Type your search keyword, and press enter

Karty

michal_botansky_bloger_karty

Kráčam si po meste. Stretla ma pani, čo sme sa poznali. Zdravíme sa. Pristavujem sa. Vymieňame zopár zdvorilostných viet. Medzi nimi mi povedala, keby náhodou budem niečo mať aby som sa ozval. Niečo mat znamenalo ponuku. Toto sa odohralo asi šesť rokov dozadu. V tom období istý chalan chcel siahnuť po celej ponuke. Boli sme dohodnutí na dobre slovo. Lenže, keď už malo prísť k uzatvoreniu dohody. Jednoducho si to premyslel. Naštval ma. Po ostrej výmene názorov, dohoda bola definitívne zo stola preč. Spomenul som si na pani z mesta. Ponuku dotiahol do víťazného konca. Samozrejme, to všetko chvíľu trvalo.

Verím, že veci sa nedejú len tak. Neverím na náhody. Verím viac: “aspoň sa pokúsim isť von, možno niekoho stretnem”. Je ľahké byť frajer, keď nám ide “karta”. No je ťažké hrať s kartami, ktoré nie sú na prvý pohľad víťazné. Je dobré si takéto pamätať. Ono to totiž platí v rôznych životných oblastiach.

Hovorí sa, že prehry nás naučia viac ako víťazstvá. S tým do určitej miery súhlasím. Len keď je prehier príliš veľa, prídu pochybnosti, depresie, myšlienky na zabalenie všetkého. Je dobré vedieť vyhrávať, dôležité zvládať prehrávanie.

Áno šťastie, byť na správnom mieste v správny čas. Všímať si okolo seba, počúvať, pozorovať, skúšať. Hlavne byť vonku vo svete. Aj to nezaručuje žiadne víťazstvá. Môžeme robiť všetko najlepšie ako len vieme, aj tak nemusíme preraziť. Budeme najväčšími flákačmi a dosiahneme to ku hviezdam.

Hry majú svoje pravidlá. Tak isto aj život. Ak sa budeme len sťažovať, tak bude náročné sa vynoriť a pokojne plávať. Môžem dúfať, snívať, predstavovať a sem tam zariskovať. V neposlednom rade isť naproti výhram. Veď gól padne len vtedy keď vystrelím na bránu. Raz padne.

Nikdy na sto percent nebudeme vedieť čo sa nám podarí získať, ale aj stratiť. Určíte z každej ponuky nebude veľkolepý obchod, vzťah, výsledok. Niekedy dostaneme viac, inokedy stratíme všetko. Niekedy bude treba poslať do ďalekých krajín cely svet, vynadať všetkým, ale stále je fajn nezatvoriť dvere úplne.

Pozor na ponuky. Ešte viac na ružové okuliare, ružové myšlienky, sladké sľuby, pravidlá, závery a hlavne pravdy ako to vždy tak bolo. Hlavne neurazme karty s ktorými hráme, lebo čo keď sú víťazné.

Osobný rekord

osobny_rekord_trening_pr_michal_botansky.jpg

Častokrát obdivujem druhých, všímam si aké majú skvele tela, dokonale úsmevy, rodiny, dovolenky, užívajú si život. Lenže jedno je nad slnko jasne. Nie je všetko tak ako sa zdá. Žijem sám so sebou a viem čestne prehlásiť, že som úplne strašný. Nič nestíham, meškám, nechce sa mi stávať, zabúdam, flákam asi všetko, veľa jem. Miestami mám aj lepšie dni, keď nie som tak strašný. Tajomstvo tých dní, je správna dávka motivácie, veľa jedla, super ranná posilka a ešte nejaké maličkosti.Je uplne jasné, ktorých dní je viac.

Sú dni, ktoré sa neustále opakujú dookola. Niekto zavolá, zvozí ma. Dostanem email, zvozí ma, idem sa radiť, zvozia ma. Keď sa posťažujem ja, tak ževraj mám niečo zniesť. Utešujem sa, ešteže mám tréningy, vtedy odchádzam z toho kolotoču. Najčastejšie trénujem v lese. Má to tam skvelú energiu, zvyčajne je tam kľud. Ako to tak celé sledujem, tak ma to dokonca ukľudňuje a napĺňa. Nebolo to tak hneď od začiatku. Na všetko sa prichádzalo postupne.

Najskôr som hral divadielka, aký som parádny, čo všetko viem, kde som už bol. Lenže nemalo zmysel takéto veci vonkoncom riešiť ani ich mať v hlave. Sú úplne zbytočné, zavadzajú, skôr či neskôr ich aj tak vypustím preč. Skúsenosti sa časom znásobujú, obmieňajú, prichádzajú nové. Vlastne ono je v celku fajn byť tak trochu viac pokorný. K tomu sa dejú veci. Defekty, technické ťažkosti, choroby, padnuté stromy, počasie. Keď sa to celé skombinuje. Môže vzniknúť naozaj slušná zaťažkávajúca skúška.

Veľmi veľa krát mi bolo do plaču, chcel som sa vzdať od bolestí, nedokázania vyriešenia technických situácií, zablúdení, nečakaných defektov, nedostatku tekutín, výživy, náročnosti situácií, nekonečných prekážok. To píšem nie len o tréningoch. Tak isto prišli dni, situácie, keď som takmer vyskočil z kože od radosti z prekonania niečoho, čo sa zdalo neprekonateľné. Ak tak premýšľam, viac je jednoznačne situácií, ktoré bolia. V poslednom období sa striedali mimoriadne náročné tréningy, nekončiace technické prekážky, nachladnutie, nesprávne načasovanie dopĺňanie doplnkov a čistenia žalúdkov. Skončilo to celkom dobrým prechladnutím a vynútenou prestávkou.

Telo, myseľ nie sú zostrojené z titánu, alebo iných vesmírnych materiálov. Ak sa k tomu pridá poriadne vrtkavé jesenné počasie. Hneď som z hry vonku. Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť kombinovaná s k pokúšaním seba, limitov, sveta okolo nás. Možno sem tam skok do neznámeho. Poznania kedy skočiť, kedy počkať. Vedieť mať prístup. Kto vie čo ešte bude treba namiešať, aby som dosiahol tie najlepšie čísla, prišiel na najkrajšie miesta.

Ak je tu niekto pred koho sa mám postaviť, som to ja. Ja, z tých najlepšie odmakaných tréningov, vyriešených situácií niekde odtiaľ z vonku. To je jediný človek pred ktorého sa mám pravidelne stavať, zdolávať, vyrovnať sa mu. Je nad slnko jasné, že prídu dni keď sa pokašle všetko. Budú najlepšie podmienky a pri nich vzniknú najhoršie výsledky.  Niečo bude krívať a vtedy dosiahnem najlepšie výsledky. Život je záhada a zhoda milióny maličkostí, ktoré na seba navzájom zapadajú. Len vždy sa na to môžeme pozrieť až po rozhodnutí, odmakaní, prejdenom čase.

V aplikácia pre sledovanie výkonov mi po zaznamenaní tréningu analyzuje na moje dosiahnuté výsledky. Vie ich porovnať z predchádzajúcimi tréningami a následne vyhodnotiť.Jeden z najlepších ukazovateľov pri meraní takéhoto výkonu pri športe v tejto aplikácií je PR, (ang. Personal record) – osobný rekord. Je to najlepší výsledok na meranom úseku, ktorý som zo všetkých pokusov doteraz dosiahol. Za mňa je to jeden z najlepších ukazovateľov pri meraní vlastného výkonu pri športe. Tak trochu ma mrzí, že niečo podobné nemáme aj na každodenný život. Lebo nie vždy to čo sa zdá ako dosiahnutý rekord aj rekordom je.

Myslím, že život nie je len o prekonaní vlastných rekordov, tvrdých tréningov, pokazených častí, zablúdení do miest čo nikam nevedú, alebo nekonečnom užívaní. Je to akou si zmesou udalostí, náhod, ktoré do seba zapadnú ak sa na ne pozrieme spätne. Možno práve toto obdobie ma niekam priniesť, niečo naučiť, niekam postrčiť. Nech je to akokoľvek vybral som si sám a dobrovoľne.

Knižnica

michal_botansky_blogger_kniha_pribeh.jpg

Život nám prinesie do cesty mnoho ľudí. Prídu, odídu. A zvyčajne nám nechajú tašku alebo rovno batoh rozličných skúseností, aj prekvapení. Ak máme šťastie, ešte sa pri tom aj zabavíme.

Premýšľam nad životom. Čo chcem od seba, čo by som mal chcieť, čo si od neho môžem pýtať. Všímam si okolie. Na chvíľu ma strhne panika. Kam sa to už dostali všetci a ja sa neustále cítim ako keby stojím na tom istom mieste. Stagnujem alebo si len namýšľam také tie príbehy, čo majú tendenciu podkopávať sebavedomie? Možno chcem dobrovoľne trpieť.

Každú situáciu môžeme popísať kladne, záporne alebo neutrálne. Aj tie, ktoré sa odohrávajú v našich mysliach. Lenže bacha: ono to zoberie miestami celoživotné sily, aby sme uverili alebo neuverili.

Je veľmi ľahké trpieť. Stačí uveriť príbehom, ktoré si dokonale vymyslím, zmanipulujem, pretransformujem, na niekoho sa nahnevám. Nájdem si nepriateľa, zradcu a akceptujem rolu obete. Depresie sú na svete. Jedna maličkosť. Môžu tu vzniknúť oveľa náročnejšie stavy ako sú depresie, ktoré budú trvať nekonečné obdobia. Preto sa snažím nepodliehať, nerobiť závery, dýchať, pozorovať.

Náročné je nenechať sa strhnúť, uveriť, že sme najlepší a nik na nás nemá. V takýchto situáciách je taktiež možné zrútiť sa do priekop života. Dostať sa z nich môže byť mimoriadne náročné. Obrniť sa zdravím, sebavedomím, veriť si, poznať čo chcem. Takisto je dôležité byť otvorený prijímaniu informácií, vzdelávaniu a v neposlednom rade mať schopnosť odučiť sa od starých nepotrebných vedomostí.

Z času na čas je fajn zastaviť. Obzrieť sa okolo, či je tu niekto, kto by nám pomohol upraviť pohľady. Mnoho z nás si nesieme so sebou cenné lekcie, len nie vždy ich vieme správne posunúť von. Využiť ich múdrosť v ten správny čas. Alebo nie vždy si ich vieme všimnúť. Aj keď stane sa, že sa k nim dostaneme úplne náhodne. U mňa jedna z takýchto náhod je Majster. Ten človek sa zjavil nečakane. Do dnešného dňa nerozumiem, aké som vlastne mal šťastie.

„Michal, môžem ťa zobrať do knižnice. Viem ti podať pomocnú ruku len vtedy, ak sa opýtaš, ak prídeš sám. Tam moja pomoc končí. Nezabudni, že knihy sú fajn, avšak mnoho vedomostí potrebuješ najskôr prežiť. Až potom by si o nich mal čítať v knihách. Lepšie im tak porozumieš.”

Lenže otázka znie: V ktorej knihe hľadať? Čo si z toho všetkého vziať? To je jedna zo záhad života. Miestami sa preto hnevám na seba. Lebo som stavil na rozhodnutia, ktoré boli nesprávne. Cítim hnev, beznádej, zúfalosť. Našťastie len na okamih.

Všímam si, že mnohé katastrofické scenáre, ktoré som už napísal vo svojej hlave sa upravia, nestanú. K tomu pribudnú aj ďalšie, ktoré sú neutrálne a potom aj tie, čo dávajú pocit typu: „ooo áno!”

Možno mám len šťastie. Veď uvidíme, akú knihu si nabudúce vyberiem z majstrovej knižnice.

Vyvyšovanie nad druhými

michal_botansky_blogger_

Jeden z mojich kamošov pri zoznamovaní s mojimi ďalšími kamošmi ma zvyčajne pekne potopí. Netuším, prečo to robí, no sem-tam sa stane. Následne musím vysvetľovať druhým, že to tak nie je, čo povedal, len trochu dosť prifarbil, aby sa asi zapáčil. Zo začiatku bolo jeho správanie pre mňa náročné pochopiť. Vlastne, aj teraz je, lenže to nie je mojou úlohou.

Pred pár dňami som musel vysvetľovať, že naozaj to, čo povedal, len zveličil a nie je to tak, ako to povedal. Rozpráva tak presvedčivo, že naozaj vie naštrbiť kadekoho. Vlastne, on to asi nemyslí v zlom, skôr chce otvoriť konverzáciu. Lenže robí to viac zla ako dobra.

Mnohé súčasné podobné zážitky, udalosti mi pripomínajú mňa z pred niekoľkých rokov. Bol som arogantný nafúkaný majster sveta, čo vedel všetko. Dnes je to asi inak, teda snáď. Mám neustále pocit zo seba, že nič neviem a cítim sa ako študent. Snažím sa všímať druhých, vnímať súvislosti, moc nepremýšľať, pozorovať. Hľadať na druhých to dobré, čo sa mi páči. Pri komunikácií sa snažím používať: môžem mať pravdu alebo kamoša.

Ak mi niekto priamo/nepriamo stúpa po pätách trebárs ako môj kamoš, to neznamená, že budem ticho. Ľudia nám povedia toho viac, ak ich necháme rozprávať, konať. Priamo alebo nepriamo sa dozvieme ich postoje, názory, myšlienky, vzorce správania, princípy, ale aj ich postoje ega či pokory. Nie vždy každému máme veci ozrejmiť.  Aj preto sú mnohé vysvetlenia často zbytočné. Niekedy je účinné vzdialiť sa na čas. Inokedy môžeme aj viac. Šoková terapia je tiež dobrý nastroj, len nefunguje stále. Najťažšie je nechať druhých konať tak, ako vedia a až keď prídu sa opýtať, až vtedy im môžeme tak trochu upraviť kurz.

Mňa nebaví vysvetľovať druhým, že mi šliapu po pätách, hádžu polená pod nohy, či zbytočne vyrábajú vysvetľovacie situácie. Tiež robím nesprávne rozhodnutia, chyby, viem pokašľať obrovské príležitosti, pracovné schôdzky či preflákať dni nič nerobením, viem sa zduť, naštvať na niekoľko rokov. Takže nie som ten najvhodnejší kandidát na rozprávanie, čo sa má a čo nie.

Druhých sa snažím predstavovať ako hviezdy. Či sa jedná o slávnu speváčku, najvyššieho šéfa firmy, primátora, začínajúceho kolegu alebo chalana, na ktorého sa hnevám. Vždy poviem pár pekných slov o druhom. Je pekné rozprávať o druhých pekne. Netreba zabúdať aj na srandičky, veď nemôžeme byť len vážne vážny, ale z citom, nie ponižovaním.

Degustoval som víno, ktoré mi nechutilo. Jedol som jedlo, ktoré sa mi nedalo zjesť. Bol som s človekom, ktorého by som najradšej obišiel kilometrovým oblúkom. Je nutné rozprávať aj o takýchto situáciách, ale pekne, diplomaticky, džentlmensky. Lenže sú ľudia, ktorým to isté víno chutilo, jedlo mohli zjesť a dokonca s tým istým človekom, ktorého ja idem obísť, sú najlepší kamaráti.

Život je záhada, to je viac ako isté. Pre niekoho aj istota, riziko, zábava, atď. Ciest je viac. No pred tým, ako si jednu vyberieme, nezhadzujme ľudí okolo nás. Veď čo keď raz budeme potrebovať pomoc a ona alebo on práve pôjdu okolo. Radšej sa spolu zasmejme na niečom hlúpom, ako sa o tom istom hádať.

P.S.: Pozdravujem všetkých kamošov, tento článok nie je písaný o vás, je úplne vymyslený. Všetky podobnosti sú náhodné a áno, pomôžem vám, keď pôjdem okolo.

Moje tajomstvo

Moje tajomstvo Michal Boťanský

 

Na začiatku nebolo nič, žiadna myšlienka. Komunikácia z okolím úbohá, strach, hanblivosť, negatívne myslenie, lenivosť. Ferrari, kombajn, dom, detské sny, ktoré to zmenili. Príbehov je mnoho, no tu sú tajomstvá, ktoré sú za tým.

Pracuj tvrdo. Buď trpezlivý. Bav sa. Udržuj dobrých ľudí okolo seba. Nájdi si čas len pre seba. Dobre a zdravo sa najedz. Investuj peniaze do ľudí, nikdy nevieš, ako si nájdu cestu späť k Tebe. Neseď na gauči, je to nebezpečné, nezmeníš svet odtiaľ. Organizuj spoločné zážitkové udalosti, ľudia sa z toho tešia. Začni fotiť, písať, natáčať videá. Založ si blog, internetovú stránku. Povedz áno, ale aj nie so sebavedomím. Nevysvetľuj. Nesúď. Chyby sú súčasťou. Ľudia sa Ti budú smiať aj tak. Domov máš vo svojom srdci. Niekedy sa budeš musieť vzdať pohodlia.  Maj obľubené miesta, kde sa budeš rád vracať.

Napíš svoj príbeh, buď príkladom. Nájdi si Tvoje TO.

Počúvaj žalúdok, vnútorný hlas alebo vesmír. Pracuj na sebe tvrdo. Pracuj na svojich snoch, snívaj. Nepočúvaj ľudí, teda počúvaj iba tých pri ktorých to cítiš. Pýtaj si čas, keď ho potrebuješ. Sám pôjdeš rýchlo, no s niekým zájdeš ďalej. Ak si v niečom dobrý rob to, to v čom dobrý, nerob to v čom dobrý nie si, na to si nájdi ľudí. Je v poriadku, ak nevieš, čo chceš, alebo kam ideš. Neboj sa streliť gól, ale aj prihraj. Niekedy uvoľní všetko čo máš. Hovor ďakujem. Maj víziu, podstúp riziko, nehovor o tom, urob to. Neboj sa z hovadiť. Keď treba postav sa na čelo, postav sa za svoje slová, svoje činy, svoje myšlienky, svoje vízie.

Lenivosť zabíja zaživa. Myseľ je klamár, alebo kúzelník, od Teba záleží čo v nej stvoríš.

Ak potrebuješ čas, zober si ho. Váhanie je pre slabých. Ver na víťazstvá. Ak chceš byť hviezda, jednoduchá sa ňou staň. Na prvom mieste si ty. Ak rastieš spoznávaš tajomstvá úspechu, pomaličky o nich hovor ľuďom na ktorých ti záleží. Nechaj ľuďom čas, vrátia sa. Ak máš šéfa, je OK ho nepočúvať a ísť si za svojím. Nezobuď sa v šesťdesiatke s ľútosťou čo si mohol urobiť ako 20, 30, 40, alebo 5O ročný. Sleduj trh kam ide. Sleduj technológie, hýbu svetom. Ak môžeš pomôž, len tak. Rešpektuj zakázané témy. Nechvastaj sa. Maj svoje tajomstvá.

Ver v niečo, najlepšie v seba. Maj svoj skutočný príbeh. Vždy buď sám sebou, no sem tam daj dole ramená.

Je v poriadku zarábať veľké peniaze. Nehovor o chorobách. Buď zdravý. Chváľ to čo môžeš pochváliť. Každý je v niečom dobrý. Hľadaj to čo ľudí spája. Nie si sám, vždy je tu niekto o koho sa môžeš opleť, nakričať, filozofovať. Vzdelávaj sa. Čítaj knihy, a dávaj do praxe to čo čítaš. Len sporiť dnes nestačí. Tvor si zdroje príjmov. Buď sexi. Maj kondičku. Páč sa sám sebe. Ak vidíš peknú babu zavolaj ju na kávu, alebo čaj. Podpor a budeš podporený. Hudbu ktorú počúvaš si kupuj. Postav sa na javisko sveta a povedz svoj príbeh.

Áno všetko sú to iba kecy. Ty si ten, ktorý to môže všetko zmeniť.