Type your search keyword, and press enter

Návrat

Návrat

Vždy som chcel zmeniť svet a bol som presvedčený, že to dokážem. Rozumiem, že najskôr je super zmeniť seba. Myslel som si, ak napíšem jeden parádny článok na sexi tému, začne kolovať internetom a ja sa stanem slávnym.Dnes dúfam, že to nie je o jednom parádnom článku. Ak by som uspel hneď, prišiel by som o balík vedomostí, pokusov, ktoré ma majú stretnúť po ceste. Vlastne, ani by som neuniesol na začiatku slávu. Lepšie vysvetlenie je, chcem písať články a postupne sa zlepšovať. Ak sa zapáčia, budem rád, keď nie, tak v stopäťdesiat sedmičke, keď už budem na konci cesty, si budem môcť povedať, že aspoň som skúsil. Samozrejme, pred tým dám celému svetu niekoľkokrát vedieť o tom, že píšem.

Šiel som na pracovnú schôdzku, v hlave som si rekapituloval hlavné myšlienky, ktoré som na nej mal vyriešiť. Lenže prišiel pocit, ako keby mám zatiahnutú ručnú brzdu. Mohla to byť vlastná spokojnosť, práca, ľudia okolo mňa, florbal, beh, videá, fotky, články? Na jednej strane ma posúvajú vpred, na strane druhej brzdia. K tomu si nahováram, aké je niečo ťažké, nemám čas. Takže to, čo robím, ma posúva krok po kroku na miesta, ktoré pôsobia na prvý pohľad parádne. Ako zisťujem, že nie všetko, čo vyzerá parádne, chcem mať aj okolo seba. Nemal som čas na dlhé filozofické úvahy a mojim emóciám som nedovolil ma dotiahnuť do stavov, ktoré spôsobujú miznutia úsmevu. Pravidlo znie jasne, je úplné jedno, ako sa cítim, ak je treba vykonať prácu, tak všetko ide stranou, aj pocity.

Sú ľudia, ktorí prichádzajú do môjho života a ukazujú mi príležitosti, štýl, miesta, na ktorých som zatiaľ nebol alebo ma jednoducho prídu nakopať. Nech to znie akokoľvek bláznivo, chlapík z pracovnej schôdzky, na ktorú som prišiel po mojej krátkej filozofickej chvíli ma privítal: „Je dobré uvedomiť si, kde sa nachádzame a na chvíľu si zobrať čas, trebárs na zamyslenie.” Hneď som sa odfotil, či náhodou nemám niečo na čele napísané, keď tak trafil. Samozrejme, pýtal sa ma, či sa fotím na každom stretnutí. Vôbec som si neuvedomil moje seba fotenie. Tak zahanbene som mu povedal o čele. Zasmial sa, uistil ma, že na čele nemám napísané nič. K tomu doplnil, že v čítaní ľudí je profík, už z diaľky si všimol mini náznaky, že sa niečo deje. Vyhrnul si rukávy a zamrmlal niečo v zmysle, ako prišiel v správnom čase. Napriek môjmu filozofickému zamysleniu, nemal som pocit, že by mal mať náznaky čohokoľvek.

Hneď bolo jasné, že pán neprišiel kúpiť a ani nechcel predať žiaden objekt na bývanie, nastaviť developerský projekt, či investovať balík peňazí do nehnuteľností. Nikdy neukazujem svetu, ako sa v skutočnosti cítim, je to nepotrebné, často aj zbytočné, druhých to obťažuje. Ak mám mať pracovné schôdzky, tam riešime bývanie, veľké projekty, financovanie, investície alebo kreslíme nové nápady na papierový obrúsok.  „Jednoducho, niekedy sa zraníme od lásky, od neúspešného pokusu, podkopnutia, ale aj sami.”  Vyletela miestnosťou ďalšia jeho myšlienka, všetko som si zapisoval, robím to vždy. Pokračoval: „Zhadzovať zodpovednosť na druhého nemusí byť vždy správne, jednoducho, niekedy to môže byť zhoda okolností, inokedy sme jednoducho stúpili do blata. Jednoznačne platí, že môžeme byť v roli obete alebo toho, čo si povie, veď poďme to dať radšej dokopy. ” Nepýtal som sa ho, aký je dôvod, pre ktorý mi vraví múdrosti, moja zvedavosť bola zameraná na zistenie, prečo vlastne máme schôdzku.

Pýtam sa vždy priamo, šetrí to čas a aj zbytočné nepríjemnosti. Boli sme dohodnutí ohľadne poradenstva pri ďalšom kroku v práci s bývaním. Tak znelo pozvanie v emaile. Bežne robím poradenstvo, tak viem, čo sa odo mňa očakáva. Lenže tu išlo o mňa, ale tak trochu inak. „Čo tu robíme?” znela moja chladnokrvná otázka. „Ráno kričíme po deťoch, lebo nespravili, čo sme chceli od nich. Či na križovatke ti niekto nedal prednosť a potom ešte raz ? Alebo len ťa drží v šachu šéf, frajerka? Nedokážeme ovládať svoje emócie, strach, radosť, víťazstvá, prehry? Tam, kde sa máme prispôsobiť sa neprispôsobíme lebo naše egá nepustia, tam, kde sa nemáme prispôsobiť, prispôsobujeme sa, lebo je to ľahké. ” Nastalo ticho, chvíľku trvalo pokiaľ som myšlienku zapísal do môjho oranžového zápisníka. Ticho pokračovalo ďalej, zazerali sme po sebe, odchlipovali z čaju. Obaja sme vedeli, kto prehovorí prvý, prehrá, aj keď nešlo o žiadne víťazstvo.

„Ak chceš uspieť, musíš sa učiť aj od ľudí mimo tvojho biznisu (práce),” vyletela zo mňa myšlienka, ktorá sa ku mne dostala v roku 2015. Poďakoval som za múdre myšlienky a prerušil som ticho zo slušnosti. „Podľa všetkého bude treba písať aj dvakrát do týždňa, na ukončenie blogu, či prestávku nepomýšľať. Ak chceš byť naozaj dobrý, tak musíš byť ochotný napísať tisíce článkov. Nezabudni sa obklopiť ľuďmi, ktorí podporujú, posúvajú ďalej, tých ostatných si nevšímaj. Inšpirácie je kopa. Môžeš vytvoriť veľkolepé dielo, lenže bez tréningu to nepôjde.” To bola posledná  myšlienka, ktorú som si zapísal, odložil som oranžový zápisník a chcel som ísť späť do kancelárie.

Chlapík z mojej schôdzky bol Jožo, to je človek, ktorý mi ukázal cestu v dvetisícdvanástom a zmizol. Tentokrát sa vrátil zamaskovaný na nepoznanie. Vždy boli jeho myšlienky mimo tému, mal bláznivé metódy vyučovania. Poviem Vám, schôdzka to bola veľkolepá. Zakrátko sa k nám pridali všetci ľudia v kaviarni. Spôsobili sme chaos, presne tak, ako sa na schôdzke starých kamošov patrí. Každý z nás má okolo seba ľudí, ktorí nás inšpirujú, nakopávajú a často sa v našich životoch zjavia nečakane. Zoberme si k sebe ich myšlienky, povedzme o nich svetu, napíšme článok, natočme video, majme polhodinový monológ s kamošmi v krčme. Nezabudnime, že všetko so všetkými súvisí a je poprepletané jemnými vláknami.

Úryvok I.

Úryvok I.

„Michal, tie Tvoje články sú o mne,“ povedala vo včerajšom telefonickom rozhovore. Nechcel som ju sklamať, ani naštvať. Veď viete, so ženami nie je moc dobré zahrávať sa a už vôbec nie cez telefón. Zmohol som sa iba: „Ako si na to prišla?“ „Vieš, utekám, neriskujem, bojím sa, maskujem to, ako som úplne dole. Nechcem, aby moje okolie vedelo, že moje sebavedomie asi ani nie je. Lenže, je tu moje ego, ktoré túži po živote malej princezničky. Neber mi nádej, že nepíšeš o mne, prosím.“ Nič som jej nezobral, je to môj nový objav. Teda, nie tak môj, ako ja jej. Aj tak som nikdy moje články o nikom konkrétnom nepísal, sem-tam som použil vetičku z rozhovoru či schôdzky. Tak pre aký dôvod by som to teraz nemohol zmeniť. Už dávno mi povedal Jožo, ak sa s ňou budeš cítiť ako doma, tak si doma. Teraz bude mnoho kapitol aj o nej.

Za týmto novým príbehom stojí Majster, nejakým spôsobom posunul moje telefónne číslo mladej dáme. Hm, ja som mu naletel, myslel som si, že ide o pracovné stretko. Zrazu sa prechádzame v nočnej Budapešti, držíme sa za ruky. Rozprávala celú cestu tam, počas večere a pri Dunaji som už mal namále vydržať ju počúvať.  Našťastie, to neboli kecy, o ktorých netuším nič, ale bavili sme sa o niečom, na čom záleží aj mne. Ťažké témy na noc, asi aj preto druhé dámy so mnou nevydržali pôsobiť. K tomu je ako z mojej knihy snov. Ten večer bol náročný, ale vydržal som, veď išlo aj o koláčiky v známej cukrárni.

Doba, ktorú žijeme je hektická, rýchla, istým spôsobom bláznivá. Pamätám si, keď som začínal v biznise, dokázal som mať za deň tri pracovné schôdzky dva dni po sebe, tretí som si zobral voľno. Dnes sa preberám v piatok večer zvyčajne pred polnocou, keď opúšťam kanceláriu len unavene, s konštatovaním, to bola jazda. Tento posledný piatok som k tomu mal ďalší nočný rozhovor s ňou. Prišla ma pozrieť, vlastne, mala cestu okolo. Povedala mi, ak by šla okolo a nepozdravila sa, mrzelo by ju to zajtra. S týmto súhlasím, tiež, keď idem okolo ľudí, ktorých mám rád, vždy pozdravím. To ma tiež naučil Jožo.

Tesne pred pol jednou ráno na mňa spustila vlnu otázok, čo chcem od života, čo chcem dosiahnuť, čo ja a láska, deti, vzťahy, ženy, čo znamenajú pre mňa koláčiky, aké sú moje tajné sny, či viem podporiť druhého, aj keď je úspešnejší ako som ja a prečo Ferrari, kombajn a dom. Odpovedal som stručne, ale pohotovo, tieto otázky mám sám so sebou vyriešené. Takže to šlo ľahko. Nebola vôbec zaskočená, pôsobila tak, ako keby očakávala moje odpovede. Viem, keď sa žena pýta muža otázky, ktoré nie sú bežné, že za tým bude niečo viac. Vlastne, aj bolo.

V sobotu ráno sme mali mať pracovnú schôdzku s majstrom. Otvára svoj nový projekt s recyklovaním odpadu, oslovil nás oboch, že by bolo dobré, aby sme spolupracovali s ním. On sa naozaj zbláznil, už teraz nestíham žiť. Bol som naštvaný, lebo takejto príležitosti sa nehovorí nie. Len tak mať viac času. Pôsobiť v akomkoľvek projekte s majstrom je neskutočná škola. „Bude to iba otázka času, keď vystrelím ako raketa a dosiahnem to, čo chcem,“  tak znela Majstrova motivačná správa, ani na sekundu nezapochyboval, že by som mu povedal nie. Od prvej chvíle ma štve, nemám jej čo vyčítať, zatiaľ žeriem jej dokonalosť. To ona mi v kuse niečo  vyčíta, rozčuľuje sa ako jazdím, kecá mi do práce, do snov, nepáči sa jej ako sa obliekam, češem, vlastne do všetkého. Môj život jej príchodom utrpel zásadné zmeny.

Nikto o nej samozrejme nevie, dohodli sme sa, že to, čo je medzi nami, tak zostane medzi nami. Sociálne siete zaťažovať nebudeme a zatiaľ ani rodinných príslušníkov. Veď stačí, že sme pod dohľadom Majstra. Ak by niečo, tak on mi určite naloží viac ako hocikto iný. Cítim sa pri nej neskutočne dobre, teda okrem toho, keď mi čistí žalúdok. Takže, ak to pri mne vydrží, vyzerá, že by nás mohla čakať zaujímavá budúcnosť.

Získala si ma prvým rozhovorom o snoch, riskovaní a o podpore. Bol som naštvaný, mal som mimoriadne ťažký týždeň. „Doba je nejaká zvláštna, asi tým, že mnoho z nás už nevie, čo môže a nemôže, ja ti fakt neviem, ale pred siedmimi rokmi bola situácia v biznise iná. Bolo viac tých, ktorí si vážili, dnes je to opačne. Slovíčkovanie, argumentovanie, vyjednávanie, upodozrievanie, chcenie čo najviac pre seba. Na druhej strane, ak chceme niečo v živote dosiahnuť, treba sa otáčať. Mať okolo seba ľudí, ktorí sa postavia, keď je niečo inak, ako my malo byť. Pozdravujem všetkých vydieračov tam vonku za to sebectvo na úkor druhých. Najradšej by som, aby zhoreli v pekle, ale neželám im nič, veď vesmír si ich nájde.“ Takto nejako nešťastne som spustil rozhovor na benzínovej pumpe s dámou, ktorá sa od prvej chvíle usmievala inak, ako som očakával. Bol som presvedčený, že to bolo asi časom, veď bola jedna hodina ráno . Prvý rozhovor s ňou trval tri hodiny, medzitým som dostával motivačné SMS od Majstra, chcel sa uistiť, aby som sa správal ako gentleman. Vraj dáma oproti mne je poklad. Dostával som od nej rýchle trefné otázky, presne tak, ako som vždy sníval, lepšie povedané, keď som zadával požiadavku pri výbere životného partnera, tak komunikačné schopnosti som dal do kolónky mimoriadne dôležité.

„Jedna z najväčších pascí, ktoré tam vonku na nás číhajú, je odmietnuť ísť za tým, pri čom nám naše srdce buchoce.” Jej prvú myšlienku som si zapísal do poznámok, zostala prekvapená. Zmohol som sa iba na sebavedomé: „Som úplne iná liga, kočka.” Neskutočne sa rozosmiala, ja tiež.  Bola to skúška, vraj som prešiel, dodnes nerozumiem. Jej smiech ma očaril. “Každý z nás vyhrá, niekto už skoro v mladosti, tí druhí trochu neskôr. Skôr je otázka, či vieme, že chceme vyhrať a druhá, čo chceme vyhrať.” Myšlienka číslo dva z prvého stretnutia. Zapísal som si ju taktiež, myslel som si, že sa už nikdy nestretneme. Pár dní pred tým som mal zvláštny pocit a pomyslel som si, ako by bolo super, ak by sa stalo niečo neskutočne dobré. V tej najlepšej časti rozhovoru prišiel majster, cítil som sa ako z filmu Karate kid. „Nastal čas ísť domov,” jeho lišiacky úsmev hovoril za všetko. Toho človeka sa nedá mať nerád.

Majster mi pošepkal, že má pre mňa niekoho. Tak isto povedal, ako ešte potrebujem dozrieť. Popod fúzy si zamrlal niečo, že aj tak budem stále v duši chlapec a zasmial sa. Určite chcel, aby som to počul. Nasadli do auta a šli preč. Únava ma donútila isť čo najrýchlejšie do postele a nepremýšľať nad tým, čo sa stalo. Môj život sa zmenil po niekoľkýkrát. Otvorila sa nová kapitola, ktorú som nazval “Ona”. Ide o dámu, ktorá je pohľadná, inteligentná, podrývačná, má krásny úsmev a niečo má spoločné s majstrom, tak trochu teraz aj so mnou. Majstrovi susedia vraveli niečo o tom, vraj  podľa všetkého má vnučku, ktorá pôsobí niekde v Čechách, v Rakúsku a aj v Maďarsku. Všetky indície napovedajú tomu, že by len predsa majster dal na svet prvé informácie z jeho záhadného života von.