Teraz je akosi v móde obrovská negativita. Často sa ňou nič nevyrieši. Hlavne my menej skúsení ju nápadito používame na poukázanie iných možností, ciest či nášho zviditeľnenia. Každá spätná väzba od skúseného človeka v danej oblasti je prínosom. No nie každý z nás je aj v tej danej kritizovanej oblasti profesionál so skúsenosťami.

Život by nemal byť o páčení sa a videniach, zdieľaniach, ale o žití, tvorení, budovaní, nechávaní odkazov ďalším a užívaní si toho, čo nás baví – napĺňa. Nech to znie ako najväčšie klišé, máme jeden život, nikto z nás odtiaľto živý neodíde. Práve to je dôvod, aby sme sa pokúsili ráno vstať a spraviť všetko preto, aby to bolo tak, ako v našich najlepších snoch. Iste budú dni, keď bude pršať, mrznúť, búrky.

Beh ma naučil, že ak sa raz rozhodnem pravidelne športovať, ide sa za každého počasia a možno v priebehu vzíde aj slnko spoza mrakov. To by mohlo znamenať, že keď sa odhodláme vytvoriť niečo naše a bude nás to napĺňať, tak uspejeme minimálne pred sebou samým. Možno sa mýlim, ale najskôr to vyskúšam, čas na filozofovanie bude na konci. Zaoberanie sa vecami, do ktorých ma nič nie je alebo sú úplne nepodstatné pre mňa, aj tak len budú míňať čas.

Je veľa lepších ako sme my, ale to neznamená, že nie je pre nás miesto. Máme tendenciu si neveriť a tým pádom neveríme ani druhým. Jednoducho, všetko, čo máme, sme pospájali tenkými nitkami. Potom, keď sa niečo stane, si povieme, ako sme to vedeli. Celý svet je pospájaný takýmto spôsobom. Samozrejme sú okolnosti, ktoré sú poprepletané  nezničiteľnými titánovými vláknami. Ak sa rozhodneme už niečomu veriť, tak verme najskôr sebe.

Tým, že si budeme veriť, sa nám budú diať udalosti dobré a ešte lepšie. Na prvý pohľad ich nemusíme tak vnímať. Budeme čeliť rôznym skúškam, bolestiam. Vzdať sa môžeme kedykoľvek, ale vyhovárať sa, ako sa niečo nedá? Možno sa to nebude dať nám. Ak by som mal dnes stavať raketu na Saturn, bolo by to mimoriadne náročné, keďže nemám žiadne vedomosti z tejto oblasti. No verím v existujú ľudí, ktorí ich majú. Chcem naznačiť, že vždy je tu niekto, kto vie niečo iné ako my.

Vďačím mnohým ľuďom, od ktorých sa učím alebo vďaka nim nazerám na život odlišne ako zo začiatku. Čím viac si myslím, že viem, že budem buď nafúkanec alebo budem presvedčený ako naozaj  musím  zabrať a učiť sa vnímať oveľa viac.

Nabrať odvahu, vykročiť vpred aj s tým, že neviem kam, ako, kedy či s kým. Niekedy stačí malý záblesk, ktorý zmení všetko. Preto je dôležité staviť možno aj všetko a aspoň to nejaký čas skúsiť. Možno sa nestaneme hviezdami a pokašleme úplne všetko. No bez pokusov a chýb nedostaneme vlastné skúsenosti.

Som vo všetkom priemerný, dokonca miestami prepadám. Verím, že je dôležité uspieť, teda byť najlepší iba v jednej oblasti. Čím skôr ju nájdeme, tým skôr tam budeme. Lenže, ak to bude neskôr, pokašleme toho určite viac, a tým sa aj viac naučíme. Možno je dôležité pripomenúť, že nie je potreba skúsiť všetko.

Každý z nás je v niekoho druhého príbehu za zlého. O tom, či to tak je alebo nie je, môžeme diskutovať desiatky hodín. Je vždy ľahké o tom druhom hovoriť z výšky a súdiť. Čo je dôležité pre nás, je otázka, či chceme príbehom druhých uveriť. Iba my vieme, prečo sme urobili to tak alebo onak. Nevysvetľujme, ak je niekto skutočný priateľ, porozumie. Tí druhí nebudú rozumieť tak či onak. Každý z nás robí rozhodnutia zo svojho pohľadu, niektoré ubližujú okoliu, iné nie. Keď budeme robiť rozhovor pre najslávnejší časopis, dostaneme možnosť objasniť mnohé okolnosti z našich životov, vtedy vysvetľujme. Pred tým žime to, čo milujeme a milujme to, čo žijeme a nechajme históriu, nech povie, či to bolo správne.

Pamätám si obdobie, keď mi nešla karta. Všetkého, čoho som sa dotkol sa pokazilo. Mysľou som bol neustále v práci. Vyčerpanie, depresia a pokusy o vzdanie sa prišli veľmi rýchlo. Priznám sa, nebol to príjemný zážitok. Našťastie mi niekto zavolal.  Jediné, čo si z toho telefonátu pamätám bola vetička: „Michal, nemám dôkaz, že to bude lepšie, ale ak sa nevzdáš, uvidíš to, čo sa pred tebou otvorí.” Ak sa na to spätne pozerám, ani on sám vtedy nevedel, o čom hovorí. Žiadne vzdanie sa vtedy nekonalo, veď aj tak nebolo čo stratiť. Vždy si spomeniem na tie slová, ale aj tak najviac vďačím sebe za to, že som pokračoval.

Keď sa nám nedarí, máme chuť vzdať sa. Je to prirodzené a nikomu to netreba zazlievať. Veď neúspech, pády majú takú istú silu ako dostať do nosa, len tu sa spôsobuje psychická bolesť. Tá so sebou prináša vyčerpanie, domýšľanie, priberanie, chudnutie, zničenú pokožku, obhrýzanie nechtov, starnutie a vlastne aj otravovanie celého sveta. Skvelá správa je, ak sa dostaneme do podobných stavov, tak zvyčajne máme dve možnosti. Budeme sa poriadne dlho kúpať v nich alebo sa poriadne dlho vykúpeme a voľačo s tým spravíme.

Motivácia, dôvod, životná radosť, svetlo na konci tunela, volajme to ako chceme. Ak sa ráno budíme bez dôvodu, máme omnoho väčší problém, ako si myslíme a podľa všetkého naša energia bude postupom času ubúdať. K tomu si začneme namýšľať, že celý svet ide proti nám, v práci budeme mať pocit, že robíme neskutočne veľa, doma taktiež a zrazu sa ocitáme v pozícií obete. Stačí málo a sme vonku z hry.

Ak  si myslíme, že robíme veľa a nič nám nevychádza, tak by sme mali zbystriť pozornosť. Podľa všetkého robíme málo, ale veľa premýšľame. To nám dáva falošný pocit prepracovanosti. Nakoniec zistíme, že nič nerobíme alebo robíme toho neskutočne málo. Výsledky v práci alebo doma majú jednoduchý vzorec: vykonáme prácu = dosiahneme výsledok alebo vykonáme prácu = výsledok nedosiahneme. Treba pripustiť aj možnosť, že nie vždy na výsledky je nutná práca, lenže to sa viac nestáva, ako stáva.

Poviem, za posledné obdobie sa mi pokazilo toho dosť. Asi najbláznivejší zážitok bolo pokazenie dopravného prostriedku, ktorý som šoféroval. Netuším, čo sa stalo, ale dymilo sa z pod kapoty. Podľa všetkého praskla nejaká hadica. Bolo to vyvrcholenie obdobia, keď nešla karta. V práci výsledky nie sú podľa očakávaní. Stres, tlak, miestami zúrivosť od partnerov či vyhrocovanie, ak nebudú výsledky, príde náhrada za mňa. Hneď sa chodí do práce veselšie. Vlastne teraz sa chodí pešo alebo ma niekto zvezie.

Áno, je ťažké nájsť riešenie, keď všetko ide proti nám. Tak isto je ľahké vzdať sa, keď všetko ide proti nám. Pravda je taká, že nie vždy všetko ide proti nám. Možno jedna či dve oblasti našich životov nefungujú na sto percent. Či pôjde o hlavné oblasti alebo vedľajšie, vždy tu bude niečo, čo nebude fungovať. Našou úlohou je nájsť svetlo na konci tunela alebo ho nenájsť. V oboch prípadoch nemusíme vyhrať, ale v tom prvom sa aspoň pokúsime.

Ako tak chodím svetom, pozorujem, čítam, všímam si tak trochu aj obkukávam situácie, riešenia, nápady, možnosti. Viem, že nie som dobrý v naozaj mnohých situáciách a na prvý pohľad jednoduché práce pôsobia pre mňa ako raketová veda. Často pôsobím až komicky, keď sa do takýchto úloh dostávam. Lenže poznám jedno tajomstvo.

Jednoducho povedané, mám dve možnosti. Prvá, naučím sa všetko a stane sa zo mňa ja najmúdrejší alebo budem najlepší len v konkrétnych oblastiach a na zvyšok si nájdem ľudí.  Mne sa viac pozdáva možnosť byť obklopený ľuďmi, ktorí sú dobrí v odlišných oblastiach.

Spolupráca je kľúč. Ak nepodporíme jeden druhého, príde niekto iný, kto podporí mňa alebo teba. Inak povedané, ak ja nepodporím Teba, nájde sa niekto ďalší, kto ťa podporí a zoberie pod svoje krídla. To isté platí opačne (nielen v práci, ale aj vo vzťahoch).

Mám rád koláčiky. Ich technologické postupy veľmi nepoznám. S určitosťou viem povedať, ak sa suroviny pri výrobe nezmiešajú v správnom pomere, tak jednoznačne budeme mať na stole nie moc chutný koláčik. S prácou v tíme sme na tom podobne, nestačí len poznať ingrediencie. Ak chceme ísť ďalej, musíme vedieť, aké presné množstvo použiť a tak isto potrebujeme poznať postup. Inak povedané, je nutnosť poznať jednotlivcov v tíme, ako aj celý tím. Tak isto je dôležité vedieť správne s tímom pracovať.

Obklopiť sa ľuďmi
Každý máme okolo seba ľudí, teda pokiaľ nežijeme niekde na opustenom ostrove v jaskyni alebo v inom priestore bez ľudí. Z týchto ľudí, ktorí sú okolo nás, jeden maximálne dvaja sa k nám pridajú. Zvyšok bude z diaľky pozorovať a po čase niekto aj niečo kúpi. Ďalší členovia tímu budú postupne prichádzať akosi sami odniekiaľ zo sveta. Niekedy bude naozaj stačiť ukázať sa na plese, divadle, futbale či sociálnej sieti.

Ukázať, predať víziu
Musíme vedieť, čo chceme, kam ideme. Tí najväčší lídri sú najlepší rozprávači príbehov, predajcovia. Pozor, nepredávajú poistky, byty, krémiky či výživové doplnky (možno tak začínali). Opisujú, predávajú niečo, čo sa nedá chytiť do rúk. Často nikto iný nevidí to, čo oni. Musia prekonať seba, okolie, nájsť cestu. Poukazovať a predávať víziu sú dôležité úlohy lídra. Vlastne stáva sa, že jediné, čo na začiatku majú, je len ich vízia.

Jeden za všetkých a všetci za jedného
Povesti, básne, romány, celovečerné filmy, ale aj rôzne životné príbehy naznačujú, že ak nebudeme ťahať za ten istý koniec, tak sa rozsypeme zvnútra, ale aj zvonka. Nezabudnime, v dobrom aj v zlom. Lebo, keď je dobre, ľahko sa sľubuje, a keď je zle, ľahko sa skáče cez palubu na druhú krajšiu voňavejšiu loď. A ak náhodou máme v tíme nejakého blázna, tak ho podporme zo všetkých síl, môže sa stať, že takýto človek nájde cestu na tom najbláznivejšom mieste.

Dať späť
Tým, že dáme dokopy ľudí, ukážeme im víziu, budeme ich viesť, nie im šéfovať (to je rozdielne), dostaneme sa na miesta, na ktorých sme podľa všetkého nikdy neboli. Tí, ktorí sú už tam, vravia, že dostali viac, ako si vedeli predstaviť. Preto je dôležité dať späť, vychovávať lídrov, tvoriť komunitu, vytvárať prostredie pre ďalších.

Pozor, tím musí byť rešpektovaný a nie manipulovaný (A. Robbins). Človek v tíme je partner,  nie stroj. Práca s tímom je neustála, plná zvratov, emócií, výhier, prehier. Tím je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja. Práca s tímom je jedna z najťažších, najkrajších, ale aj najlepšie platených (nielen peniazmi). Vlastne,  ja sa to raz naučím, mám skvelých trénerov.

Vedľajšie projekty sú mimoriadne dôležité. Môžeme si na nich vyskúšať kopec vecí, nápadov, situácií a po ich zvládnutí môžeme takéto vedomosti aplikovať kdekoľvek.

Mal som štvormesačnú pauzu s mojou on-line šou. Dostal som sa do situácie, v ktorej som moje nápady začal odkladať. Inak povedané, prestalo mi robiť radosť jej tvorenie. Ak necítim radosť s tým, čo robím, dávam to nabok (nevyhadzujem, len odkladám), sem-tam sa pokúsim o reštart, inokedy pomyselnú zásuvku v stolíku ani len neotvorím.

Jeden z chalanov, od ktorého sa učím, mi poslal odkaz s otázkou: „Ešte nie si na tejto sociálnej sieti? Strácaš.” Po pol roku váhania prišla moja registrácia, s ňou prvé videá. Boli to milé pokusy, ktoré viedli k tomu, že veď teda skúsim šťastie aj ja. Krátke videá z mojich ranných behov sa moc neujali, gifká taktiež nie. Prišlo video z pracovného prostredia, ktoré vyvolalo ohlasy, niekoľkokrát som podobné videá zopakoval. Následne prišli dva mesiace testovania na ďalších dvoch sociálnych sieťach. Výsledok bol prekvapujúci. Ľudia z okolia( kamoši, rodina, kolegovia), tam som neprerazil vôbec, vysmiali ma. Ľudia zo širšieho okolia, začali písať povzbudivé správy a sem-tam sa videá dostali aj  ľuďom, ktorí ma nepoznajú.

Takže, vyhrnul som si rukávy, dal som dokopy videá  a ideme von. Videá sú z môjho pracovného prostredia, kde sa snažím priblíž zákulisie toho, čo robím. Teším sa, že som opäť našiel spúšťač k tomu, čo ma baví. Áno, je dobré poznať čísla, všetko v prvom rade robím pre seba. Neviem, kam ma posunie konkrétny krok, len viem, že je potrebné ho urobiť. Áno, filozofovanie, nevedomosť a k tomu kniha snov a cieľov, kde je spísané to, čo chcem dosiahnuť. Od prvej chvíle si pripúšťam, že vôbec nič sa z nej nemusí podariť, lenže mojou úlohou je aspoň sa pokúsiť. To ma ženie dopredu, do strán alebo inokedy neskoro v noci do postele či skoro ráno von.

Vedľajšie projekty majú obrovskú silu. Naučia nás mnoho. Mňa najviac pravidelnú prácu, kroky navyše, nič neočakávať, zabávať sa, neustále skúšať, pomaly postupovať, sem-tam sa ukázať svetu, nebáť sa hovoriť o tom, čo robím, podporiť druhých, nenútiť svoj produkt, službu druhým. Samozrejme, nikdy sa nemám smiať druhému, kto sa snaží.

Som presvedčený, že vedľajšie projekty nás môžu priniesť na hlavné životné diaľnice. Dostať sa do situácií, z ktorých skôr či neskôr postavíme silné základy. Na druhej strane si zoberú mnoho, na začiatku ich budeme dotovať, budú si vyžadovať veľa pozornosti, času, mnohé rodinné oslavy pôjdu bokom. Vlastne, budeme mať prácu, len na začiatku nebude vôbec platená.

Záhada života je, že nikdy nevieme povedať, ktorá činnosť nás kam posunie. Tým nenaznačujem, že by sme mali mať otvorených milión aktivít. Skôr naznačujem, že je dobré byť aktívny, mať otvorenú myseľ a tak trochu byť tvrdohlavý. Ale veď možno už viete, a keď nie, tak skúste a dajte vedieť.

„Miško, ty ideš kedy na dovolenku?” zaznela otázka pred letom. „Ak pôjdem na dovolenku, kto bude namiesto mňa pracovať?” nesmelo som odpovedal. Odpoveď prišla jednoznačná: „Miško, som rád, že ti šetríme peniaze.” Takto začalo leto 2019, vtipne, trefne a pracovne. Pravdu povediac, nikdy som nebol na dovolenke. Keď som bol v Anglicku, tak som chodil na dovolenku domov na Slovensko. More, nič nerobenie, prejedanie, flákanie a také podobné veci sú mi úplne cudzie (tým nenaznačujem, že sú zlé). Takže aspoň som si našiel na tento rok výhovorku. Všetci sa na tom smiali a nemusel som ďalej vysvetľovať.

Mám rád leto, teplo, keď sú dni dlhšie ako noci. Lepšie sa tvorí, beží a modrá farba na oblohe vyzerá na fotkách výborne. K tomu je leto skvelé na bilancovanie (koniec leta). Pozrieme sa, aká bola letná úroda, či sme dosiahli to, čo sme chceli, čo je fajn a čo by sme mohli zlepšiť. V istých prípadoch je to viac duchovné ako materiálne, ale je dôležité povedať si, kde som a kam chcem ísť aj medziročne.

Detský sen: moje ideálne leto si predstavujem úplne jednoducho, premávam sa na vedľajších cestách na svojom Ferrari pri mojich poliach a pozerám, ako prebieha žatva, najlepšie niekde v Toskánsku. Popri tom sem-tam spravím fotku či video. Na večer pohár červeného a raz za čas pizza. Znie to ako rozprávka, možno aj je, ale je moja. Vlastne, je možné dosiahnuť čokoľvek, pokiaľ naberieme dostatok odvahy na uverenie a pokúsenie sa zrealizovať to, o čom snívame.

Mať víziu je nesmierne dôležité pre našu budúcnosť, ale aj prítomnosť. Chodil som k ľudom domov za účelom predaja ich bývania. Videl som, ako mladí ľudia starnú, zabúdajú, nemajú dôvod žiť. Takisto som videl, ako skúsení ľudia v penzijnom veku sú plní elánu a životnej vitality. Vízia podľa mňa nie je len naplánovaná letná dovolenka. Je to spôsob života. Nájsť stav, miesto a milión maličkostí, kam sa chcem dostať a pravidelne  pracovať (dolaďovať víziu, sny, ciele, kurz, myšlienky, maličkosti, farbu, veľkosť, lokalitu, pocit, atď.). Prosím, neuverme druhým, keď sa nám budú smiať. Naozaj nikdy nevieme, kam nás naše snívanie dotiahne.

Dokonalosť ničí: nikto nie je dokonalý alebo každý z nás je dokonalý svojím spôsobom. Sem-tam šliapneme vedľa, rozbijeme, ublížime, ale tak isto aj pomôžeme. Po mnohých mojich pracovných, ale aj súkromných schôdzkach som si povzdychol s vetičkou: „Tak toto si mohol úplne inak povedať.” Takže nabudúce ešte raz, ale lepšie. Možno nie som najlepší, najkrajší, najchytrejší, ale miesto tu je určite aj pre mňa.

Tým, že som aktívny takmer počas celého roku, moja energia klesá a stúpa podľa náročnosti obdobia. Niektoré dni nedokážem vytvoriť takmer žiadnu prácu, inokedy to, čo spravím bežne za tri dni robím za jeden. Pohybujem sa na hrane obrovskej vnútornej motivácie, vízie, ale aj vyhorenia, depresie a možno aj zrútenia, lenže kto dnes nie. Áno, moja pracovitosť mi otvára dvere k rôznym príležitostiam, ktoré ma posúvajú, spomaľujú, odkláňajú, či vedú do slepých uličiek.

Aj pre pracovnú vyťaženosť sa chcem cítiť fajn. Uvedomujem si, že každodenný pohyb, strava majú taktiež vplyv na nasadenie, premýšľanie, ale aj konanie. Pravidelný prísun jedla, oddychu, ale aj pohybu vie spôsobiť výrazné zmeny v každodennom programe. Taktiež skoré ranné vstávanie spojené s behom. Beh nielen, že udržuje telo vo forme, ale aj myseľ. Vlastne, stačí sa prinútiť ísť vždy o niečo ďalej alebo trochu rýchlejšie. Ráno je vonku úplne parádna energia, pokoj a okrem divokých zvierat tam nie je nikto, OK, sem-tam sa pozdravím so zablúdeným cyklistom.

Dlhodobosť: som veľkým fanúšikom dlhodobosti, aj keď sem-tam zakopnem o krátkodobú situáciu, skúsenosť, nadchnutie. Takéto krátkodobé stavy sa rýchlo pominú a často nie sú vôbec prospešné. Dlhodobosť je dnes nepopulárna, náročná, neprináša okamžité výsledky a vie pekne poblázniť okolie. Na druhej strane má mnoho výhod, útrap. Čo sa mi na nej páči, je len jedno pravidlo, to je zotrvať čo najdlhšie. Len pozor, nie v tom, čo nám spôsobuje vyrážky. Verím v takú dlhodobosť, že ak sa rozhodnem pre konkrétnu situáciu, tak spravím všetko preto, aby som čo najdlhšie zotrval a všetko preto, aby som uspel.

Povedať nie: s mnohými ľuďmi sa už nestretávam. Bez vysvetľovania, nemám na nich čas. Takisto je mnoho udalostí, ktoré ma vôbec nezaujímajú a je pre mňa zbytočné o nich vedieť. Dal som energiu do florbalu, po dvoch rokoch som ho aj ukončil. Nie preto, že ho nemám rád alebo tých ľudí, len sme prestali ťahať za ten istý koniec lana. To isté aplikujem v každej životnej oblasti. Neberte ma v zlom, ale na čo sú nám ľudia okolo nás, ktorí berú energiu, neposúvajú, ale zaťažujú? Moje okolie je pre mňa mimoriadne dôležité. Ak nejdeš so mnou, je to OK, ale ak mi hádžeš polená pod nohy, tak ťa obídem. Teda, ak si v mojom okolí a nepáčia sa ti moje vedomosti, informácie, skúsenosti, zhlboka sa nadýchni a leť. Len prosím sa nevracaj s tým, že som mal opäť pravdu.

Nove začiatky: jednou z mojich vízií je natočiť dramatické video, lepšie povedané príbeh. Testujem moje pamäťové karty tvorením. K tomu sa pripájajú sociálne siete, ktoré ma nútia byť kreatívny a pravidelne tvoriť. Najnovšia výzva je pre mňa platforma Tik-Tok.  Ide o zaujímavú sociálnu sieť, kde ľudia pridávajú vtipné videá a prebiehajú sa, že kto skôr bude slávny. Všetko, čo robím, robím pre dôvod, že sa chcem zdokonaliť v kreativite, v nových zručnostiach, ale aj zistiť, kam sa môžem vďaka tomu dostať a spoznať nové príležitosti, ľudí. Pozdravujem všetkých, ktorých som spoznal vo svete on-line.

Vzdelávanie: mimoriadne dôležitá súčasť v mojom živote, verím, že teória je dôležitá. Lenže, aj skúsenosti z vonka majú svoju váhu. Bez skúšania by to asi nešlo. Vzdelávanie mám rád aj preto, že existuje mnoho jeho foriem, vybrať si môžeme takú, ktorá nám je najbližšie. Viem, že chcem byť chalanom, ktorý vie, buduje seba a svoje projekty. To znamená, že sú veci, ktoré viem a tak isto ktoré ešte neviem, že viem. Lenže nemusím všetko vedieť, byť všade, mať všetko, veď o čom sa budeme rozprávať večer na budúce leto na terase?

Vyhodiť rýchlosť, ale aj vedieť pridať plyn: nikdy, ale naozaj nikdy neprestávať. Ak čokoľvek rozbieham, bude to chcieť veľa energie, zmenu myslenia, nových ľudí, nasávanie nových informácií a samozrejme prekonať samého seba. Je dobré zobrať do ruky knihu o psychológií, ako funguje mozog, o komunikácií, takisto o vyjednávaní pri predaji či pravidlá cestnej premávky. Je mimoriadne dôležité vedieť ubrať z plynu alebo sem-tam aj úplne povoliť, inokedy je dobré sa pohybovať najlepšie dopredu, nech je to akákoľvek rýchlosť. Lenže je super si uvedomiť, že nastanú situácie, ktoré úplné pohltia celé hodiny, dni, obdobia.

Podpora: nie je žiadne tajomstvo, že okolo seba už niekoľko rokov budujem tím. Nie je nič dôležitejšie, ako keď všetci ťaháme za jeden koniec povrazu. Takisto mám okolo seba ľudí, ktorí nie sú súčasťou tímu. Naučil som ich klikať na srdiečko pod mojimi príspevkami, kupovať odo mňa služby. Nie len preto, že ja robím to isté, ale preto, že sme kamoši.

Hovorí sa, že život je záhada. Často až spätne vieme pospájať jednotlivé časti našich životných období. Či je to lepšie tak, o tom môžeme polemizovať počas dlhých zimných večerov. Je super mať víziu, prekonávať sa, spoznávať nových ľudí, byť v dianí, ale sem-tam isť aj do lesa, trebárs úplne sám. Rešpektovať hierarchiu, každého príbeh, neberme udalosti osobne a hlavne nesúďme, lebo nikdy nevieme, čo je na druhej strane.

Čo bolo, čo malo byť a čo bude? Tento rok podľa všetkého už nestihnem preháňanie pri obilných lánoch na mojom Ferrari v Toskánsku. Vôbec to nevadí, som na seba hrdý, že nachádzam v sebe odvahu snívať, priznať si to, čo naozaj chcem. Neviem, koľko času tu ešte mám pred sebou, podľa pokrokov modernej vedy, by som sa pokojne mohol dožiť okolo 150 rokov. Leto je skvelé na bilancovanie, povedať si, kde sme, čo chceme zlepšiť, čo zmeniť alebo na čo sme hrdí. Som presvedčený o tom, že je dôležité povedať, kde sme, na chvíľu sa zamyslieť, čo máme v hlave, okolo seba. A samozrejme, je takisto dôležité pohnúť sa vpred, či pokračovať ďalej v ceste.

Moje ranné rituály sú čím ďalej čudnejšie, vstávam okolo šiestej ráno, siahnem po telefóne a vytváram krátke pätnásť sekundové video z predchádzajúceho dňa, ktoré čím skôr pridávam na ružovo-fialovú sieť. Takéto ranné príspevky majú u mňa najväčšie úspechy sledovanosti. Alebo ma len  programátori tej siete odmeňujú za skoré ranné používanie. Hneď potom idem behať.

Vlastne, mám rád behanie, hlavne, keď je zima a bežím dlhšie trasy. Na začiatku sme sa neznášali. Vyhováral som sa sám pred sebou, rozprával som si príbehy, pre ktoré nemôžem ísť ďalej. Dostal som sa do bodu, odkiaľ už nebolo úniku, jednoducho som musel bežať. Dnes mám super pocit, že som dal ten kopec úplne parádne. Nakopol ma istý pán, ktorý tvrdí, že aj športovanie nám má robiť radosť, môže trochu bolieť, no nezabudnúť na radosť (bavili sme sa o rekreačnom športovaní). Samozrejme, ponúka aj mnoho iných benefitov.

Každý šport chce pravidelný tréning, sem-tam si niečo aj zoberie, no to, čo dá, často prevyšuje to, čo zoberie. Takisto práca, koníčky, život chce pravidelný tréning. Čím ďalej si začínam uvedomovať jednoduché kroky, ktoré sú často podceňované. Pripomínajú nám ich rôzni múdri ľudia v knihách či na schôdzkach, na ktorých si inkasujú od nás nemalé sumy. Samozrejme, zaslúžene.

Beriem, že tam vonku je mnoho nástrah, tlakov, skúšok, povinností, ale aj možností, príležitostí, trebárs na lepší život. Doba aktívneho veku sa posúva, tým pádom si vieme užiť život o niečo dlhšie, ako naši predchodcovia. Na druhej strane, nikdy nebolo jednoduchšie čokoľvek začať ako dnes, múdry telefón, internetové pripojenie a behom okamihu sa môžeme ocitnúť na svetových pódiách. OK, možno to zoberie nejaký čas, niekoľko tisíc pokusov, odložiť letnú dovolenku o dva roky, ale vždy lepšie, ako nerobiť nič, veď ten čas prejde tak či tak.

Aj preto neustále pracujem na svojom príbehu, prechádzam akousi pomyslenou cestou, skúšam, kam môžem zájsť. Jedna z mojich motivácií je ranný beh, popri behaní točím krátke videá. Robím niečo pre svoje telo a takisto trénujem, ako sa zlepšiť v natáčaní. Preto beriem obe činnosti ako tréning. Tým, že bežím mám čas popremýšľať nad záberom, moje videá poukazujú na môj príbeh, čím prechádzam. Každé video sa snažím vytvoriť odlišne, použiť iné zábery, uhly snímania, nové trasy, skoky a pod. Tieto skúsenosti neskôr využívam pri natáčaní mojej anglicky hovoriacej šou. Vytvoril som si záchytné body, ktoré ma navádzajú ranným behom, natáčaním, písaním, v práci, ale trebárs aj na rande. Tu sú prvé z nich:

Začni sa hýbať:

Pred tým, ako som reštartoval behanie, som najskôr začal každé ráno chodiť von. Potom prišiel prvý zabehnutý kilometer a postupne som pridával. U mňa v práci je to o pracovných schôdzkach, telefonátoch, e-mailoch, nekonečných štúdiách, pokusoch, vylepšovaní. Jednoducho, čokoľvek robím, vždy sa hýbem, keď už nič iné, aspoň sa idem prejsť do mesta, možno niekoho stretnem.

Vždy choď dlhé trasy:

Na rovinu, ja a všetko, čo je krátkodobé nemám rád, končí to skôr, ako začne, lebo niečo. Rád podstupujem dlhé trasy. Pravidelné behanie dlhých trás prináša so sebou kondíciu, super postavu, disciplínu, sebaprekonávanie, možno aj iný pohľad na tie isté situácie. V práci dlhodobosť prináša nové možnosti. Nezabudnime, že často necítime, že sme nabrali kondíciu, vedomosti, jednoducho, len zrazu si začneme  uvedomovať, že zvládneme o niečo viac ako včera.

Poznaj svoju vodu:

Veľmi dôležitá súčasť cesty. Je dobre vedieť, v akom prostredí sa pohybujem, čo všetko mám okolo seba. Vodou nemyslím vodu, ale svoje okolie, kde sa pohybujem a tak trochu požmurujem aj po iných okoliach, veď aj voda sa pohybuje.

Je super vedieť, aké ryby idem chytať:

Ak mám chuť na vianočného kapra, podľa všetkého ho nechytím na blinker, i keď sa to môže stať. Keď predávam domy, tak na sociálnych sieťach sa nesprávam ako celebrita. Keď nemám nič spoločné s jedlom, tak neukazujem, čo som jedol. Toto nikoho nezaujíma. Jednoducho povedané, ak mojím rybám chutí kukurička, tak im ju dám.

Buď to ty:

Vždy som sám sebou, nech sa deje čokoľvek. Je jasné, že moje správanie, slovník, oblečenie jemne upravím podľa toho, s kým som. Hádam sa nebudem rozprávať o vývoji rakiet s kamošom, ktorý vyvíja rezeň bez tuku. Podľa všetkého s mojimi raketkami neuspejem. Ale je dobré jemne naznačiť, že cez deň alebo večeroch pracujem na raketách. To, čo som vonku, som aj doma, to, čo som na sociálnych sieťach, to, som aj mimo nich. Ak by to tak nebolo, ľudia ma odhalia.

Pozoruj:

Moje obľúbené, mať prehľad. Vedieť, kam ide svet, kam idú ryby. Takže, kam mám isť ja, teda pokiaľ chcem jesť ryby. Ak mám chuť na pečené gaštany, mal by som vedieť, kde ich môžem zohnať. Ak sú všetci na sociálnych sieťach a my robíme reklamu na bilbordoch, tak neviem, či až tak uspejeme. Je super mať prehľad, možno nie tak o svete, ako o tom, čo sa deje okolo nás.

Zlepšuj sa:

Pecka, jednoducho, dnes to nevyšlo, zajtra to skúsim ešte raz, no lepšie. Toto je moje nastavenie v hlave,  ak sa niečo nepodarí. Ak áno, tak to dám svetu jednoznačne vedieť. Áno, áno, áno. Nezabudnime, ak sa nezlepšujeme, zomrieme, možno nie fyzicky, ale duševne, a to je mnohokrát horšie.

Hýb sa:

Prosím, nikdy, naozaj nikdy nezastaňme. Môžeme spomaliť, na čas. Zastavenie je smrteľné.

Buď zvedavý:

V tomto som úplné strašný, ak sa o niečo zaujímam, mám vždy milión otázok. Viete čo? Ľudia mi radi odpovedajú, lebo prišiel konečne niekto, kto sa zaujíma o nich, o to, čo robia. Získavam nových kamošov a dozvedám sa zaujímavé veci.

Klebety nie:

Ten má nová auto, ten spravil to, ona to. Nepozerám televíziu, nesledujem médiá, ktoré prinášajú horúce novinky zo života iných. Mám kamošov, ktorí sú mediálne známi, vravia, že niekedy je to pekne na prd byť populárnym. Keď chcem o hocikom niečo vedieť, zavolám mu. Klebety oberajú pozornosť od našich životov, spomaľujú nás.

Rozprávaj príbehy:

Dámy a páni, toto trénujem každý deň, ďakujem všetkým tým, ktorí vymysleli múdre telefóny, aplikácie, kamery, fotky, internet. Nikdy som nebol na poučky, ale ak mi niekto povie poučku pútavým príbehom, tak mu ju zopakujem aj o sto rokov. K tomu si aj kúpim jeho knihu, zmrzlinu, služby či to, čo robí. Každý z nás má svoj príbeh, len nie každý z nás ho aj používa. Zabudnime na životopisy, vytiahnime svoje skutočné príbehy.

Empatia:

Som empatická/empatický. Dnes najčastejšie klamstvo spoločnosti. S týmto slovíčkom pokrivkávame takmer každý. Vžiť sa do topánok druhého je nie vždy ľahké, najmä, keď prší, fúka vietor, či sú tlaky.

Prezentujme sa:

Toto nie je pre mňa, ak si toto myslí ktokoľvek, pekne sa mýli. To, čo sa nám páči, to, čo komentujeme, to, čo sledujeme, to, ako vyzeráme, ako pôsobíme, ako rozprávame, ako chodíme, správame sa, náš prístup hovorí o nás viac, ako si myslíme. Ak chceme zlepšiť náš život, jednoznačne sa zamerajme na prezentáciu a všetko, čo s ňou súvisí. Prezentácia je investovanie do našej budúcnosti. Pre mňa je prezentácia hovoriť svetu veci, ktoré robím, idem robiť a záleží mi na nich. No a moje súkromie, tam nepustím aj tak to nikoho nezaujíma.

Podporujme:

Chápem, že nie vždy je možné podporiť kamoša, kamošku, rodinu,  ale jedno srdiečko, koment typu: „Ahoj, zaujímavý článok, fotka,” naozaj tomu druhému pomôže. Kupujme od kamošov, to je takisto obrovská podpora. Ešte raz kupujme od kamošov, nechcime od nich zľavy. Podporujme a budeme podporovaní, naozaj to funguje.

Pravidelne prispievajme:

Chodím behať každé ráno, niekedy viac, inokedy ešte viac. Prispievam pravidelne na sociálne siete, vytváram si nové návyky byť pravidelne kreatívny, vynaliezavý. Chcem mať super kondíciu. Viem, že to chce čas, nejaké to úsilie. Nikdy nevieme, ktorý beh, schôdzka, príspevok na sociálnej sieti nám zmení život.

Ak Vám akákoľvek myšlienka zarezonovala, tak ju pokojne použite vo svojich životoch. No pred tým si o nej vyhľadajte niečo viac. Nezabudnite ma spomenúť, že odkiaľ ju máte. Možno aj vďaka Vašej podpore sa dostanem na ďalšie miesta, na ktorých som zatiaľ nebol.