Type your search keyword, and press enter

O začiatkoch.

moznost_clanok_bloger_foto_michal_botansky_nitra.jpgNámet na nasledujúci článok vznikol na porade nováčikov, na ktorej sme rozoberali začiatky. Nie moje, ale ich. Konverzácie, ktoré sme viedli, boli podľa všetkého založené na ich nevedomosti a strachu. Čo je prirodzené, pretože väčšinou, keď vstupujeme do novej kapitoly, tak sa ocitneme v nepoznanom, a to nás pre nejaký dôvod brzdí alebo len nechceme vyzerať pred ostatnými, že nevieme.

Bavili sme sa o práci, prístupe a o aspoň sa pokusiť vystreliť na bránku. Podľa všetkého nejaký čas zoberie pokiaľ začneme rásť a spozorujeme na nás prvé zelené lístky. Píšem obrazne. Vraví sa, že bambus potrebuje niekedy aj päť rokov, aby zo semiačka vyrástla zdravá zelená rastlina. Je však potrebné ho zalievať každý deň, kypriť zem. Ak zabudneme na prísun vody, čo i len jeden deň, môžeme začať od začiatku s novým semienkom.

Ak sa pozriem na seba, taktiež som začínal, tak trochu tuším, aké je to byť na začiatku, nič nevedieť, mať strach, vyzerať pred okolím za idiota. Pamätám si na obdobie, keď sa mi kamoši smiali, že nikdy nič zo mňa nebude, aby som nevymýšľal a vykašlal sa na to. Keďže moje okolie malo na mňa veľký vplyv, trvalo mi obrazne povedané cele storočie, aby som sa vymanil z jeho nadvlády.

Motivačné kecy, priorizuj, maj cieľ, usilovne pracuj, nevzdávaj sa, buď disciplinovaný, majú naozaj niečo do seba. Vedia výborne slúžiť a dostať nás tam, kam chceme. Samozrejme sa od nás očakáva pot, drina, usilovná práca, extra kroky, prístup, strely na bránu a neskôr aj výsledky. Tu nezabudnime na semienko bambusu: každodenné úsilie môže byť o niekoľko rokov ocenené obrovským rastom, lepšie povedané, skvelým životom.

Šancu dostaneme, len by sme mali ukázať, že to naozaj myslíme vážne. Vraví sa, keď uvidíme človeka s nadváhou v posilňovni, treba ho podporiť a nie sa na ňom smiať. Túto myšlienku je dobré aplikovať aj v iných odvetviach. To, ako dlho budeme mať nadváhu, nevedomosti, stáť na začiatku, záleží od nás. Nech robíme čokoľvek, bude nutné roztočiť akési pomyselné koleso, a to zoberie veľa energie, času a mnoho ďalších maličkostí.

Odvaha mať svoj štýl, vykročiť napriek čudným pocitom strachu, spotiť sa, zašpiniť a vyzerať popri tom ako amatér neznie dvakrát vábivo. Je prirodzené, že mnoho ľudí nás pošle kade ľahšie, či budeme predávať voňavky, poistky, domy alebo výživové doplnky. Na začiatku nebude nič, ani rešpekt, vedomosti, skúsenosti, kontakty a už vôbec nie peniaze. Áno, môže byť ťažšie pracovať po večeroch ani nevedno na čom, čo nám nedáva hneď význam a celý svet sa javí ako by šiel úplné iným smerom. Môžeme uveriť, že sme sa zbláznili alebo dať si šancu, možno dve, tri, desať. Spravíme milión chýb alebo nájdeme milión ciest, ako to nepôjde. Chyby sú akési školné, ktoré každý musí zaplatiť.

Keď sa život rozbehne presne ako zo životopisov úspešných ľudí, zistíme niekoľko vecí. Mnoho ľudí z nášho okolia nás nebude chcieť mať viac vo svojich životoch, nebudú sa k nám ani priznávať, budú nás obchádzať a kúpia od niekoho iného. Zažijeme novú bolesť, ale aspoň zistíme, kto je skutočný priateľ. Skutoční kamoši kupujú jeden od druhého, podporujú sa. Preto nezabudnime, kto stál, stojí pri nás, keď kurz našej lode mieri na ľadovec.

Z vlastnej skúsenosti viem, že začiatky sú vždy ľahšie, keď máme okolo seba tím ľudí, ktorí sú oporou. Takisto je skvelé, ak máme šťastie a máme sa od koho učiť. Na druhej strane dobrá správa je, keď sa nemáme o koho oprieť, či sme zatiaľ nenašli mentora, učiteľa, múdreho uja, máme k dispozícií bezplatné vzdelávacie programy a sociálne siete. Tam vždy nájdeme niekoho, kto sa s nami stretne a povie nám svoj príbeh.

Aj dnes začínam, učím sa, čo je kreativita, dokumentovanie, uzávierka, ISO, kompozícia, riešim význam slov, predaj, zisťujem, kde je pozornosť, aké sú možnosti. Mám prácu, popri nej píšem články, točím svoju šou, publikujem na sieťach moje príbehy. Viem, že tam vonku sú nepredstaviteľné možnosti pre každého z nás. Takisto viem, že ako v minulosti ma nevedomky obmedzovalo moje okolie, dnes sa nevedomky limitujem sám. Robím na prvý pohľad malé bezvýznamné kroky, pokusy, chyby. Dopredu ma ženie zvedavosť, resp. zistenie, čo je tam ďalej.

Prečo píšem o začiatkoch? Lebo možno dnes večer k nám príde nová príležitosť. Pred tým, ako ju zmietneme zo stola, zoberme si chvíľku, popremýšľajme, či by nás náhodou takáto ponuka mohla priniesť na tie miesta, o ktorých tajne snívame. Nezabudnime, že môžeme začať aj popri práci, ktorá nás živí.

Riskovať.

Riskovať

„Sedím na gauči, pozerám telku, jem čipsy a zisťujem, že mám 27 rokov a môj život je nejaký čudný. Keď zostanem doma, nič sa mi nestane, budem v bezpečí, no zvažujem, že by som mohla ísť von.“ Asi takto nejako začala neskutočne dlhá textová správa, ktorú som dostal od kočky, ktorá je členom tímu, v ktorom pôsobím aj ja. Na správu som neodpísal. Zavolal som jej.

Žijeme v dobe informačnej, je pretlak takmer všetkého, inovácie prebiehajú neustále, milión návodov na všetko. Otvoríme internet, informácie, ideme na wecko v nákupnom centre, informácie, zapneme telku, aj tam sú informácie a ešte keď spustí večer suseda, uff. Čím viac informácií, tak lepšie alebo horšie? Nevieme, ale už v minulosti významní filozofi nás nabádali, ako je dobre nevedieť, ale neprestať zisťovať. Takže, čo je správne?

Návodov, názorov, pohľadov je dnes toľko, že je mimoriadne náročné povedať, čo je správne a čo nie. Isté máme len jedno, ak nič neriskneme, s najväčšou pravdepodobnosťou nezískame nič. Podstúpiť riziko, neznamená hneď úspech, ale aj získanie nových skúseností, zažitie nových zážitkov, spoznanie nepoznaného a tak isto je nutné počítať s možnosťou zlyhania.

Nie vždy máme dôvod niečo zmeniť v našom živote. Vlastne netušíme aký výhľad je z kopca, na ktorom sme nikdy neboli, to zistíme, až keď naň vyšľapeme. No ak vykráčame trebárs na ten kopec, nebude to len o výhľade , ale aj o prekonaní samého seba. Dôvod na zmenu teda môžeme nájsť po ceste. Možno sa budeme musieť nejaký čas prekonávať, kráčať s bolesťami, najľahšie, čo môžeme spraviť, je vzdať sa. Neuvidíme výhľad, nebudeme poznať cestu, nedostaneme skúsenosť.

Bolesť, strach, pot, k tomu aj risk jednoznačne patrí do našich životov. Nezabudnime, ak by všetko malo byť bezpečné, mnoho z nás by dnes nebolo tu. Dieťa sa potrebuje buchnúť, aby zistilo, ako chutí bolesť, potrebuje zažiť úspech, aby vedelo, ako chutí radosť. To isté máme v dospelom veku, potrebujeme sa udrieť, aby sme nezabudli na bolesť, takisto by sme mali zažiť úspech, aby sme nezabudli, aké je to radovať sa.

Mnoho ľudí riskuje, ešte viac neriskuje. Hrať život na istotu, je istá výhra (isté výhry nebývajú najvyššie), no hrať život s riskom má úplne iné možnosti. Nie je dobré príliš riskovať, ale takisto nie je dobré byť príliš v bezpečí.

Hovorí sa, že tí ľudia, ktorí sa nestarajú do druhých a hladia si svojho sa dožívajú vysokého veku. O tom, či riskovať alebo hrať na istotu, nechajme na každého z nás. No ak v tom druhom uvidíme niečo viac, jemne to naznačme. A keď vidíme, že to ide tam, kam nemá, tak trebárs toho človeka nakopajme, ale nie preto, aby sme ho zastavili, ale iba jemne mu upravili smer. No, to robme len v tom prípade, že sme niečo také zažili.

Mať možnosť a pritom ohroziť rodinu, kamošov, tím, seba, vôbec nevadí, keď sa popálime. Len nezabudnime na štípanie, to sa nejaký čas hojí. Takisto, ak chceme niečo risknúť a naše okolie nás nepodporuje, lebo nás chce ochrániť pred možným neúspechom, zlyhaním, či dokonca obrovskou celoživotnou výhrou, tak budeme musieť takéto okolie skôr, či neskôr opustiť.

Každý z nás môže mať lepší život, no ten zvyčajne začína vyšľapaním na kopec. No pred tým skúsme rozložiť svoje portfólio alebo sily tak, aby sme vydržali šľapať čo najdlhšie.

Strach a motivácia

Michal Boťanský Strach a Motivácia

 

Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.

Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.

Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.

Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.

Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.

Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.

Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.

Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa.  Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”

Vlastná značka

Michal Boťanský vlastná značka

 

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa  pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia.  Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.

Príliž veľké riziko

Michal Boťanský riziko

Michaaal, chýba Ti v článku dĺžeň, dva ypsilóny si netrafil, tie čiarky píšeš ako koktavý. Vo videu rozprávaš nespisovne a slabo Ťa počuť. To, čo robíš, k ničomu nevedie, veď pozri sa na čísla, výsledky. Stojíš na jednom mieste, alebo sa pohybuješ v kruhu.

Takto začínajú často rozhovory s mojimi kamošmi (našťastie nie so všetkými). Som na nich naštvaný, volajú ma na stretnutia, lebo mi chcú pomôcť, čistia mi žalúdok, poučujú ma, dirigujú, mudrujú a tvária sa, že sú najmúdrejší na svete. Mám ich rád, sú to skvelí ľudia, teóriu ovládajú skvelo, niektorí z nich majú aj lepšie auto, či dom. No často tam vonku žijú z minulosti.

Hovorím im – poďme spolu tvoriť, makať, spojme sa, chyťme príležitosť za jeden koniec, dopĺňajme sa. A tak počúvam, že toto nie je pre nich, toto robí už každý, že na takéto nemajú čas, nechcú vyzerať ako blázni, lebo čo im prinesie fotografia kvetinky, cesty, či kombajnu, koľko na tom zarobia, kedy, chcú žiť teraz a ísť na dovolenku.

Pre mňa je toto dlhodobá hra. Možno zatiaľ výsledky nie sú jednoznačné. Áno som unavený, áno som hladný, áno ľudia sa na mne smejú. Niekedy nie sú žiadne lajky, či zdieľania, telefonáty, či pozvania na večeru. Hýbem sa, pokračujem v práci, v tvorení, v skúšaní.  Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma podporujú a aktívne hľadám ďalších ľudí, ktorí ma podporia.

Je úplne jedno, či si šéf, upratovačka, sused, starosta. Dnes máme silu podporiť jeden druhého  jednoduchým spôsobom, či už na sociálnych sieťach, priateľským rozhovorom, textovou správou alebo telefonátom. Ak nebudeme podporovať svojich ľudí, teda ľudí okolo nás, nájdu si niekoho iného, kto ich bude podporovať a toto je príliš veľké riziko, ktoré dnes je, nech ide o kamoša, kolegu, podriadeného, frajera, alebo manželku.

Všímate si ako všetci hlásajú o tom, že si musíme šetriť na dôchodok/TU/ taktiež o tom, že nemá kto pracovať? My ľudia sme usilovní, chceme pracovať, jasné, vždy sa nájdu výnimky. Chceme pracovať pre ľudí, ktorí si nás vážia, podporujú. Chceme spolupracovať s tými, ktorí si naše vedomosti, snahu, úsilie vážia.

Nemáš výsledky, nekamarátim sa s tebou, toto patrí do deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetci máme obdobia, keď ide všetko po masle, ale aj obdobie, keď nejde nič tým správnym smerom.

My ľudia chceme pracovať pre tých, s tými, ktorí nás podporia, aj keď má naša loď roztrhanú hlavnú plachtu. Lebo potom si môžeme povedať, že sme to dali spolu. Nemusíme isť veľmi hlboko do psychológie, ezoteriky, či pozitívneho myslenia, aby sme pochopili, že ak podporíme, dostaneme podpory niekoľkonásobne viac.

Každý z nás je dobrý v niečom. Spojme sa, doplňme sa a rýchlejšie sa spolu dostaneme k našim vysnívaným životom.

Čas zažiariť.

Michal Boťanský Čas zažiariť

Poznáš to, nie som dosť dobrý nemám na to. Začnem s tým, keď si kúpim novy foťak, kameru, keď si prečítam tuto knihu, po tom kurze.

O strachu sa už popísalo mnoho. Existuje nespočetné množstvo kurzov, pomôcok ako ho prekonať, ale aj natrvalo zbaviť sa ho. Všetko funguje, no nevieme, čo konkrétne funguje presne pre nás.

Každá rana bolí, no každá rana sa zahojí. Možno nie hneď, ale časom určite. To čo sa hojí najťažšie, sú všetky tie nepremenené šance, ktoré sme sa báli premeniť, lebo sme nemali dobré auto, skvelý telefón, dosť peňazí na účte.

Bojím sa veľmi. Prebúdzam sa so strachom, zaspávam zo strachom. Od všadiaľ sú na mňa tlaky. Každý chce odo mňa výsledky, výkon, predaje, riešenia. Samozrejme včera bolo neskoro a čim viac tým lepšie.

Sám som si vybral moju prácu. To čo robím je môj životný štýl, moje poslanie, baví ma to. Pár krát do roka to všetko chcem zahodiť do koša a už nepokračovať. Viem, že by som sa k tomu aj tak vrátil, pokračoval ďalej.

95% ludi v mojom okolí ma nepodporuje, lebo nehrám podľa ich pravidiel. Teba aspoň to tvrdia, keď sa rozprávame. Tak som začal hľadať podporu na iných miestach. Ten zvyšok ma poháňa vpred, prihráva mi prihrávky, kontakty, obchodné príležitosti, koláčiky, či ma posúvajú na miesta o ktorých sa mi nesnívalo.

Áno, je to ťažké, keď kamoš ti môže dať like, no nedá ti ho. Áno, je ťažké, keď ti povie tvoj šéf aký máme super spoločný biznis model a nepodporí ťa, keď sedíš na druhej stoličke. Áno, je ťažké keď sa ti všetci v krčme smejú, ako šaškuješ pred kamerou a natáčaš video.

Tvrdá práca je súčasťou toho všetkého. Prekonávanie samého seba, prekonávanie strachu. Riskovanie a milión kilometrov krokov navyše. Žiadne sťažovanie, každý z nás ma svoje životné situácie, každý z nás chce niečo dosiahnuť, no a každý z nás niečo dosiahnuť môže.

Nečítajme knihy prečo to tak nerobíme, prečo to tak nejde, ale choďme von, skúsme to. Všetky tie kecy o strachu už raz a navždy nechajme doma. Nastal čas, nastal čas zažiariť.