Type your search keyword, and press enter

Naše okolie, ja a odvaha.

michal_botansky_blog_lider_clanok_mentor

Ono je to celé zvláštne. Milión techník, milión receptov, milión možností, milión múdrych kníh, milión víťazov, milión porazených, milión sexy báb, milión zvodných mužov a k tomu obmedzený čas, ktorý nevieme kedy vyprší. Rob toto a budeš šťastný, prečítaj si túto knihu a tvoj život sa zmení, nájdi rovnováhu v živote, inak budeš nešťastný, ak nebudeš poslúchať šéfa, tak prídeš o prácu.

Všetko čo sa deje tam vonku môžeme využiť v náš prospech alebo nevyužiť. „Ak to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto iný”, tak znela “rada” od môjho kamoša, keď som stál pred rozhodnutím, či sa zaregistrovať do MLM firmy alebo nie. Zapáčil sa mi jeho prístup, lebo rozhodnutie plne prenechal na mňa.

Takýto prístup ma zaujal, samozrejme som s tým nespravil nič. Veď prečo by som si z toho mal zobrať niečo pre seba? Vtedy som nemal dôvod. Vlastne dlho som ho nemal. Zmena prichádzala veľmi pomaly, čo mi pomohlo najviac bolo stretávanie sa s novými ľuďmi a to nie hocijakými.

Prestal som čas tráviť s kamošmi na káve, prestal som sledovať bulvár, susedov, televíziu som nahradil za knihy, či články z biznisu, módy, technológií, komunikácie, či ďalšie. Moja práca sa pre mňa postupne stávala životným štýlom. Našiel som si nových kamošov, ktorí sa stali mojimi klientmi, kolegami, ale aj biznis partermi.

Súbojov, ktoré som viedol bolo niekoľko, hlavné boli dva. Prvý bol s mojou hlavou, ten druhý bol makať aj vtedy, keď sa na mňa nikto nepozerá.  Tu vzniká moja poučka “Vyhraj nad sebou v hlave a potom ešte tam vonku.” Pre istotu si nájdite vlastnú. Vraví sa, že najjednoduchší spôsob ako sa naučiť plávať, je skočiť do vody. Tu je to podobné. Až na to, že nemusíme do nikoho kopať, teda okrem seba.

Možno by som na toto celé prišiel sám, to už teraz nezistím. Mám okolo seba dve skupiny ľudí, tí čo mi ukazujú, že môžem isť ešte ďalej a dosiahnuť viac a tých, čo mi ukazujú, že by som nemal. Inšpirácie je vonku kopa. No našou povinnosťou je stačiť ten červený gombík (nie od televízora), dohodnúť si stretnutie, nájsť si čas, využiť príležitosť.

Jeden z ľudí, od ktorého čerpám inšpiráciu mi povedal: „Robme to, čo máme, či vieme, aby nás ľudia spoznali a keď príde príležitosť, využime ju”. Nepovedal nič nové, ale trefné. Povedať, či je niečo správne alebo nesprávne, je dnes náročné. Ale zavolať niekomu, či by to tak mohlo byť, je úplne jednoduché. Teda, ak prevezmeme za seba zodpovednosť a budeme sa radiť s ľuďmi, ktorí už dosiahli to, čo chceme dosiahnuť my.

Mať človeka, o ktorého sa vieme oprieť, ale aj vymieňať skúsenosti v biznise a v živote je nesmierne dôležité. Niektorí z nás majú to šťastie, že sa pri takých narodia, tí ďalší z nás takých stretávajú po ceste životom. No je už na každom z nás, či sa odvážime postaviť, požiadať o ich čas a výmenu skúseností.

Naše okolie, hodnota a príležitosť

Naše okolie, hodnota a príležitosť
Jedna z tých smutných právd je, že mnoho ľudí z nášho okolia, keď má možnosť pomôcť, podporiť, tak nepomôže ani nepodporí. Deje sa to nám všetkým, či je to na sociálnych sieťach alebo tam vonku. Často sa prichytávame, ako sa sťažujeme, aká je doba ťažká, rýchla, akí sú ľudia zlí a sebeckí.

Áno, mnoho veci v našich životoch nemusí byť na prvý pohľad príjemných. Je ľahké mudrovať o tom, ako sa máme chovať v rôznych životných situáciách. Ak sa niečo stane nám, tak reakcie na seba dlho nenechajú čakať. Veď schválne, aká malichernosť nás naposledy rozzúrila? Všetci vieme, že my ľudia nie sme bytosti, ktoré jednajú logicky, ale emočne, teda česť výnimkám.

Nikdy nevieme, čo je za tým. Za tou reakciou, za tým ignorovaním, za tou neochotou. Reagovať je ľahké, ale pochopenie tej druhej strany často býva náročnejšie. Pamätáme si, keď sme prišli prvýkrát za ľuďmi, ktorých máme radi a predstavili sme im náš projekt, myšlienku, partnera? Z najväčšou pravdepodobnosťou sme dostali výsmech s vysvetlením, že toto nie je pre nás.

Keď sa dnes obzrieme späť, často prichádzame na to, že dnešným úspechom vďačíme aj odmietnutiam nášho okolia. Akýkoľvek úspech je ťažké dosiahnuť v miestach, kde sa každý deň pohybujeme. Sebavedomie a skúsenosti získavame pri každodenných činnostiach, ktoré nás posúvajú ďalej.

My sami máme v rukách to, či nás okolie podporí alebo nie. Tak isto je na nás ísť von a obklopiť sa ľuďmi, ktorí nám dajú čas, ich pohľad, názor, skúsenosti. Možností máme mnoho. Internetové fóra, spoločenské udalosti, biznisové príležitosti. K tomu sa nahoďme najlepšie ako vieme, prečítajme si knihu o komunikácií, ale v prvom rade dajme tomu druhému niečo.

Ak prinesieme hodnotu tomu druhému, nájde si na nás čas, možno sa stane s nami aj doživotný priateľ. Pokusov máme milión, náš život nie je pretek. Áno, je lepšie plakať v luxusnom aute, ako starom autobuse, no skutočné priateľstva často vznikajú na začiatku, keď nie je ísť za čo na teplý obed.

3x nástroje

Michal Boťanský blog článo

Bývanie, finančné poradenstvo sú pre mňa nástroje, vďaka ktorým sa dostávam na miesta, ktoré som predtým nepoznal. Svet online nám dnes všetkým umožňuje rozširovať svoju prácu ešte ďalej. Preto sú moje články pre mňa obrovskou pomôckou v mojej práci. Súčasťou môjho sveta je vytvárať okolo seba tímy ľudí, ktorí budú ťahať za jednu stranu povrazu v biznise ale aj v živote. No pred tým ako to celé začne, rozoberám s každým človekom tieto otázky:

Nájdenie toho, čo nás baví.

Na gauči, na sociálnych sieťach, s kamošmi možno nájdeme kopec inšpirácie. No iba makaním vieme nájsť to, čo nás baví. Niektorí z nás majú “šťastie” a nájdu skôr to, čo ich napĺňa, tí ďalší to nájdu nakopaním do zadku, zlyhaním a skúsením všetkého možného. Nech sme tu akokoľvek dlho, nemali by sme strácať čas v práci, v živote, ktorý nás nebaví. Dnes máme dostatok možností, ktoré nám umožňujú začať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Dve hodiny denne na začiatok je vždy viac ako nula. Tip ako to nájsť: skúsme všetko.

Opustime svoje okolie.

OK, toto bude kruté, predsa máme radi svojich kamošov, rodičov, ale nenormálna časť z nich rieši aké je drahé maslo. Tá druhá časť sa robí, že robí, aby mali od každého pokoj. Ten zvyšok aj tak neoslovíme, lebo sú čudní. Naše okolie je naša najväčšia brzda. Tam sa zázraky pravidelne nestávajú. Častokrát ani len netušia, čo skutočne robíme. Nič nevysvetľujme, poďakujme za ich čas a pomaly ich nahraďme inými ľuďmi. “Veď koniec koncov sme kamaráti, tak hádam od nás peniaze pýtať nebudeš.” To je pekné, že sme kamaráti, ale na benzínovej pumpe nám  bez peňazí nenatankujú. Tip ako opustiť svoje okolie: skúsme všetko.

Vzdelávajme sa.

Potrebujeme noty, aby sme vedeli, podľa čoho máme hrať, je jasné, že čím budeme dlhšie tam vonku, budeme potrebovať nôt menej. Technické informácie sú dôležité, no nie najdôležitejšie. My ľudia sme emočné tvory a podľa toho aj reagujeme. Bez vzdelania vybuchujeme, nevieme správne komunikovať, často ani premýšľať a vôbec, ako chceme niečo robiť, keď nepoznáme teóriu. Systém vzdelávania je dobrý, no najlepší systém vzdelávania na nás čaká tam niekde vonku. Pozrime sa na ľudí, ktorí sú svetoví lídri, či odborníci, koľko času venujú vzdelávaniu. Vzdelávanie, to je viac ako prečítať si knihu o komunikácii. Je to nekončiaci proces. Tip ako sa  vzdelávať: skúsme všetko.

Či chceme alebo nechceme, každý z nás by mal niečo robiť. Je úplne normálne, že toto všetko bude bolieť. Tak isto nás bude bolieť, keď zistíme o desať, či dvadsať rokov, že sme mali ísť inou cestou. Tak prečo nerobiť to čo nás baví, tam kde nás to baví, s tými, ktorí s nami ťahajú za ten istý koniec?

Inovácie

Michal Boťanský Inovácie Banská Štiavnica

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu  naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac. 

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich,  takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Dve možnosti

Michal Boťanský našezážitky, video, blog, článok, možnosti

Zatiaľ som bol v telke dvakrát, raz som si to odmakal a druhýkrát, lebo si niekto všimol fotku u mňa v kancli z prvého natáčania. Zatiaľ som natočil deväť videí, začalo sa hovoriť o projektoch, na ktorých robím: Vráble, Zlaté Moravce, Štiavnica, čo je vlastne super, lebo to chcem. Začína to prinášať ľudí, developerov, lastovičky a samozrejme kamošov, čo mudrujú, že robím marketing, PR, predaj, hlúposti a pod. Nie som kameraman, režisér, strihač, moderátor. Robím videá preto, lebo dokumentujem to, čím prechádzam, tvorím si online portfólio a makám na sebe takmer “v priamom prenose”. Čo je najdôležitejšie – budujem svoju vlastnú značku.

Kamera v mobile, aplikácia na strihanie videa, internetové pripojenie a môžeme zmeniť svet. No ten veľký červený gombík sa nezapne sám. Kecov už bolo dosť.

Napísal som 55 článkov o láske, biznise, vzťahoch, online pomôckach, aj o tom, ako môžeme zmeniť svet. Zo začiatku som nevedel, o čom mám písať, nemal som systém, pravidelnosť, robil som chyby. Dnes viem, aké je napísať prvý článok, druhý, tretí a potom dlho nič. Niektoré články majú väčší úspech, iné menší. Neznášal som písať slohy v škole a už vôbec by som nepovedal, že ja raz začnem písať. Áno, písanie berie čas, ale prináša to omnoho viac ako berie, ale to zistíme vtedy, keď začneme.

Fotoalbumy na sociálnych sieťach sú výborné pomôcky ako uchovávanie spomienok na zážitky, ktoré sme zažili so svojimi kolegami, kamarátmi, ale aj rodinou. Tak úplne spontánne vznikol projekt Naše zážitky. Je to miesto, kde zaznamenávame zážitky, ktoré zažívame v podobe fotografií. Zmysel projektu je jednoduchý, mať všetky fotografie na jednom mieste, nezaťažovať sociálne siete, ktoré možno aj tak raz zaniknú. Samozrejme skamarátiť sa s internetovými vyhľadávačmi.

Všetko, čo robím, je pre mňa biznis. Prečítal som mnoho múdrych kníh. No vždy po zavretí knihy sa nestalo v mojom živote nič, teda okrem dobrého pocitu z prečítanej knihy. Začal som tvoriť, dokumentovať, skúšať.

To, čo tvorím, nie sú to reality, financie. To sú nástroje.  To, čo robím, tvorím, je pre mňa niečo viac. 7/24/365 žiadne dovolenky, prázdniny, choroby, výhovorky.  Budujem svoju značku, pretože je to jedna z cenností, ktorú máme vo svojich životoch. Využívam na to online svet, reálny svet, všetky tie pomôcky, algoritmy, ktoré sú nám častokrát bezplatne ponúkané. Chce to kopu práce, trpezlivosti, času, odhodlania.

Veď vždy máme dve možnosti, buď to vytvoríme alebo nevytvoríme, lebo ten čas prejde tak či onak.

Dovolenka

Dovolenka Michal Boťanský Banská Štiavnica

Každé ročné obdobie prináša zo sebou  priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života,  je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Strach a motivácia

Michal Boťanský Strach a Motivácia

 

Od života dostávame mnoho rán, niektoré bolia viac, iné ešte viac. Často sa zamilujeme do nesprávnych ľudí, dáme sa dokopy s biznisom, ktorý viac odnesie ako prinesie. V práci sa snažíme, nikto si nás neváži, hm a ešte k tomu doma všetko upraceme a náš partner si to vôbec nevšimne.

Áno, životných okolností, tlakov, ktoré dennodenne zažívame, je mnoho. Milión techník na nás vykrikuje z internetu, presne pozná riešenie našich problémov, k tomu, ak sa zaregistrujeme teraz, získavame špeciálnu cenu, k tomu stostranový e-book s radami zadarmo. Žiadnu z týchto technik netreba spochybňovať, mnoho z nich je funkčných a nápomocných. Tak isto v smetiaku nájdeme dobré jedlo, len komu sa chce prehrabávať všetky tie smetiaky.

Vždy máme dve možnosti, prvá – sadneme si do kúta s plačom, začneme obviňovať celý svet, ľudí, partnera, spoločnosť, či toho suseda, ktorý mal zas šťastie. Druhá možnosť je, že stým niečo spravíme. Obe majú svoje výhody, no pri tej prvej sa naozaj nič nezmení.

Hovorí sa o tom, že existuje 12, 19,100, či 257 vrodených strachov, samozrejme, na prekonanie každého existuje príručka. Čo je viac ako isté, že zabíja, ničí, teda, ak sa mu nechá voľná ruka. Na druhej strane vie byť mimoriadne nápomocný. Trebárs, ak sa rútime rýchlo po rovinke autom a na jej konci je zákruta, tak, ak máme strach, pribrzdíme.

Jihm Rohn povedal: “Ak máme kamoša idiota, namotivujeme ho, tak máme namotivovaného idiota.” Častokrát je to viac ako pravda, keď sa pozrieme na našich kamošov, ktorí začínajú s novým biznisom. Ruku na srdce tí z nás, ktorí si tým neprešli. Motivácia je skvelá, teda ak s ňou vieme pracovať.

Kombinácia strachu a motivácie vie v našich životoch spôsobiť doslova zázraky, teda ak nebudeme sedieť s nimi kúte, tam to ide ťažko. Hovorí sa, že život je o prekonávaní prekážok a seba. Bojme sa koľko chceme, k tomu v sebe nájdime motiváciu, aby sme stlačili ten veľký červený gombík na kamere, zdvihli telefón, šli na stretnutie, predstavili svoj projekt kamošom, či povedali tej krásnej babe, že sme do nej.

Všetko, čo tu je napísané, poznáme. No presne vtedy, keď to máme spraviť, akosi zabudneme na malý okamih na toto všetko. Radšej si zbehneme do obchodu kúpiť knihu ako to prekonať. V múdrych knihách sa píše: prvých dvadsať sekúnd je najťažších. Takže radšej vyzerať dvadsať sekúnd ako blázon, ako celý život si nadávať, že som to mal spraviť.

Mať strach je skvelé, mať motiváciu je bláznivé. No jedno bez druhého funguje ťažko. Do kúta plakať môžeme ísť kedykoľvek. No predtým skúsme dvadsať sekúnd vyzerať ako blázon, aspoň raz do mesiaca. Čo sa zmení? Všetko. Spoznáme nových ľudí, miesta, spoznáme čoho sme schopní, prekonáme sa.  Je super pozrieť sa za seba a povedať ,,A tak som sa báál.”

Vlastná značka

Michal Boťanský vlastná značka

 

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa  pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia.  Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.

Moje prvé video a zmrzka.

Michal Boťanský Banská Štiavnica video a zmrzka

Vzdelávam sa pravidelne, čítam knihy, pozerám videá ,kde sú tipy a triky, stretávam sa  s podnikateľmi. Sledujem trh a jeho smerovanie. Používam online, ale aj offline siete.

O natáčaní videa som začal rozprávať pred dvomi rokmi. Napísal som si akčný plán, o čom budem točiť, ako pravidelne budem točiť. Prvý kameň úrazu bolo rozhodovanie , či budem natáčať videá po anglicky alebo po slovensky. Začal som zvažovať výhody/nevýhody.

Zvažovanie trvalo viac ako dva roky. Poviete si, nebola to pre mňa priorita, dostatočne veľký cieľ alebo až tak som to nechcel. Nech to bolo akokoľvek, myslel som na to neustále, až som zabudol, že ich chcem vytvárať.

Nemal som žiadnu kameru, foťák, program na úpravu videa bol pre mňa komplikovaný a vôbec, veď kto by pozeral moje videá. Na prvý pohľad výhovorky, no v skutočnosti to boli moje obavy, ktoré som nevedel prekonať.

Verím tomu, že všetko, čo sa deje, sa deje pre nejaký dôvod. Dostal som sa k dôvodu natočiť moje prvé video úplné nenápadne. Pozvanie na zmrzlinu od ľudí, s ktorými spolupracujem v mojom biznise. Vtedy som si povedal, zmrzku mám rád, no keď už tam idem, nech spravím niečo užitočné.

“Čaute, sme v Banskej Štiavnici a toto bude video o Banskej Štiavnici a o projekte, ktorý momentálne teraz robím, sledujte, čau.”

Na preplnenom chodníku som vytiahol  mobil z vrecka, bez akejkoľvek prípravy som povedal prvú myšlienku do kamery. Jasné, zazerali po mne, smiali sa na mne, mal som trému, bál som sa. Napriek tomu som to veľké červené tlačidlo s nápisom nahrávaj stlačil.

Natáčal som približne 2 hodiny. Koktal som, nevedel som, čo mám povedať. Ani jeden záber nebol dobrý. Prišiel som domov, naštartoval som program, zoradil scénky, pridal hudbu, v nedeľu večer som nahral video na sociálne siete a v pondelok som to všetko zverejnil.

2300 videní má dnes moje prvé video. Presne o 2300 viac, ako pred tým, pokiaľ som žiadne nenatočil. Nie je dokonalé, mám sa čo učiť, mám svojich dobrých kritikov. Aj takých, čo v živote nestáli pred kamerou. Šiel som s kožou na trh. Použil som to, čo mám, investoval som svoj čas, požiadal som kamošov o pomoc, vytvoril som jednoduché prezentačné video mňa a projektu, na ktorom pracujem.

Prvým videom všetko začalo. Dnes sa mi už hovorí, mám ich za sebou 4. Takže už viem, aké to je keď je vietor, ľudia okolo, mraky, zabudnutý text. Nie neviem, učím sa. Často sa bavíme o osobnostnom raste, marketingu, prezentácii. Video je podľa mňa geniálny nástroj na zlepšenie seba v mnohých oblastiach.

Mne funguje humor, príbeh, moja osobnosť, chaos, žiadne technické kecy, emócie, jednoduchosť. A čo bude fungovať Vám? To zistíme, keď zapneš ten veľký červený gombík Nahrávaj.

5 mojich dôvodov prečo písať blog.

Michal Boťanský päť dôvodov prečo písať blog

Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.

Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”

To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.

Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal  mi tipy a triky,  povedal, že články sú už na mne.

Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.

Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.

Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku.  Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.

Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.

1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.

2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.

3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.

4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.

5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.

Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.