Type your search keyword, and press enter

Tímovosť

Tímovosť

Ako tak chodím svetom, pozorujem, čítam, všímam si tak trochu aj obkukávam situácie, riešenia, nápady, možnosti. Viem, že nie som dobrý v naozaj mnohých situáciách a na prvý pohľad jednoduché práce pôsobia pre mňa ako raketová veda. Často pôsobím až komicky, keď sa do takýchto úloh dostávam. Lenže poznám jedno tajomstvo.

Jednoducho povedané, mám dve možnosti. Prvá, naučím sa všetko a stane sa zo mňa ja najmúdrejší alebo budem najlepší len v konkrétnych oblastiach a na zvyšok si nájdem ľudí.  Mne sa viac pozdáva možnosť byť obklopený ľuďmi, ktorí sú dobrí v odlišných oblastiach.

Spolupráca je kľúč. Ak nepodporíme jeden druhého, príde niekto iný, kto podporí mňa alebo teba. Inak povedané, ak ja nepodporím Teba, nájde sa niekto ďalší, kto ťa podporí a zoberie pod svoje krídla. To isté platí opačne (nielen v práci, ale aj vo vzťahoch).

Mám rád koláčiky. Ich technologické postupy veľmi nepoznám. S určitosťou viem povedať, ak sa suroviny pri výrobe nezmiešajú v správnom pomere, tak jednoznačne budeme mať na stole nie moc chutný koláčik. S prácou v tíme sme na tom podobne, nestačí len poznať ingrediencie. Ak chceme ísť ďalej, musíme vedieť, aké presné množstvo použiť a tak isto potrebujeme poznať postup. Inak povedané, je nutnosť poznať jednotlivcov v tíme, ako aj celý tím. Tak isto je dôležité vedieť správne s tímom pracovať.

Obklopiť sa ľuďmi
Každý máme okolo seba ľudí, teda pokiaľ nežijeme niekde na opustenom ostrove v jaskyni alebo v inom priestore bez ľudí. Z týchto ľudí, ktorí sú okolo nás, jeden maximálne dvaja sa k nám pridajú. Zvyšok bude z diaľky pozorovať a po čase niekto aj niečo kúpi. Ďalší členovia tímu budú postupne prichádzať akosi sami odniekiaľ zo sveta. Niekedy bude naozaj stačiť ukázať sa na plese, divadle, futbale či sociálnej sieti.

Ukázať, predať víziu
Musíme vedieť, čo chceme, kam ideme. Tí najväčší lídri sú najlepší rozprávači príbehov, predajcovia. Pozor, nepredávajú poistky, byty, krémiky či výživové doplnky (možno tak začínali). Opisujú, predávajú niečo, čo sa nedá chytiť do rúk. Často nikto iný nevidí to, čo oni. Musia prekonať seba, okolie, nájsť cestu. Poukazovať a predávať víziu sú dôležité úlohy lídra. Vlastne stáva sa, že jediné, čo na začiatku majú, je len ich vízia.

Jeden za všetkých a všetci za jedného
Povesti, básne, romány, celovečerné filmy, ale aj rôzne životné príbehy naznačujú, že ak nebudeme ťahať za ten istý koniec, tak sa rozsypeme zvnútra, ale aj zvonka. Nezabudnime, v dobrom aj v zlom. Lebo, keď je dobre, ľahko sa sľubuje, a keď je zle, ľahko sa skáče cez palubu na druhú krajšiu voňavejšiu loď. A ak náhodou máme v tíme nejakého blázna, tak ho podporme zo všetkých síl, môže sa stať, že takýto človek nájde cestu na tom najbláznivejšom mieste.

Dať späť
Tým, že dáme dokopy ľudí, ukážeme im víziu, budeme ich viesť, nie im šéfovať (to je rozdielne), dostaneme sa na miesta, na ktorých sme podľa všetkého nikdy neboli. Tí, ktorí sú už tam, vravia, že dostali viac, ako si vedeli predstaviť. Preto je dôležité dať späť, vychovávať lídrov, tvoriť komunitu, vytvárať prostredie pre ďalších.

Pozor, tím musí byť rešpektovaný a nie manipulovaný (A. Robbins). Človek v tíme je partner,  nie stroj. Práca s tímom je neustála, plná zvratov, emócií, výhier, prehier. Tím je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja. Práca s tímom je jedna z najťažších, najkrajších, ale aj najlepšie platených (nielen peniazmi). Vlastne,  ja sa to raz naučím, mám skvelých trénerov.

Sila vedľajších projektov

Sila vedľajších projektov

Vedľajšie projekty sú mimoriadne dôležité. Môžeme si na nich vyskúšať kopec vecí, nápadov, situácií a po ich zvládnutí môžeme takéto vedomosti aplikovať kdekoľvek.

Mal som štvormesačnú pauzu s mojou on-line šou. Dostal som sa do situácie, v ktorej som moje nápady začal odkladať. Inak povedané, prestalo mi robiť radosť jej tvorenie. Ak necítim radosť s tým, čo robím, dávam to nabok (nevyhadzujem, len odkladám), sem-tam sa pokúsim o reštart, inokedy pomyselnú zásuvku v stolíku ani len neotvorím.

Jeden z chalanov, od ktorého sa učím, mi poslal odkaz s otázkou: „Ešte nie si na tejto sociálnej sieti? Strácaš.” Po pol roku váhania prišla moja registrácia, s ňou prvé videá. Boli to milé pokusy, ktoré viedli k tomu, že veď teda skúsim šťastie aj ja. Krátke videá z mojich ranných behov sa moc neujali, gifká taktiež nie. Prišlo video z pracovného prostredia, ktoré vyvolalo ohlasy, niekoľkokrát som podobné videá zopakoval. Následne prišli dva mesiace testovania na ďalších dvoch sociálnych sieťach. Výsledok bol prekvapujúci. Ľudia z okolia( kamoši, rodina, kolegovia), tam som neprerazil vôbec, vysmiali ma. Ľudia zo širšieho okolia, začali písať povzbudivé správy a sem-tam sa videá dostali aj  ľuďom, ktorí ma nepoznajú.

Takže, vyhrnul som si rukávy, dal som dokopy videá  a ideme von. Videá sú z môjho pracovného prostredia, kde sa snažím priblíž zákulisie toho, čo robím. Teším sa, že som opäť našiel spúšťač k tomu, čo ma baví. Áno, je dobré poznať čísla, všetko v prvom rade robím pre seba. Neviem, kam ma posunie konkrétny krok, len viem, že je potrebné ho urobiť. Áno, filozofovanie, nevedomosť a k tomu kniha snov a cieľov, kde je spísané to, čo chcem dosiahnuť. Od prvej chvíle si pripúšťam, že vôbec nič sa z nej nemusí podariť, lenže mojou úlohou je aspoň sa pokúsiť. To ma ženie dopredu, do strán alebo inokedy neskoro v noci do postele či skoro ráno von.

Vedľajšie projekty majú obrovskú silu. Naučia nás mnoho. Mňa najviac pravidelnú prácu, kroky navyše, nič neočakávať, zabávať sa, neustále skúšať, pomaly postupovať, sem-tam sa ukázať svetu, nebáť sa hovoriť o tom, čo robím, podporiť druhých, nenútiť svoj produkt, službu druhým. Samozrejme, nikdy sa nemám smiať druhému, kto sa snaží.

Som presvedčený, že vedľajšie projekty nás môžu priniesť na hlavné životné diaľnice. Dostať sa do situácií, z ktorých skôr či neskôr postavíme silné základy. Na druhej strane si zoberú mnoho, na začiatku ich budeme dotovať, budú si vyžadovať veľa pozornosti, času, mnohé rodinné oslavy pôjdu bokom. Vlastne, budeme mať prácu, len na začiatku nebude vôbec platená.

Záhada života je, že nikdy nevieme povedať, ktorá činnosť nás kam posunie. Tým nenaznačujem, že by sme mali mať otvorených milión aktivít. Skôr naznačujem, že je dobré byť aktívny, mať otvorenú myseľ a tak trochu byť tvrdohlavý. Ale veď možno už viete, a keď nie, tak skúste a dajte vedieť.

O akváriu

michal_botansky_shark_blogger
O akváriu

Žralok v akváriu narastie do veľkosti akvária a v mori do veľkosti mora. Malí ľudia nám nikdy nedovolia narásť, veľkí nás k tomu budú vyzývať. To si všimneme  až vtedy, ak zmeníme naše okolie. Motivačno-inšpiračných článkov som už napísal niekoľko, lenže niektoré ma prenasledujú od začiatku tvorenia. Ten nasledujúci je opäť inšpirovaný skutočným príbehom. Preto budem písať vo všeobecnosti. Takže na začiatku si vyjasnime, článok nie je o Tebe milý čitateľ.

Pred pár dňami na tímovej porade som kričal, pretože na druhej strane stola sedel niekto, kto namiesto parádneho pracovného prístupu a snahy hýril výhovorkami. Neznášam výhovorky. Rozumiem, že každý z nás má obdobia, keď naozaj veci nejdú smerom, ktorým si myslíme, že potrebujeme, aby išli. Nekričal som na človeka, ale na jeho prácu, nakoľko nebola žiadna. Kričal som na jeho výhovorky, na jeho myšlienky, na jeho prístup. Niekoľkokrát sme individuálne spolu rozoberali všetky maličkosti, ktoré brzdia. Dal mi slovo, že spraví všetko preto, aby pracovné veci fungovali tak, ako majú.

Takmer okamžite zo mňa vyletelo, že som na milión percent presvedčený, že tam, kde je, preto lebo ľudia v jeho okolí mu podsúvajú polená pod nohy. Robili to tak dobre, že on sa zľakol pre istotu aj pokúsiť sa čokoľvek vytvoriť. Som naštvaný, že mladý ambiciózny človek sa priamo pod mojim nosom vzdáva svojich snov a vízií. Pretože jedna či dve životné situácie idú odlišným smerom, ako sú jeho pôvodné predstavy. Nenašiel silu, vôľu a ani motív ich zmeniť. 

Zbabelci sa vzdajú, tí druhí spravia pokus navyše. Netvrdím, že do konca života sa máme pokúšať ukecať toho druhého, aby sa správal ku nám dobre. Ak je na nás páchané násilie, tak sa jednoznačne musíme brániť, tak isto krivda. Píšem o pokusoch ísť za snami, víziami, cieľmi, dosiahnuť lepší život a byť skutočne šťastný.

Práve cieľ byť šťastný má neskutočne veľa spoločného s robením toho, čo nás naozaj baví. Ak nás napĺňa práca za lisom vo fabrike a pracovať na štyri zmeny, alebo v noci zachraňovať ľudí, fajn, je to super. Plne rešpektujem každého, kto je skutočne šťastný, podporuje druhých, a tak isto sa teší zo svojho, ako aj z úspechu druhých, nech robia čokoľvek.

Práve ľudia v našom okolí majú obrovskú váhu na naše rozhodnutia, ale aj činy. Chcú nám dobre, aby sme sa nezranili, nepopálili. Lenže na druhej strane práve takéto okolie nás drží v úzadí. 

Keď som vstupoval do sveta biznisu, dostal som sa najskôr k priamemu predaju. Doma ma všetci vysmiali. Páčili sa mi ľudia, systém, produkty a naozaj som mal z celej firmy dobrý pocit. Pani, ktorá ma laborovala to mala so mnou ťažké, nakoľko som nechápal naozaj ničomu. Nevedel som, čo ďalej, dostal som sa medzi seba a ľudí z môjho okolia. Až v jeden deň, keď sme s kamošom boli chytať ryby, mi v rozhovore povedal vetičku, ktorá mi zmenila život: „Neviem, či je to dobrá alebo zlá príležitosť pre teba, ale keď to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto ďalší.” Mal neskutočnú pravdu, daná príležitosť nebola ani zlá, ani dobrá, ale dostala ma do sveta vzdelávania, akéhosi rastu, zmeny a nenechala nič v mojom živote tak, ako bolo pred tým. 

Začal som sa stretávať s ľuďmi, ktorí žili úplne inak, ako som bol dovtedy naučený. Samozrejme najskôr som doma všetkým vysvetlil, ako im hrabe, že žijú taký život, ako žili. A až potom, keď som sa poriadne popálil, som pochopil vetičku ži a nechaj žiť v praxi. Je to akýsi prirodzený postup. Ľudia okolo majú obrovský vplyv na nás a naše rozhodnutia. Dnes je mimoriadne ľahké rozhodnúť sa k čomukoľvek. Táto doba je najlepšia na voľnosť, veľkosť a neobmedzenosť našich snov. Samozrejme treba preto aj niečo spraviť. 

Skontaktovať sa s niekým, kto by nám mohol ukázať, poradiť podporiť je jednoduchšie, ako si myslíme. Robiť bezplatne pre takýchto ľudí je najúčinnejší spôsob, ako získať nové poznatky, skúsenosti. „Ahoj, počuj, s čím treba pomôcť?“ „Ahoj počuj, toto ma napadlo, mohlo by to fungovať.“ „Ahoj, treba skartovať, zametať podlahu, či navariť kávu?“ Čokoľvek, jednoducho my máme v rukách naše budúcnosti. Viac, ako si myslíme. Rozumiem, že nie každý  z nás ich dokáže rozoznať,  lenže na druhej strane akási vyššia sila (každý podľa toho, v čo verí) nás nejako nenápadne k tým príležitostiam dotlačí. 

Ja som stavil na spoluprácu s ľuďmi, ktorí svoje sny majú splnené a plnia si ďalšie. Sú to v mojich očiach machri, od ktorých sa učím, inšpirujem, či obkukávam mnohé konkrétne prístupy, činy, ale aj myšlienky. Som presvedčený, že okolie, v ktorom sa pohybujeme má na nás, ale aj pre nás obrovskú moc. Tak isto viem o tom, že mnohí ľudia nepatria do môjho života a tak isto si mnohých nepúšťam k sebe, nie preto, že sú zlí ľudia, ale preto, že ich prístup a smerovanie nemá nič spoločné so mnou a ani s mojimi snami (funguje to aj opačne). Nerád ubližujem druhým a ak nejdeme rovnakým smerom, tak je iba otázkou času, keď sa puto medzi nami pretrhne. Rovnakým smerom znamená, že ideme každý za svojimi snami, len možno s odlišným nástrojom. 

Nasledujúcimi slovami som chcel dať najavo, že naše úspechy, rozhodnutia, odvaha je ovplyvňovaná aj veľkosťou nášho okolia. To znamená, ak ľudia okolo nás lietajú v oblakoch, podľa všetkého budeme v oblakoch lietať aj my (obrazne napísané). Ale ak sa budú hrabať v zemi a špine, je dosť možné, že tam skončíme aj my. 

Prosím, dajme si pozor, koho si púšťame do nášho okolia. Nie každý má záujem, aby sme čokoľvek dosiahli. Mnohí nás majú radi len dovtedy, pokiaľ sme medzi nimi. Akonáhle vystrčíme rožky, máme trochu širšie lakte, ukážeme lídrovské vlastnosti a náhodou aj dosiahneme svoje sny, vízie alebo ciele, je možné, že nás zablokujú a to nielen na modrej sociálnej sieti. Nezabudnime: veľkí ľudia podporujú, malí hľadajú, prečo sa to nedá alebo naše chyby, aby nám pomohli. Otázka je, či je takáto pomoc pre nás naozaj pomocou.

Leto 2019

Leto 2019

„Miško, ty ideš kedy na dovolenku?” zaznela otázka pred letom. „Ak pôjdem na dovolenku, kto bude namiesto mňa pracovať?” nesmelo som odpovedal. Odpoveď prišla jednoznačná: „Miško, som rád, že ti šetríme peniaze.” Takto začalo leto 2019, vtipne, trefne a pracovne. Pravdu povediac, nikdy som nebol na dovolenke. Keď som bol v Anglicku, tak som chodil na dovolenku domov na Slovensko. More, nič nerobenie, prejedanie, flákanie a také podobné veci sú mi úplne cudzie (tým nenaznačujem, že sú zlé). Takže aspoň som si našiel na tento rok výhovorku. Všetci sa na tom smiali a nemusel som ďalej vysvetľovať.

Mám rád leto, teplo, keď sú dni dlhšie ako noci. Lepšie sa tvorí, beží a modrá farba na oblohe vyzerá na fotkách výborne. K tomu je leto skvelé na bilancovanie (koniec leta). Pozrieme sa, aká bola letná úroda, či sme dosiahli to, čo sme chceli, čo je fajn a čo by sme mohli zlepšiť. V istých prípadoch je to viac duchovné ako materiálne, ale je dôležité povedať si, kde som a kam chcem ísť aj medziročne.

Detský sen: moje ideálne leto si predstavujem úplne jednoducho, premávam sa na vedľajších cestách na svojom Ferrari pri mojich poliach a pozerám, ako prebieha žatva, najlepšie niekde v Toskánsku. Popri tom sem-tam spravím fotku či video. Na večer pohár červeného a raz za čas pizza. Znie to ako rozprávka, možno aj je, ale je moja. Vlastne, je možné dosiahnuť čokoľvek, pokiaľ naberieme dostatok odvahy na uverenie a pokúsenie sa zrealizovať to, o čom snívame.

Mať víziu je nesmierne dôležité pre našu budúcnosť, ale aj prítomnosť. Chodil som k ľudom domov za účelom predaja ich bývania. Videl som, ako mladí ľudia starnú, zabúdajú, nemajú dôvod žiť. Takisto som videl, ako skúsení ľudia v penzijnom veku sú plní elánu a životnej vitality. Vízia podľa mňa nie je len naplánovaná letná dovolenka. Je to spôsob života. Nájsť stav, miesto a milión maličkostí, kam sa chcem dostať a pravidelne  pracovať (dolaďovať víziu, sny, ciele, kurz, myšlienky, maličkosti, farbu, veľkosť, lokalitu, pocit, atď.). Prosím, neuverme druhým, keď sa nám budú smiať. Naozaj nikdy nevieme, kam nás naše snívanie dotiahne.

Dokonalosť ničí: nikto nie je dokonalý alebo každý z nás je dokonalý svojím spôsobom. Sem-tam šliapneme vedľa, rozbijeme, ublížime, ale tak isto aj pomôžeme. Po mnohých mojich pracovných, ale aj súkromných schôdzkach som si povzdychol s vetičkou: „Tak toto si mohol úplne inak povedať.” Takže nabudúce ešte raz, ale lepšie. Možno nie som najlepší, najkrajší, najchytrejší, ale miesto tu je určite aj pre mňa.

Tým, že som aktívny takmer počas celého roku, moja energia klesá a stúpa podľa náročnosti obdobia. Niektoré dni nedokážem vytvoriť takmer žiadnu prácu, inokedy to, čo spravím bežne za tri dni robím za jeden. Pohybujem sa na hrane obrovskej vnútornej motivácie, vízie, ale aj vyhorenia, depresie a možno aj zrútenia, lenže kto dnes nie. Áno, moja pracovitosť mi otvára dvere k rôznym príležitostiam, ktoré ma posúvajú, spomaľujú, odkláňajú, či vedú do slepých uličiek.

Aj pre pracovnú vyťaženosť sa chcem cítiť fajn. Uvedomujem si, že každodenný pohyb, strava majú taktiež vplyv na nasadenie, premýšľanie, ale aj konanie. Pravidelný prísun jedla, oddychu, ale aj pohybu vie spôsobiť výrazné zmeny v každodennom programe. Taktiež skoré ranné vstávanie spojené s behom. Beh nielen, že udržuje telo vo forme, ale aj myseľ. Vlastne, stačí sa prinútiť ísť vždy o niečo ďalej alebo trochu rýchlejšie. Ráno je vonku úplne parádna energia, pokoj a okrem divokých zvierat tam nie je nikto, OK, sem-tam sa pozdravím so zablúdeným cyklistom.

Dlhodobosť: som veľkým fanúšikom dlhodobosti, aj keď sem-tam zakopnem o krátkodobú situáciu, skúsenosť, nadchnutie. Takéto krátkodobé stavy sa rýchlo pominú a často nie sú vôbec prospešné. Dlhodobosť je dnes nepopulárna, náročná, neprináša okamžité výsledky a vie pekne poblázniť okolie. Na druhej strane má mnoho výhod, útrap. Čo sa mi na nej páči, je len jedno pravidlo, to je zotrvať čo najdlhšie. Len pozor, nie v tom, čo nám spôsobuje vyrážky. Verím v takú dlhodobosť, že ak sa rozhodnem pre konkrétnu situáciu, tak spravím všetko preto, aby som čo najdlhšie zotrval a všetko preto, aby som uspel.

Povedať nie: s mnohými ľuďmi sa už nestretávam. Bez vysvetľovania, nemám na nich čas. Takisto je mnoho udalostí, ktoré ma vôbec nezaujímajú a je pre mňa zbytočné o nich vedieť. Dal som energiu do florbalu, po dvoch rokoch som ho aj ukončil. Nie preto, že ho nemám rád alebo tých ľudí, len sme prestali ťahať za ten istý koniec lana. To isté aplikujem v každej životnej oblasti. Neberte ma v zlom, ale na čo sú nám ľudia okolo nás, ktorí berú energiu, neposúvajú, ale zaťažujú? Moje okolie je pre mňa mimoriadne dôležité. Ak nejdeš so mnou, je to OK, ale ak mi hádžeš polená pod nohy, tak ťa obídem. Teda, ak si v mojom okolí a nepáčia sa ti moje vedomosti, informácie, skúsenosti, zhlboka sa nadýchni a leť. Len prosím sa nevracaj s tým, že som mal opäť pravdu.

Nove začiatky: jednou z mojich vízií je natočiť dramatické video, lepšie povedané príbeh. Testujem moje pamäťové karty tvorením. K tomu sa pripájajú sociálne siete, ktoré ma nútia byť kreatívny a pravidelne tvoriť. Najnovšia výzva je pre mňa platforma Tik-Tok.  Ide o zaujímavú sociálnu sieť, kde ľudia pridávajú vtipné videá a prebiehajú sa, že kto skôr bude slávny. Všetko, čo robím, robím pre dôvod, že sa chcem zdokonaliť v kreativite, v nových zručnostiach, ale aj zistiť, kam sa môžem vďaka tomu dostať a spoznať nové príležitosti, ľudí. Pozdravujem všetkých, ktorých som spoznal vo svete on-line.

Vzdelávanie: mimoriadne dôležitá súčasť v mojom živote, verím, že teória je dôležitá. Lenže, aj skúsenosti z vonka majú svoju váhu. Bez skúšania by to asi nešlo. Vzdelávanie mám rád aj preto, že existuje mnoho jeho foriem, vybrať si môžeme takú, ktorá nám je najbližšie. Viem, že chcem byť chalanom, ktorý vie, buduje seba a svoje projekty. To znamená, že sú veci, ktoré viem a tak isto ktoré ešte neviem, že viem. Lenže nemusím všetko vedieť, byť všade, mať všetko, veď o čom sa budeme rozprávať večer na budúce leto na terase?

Vyhodiť rýchlosť, ale aj vedieť pridať plyn: nikdy, ale naozaj nikdy neprestávať. Ak čokoľvek rozbieham, bude to chcieť veľa energie, zmenu myslenia, nových ľudí, nasávanie nových informácií a samozrejme prekonať samého seba. Je dobré zobrať do ruky knihu o psychológií, ako funguje mozog, o komunikácií, takisto o vyjednávaní pri predaji či pravidlá cestnej premávky. Je mimoriadne dôležité vedieť ubrať z plynu alebo sem-tam aj úplne povoliť, inokedy je dobré sa pohybovať najlepšie dopredu, nech je to akákoľvek rýchlosť. Lenže je super si uvedomiť, že nastanú situácie, ktoré úplné pohltia celé hodiny, dni, obdobia.

Podpora: nie je žiadne tajomstvo, že okolo seba už niekoľko rokov budujem tím. Nie je nič dôležitejšie, ako keď všetci ťaháme za jeden koniec povrazu. Takisto mám okolo seba ľudí, ktorí nie sú súčasťou tímu. Naučil som ich klikať na srdiečko pod mojimi príspevkami, kupovať odo mňa služby. Nie len preto, že ja robím to isté, ale preto, že sme kamoši.

Hovorí sa, že život je záhada. Často až spätne vieme pospájať jednotlivé časti našich životných období. Či je to lepšie tak, o tom môžeme polemizovať počas dlhých zimných večerov. Je super mať víziu, prekonávať sa, spoznávať nových ľudí, byť v dianí, ale sem-tam isť aj do lesa, trebárs úplne sám. Rešpektovať hierarchiu, každého príbeh, neberme udalosti osobne a hlavne nesúďme, lebo nikdy nevieme, čo je na druhej strane.

Čo bolo, čo malo byť a čo bude? Tento rok podľa všetkého už nestihnem preháňanie pri obilných lánoch na mojom Ferrari v Toskánsku. Vôbec to nevadí, som na seba hrdý, že nachádzam v sebe odvahu snívať, priznať si to, čo naozaj chcem. Neviem, koľko času tu ešte mám pred sebou, podľa pokrokov modernej vedy, by som sa pokojne mohol dožiť okolo 150 rokov. Leto je skvelé na bilancovanie, povedať si, kde sme, čo chceme zlepšiť, čo zmeniť alebo na čo sme hrdí. Som presvedčený o tom, že je dôležité povedať, kde sme, na chvíľu sa zamyslieť, čo máme v hlave, okolo seba. A samozrejme, je takisto dôležité pohnúť sa vpred, či pokračovať ďalej v ceste.

Štýl a prezentácia

Štýl a prezentácia

Moje ranné rituály sú čím ďalej čudnejšie, vstávam okolo šiestej ráno, siahnem po telefóne a vytváram krátke pätnásť sekundové video z predchádzajúceho dňa, ktoré čím skôr pridávam na ružovo-fialovú sieť. Takéto ranné príspevky majú u mňa najväčšie úspechy sledovanosti. Alebo ma len  programátori tej siete odmeňujú za skoré ranné používanie. Hneď potom idem behať.

Vlastne, mám rád behanie, hlavne, keď je zima a bežím dlhšie trasy. Na začiatku sme sa neznášali. Vyhováral som sa sám pred sebou, rozprával som si príbehy, pre ktoré nemôžem ísť ďalej. Dostal som sa do bodu, odkiaľ už nebolo úniku, jednoducho som musel bežať. Dnes mám super pocit, že som dal ten kopec úplne parádne. Nakopol ma istý pán, ktorý tvrdí, že aj športovanie nám má robiť radosť, môže trochu bolieť, no nezabudnúť na radosť (bavili sme sa o rekreačnom športovaní). Samozrejme, ponúka aj mnoho iných benefitov.

Každý šport chce pravidelný tréning, sem-tam si niečo aj zoberie, no to, čo dá, často prevyšuje to, čo zoberie. Takisto práca, koníčky, život chce pravidelný tréning. Čím ďalej si začínam uvedomovať jednoduché kroky, ktoré sú často podceňované. Pripomínajú nám ich rôzni múdri ľudia v knihách či na schôdzkach, na ktorých si inkasujú od nás nemalé sumy. Samozrejme, zaslúžene.

Beriem, že tam vonku je mnoho nástrah, tlakov, skúšok, povinností, ale aj možností, príležitostí, trebárs na lepší život. Doba aktívneho veku sa posúva, tým pádom si vieme užiť život o niečo dlhšie, ako naši predchodcovia. Na druhej strane, nikdy nebolo jednoduchšie čokoľvek začať ako dnes, múdry telefón, internetové pripojenie a behom okamihu sa môžeme ocitnúť na svetových pódiách. OK, možno to zoberie nejaký čas, niekoľko tisíc pokusov, odložiť letnú dovolenku o dva roky, ale vždy lepšie, ako nerobiť nič, veď ten čas prejde tak či tak.

Aj preto neustále pracujem na svojom príbehu, prechádzam akousi pomyslenou cestou, skúšam, kam môžem zájsť. Jedna z mojich motivácií je ranný beh, popri behaní točím krátke videá. Robím niečo pre svoje telo a takisto trénujem, ako sa zlepšiť v natáčaní. Preto beriem obe činnosti ako tréning. Tým, že bežím mám čas popremýšľať nad záberom, moje videá poukazujú na môj príbeh, čím prechádzam. Každé video sa snažím vytvoriť odlišne, použiť iné zábery, uhly snímania, nové trasy, skoky a pod. Tieto skúsenosti neskôr využívam pri natáčaní mojej anglicky hovoriacej šou. Vytvoril som si záchytné body, ktoré ma navádzajú ranným behom, natáčaním, písaním, v práci, ale trebárs aj na rande. Tu sú prvé z nich:

Začni sa hýbať:

Pred tým, ako som reštartoval behanie, som najskôr začal každé ráno chodiť von. Potom prišiel prvý zabehnutý kilometer a postupne som pridával. U mňa v práci je to o pracovných schôdzkach, telefonátoch, e-mailoch, nekonečných štúdiách, pokusoch, vylepšovaní. Jednoducho, čokoľvek robím, vždy sa hýbem, keď už nič iné, aspoň sa idem prejsť do mesta, možno niekoho stretnem.

Vždy choď dlhé trasy:

Na rovinu, ja a všetko, čo je krátkodobé nemám rád, končí to skôr, ako začne, lebo niečo. Rád podstupujem dlhé trasy. Pravidelné behanie dlhých trás prináša so sebou kondíciu, super postavu, disciplínu, sebaprekonávanie, možno aj iný pohľad na tie isté situácie. V práci dlhodobosť prináša nové možnosti. Nezabudnime, že často necítime, že sme nabrali kondíciu, vedomosti, jednoducho, len zrazu si začneme  uvedomovať, že zvládneme o niečo viac ako včera.

Poznaj svoju vodu:

Veľmi dôležitá súčasť cesty. Je dobre vedieť, v akom prostredí sa pohybujem, čo všetko mám okolo seba. Vodou nemyslím vodu, ale svoje okolie, kde sa pohybujem a tak trochu požmurujem aj po iných okoliach, veď aj voda sa pohybuje.

Je super vedieť, aké ryby idem chytať:

Ak mám chuť na vianočného kapra, podľa všetkého ho nechytím na blinker, i keď sa to môže stať. Keď predávam domy, tak na sociálnych sieťach sa nesprávam ako celebrita. Keď nemám nič spoločné s jedlom, tak neukazujem, čo som jedol. Toto nikoho nezaujíma. Jednoducho povedané, ak mojím rybám chutí kukurička, tak im ju dám.

Buď to ty:

Vždy som sám sebou, nech sa deje čokoľvek. Je jasné, že moje správanie, slovník, oblečenie jemne upravím podľa toho, s kým som. Hádam sa nebudem rozprávať o vývoji rakiet s kamošom, ktorý vyvíja rezeň bez tuku. Podľa všetkého s mojimi raketkami neuspejem. Ale je dobré jemne naznačiť, že cez deň alebo večeroch pracujem na raketách. To, čo som vonku, som aj doma, to, čo som na sociálnych sieťach, to, som aj mimo nich. Ak by to tak nebolo, ľudia ma odhalia.

Pozoruj:

Moje obľúbené, mať prehľad. Vedieť, kam ide svet, kam idú ryby. Takže, kam mám isť ja, teda pokiaľ chcem jesť ryby. Ak mám chuť na pečené gaštany, mal by som vedieť, kde ich môžem zohnať. Ak sú všetci na sociálnych sieťach a my robíme reklamu na bilbordoch, tak neviem, či až tak uspejeme. Je super mať prehľad, možno nie tak o svete, ako o tom, čo sa deje okolo nás.

Zlepšuj sa:

Pecka, jednoducho, dnes to nevyšlo, zajtra to skúsim ešte raz, no lepšie. Toto je moje nastavenie v hlave,  ak sa niečo nepodarí. Ak áno, tak to dám svetu jednoznačne vedieť. Áno, áno, áno. Nezabudnime, ak sa nezlepšujeme, zomrieme, možno nie fyzicky, ale duševne, a to je mnohokrát horšie.

Hýb sa:

Prosím, nikdy, naozaj nikdy nezastaňme. Môžeme spomaliť, na čas. Zastavenie je smrteľné.

Buď zvedavý:

V tomto som úplné strašný, ak sa o niečo zaujímam, mám vždy milión otázok. Viete čo? Ľudia mi radi odpovedajú, lebo prišiel konečne niekto, kto sa zaujíma o nich, o to, čo robia. Získavam nových kamošov a dozvedám sa zaujímavé veci.

Klebety nie:

Ten má nová auto, ten spravil to, ona to. Nepozerám televíziu, nesledujem médiá, ktoré prinášajú horúce novinky zo života iných. Mám kamošov, ktorí sú mediálne známi, vravia, že niekedy je to pekne na prd byť populárnym. Keď chcem o hocikom niečo vedieť, zavolám mu. Klebety oberajú pozornosť od našich životov, spomaľujú nás.

Rozprávaj príbehy:

Dámy a páni, toto trénujem každý deň, ďakujem všetkým tým, ktorí vymysleli múdre telefóny, aplikácie, kamery, fotky, internet. Nikdy som nebol na poučky, ale ak mi niekto povie poučku pútavým príbehom, tak mu ju zopakujem aj o sto rokov. K tomu si aj kúpim jeho knihu, zmrzlinu, služby či to, čo robí. Každý z nás má svoj príbeh, len nie každý z nás ho aj používa. Zabudnime na životopisy, vytiahnime svoje skutočné príbehy.

Empatia:

Som empatická/empatický. Dnes najčastejšie klamstvo spoločnosti. S týmto slovíčkom pokrivkávame takmer každý. Vžiť sa do topánok druhého je nie vždy ľahké, najmä, keď prší, fúka vietor, či sú tlaky.

Prezentujme sa:

Toto nie je pre mňa, ak si toto myslí ktokoľvek, pekne sa mýli. To, čo sa nám páči, to, čo komentujeme, to, čo sledujeme, to, ako vyzeráme, ako pôsobíme, ako rozprávame, ako chodíme, správame sa, náš prístup hovorí o nás viac, ako si myslíme. Ak chceme zlepšiť náš život, jednoznačne sa zamerajme na prezentáciu a všetko, čo s ňou súvisí. Prezentácia je investovanie do našej budúcnosti. Pre mňa je prezentácia hovoriť svetu veci, ktoré robím, idem robiť a záleží mi na nich. No a moje súkromie, tam nepustím aj tak to nikoho nezaujíma.

Podporujme:

Chápem, že nie vždy je možné podporiť kamoša, kamošku, rodinu,  ale jedno srdiečko, koment typu: „Ahoj, zaujímavý článok, fotka,” naozaj tomu druhému pomôže. Kupujme od kamošov, to je takisto obrovská podpora. Ešte raz kupujme od kamošov, nechcime od nich zľavy. Podporujme a budeme podporovaní, naozaj to funguje.

Pravidelne prispievajme:

Chodím behať každé ráno, niekedy viac, inokedy ešte viac. Prispievam pravidelne na sociálne siete, vytváram si nové návyky byť pravidelne kreatívny, vynaliezavý. Chcem mať super kondíciu. Viem, že to chce čas, nejaké to úsilie. Nikdy nevieme, ktorý beh, schôdzka, príspevok na sociálnej sieti nám zmení život.

Ak Vám akákoľvek myšlienka zarezonovala, tak ju pokojne použite vo svojich životoch. No pred tým si o nej vyhľadajte niečo viac. Nezabudnite ma spomenúť, že odkiaľ ju máte. Možno aj vďaka Vašej podpore sa dostanem na ďalšie miesta, na ktorých som zatiaľ nebol.

Stovka

Stovka

Boli časy, keď som bol nafúkaný chalanisko a myslel som si, že som jediný, kto vie ako dosiahnuť životný úspech, pravdu, vlastne pán najmúdrejší. Bolo to krásne obdobie. Po ceste som dostal niekoľko kopancov, ktoré neskutočne štípali.

Pamätám si to ako na dnes, v tom období som čítal mnoho kníh, ktoré ma nejakým spôsobom posúvali. Jedna z kníh ma vyzvala, aby som si založil vlastnú stránku. Celkom rozumne autor vyargumentoval, prečo je dobré mať vlastnú stránku. Zvyšok je história. Vtedy som si povedal, že súčasť stránky bude aj môj rozvoj a pôjdem s kožou na trh. Budem ukazovať svetu, čím prechádzam. Nikdy som si nevedel predstaviť písať, fotiť, či točiť videá. Tento článok je číslom stý v poradí. Mám obrovskú radosť, že som sa nevzdal, aj keď bolo veľa práce, či bolela ma hlava.

Ako sa hovorí v múdrych knihách, či robiť niečo budeme alebo nebudeme, aj tak sa iným nebude niečo páčiť. Nikdy som netúžil pracovať v oblasti bývania a financií. Vlastne som ani len netušil, čo to je, preto som poslal pred 7 rokmi životopis do realitnej kancelárie. Prešiel som blatom na začiatku, pred pár rokmi taktiež. Musel som si urovnať v hlave kopec záležitostí, hodnôt, cieľov a nejako sa dohodnúť so sebou, čo chcem od života. Bolelo to. Každý deň jeden krok, niekedy len pol, či desiatky krokov späť. Dal som všetko na čas nabok a začal som kráčať za tým nepoznaným. Od prvej chvíle bolo jasné, že nie každému vyhoviem. Zvykol som si, no pred sebou mám čistý stôl.

Čakal som, že mi niekto uverí, no nestalo sa tak, fakt som chcel od tohto sveta len jedného človeka, ktorý ma buchne po pleci a povie: „Poď, dáme to.“ V tejto časti mám čo doháňať. Nie druhí mi majú uveriť, ale ja sám sebe, že to je možné dokázať a že sa to oplatí. Veriť v samého seba by mohlo byť akýmsi spúšťačom za životným úspechom. Vyskúšať, ukázať, zaujímať, vystrkovať rožky a hlavne prekonávať sa. Každému z nás funguje niečo iné. No sú to moje “Proxy”, ktoré používam tam vonku. Či sú funkčné teraz, nebudeme hodnotiť. Ešte máme pred sebou nejaké tie diaľnice, či okrsky prejsť. Možno na konci budeme hodnotiť, čo bolo a čo nie. No teraz to dajme stranou.

Viem čo chcem dosiahnuť, áno, sem tam sa mi niekto bude smiať, lenže podľa múdrych kníh je to znamenie, že je to správne. Mojou povinnosťou je povedať svetu o tom, kam smerujem a spraviť konkrétne kroky k tomu, aby som sa tam dostal. Jednoducho, ukážem celému svetu za čím idem, pretože tam vonku sú ľudia, ktorí mi chcú pomôcť a nie len mne, ale aj ďalším dosiahnuť ciele, vízie, ale aj tajné túžby.
Ono ti je to zvláštne, mnoho z nás je parádnych, no uspokojujú sa v 3., či 4. lige, pritom majú na prvú. Nikdy nevieme, kde skončíme, no čo vieme je aspoň sa pokúsiť o jeden krok navyše, či ďalší pokus navyše. Naozaj je to možné aj z gauču. Svet sa mení, neskutočne rýchlo napreduje. O pár rokov uvidíme, ako mnohí z nás, najmä staršie generácie budú mimo hru, nakoľko sa neprispôsobujú novým možnostiam.

Rozumiem, že sila on-line sveta je obrovská a vďaka nej sa dostávame k novým príležitostiam. Aj preto píšem články, fotím, tvorím, dokumentujem, či vyzývam druhých, aby šli za lepším životom. To najdôležitejšie je, že každý z nás má svoj jedinečný príbeh. Je sebecké si ho nechávať pre seba, lebo čo keď práve ten váš príbeh je posledná skladačka pre niekoho druhého, ktorý zmení svet k lepšiemu.

Aj toto je sila dnešnej doby, poskytla každému z nás nové príležitosti, kde každý z nás môže zažiť obrovský životný úspech. K tomu stačí telefón, internetové pripojenie, kamoš, či aplikácia na úpravu gramatiky. Viete, úspech chceme všetci, no tie prepotené tričká, či košele, tie až tak nie.

Návody, učenie a nafúkanec

Návody, učenie a nafúkanec

Existuje milión návodov na šťastný život, milión techník ako byť zdravší, bohatší, úspešnejší. Každá z nich už pomohla minimálne jednému človeku. Presné štatistiky asi nevedie nikto, kto vie, či je to vôbec možné. Vlastne, ako také údaje sa vedú. Koľko kníh sa predalo, koľko ľudí bolo na seminároch, či koľko videlo to parádne inšpiračné video.

„Dobre sa uč, nájdi si super prácu, ožeň sa,” kľúčová rada od mnohých našich rodičov, ktorú sme dostali pri dospievaní. Už vtedy bolo viac ako jasné, že nie každému tento návod bude vyhovovať. Nemusíme sa baviť o tom, aké je vzdelanie nevyhnutné pre život, tak isto mať vedľa seba správneho životného partnera, s ktorým sa ťahá za ten istý koniec a k tomu všetkému robiť to, čo nás baví.

Jeden z najväčších vplyvov na svoj život máme my. Ja ovplyvňujem aké informácie vnímam, s kým sa stretávam, kde sa pohybujem, čo jem. Tak isto my si vyberáme, či sme v roli víťaza alebo obete. Samozrejme, ak sa pozrieme na dnešný svet, jeho informačný pretlak, rýchlosť a slobodu vyjadriť svoje názory, môže byť náročné na prvý pohlaď vedieť rozlíšiť, čo je správne a čo nie. Najčastejšie na to prichádzame robením vlastných chýb. Jedna z rád, ktorú som dostal na začiatku mojej cesty bola: „Choď von, pokaz všetko čo pokaziť môžeš, vráť sa a pozrieme sa na to, čo si spravil dobre. To dobré zopakuješ.” Samozrejme, myšlienka sa mi vôbec nepáčila. Až dnes zisťujem, koľko pravdy je v nej.

„Mať lepší život, no nie na úkor druhých a už vôbec nie seba, by mohla byť jedna z nosných myšlienok, ktoré čoskoro začnú byť čoraz viac popularizované. Len pre zaujímavosť, všimnime si koľko z nás sa uspokojí s priemerom (priemerný život, priemerné materiálne hmotné veci, priemerné vzdelávanie, priemerný osobnostný rast a pod). Nechcem tvrdiť, že máme jazdiť všetci na autách luxusnej nemeckej automobilky, obliekať sa exkluzívne v talianskych butikoch a už vonkoncom jesť francúzske kulinárske špeciality. Tvrdím, že našou povinnosťou je pokúsiť sa byť lepším človekom (o tom som písal v minulom článku), hlavne pokúsiť sa žiť lepší život.

Možno priemer je fajn, ale naozaj ma priemer robí šťastným? Zmieril som sa s tým, že nikdy nedorazím na to dokonalé miesto, kde bude všetko perfektné, nikdy nedosiahnem ten pocit, že už to viem alebo nebudem tvrdiť, že práve toto je to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Myslel som si, že keď prečítam tú knihu, pôjdem na ten kurz, či školenie všetko sa zmení. Ako som sa mýlil. To všetko perfektné je akýmsi marketingom pre niečo, čo už dávno existuje na miestach, kde iba malá časť z nás je ochotná zájsť.

Malé úspechy s nami vedia zamávať neskutočne. Pochopiteľné. Úspech, dosiahnuté výsledky, ocenenia patria k nám, no nie sú naše cieľové destinácie. Zatiaľ mi nikto nepovedal o tom, ako túži byť nafúkaným arogantným majstrom sveta, ktorý vie všetko. Ruku na srdce, pamätám si, že ním som bol aj ja. Našťastie, vždy zasiahnu vyššie sily alebo inak povedané, potkneme sa. Zvedavosť, hravosť, zodpovednosť, pokúsiť sa mať lepší život a neupokojiť sa so situáciou, kde som. Samozrejme, s ľudským prístupom k druhým, ale aj k tomu v zrkadle. Chybičky patria do života, buď si z nich postavíme záťaž na hlave alebo schodíky k naším víťazstvám.

Hovorí sa, že funguje všetko, ale nie všetko bude fungovať nám. Zatiaľ som príliš neskúsený na to, aby som mohol povedať, čo funguje a čo nie. Život je záhada, v niektorých prípadoch stačí čakať, inokedy je dobré vyhrnúť si rukávy a dať sa do práce. Nech je to akokoľvek, každý z nás píše svoj príbeh, ten môj píšem každú stredu na www.michalbotansky.com.

O neviditeľnom batohu

O neviditeľnom batohu 

V mojej práci často chodím na úrady. Pracujú tam zaujímaví ľudia. Samozrejme na začiatku ma kolegovci upozornili, že nie vždy tam všetko vybavím na prvýkrát. Vlastne mali pravdu, až do situácie, keď nebolo iného východiska a vybehla zo mňa obranná vetička: „Môžeme sa tu hádať, kričať po sebe, ale nikto z nás nevyhrá.” Tak nejako sa začala moja cesta, nielen na úradoch.


 

Vždy sa snažím ľudí podporiť, aj keď robia totálne hlúposti. K tomu im nechám čas aj priestor. Veď čo je lepšie ako učiť sa na vlastných skúsenostiach? Rozumiem, že sú veci, ktoré môžeme a iné nie. Tak isto potom sú tie, ktoré je nutné prekročiť, ale to už je námet na ďalší článok. Každý z nás má akési vlastné životné hodiny, niekto uspeje skôr, druhý neskôr. Lepšie povedané, niekomu sa podarí dosiahnuť svoje sny úplne v inom termíne, ako ostatným, a to vôbec nie je zlé.

Som presvedčený, že náš život je bláznivé zábavné divadlo. Ak urobíme dva kroky späť od našich situácií, odosobníme sa a dáme na stranu emócie, tak sa budeme smiať na našich reakciách, pokusoch, či prístupe (skúsme si pozrieť vtipné videá zo skrytej kamery). Nikdy som nebol teoretikom, poučky, technické informácie boli pre mňa utrpením. Najlepšie učenie pre mňa je vyhrnúť si rukávy a dať sa do práce. Jasné, že je k tomu potrebných milión maličkostí. Už aj vedci prichádzajú na to, že jedno z najlepších učení je zážitkové, kombinované s praxou.

T.R.P.E.Z.L.I.V.O.S.Ť. Pozri, je úplné jedno, či si riaditeľ veľkej firmy, študentík na strednej škole, alebo si matka v domácnosti. Od všetkých z nás táto spoločnosť vyžaduje výsledky, kopu práce, snahu a nejaký ten rozumný prístup k životu. Rozumiem, že tam vonku je obrovský tlak spoločnosti, na každom kroku je konkurencia a ten vodič červeného auta ti nedal prednosť na križovatke. My ľudia sme plní emócií, ktoré si nosíme so sebou v neviditeľných batohoch na chrbte, často pri najbližšej možnej príležitosti takýto batoh na niekoho vysypeme. Jasné, emócie vedia narobiť niekedy viac škody ako úžitku.

Hneď ako mám nerv, sťahujem sa, neodpovedám na telefonáty, SMS a ani iné pokusy o komunikáciu. Tu sa riadim “ráno múdrejšie večera”, samozrejme, že poviem s úsmevom na tvári, ako ma ide roztrhať, beriem si čas, najčastejšie celý večer. Ráno  situáciu vykomunikujem s chladnou hlavou. Keď naozaj ide do tuhého, tak úplne všetko ide bokom, nastupuje super sústredenie, profesionalita a jednoznačný ťah na bránku.

Vlastne pre aký dôvoď píšem tento článok? Vieš, ono sa ti ľahšie vybavuje a rieši s úsmevom, hlavne na druhý deň, keď si zoberú obe strany čas, uvoľní sa atmosféra. Nevysypávajme si naše batohy emócii na druhých, verte, často za to druhá strana nemôže, sú tam ďalšie faktory. To sa dozvieme, keď vyšperkujeme našu komunikáciu, necháme naše ego čakať pred dverami spolu s tým neviditeľným batohom emócií a ukážeme, že aj my sme ľudia.

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

 

„Dobrý deň, mladý pánko, neviete koľko je prosím vás pekne hodín? A viete mi dať drobné, celý deň som nič nejedol ani nefajčil.” Niekedy sa zľutujeme, siahneme do vrecka po drobných, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili mladého pánka a ďalej sa vrátili do svojho sveta.

Ak chceme kamoša, máme si kúpiť psa, máme veriť sebe, život je príliš krátky, všetci raz zomrieme, žiadne istoty nie sú. Rozširujeme motivačné citáty, radíme druhým ľudom, ako keby sme poznali všetku múdrosť sveta.  Áno, motivačné citáty nám prinesú veľa pozornosti na sociálnych sieťach, ale čo s nimi keď sme na preplnenej križovatke a kričíme po sebe?

Pozrime sa na to takto, mnoho ľudí rozpráva o zmene, aby sme netrčali na jednom mieste, pohli sa ďalej a keď sa pozrieme na nich, tak oni sami takmer nič nemenia. Schovávajú sa za dobré auta, pekné šaty, zvyčajne sú ich životy viac utrápené ako veselé. Majú všetko naplánované alebo používajú čarovnú formulku veď nejako bolo, nejako bude.

Žiadne sťažovanie, no je viac ako dobré si povedať, že kde presne sme, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Píše sa ľahko o tom, že mnoho našich kamarátov, členov rodiny, dokonca šéfovcov nás brzdí alebo ukazuje nesprávny smer. Nie neobviňujme ich, to my sme im naleteli, pretože sme potrebovali niekoho, o koho sme sa  potrebovali oprieť, lebo sme to vtedy nedokázali sami.

Dnes tam vonku je milión príležitostí na vzdelávanie, ďalší milión príležitostí na vytváranie a ešte zostali nejaké príležitosti aj na pokašľanie. Vždy sa nám robí akákoľvek činnosť ľahšie vtedy, keď nám niekto z nášho okolia uverí. Na druhej strane je ťažké uveriť človeku, ktorý si povie, že ide zmeniť svet, ale jeho výsledky nie a nie prísť. Preto častejšie takýchto ľudí opúšťame, pridáme sa k nim až keď uspejú, teda ak vôbec uspejú.

Lenže možno to celé je niekde inak. Už cele stáročia sa my dospeláci sťažujeme na vyrastajúcu mládež. Často práve my dospelí môžeme za to, ako sa správajú mladé generácie. Áno, tam vonku je vražedné tempo, preto radšej dáme pár centov mladému pánkovi, aby sme sa ho zbavili, no niečo podobné robíme svojim deťom. Dostavajú od nás rôzne pútače pozornosti a nezáujem. Čo keby sme najbližšie darovali svojím deťom farbičky, knihu, foťák, tablet, či iné výdobytky dnešnej doby zo slovami: „S týmto môžeš zmeniť svet k lepšiemu. Už teraz sa teším na to, čo vytvoríš.”

Predsa, čo je lepšie ako úprimný záujem a podpora od milovaného človeka? Jasné, nie vždy sa všetko podarí na prvýkrát, ale kto tvrdí, že na prvý pokus to musí vyjsť. Zlyhania sú súčasťou našich ciest. Predsa, aj pred oltárom si sľubujeme v dobrom aj v zlom.

Podpora mladých ľudí od nás dospelých dnes svetu naozaj chýba. Rešpekt iných generácií sa taktiež viac nenosí ako nosí. My sme tí, čo tvoria dobu, trendy, vylepšenia, či život. Podporme ľudí, na ktorých nám záleží, aby zmenili tento svet na lepšie miesto, lebo oni majú v rukách už aj naše životy.