Je mnoho vecí ktoré sú náročné. Častokrát som nedokázal dotiahnuť veci do konca. Bral som si väčsinu toho osobne. Veľa krát sa mi zrútil svet aj z malých neúspechov. Najviac mi pomohol šport. V začiatkoch to bol beh, dnes je to bicyklovanie, kombinované s činkami. Taktiež pokusy o niečo sa pokúsiť. Ľudia okolo a veľa skúšania.
Idem niekde po lese, za mnou cesta, náročný terén, stúpania ktoré ani za toho čerta nie a nie skončiť. Dopĺňam palivo, hľadám v sebe silu ďalej pokračovať. Premýšľam, či to vôbec ma zmysel ísť ďalej. To iste sa pýtam v živote, ak niekomu význam city, ukážem, že mam rad. Príležitosť, ktorú som videl, že by sa mohla premeniť na úspech, sem tam skonči skôr ako začne. Áno som chlap, musím niečo vydržať zniesť.
Pýtam sa sám seba, akú bolesť dokážem a mám ustať, zniesť. Miestami sa čudujem, že ma niekde tam v tých kopcoch, alebo pri tých pokašlaných príležitostiach ešte neporazilo. Je nad slnko jasné, že pochmúrne dni, myšlienky prichádzajú do života vtedy, keď je neúspechov viac, ako by bolo možno dobré na prvý pohľad.
Sivé obdobia sú dobrý sluha, ale zlý pán. Je fajn sa pozrieť sebe do očí a opýtať sa či je všetko tak ako si myslím, že naozaj je. Či naozaj to nie je len zhoda náhod, alebo beriem život príliš vážne. Život je záhada. Prakticky lusknutím prsta sa dokáže všetko zmeniť. To neplatí len pre negatívne záležitosti.
Ľahkosť v obdobiach pochmúrnych myšlienok, neúspechov by mohla byť jeden z pilierov, ktorý by mohol pomôcť prekonať ich. Častokrat práve také poletovanie, netlačenie na pílu je niečo čo pomáha prekonať obdobia. Len asi aj treba poznamenať, že nie je vždy jednoduché prísť na to, kedy zatlačiť a kedy práve naopak povoliť.
Má toto cele zmysel? Neviem. Môžem fňukať doma na gauči, v kaviarni s kamošmi, sťažovať sa na cely svet. Mudrovať o tom všetkom, ako čo sa dá urobiť. Verím, že práve situácie, kde sa všetko môže javiť ako pochmúrne, bez riešení, s trápením sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Samozrejme, nie vždy. Ak ma život mať zmysel musí nám prinášať aj radosť. Ta zvyčajné prichádza nečakane, ale až potom ako si uvedomím, že sú aj ďalšie príležitosti. Len tu pozor, mnoho vecí, vzťahov, udalostí je možné opraviť. Nie všetko musí zaniknúť.
Myslím si, že nakoniec sa možno všetko vyjasni lepšie ako si zdá. Sem tam sa budem musieť postaviť z pohodlia a ozvať sa. Stať si za svojim slovom. Radšej budem par sekúnd za blázna, ktorý sa postaví na štartovaciu čiaru, povie, že sa mi niekto páči, prihlásim sa k príležitosti, poviem nie, ako si vyčítať niekoľko rokov, že som mal a nespravil nič. Nie všetko sa podarí na prvý krát. Niekedy sa k šanci ani nedostanem. To je ale v poriadku. Život je záhada, ak nič nespravím, nič sa nestane. Práve to je to najhoršie čo môžem urobiť a nie fňukať vo vymyslených prikrášlených sivých myšlienkach.