že pekné baby sú zvýhodnené, niektoré majú viac srdiečok, návrhov na vzrúšo a sponzorov. Takisto hľadajú spôsob, ako preraziť vo svete ako aj my ostatní. Možno to ide ľahšie poodhaleným výstrihom alebo keď ukážu zadok. Prosím, neukazujme zadky a už vôbec nie výstrihy. Nech sa o niekoľko rokov pred svojimi deťmi nemáme za čo hanbiť. Každý z nás má niečo, v čom je výnimočný. Len netreba zabúdať, že to zoberie veľa práce, trpezlivosti. Poznámka: ak chceme ísť do ligy majstrov, nemôžeme mať prístup, ale ani myslenie ako siedma okresná súťaž.

Nezabudnime, že svet on-line je medzinárodný, zmapujme si trh, kde sa chceme pohybovať a podľa toho prispôsobme aj komunikáciu. Jazyková bariéra je len príležitosť, ako sa naučiť ďalší jazyk. Učenie cudzieho jazyka? Stačí počúvať pesničky a spievať ich s textom. Nemusíme preraziť na Slovensku, môžeme vo svete.

Kamoši, ak sme na sieťach a pozorujeme niekoho príspevky bez toho, aby sme podporovali, tak to radšej nerobme. Možno práve vy budete zajtra pozývať vašich kamošov na novú stránku a čakať, že dostanete srdiečko. Ak chceme fanúšikov, najskôr buďme fanúšik, srdiečko a tri milé slová nikomu neublížia, ale tomu druhému raketovo zvýšia sledovanosť. A je úplne jedno, že či si, alebo nie si jeho cieľovka, ale možno tvoj známy je.

Ja ukazujem, čím prechádzam, popri mojej práci, tak isto sa učím byť kreatívny, či sú to videá alebo rôzne fotografie. Prezentujem svoju prácu okoliu preto, aby som sa dostal do ich podvedomia. Toto celé je naozaj úplne jednoduché. Možno si rozbijeme kolienko, dostaneme poza uši. Ale ak nepoužijeme to, čo máme k dispozícií, tak veľmi ťažko vytvoríme niečo. Neberme sa príliš vážne. Som chalan, ktorému bola ukázaná príležitosť. Uveril som jej, hľadám, skúšam, tvorím. Možno dnes je moja tvorba na štyri mínus. Lenže o desať – dvadsať rokov usilovnej práce môžem patriť k najlepším. Tento článok nebol venovaný len sociálnym sieťam, ani internetu, ale tomu, že každý z nás má okolo seba príležitosti preraziť. Prosím, poobzerajme sa po nich. Nech na konci neskončíme: „Tak teda dovidenia.”

Algoritmus života

23. august 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - vízie - Všetko

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí, vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú.

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe” znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”. Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Marketing

16. august 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

O marketingu sa toho píše veľa, študuje sa na vysokých školách, je dôležitou súčasťou každého z nás, aj keď si to neuvedomujeme. Som zástancom definície, že marketing začína tým, čo robíme, pokračuje tým, ako to robíme, končí na parkovisku pred veľkým obchodným domom, keď ideme na nákup s rodinou a myslíme si, že nás nikto nevidí, nepočuje.

Odosobnime sa na chvíľu od všetkého, skúsme sa pozrieť na seba. Všetko začína a končí nami. Môžeme mať špičkový produkt, službu, mať úžasný systém, zázemie, no keď sa správame ako idiot, je dosť možné, že ľudia si na miesto nás nájdu niekoho iného. Funguje to aj opačne. Preto sa mnoho z nás schováva za marketing.

Možnosti, ako dnes robiť marketing, sú takmer neobmedzené. Sociálne siete, blogy, videá, články, písanie kníh, spoločenské udalosti. Robiť jedno alebo druhé nestačí. Čím lepšie sa zvýrazníme, odlíšime, tým sú naše šance dosiahnuť náš vysnívaný život väčšie.

Dobrá správa je, že vieme začať trebárs aj hneď, veľké firmy, či 55 ročný človek. Na veku, pozícii, postavení už viac nezáleží. Dnes vyhráva rýchlosť, to znamená, za aký rýchly čas dokážeme vyriešiť niekoho problém. Dnes vyhráva hodnota, to znamená, ako sa zlepší môj život, keď budem používať tvoju službu, či produkt.

Zabudnime na manipulačné techniky, programovanie hláv, my ľudia chceme zážitky, emócie, chceme mať vyriešené naše problémy presne tou službou, ktorú poskytuje Jožko z červenej kancelárie, Majka zo zeleného obchodíku. Samozrejme, čím ďalej, tým viac chceme vidieť ako sa to vyrába, aké sú postupy, chceme vedieť dôvod majiteľa firmy, čo nám prinesie používanie jeho služieb, produktov.

Môžeme budovať svoj produkt, službu, seba alebo všetko naraz. Ešte stále mnoho z nás váha, či s tým ísť už von, alebo ešte počkať. Často sa stáva, že sme si ešte nie istí v tom, že to naozaj chceme robiť. Dobrá správa je, že dnes nemusíme prezentovať produkt, službu, ale čo môžeme, je, ísť von a dokumentovať, čím dennodenne prechádzame.

No najväčší problém nás ľudí je lenivosť, rozprávanie len tak do vetra. Aj vďaka tomu si budujeme okolo seba marketing, marketing kecálkov a lenivcov. Čim ďalej, tým viac odkladáme, ignorujeme to, čo sa deje tam vonku. Riešenie je jednoduché, naozaj. Fotka s pár slovami, čo sme dnes robili, krátke video zo zákulisia, článok o našich názoroch, postojoch, vie zmeniť všetko.

Preto chceme mať okolo seba ľudí, ktorí nás podporia, ukážu smer, idú príkladom. Máme niekoľko možností ako začať. Môžeme osloviť kamošov, profesionálne agentúry, naštudovať si kurzy, ísť von vyskúšať všetko, alebo kombináciou viacerých. Každá z nich má výhody, no tie zistíme iba vtedy, keď začneme.

Pravidlo, podľa mňa nielen v marketingu, znie jasne: ak mi ty nedáš riešenie môjho problému, nájdem si ho u niekoho iného. Preto už viac neváhajme a ukazujme, v čom sú naše silné stránky, v čom sme odborníci. Zabudnime na kritiku, “kamarátsku” spätnú väzbu. Vstaňme z gauča, vyhrňme si rukávy, dajme sa do práce.

Tak teda, ak sa bavíme o tých, ktorí nám idú príkladom tam vonku, tak určite treba spomenúť rodinné vinárstvo v Tajnej. Ak k nim prídete, dostanete viac ako len pohár červeného.

Dokumentovanie

12. júl 2017 Michal Boťanský vízie - Všetko

Toto ti zas tak ťažké nie je. Dnes už aj šesťdesiatroční ľudia majú smartfón. Párkrát síce netrafia v menu správnu položku, no vôbec im to nevadí. Čo vadí, je, že aj ty máš smartfón a okrem skrolovania, surfovania a písania sexi babám alebo chalanom to na nič iné nepoužívaš.

Mnoho z nás chce niečo konkrétne vo svojim živote dokázať, o tom niet pochýb. Niektorí z nás už vystrkujú svoje rožky a idú si za tým svojím, čo je viac ako skvelé.

Teraz nachvíľku zabudnime na marketing a reklamu, taktiež na pravidlá, že červenú sociálnu sieť používajme sedemkrát denne, svetlomodrú päťkrát, modrú ráno, naobed a večer, hnedú dvakrát denne. Tak isto zabudnime, že máme veľa práce a žiaden čas.

Dnes sa už nenosí plný diár a telefón na uchu ešte aj na wc. To patrilo do deväťdesiatych rokov. Dnes máme úplne iné hodnoty, o tom viac inokedy.

Dnes je čoraz populárnejšie vedenie vlastným príkladom a tvz. medové imporiá. Aj o tom viac inokedy. Tak isto je dnes možné z večera do rána stať sa slávnym, úspešným. Znie to bláznivo. Len tu vždy platí – nevie sa či je to pracovný večer č. 1 alebo večer č 9576.

Smartfón a pripojenie na internet je preto obrovská pomôcka na našich cestách. Ľudia majú už plné zuby veľkých hodiniek, sexi oblečenia s nadupaných áut. Chcú vidieť, čím prechádzame. Chcú byť toho súčasťou. Áno aj tí, čo nadávajú na niečo, chcú byť našou súčasťou.

Dokumentovanie nie je sexi. Dokumetovanie nie je príjemné. Dokumentovanie je nudné. Privedie nás k novým možnostiam, pohľadom, ľuďom. Teda, ak s tým začneme.

Bude to ťažké, premýšľať, čo tam dať. Bude to ťažké, čítať nepríjemné komenty. Bude ťažké zháňať ľudí, ktorí nás podpo-ria. Či to bude stáť za to? Máme dve možnosti. Zatvoríme tento článok a nič sa nestane alebo zatvoríme tento článok a začneme s dokumentovaním našich ciest.

Mnoho podnikateľov, ktorí majú svoje biznisy, žijú z minulosti a majú problém s náborom nových kolegov,zamestnacov, klientov, zákazok. Osobné referencie /odporúčania/ fungujú a fungovať budú. No predtým, ako sa stretneme, tak si jeden druhého pozrieme na sociálnych sieťach, blogoch či video stránkach.

Preto ukazujme, čím prechádzame. Začnime trebárs fotografiou kvetu a napíšme k tomu tri vety, čo je nové v našom biznise, alebo čo sme dnes zažili. Natočme video a ukážme, na čom pracujeme. Napíšme článok o tom, s čím sa stretávame. Smartfón, internetové pripojenie, trpezlivosť a pravidelnosť.

Ako na to? Skúšajme. Začnime dokumentovať dnes.

Moje prvé video a zmrzka.

28. jún 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Vzdelávam sa pravidelne, čítam knihy, pozerám videá ,kde sú tipy a triky, stretávam sa s podnikateľmi. Sledujem trh a jeho smerovanie. Používam online, ale aj offline siete.

O natáčaní videa som začal rozprávať pred dvomi rokmi. Napísal som si akčný plán, o čom budem točiť, ako pravidelne budem točiť. Prvý kameň úrazu bolo rozhodovanie , či budem natáčať videá po anglicky alebo po slovensky. Začal som zvažovať výhody/nevýhody.

Zvažovanie trvalo viac ako dva roky. Poviete si, nebola to pre mňa priorita, dostatočne veľký cieľ alebo až tak som to nechcel. Nech to bolo akokoľvek, myslel som na to neustále, až som zabudol, že ich chcem vytvárať.

Nemal som žiadnu kameru, foťák, program na úpravu videa bol pre mňa komplikovaný a vôbec, veď kto by pozeral moje videá. Na prvý pohľad výhovorky, no v skutočnosti to boli moje obavy, ktoré som nevedel prekonať.

Verím tomu, že všetko, čo sa deje, sa deje pre nejaký dôvod. Dostal som sa k dôvodu natočiť moje prvé video úplné nenápadne. Pozvanie na zmrzlinu od ľudí, s ktorými spolupracujem v mojom biznise. Vtedy som si povedal, zmrzku mám rád, no keď už tam idem, nech spravím niečo užitočné.

“Čaute, sme v Banskej Štiavnici a toto bude video o Banskej Štiavnici a o projekte, ktorý momentálne teraz robím, sledujte, čau.”

Na preplnenom chodníku som vytiahol mobil z vrecka, bez akejkoľvek prípravy som povedal prvú myšlienku do kamery. Jasné, zazerali po mne, smiali sa na mne, mal som trému, bál som sa. Napriek tomu som to veľké červené tlačidlo s nápisom nahrávaj stlačil.

Natáčal som približne 2 hodiny. Koktal som, nevedel som, čo mám povedať. Ani jeden záber nebol dobrý. Prišiel som domov, naštartoval som program, zoradil scénky, pridal hudbu, v nedeľu večer som nahral video na sociálne siete a v pondelok som to všetko zverejnil.

2300 videní má dnes moje prvé video. Presne o 2300 viac, ako pred tým, pokiaľ som žiadne nenatočil. Nie je dokonalé, mám sa čo učiť, mám svojich dobrých kritikov. Aj takých, čo v živote nestáli pred kamerou. Šiel som s kožou na trh. Použil som to, čo mám, investoval som svoj čas, požiadal som kamošov o pomoc, vytvoril som jednoduché prezentačné video mňa a projektu, na ktorom pracujem.

Prvým videom všetko začalo. Dnes sa mi už hovorí, mám ich za sebou 4. Takže už viem, aké to je keď je vietor, ľudia okolo, mraky, zabudnutý text. Nie neviem, učím sa. Často sa bavíme o osobnostnom raste, marketingu, prezentácii. Video je podľa mňa geniálny nástroj na zlepšenie seba v mnohých oblastiach.

Mne funguje humor, príbeh, moja osobnosť, chaos, žiadne technické kecy, emócie, jednoduchosť. A čo bude fungovať Vám? To zistíme, keď zapneš ten veľký červený gombík Nahrávaj.

Tridsať eur a dôchodok.

7. jún 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - vízie - Všetko

Predstavme si nachvíľu, že nám každý mesiac zostáva 30 eur, čo s nimi spravíme? Teraz si predstavme, že ak každý mesiac budeme týchto 30 eur rozumne investovať, zarobíme milióny. Odvážne tvrdenie, však?

Dnes je najlepšia doba na rozbehnutie svojej vízie, sna. Online svet nám nahráva čím ďalej, tým viac príležitostí. Trh neustále chŕli nové firmy, ľudí, ktorí sú odhodlaní uspieť. Napriek tomu máme mnoho príležitostí ako zmeniť svoj život a život iných k lepšiemu.

Dnes vyhráva rýchlosť, vytrvalosť, vyňuchanie príležitosti a dlhodobosť.

Ak budeme investovať tridsať eur mesačne po dobu tridsiatich rokov do dobrého finančného produktu, môžeme zarobiť okolo tridsaťtisíc peňazí pri priemernom úroku 6%, teda, ak sa nebojíme risknúť. Aký budeme mat dôchodok o 30 rokov s takou finančnou čiastkou? Nie je to málo? Aká bude mena o 30 rokov? Aká bude inflácia? Aké budú ceny potravín, energií, zdravotnej starostlivosti? Čo bývanie?

Riskovanie je súčasť osobnostného rastu, samozrejme aj kariérneho.

Ak si teraz povieme, že sa dôchodku nedožijeme, tak sa pravdepodobne mýlime, veď schválne, koľko rokov sa dnes priemerný dôchodca dožíva? Koľko rokov sa bude priemerný dôchodca dožívať o 30 rokov? Čo tak mať skvelý život o 10, 15 alebo 30 rokov? Áno, povieme si, že my chceme žiť tu a teraz, užívať si teraz hneď. Veď dovolenka v Afrike, či predlžený víkend každý mesiac v Chorvátsku už je otázkou pár klikov, možno dvoch, či troch mesačných výplat.

Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame je, že neukazujeme svetu, v čom sme dobrí.

Život je plný prekvapení, áno je možné, že zajtra na chodníku nás zrazí vodič, ktorý práve smskuje svojej rozzúrenej manželke, že zabudol na výročie. No tak isto je možné, že sa dožijeme 80, 90 či 100 rokov. Vnútorný hlas, intuícia, nazvime to ako chceme, je to v každom z nás. No určite nám nehovorí, aby sme ležali na gauči a pozerali sexi fotky susedy alebo rozkošné video malého mačiatka. Zobudili sa v päťdesiatke a v panike si začali odkladať peniaze na dôchodok.

Každý, naozaj každý je v niečom dobrý.

Či máme 13, 19, 29 alebo 45 rokov, už sme niečo v živote dosiahli, či je to v hmotnej, alebo nehmotnej forme. Máme svoje názory, myšlienky, nápady, vízie ale aj tajné sny. Mobilný telefón, aplikáciu na upravu fotiek, videí, a kamoša na úpravu gramatiky pre svoje články. Odvahu vyjsť von. Toto môže naozaj robiť každý. Nezabudnime, máme čas, lebo keď si o 22.00 večer zapneme známu aplikáciu na komunikáciu s kamošmi, tak mnoho z nás svietime na zeleno. Nech sme v akejkoľvek životnej situácii, správne investovaných tridsať eur mesačne nám vie priniesť skvelý život.

Využime príležitosti už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.

Áno, mám riešenie. Je úplne jednoduché. Vieme začať ešte dnes z pohodlia gauča, no budeme musieť isť von ukázať sa svetu. Toto je reklama na lepši život, na náš lepší život. No pred tým zoberme svojich tridsať eur a zavolajme na kávu toho chlapíka, majiteľa podniku, futbalistu, tú sexi modelku a spýtajme sa na ich životný príbeh. Požiadajme ich o radu a hneď potom začnime tvoriť, mapovať, skúšať.

Revolúcia v bývaní?

31. máj 2017 Michal Boťanský Reality Tip - vízie - Všetko

V pondelok ráno vstaneme, zobudíme deti, nachystáme sa, ponáhľame sa do práce, zanesieme deti do školy, v práci nestíhame, šéf chce, aby sme zostali o hodinu dlhšie. Len tak tak stihneme zobrať deti zo školy, zanesieme ich na krúžok, prídeme domov, najeme sa, skontrolujeme deťom úlohy, pozrieme si televíziu, magazín, ešte napíšeme kamošom na sieti a zaspávame v piatok večer.

Doba je rýchla, ponáhľame sa za kariérou, školou, certifikátom či financiami. Zatiaľ sme plní síl, lebo sme mladí a plní elánu. Životné tempo sa z roka na rok stupňuje, zdravotných ťažkostí, ale aj chorôb nám pribúda. Dostávajú sa do povedomia slová ako syndróm vyhorenia, depresia, nenašiel vnútorný pokoj, alebo hľadá sebanaplnenie na inom mieste.

Pred časom letná dovolenka v Chorvátsku bola rodinná udalosť roka, dnes sme tam štyrikrát do roka. Tlačíme sa na pláži, neskôr na diaľniciach na ceste domov. Popritom všetkom ako by sme zabúdali na príležitosti, ktoré máme doma. Bývanie je jedna z príležitostí, na ktorú zabúdame. Pozvať na koláčik odborníka na bývanie a dozvedieť sa niečo konkrétne z trhu dnes zatiaľ nie je zaužívané. No kúpiť si byt na úver a dať ho do prenájmu je mimoriadne obľúbené.

Stres, rýchle životné tempo, tlačenie sa na Chorvátskej diaľnici a bývanie začínajú mať spoločné toho viac ako sa na prvý pohľad zdá. Prvé lastovičky prilietavajú a začínajú si uvedomovať, že toto nie je najsprávnejšia cesta životom. Našťastie, na Slovensku máme riešenia.

Je otázkou času, kedy ľudia začnú investovať svoje peniaze do rekreačných nehnuteľností aj na Slovensku za účelom oddychu, ale aj zarábania peňazí. Dovolenky u nás budú z roka na rok zaujímavejšie. Tak prečo si platiť hotel, keď môžeme dovolenkovať vo svojom a ešte k tomu zarobiť?

Mobilné aplikácie a internetové služby, začínajú konkurovať hotelom, za málo peňazí si dnes vieme nájsť ubytovanie kdekoľvek na svete. Izbu, celý byt, rodinný dom, rekreačnú chatu či príves vieme poskytnúť cez tieto služby ďalším ľudom z celého sveta na pár nocí za finančnú odplatu.

Príležitosť je takmer kdekoľvek na Slovensku. Navaríme, odvezieme, dovezieme, pripravíme program či plán s miestnymi zaujímavosťami. Čím viac možností dáme ľuďom na zážitky, skvelé jedlo, jedinečné ubytovanie u nás doma, tým viac sa im bude u nás páčiť. Dostaneme hodnotenia, my ohodnotíme našich turistov a takto sa záujemcovia o nás dozvedajú, ale aj my sa dozvedáme či turistov pustiť k nám alebo nie.

Ako teda odbúrať stres, vyhorenie, či depresiu? Jednou z možností, ktoré sú na trhu s bývaním, je kúpa nehnuteľnosti na rekreáciu. Môže to byť dom, byt, ale aj chata najlepšie na takom mieste, ktoré nás niečím osloví. Vopred si pripravíme kalendár, kedy tam nikoho nepustíme, ostatný čas si zaplníme turistami.

Revolúcia v bývaní nás vďaka mobilným aplikáciám a internetovým službám neminie. Už v minulosti sme využívali bývanie u vzdialených príbuzných v Paríži, či v Prahe. Tak prečo to dnes nezopakovať? Kreativita, fantázia a zdravé podnikateľské srdce vie aj malú rekreačnú chatu na úbočí hôr, či byt v starej bytovke premeniť na studnicu príjmov a oázu pokoja pre nás.

On-line cesta.

10. apríl 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - vízie - Všetko

Tu, alebo tam vonku často rozpravám o nájdení toho v čom sme dobrí. Rozprávam o tom, ako po pri práci si vyhrnúť rukávy a začať tvoriť niečo svoje.

Dnes je medzi nami mnoho ľudí, ktorí vytvorili svoje biznisy, sny, vízie vďaka on-line svetu. On-line svet a aplikácie, hýbu svetom. Návštevnosť internetových stránok cez mobilne telefóny narastá.

Čí chceme, alebo nechceme mnoho z nás je dennodenne on-line, sociálne siete, informačné portáli, videa. Sme v dobe keď nečakáme na novu časť seriálu do ďalšieho týždňa. Za večer si vieme pozrieme celu sériu on-line.

Svet je naozaj v bláznivej fáze. Obrovská časť ľudí je zamestnaná, z tej obrovskej časti ľudí o pár rokov zamestnaná nebude. Veľké korporácie vyvíjajú plno automatické fabriky. Mnoho pracovných povolaní zanikne. Už teraz sa hovorí o príležitostiach budúcnosti a kreativite.

Máme 5. až 10. rokov na to aby sme naskočili do rozbehnutého vlaku. Zabudnime na životopisy. Pripravme si on-line portfólia, vlastne blogy s foto, našimi článkami, videami. Naštartujme svoje vedľajšie projekty. Situácia tam vonku nám dáva dostatočné mnoho príležitosti.

Slovo, fotografia, video, on-line, tam vonku, výnimočne služby – to nie je žiadna budúcnosť. To sa práve teraz deje.

Vyhoďme z hlavy, že nove generácie sú také a také, a nevedia to a to. To je náš obrovsky omyl, ak si myslime čokoľvek zle o nich. Sú jednoznačné skvelé vytvárajú svoje komunity, žijú heslom hľadáme to čo nás spája. Sú niekoľko krokov dopredu.

Dnes máme skvelé zamestnania, kopec zákaziek. Ignorujeme trh, jeho smerovanie. Či chceme, alebo nechceme dnes sa ľahšie stretneme cez on-line hru ako na káve v kaviarni.

Čo riskujeme? Hodinu denne? Že sa budú z nás kamoši a kolegovia smiať? Lepšie je povedať o 30. rokov hups, ako do čerta mal som to spraviť.

Ja viem, že píšeš parádnu poviedku už druhy rok po tajnosti. Prispievaj časti z poviedky do svojho blogu. Pracuješ v Rakúsku ako opatrovateľka niekoľko rokov, už poznáš mnohé tipy a triky? Založ si vlastný blog, dávaj svetu tipy a triky. Si dobrý vo vedení ľudí? Píš o tom na svojom blogu, alebo natoč o tom videa. Rad počúvaš hudbu? Založ si blog a začni písať o tom.

Zabudnime na svojho šéfa a nosenie práce si domov. Tým nenabádam nikoho aby sme prestali usilovne pracovať. Nabádam, aby sme po večeroch pracovali na svojich snoch, víziách.

Nezabudnime prepojiť sociálne siete so stránkou a blogom. Možno neprerazíme blogom, ani videom. Ale čo sa stane určíte, čaká nás bláznivá jazda, kde sa naučíme ako na pozornosť, čo sa páči ľuďom, čo sa páči nám. Uvidíme svoje myšlienky napísané pred sebou. Budeme sa správať zodpovedne na sociálnych sieťach, k svojmu životu. Zažijeme skutočný osobnostný rozvoj. Možno nájdeme to, čo sme vždy chceli robiť. To je jeden z najväčších benefitov.

Áno, môže to byť zo začiatku ťažké, venovať sa aj svetu on-line. Tak isto to môže byť ťažké, o niekoľko rokov pozerať sa na ujdený vlak. Na veku dnes nezáleži, začnime teraz.

Lekcia z biznisu.

19. marec 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Učíme sa spoznávaním, skúšaním, vytváraním – teda tak to vnímam ja.

Pred časom som dostal lekciu z môjho biznisu. Poobede ako som prichádzal autom z pracovného stretnutia pred kanceláriu, šiel za mnou pán na zelenom aute. Zaparkoval som, vystúpil som. Pozdravili sme sa, prehodili sme pár zdvorilostných slov a podal mi poštu pre kolegu. Rozhovor trval okolo 10 minút. Zobral som obálku, podali sme si ruky, pokračovali sme ďalej vo svojich činnostiach.

Po pár krokoch som si uvedomil, čo sa vlastne stalo.
S týmto chlapíkom som aktívne spolupracoval na niekoľkých obchodoch. Niekedy spolupráca bola náročná, vždy sme všetko dotiahli do konca, teda na jednu výnimku. Pred časom som robil pre pána v zelenom aute, poradenstvo z oblasti v ktorých sa pohybujem. Po nastavení kľúčových záležitostí sme sa pustili do spomínaného obchodu. Situácia na trhu bola priaznivá, nič nenaznačovalo, teda na prvý pohľad, že by sa obchod nepodaril.

Teda naznačovalo úplné všetko, necítil som spojenie medzi nim a mnou. Kolegovci sním spolupracovali už dávnejšie a tiež s ním mali rôzne skúsenosti. Začali mi o nich rozprávať. Po čase sa do obchodu zamiešala ďalšia firma. Pri každom stretnutí som mu ukazoval systém, ktorý potreboval, dôležité technické informácie. Stretnutia sme zakončili, tak že nabudúce sa na to pozrieme. Takto to pokračovalo, až do budúceho stretnutia, ktoré sa neuskutočnilo. Veľmi rýchlo som sa z obchodu vyparil, no mal som pocit, že to vyparenie bolo vzájomne.

Moment na parkovisku mal hodnotu 17.000,-€ v podobe poskytnutých služieb v danom obchode, na ktorom sme sa dohodli. Prvé myšlienka, ktorá ma napadla, čo keď tento pán, nechcel prepracovaný systém, super dôležité technické informácie, čo keď chcel kamoša s ktorým bude robiť biznis.

Každý z nás je jedinečný, tabuľky, systém, plány, nástroje, či priateľstvo, to je v našich pomyslených rebríčkoch na rozličných miestach. Rád robím obchod s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, ešte radšej robím biznis s ľuďmi, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi.

Ak by som teraz tvrdil, že ak by sa pán na zelenom aute stal mojím kamošom, obchod by vyšiel, je príliš alibistické. V múdrych knihách sa píše, že vždy nesieme určitú zodpovednosť, no všetko ovplyvniť nevieme. Nech je to akokoľvek, čo som nespravil, neukázal som to v čom som dobrý a to akým spôsobom robím takýto druh obchodu. Uveril som rečiam kolegov, ďalším okolnostiam, zabudol som na seba a neponúkol som to v čom som výnimočný. Zdal som sa bez druhého, alebo tretieho pokusu.

A o čom bol ten rozhovor na parkovisku? O ňom a o jeho rybačke.

Moja vízia, trh a moderné technológie.

12. január 2017 Michal Boťanský vízie - Všetko

Rozumieť moderným technológiám, prostrediam a novým trendom ako ich používajú naši kamaráti, klienti, kolegovia. Je najdôležitejšou povinnosťou pre naše smerovanie na ceste za našimi snami. Či chceme, alebo nechceme vývoj svete nezastavíme. Mnoho z nás tento vývoj ignoruje.

Na trh prichádzajú, nezastaviteľne zasahujú nové generácie. Otázka času( 5 až 7 rokov) aby zistili, ako skutočne sa “veci” majú. Zlom nastane ak väčšina ľudí z “nových” generácii uvedomí, aké strašné podmienky sú pre nich na trhu (pracovnom, biznisovom) Prekuknú pekný výzor, plytké vízie, budú chcieť viac. Zmena zasiahne nás všetkých, obchod, služby dostanú nové rozmery, budú úplne zjednodušené. Pôjde do popredia osobný kontakt, z križovatiek zmizne bez duché trúbenie, zodvihnutie ruky bude znak úcty voči druhému.

Ešte teraz môžeme naše “veci” ovplyvniť dať im nový rozmer, využiť obrovskú príležitosť na trhu. Začneme teraz, do 5 – 7 rokov sa z nás stanú dôležitý hráči na trhu. Preto mnoho z nás zažije obrovský úspech.

Pred začiatkom si uvedomme: čo vieme, čo robíme, v čom sme dobrí, aké sú naše silné stránky, aké sú naše záľuby. Ak to nevieme, máme 1 – 2 roky aby sme na to prišli. Neprídeme na to ak budeme sedieť doma na gauči. Táto doba sa odvíja od ukončenie vysokoškolského štúdia nových generácií, zbavenia sa vysokoškolských zlozvykov (prokrastinácia, podvádzanie a improvizácia ) usadenie na trhu, prísun ale aj vplyv západných trendov do našich končín.

Keď viem dávať góly, tak predsa nebudem chytať v bráne.

Kde je teraz môj trh? Kam smeruje? Kde bude o 5 rokov? Čo ho ovplyvňuje? Kto mu udáva tempo? Čo konkurencia? Čo ponukám ja? Modernizácia, nové technológia a ja? Čo moji Zákazníci, klienti, kolegovia, finančné toky a ich prepojenie? Jeden z pilierov úspechu je vedieť položiť otázku. Druhý pilier je položené otázky zodpovedať. Je dosť možné, že na každého z nás fungujú iné otázky. Iba otázka, ktorá nie je položená je nesprávna.

Samo vzdelávanie, nájdenie parťáka, budovanie vlastného tímu, ak chceme “niečo” znamenať na trhu, v živote, či pred sebou je mimoriadne dôležité. Nikto z nás sa nenarodil s tým, že hneď vedel riadiť auto, najskôr sme šli do auto školy, až potom nás pustili do ulíc. Moderné technológie sú dnes o mnoho viac prístupné ako autoškola pred 10, 20 rokmi. Z pohodlia kaviarne, domova, alebo aj čakárne u lekára máme k nim máme prístup. Jedna z najlepších ciest na ich používanie je pokus omyl, či hľadanie svojho zmyslu v “priamom” prenose.

Majú už dnes obrovský vplyv, začínajú nahrádzať školu, rodičov, nudné prechádzky prírodou, televíziu a pod. Existuje aký si všeobecný návod na ich použivanie.1: Tvoriť svoj príbeh ( pozor nie len on-line) ukazovať čo robím, skúšam, čím prechádzam. 2: Budovať komunitu (dostávať páči sa mi to nestačí) komunita sa buduje aj v piatok večer pri pive s kamošmi 3: Podporovať nám podobných ľudí (počuj ty si dobrý v lyžovaní, pridaj to na tvoj profil a napíš k tomu krátky príbeh, dám ti páči sa mi to a dám ti to aj na môj profil) 4: Komentovať, komentovať, komentovať.( to čo sa mi páči, no so štipkou humoru) 5: Dávať tipy, triky, odborné rady, určite máš technické a odborné info, sem s nimi ( netreba to preháňať) 6: Ukazovať zážitky, svoje hobby, záujmy (zážitky úplné všetci o nich rozprávame, pozeráme si ich ešte radšej ich zažívame) 7: Pýtať si niečo späť, Ahoj Maťka, viem že sa ti páči môj príspevok, vieš ho rozšíriť ( napísať jednu vetu, prečo sa ti páči môj príspevok) 8: Používanie, prispievanie, tvorenie. (pravidelne) 9: Nájdenie svojich pravidiel.

Vzdelávanie ohľadne psychológie, komunikácie, emočnej inteligencie, písanie, rečnenie, vedenie ľudí samozrejme aj technické odborné vedomosti z toho čo robíme, v tomto by nemali byť žiadne obmedzenia pre nás. Knihy, semináre, školenia, spoznávanie nových ľudí, mať svojich mentorov, pozorovanie trhu, nových trendov, vedenie vlastným príkladom a vlastná tvorba. Kreativita, dokumentovanie, tvorenie je alfa omegou na ceste za pomysleným úspechom. Len si predstavme na chvíľu, ako radi si pozrieme svoje foto z minulosti aj to akým posunom sme prešli.

Peniaze sa budú stávať vedľajším produktom na našich cestách. Zastarané názory, systémy, ťažkopádnosť, váhavosť ľudí, ale aj firiem bude stáť neúspech. Nová generácia si bude chcieť tvoriť svoj vlastný systém, budú chcieť mať vedľa seba niekoho s iným pohľadom. Spojenectvo, hľadanie toho čo nás (bude) spája.

Staré generácie majú skúsenosti, mladé generácie majú iný pohľad. Skúsenosti + nove pohľady = nové víťazstvá.

Lenivosť strach, peniaze, zatvorené hlavy, čudné postoje, ignorácia a gauč odsúva terajšie vládnuce generácie na vedľajšiu koľaj života, biznisu ale aj cesty. Rob to čo ťa baví, to ťa bude aj živiť je ešte stále priliž veľké riziko pre vládnuce generácie, na to aby uspela väčšina. Tak isto aj ľutovanie, že keď som mal 30,40, 50 dokonca 60 rokov mohol som to skúsiť. Naše mysle hrajú s nami hry, väčšinou negatívne. Je jasne, že treba doma vyniesť smeti, snáď nebudeme vynášať smeti celej ulici.

Telefón je novým biznis nástrojom, telefonovanie, písanie správ, emailov, natáčanie videa, fotení fotiek. Dnes len telefonovať nestačí.

Postaviť sa dopredu, uťahovať, šaškovat? Fungovalo, funguje, a bude to fungovať. Ak to budeme robiť jemne dráždivo, kreatívne, sexi, džentlmensky a zábavné. Hľadanie svojich ciest môže byt jednoduché, ale aj náročné, bude treba dať nabok dovolenku na chvíľu, balenie báb, dráždenie chalanov. Pozor televízor poletí von oknom, nahradí ho krb, pri ktorom budeme tvoriť našu “vec”. Popri tom vytiahneme telefón z vrecka foťme, točme, hlavne mapujme: “Kamoši idem na prvé biznis stretnutie, držte mi päste. CVAK”

Nové generácie budú hladné po hlbšom význame, dávajme im ho už teraz.

Ak niekto učí, ako konkrétne používať moderne technológie, upozornime, dajme prednosť vlastnej ceste. Ľudia chcú vidieť premenu húsenice na motýľa. Trh, ale aj okolie cítia únavu z tých ktorý poučujú, machruju aké majú auto, dom, ženu. Rešpektujme to. Trh je už teraz pripravený na naše úspechy. Poskytuje nám moderné nástroje, či technológie, ktoré keď rozumne budeme používať kombináciou funkčných nástrojov z minulosti (osobné stretnutie, priateľstvá, zápisník, diár) uspejeme.

Kecanie, filozofovanie prečo veci nefungujú je dnes veľké prepychové vyhadzovanie svojho času. Tvoriť, mapovať a užívať, to je nové heslo 21. storočia.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter