Type your search keyword, and press enter

About the Author

Michal Boťanský

Nepodstatná úloha

Nepodstatná úloha

Áno, viem že je to dnes ťažšie a že je málo času. Tlak je obrovský, tempo neúnosné a nie je možné všetko urobiť na sto percent. Lenže tak ako je mnoho životných situácií ťažkých, tak tie ďalšie poskytujú výhody, vďaka ktorým žijeme životy podľa seba. Taktiež vždy tu bude niekto, kto na nás bude ukazovať prstom preto, lebo niečo robíme inak, alebo nerobíme.

Jedna z najkrajších, zároveň najťažších prác je pracovať s ľuďmi. Za seba poviem, mám šťastie a ako tak začínam vnímať, chápať, že mať okolo seba parťákov,  s ktorými ťahanie za jednu stranu povrazu, prináša neskutočné životné výsledky, výhody, benefity, skúsenosti, poznatky, ale aj osobnostný rast všetkých zúčastnených. Však iba pod podmienkou, že na seba zoberieme zodpovednosť a úlohu lídra.

Líder je pre mňa človek, ktorý pracuje, hľadá, vyzýva a asistuje druhým na ich ceste stať sa lídrami. Vidí ľudí na miestach, o ktorých často oni nevedia, že by mohli existovať. Pozor, nemýľme si lídrovanie so šéfovaním, sú to dve odlišné pozície. O lídrovaní nájdeme mnoho kvalitnej literatúry a tak isto mnoho materiálov v on-line svete. My sami si môžeme vybrať štýl, ktorý nám bude vyhovovať najviac, no cieľ je pri každom rovnaký: vytvárať lídrov.

Líder je istým spôsobom každý z nás. Otázka je, či si to uvedomujeme a či s tým aj chceme niečo konkrétne urobiť. Lebo môžeme byť generál, ale len samotná pozícia nám víťazstvá neprinesie. Za každým víťazstvom je kopa odrobenej práce, milión nepodstatných maličkostí a vždy minimálne dvaja ľudia (ten, čo to odmaká a ten, ktorý motivuje, obaja sú dôležití). Svet je plný príbehov o tom, ako uspievame, či ide o nešťastnú lásku, pošramotené ego, či chceme niekomu niečo dokázať.

Stať sa vedome lídrom chce obrovské sebazaprenie, naznačovať cestu, napredovať, vzdelávať sa, vytvárať (príležitosti, podmienky, nástroje). Rozhodnutie vydať sa na cestu, ktorú nikto iný neuvidí. Sľúbiť si, že z kameňov, ktoré budú po nás hádzať ostatní, si vytvoríme vyhliadkovú vežu. Prehlásiť, že dáme vlastné emócie na stranu a niečo dlhšie vydržíme neisť na vécko.

Prečo píšem o líderstve? Možno na druhej strane tejto obrazovky je niekto, kto má v sebe niečo, čo by mohlo zlepšiť, zmeniť životy druhým v tom najpozitívnejšom význame, alebo možno takého človeka poznáme. Za seba poviem, že je nás viac, ktorí chcú a naozaj sa odvážili vstúpiť do nových, ešte neprebádaných oblastí svojich životov. Mnohé takéto cesty začínajú tým najťažším telefonátom, schôdzkou či prekonaním seba v zdanlivo nepodstatnej úlohe.

Nezabudni si spraviť fotku

Nezabudni si spraviť fotku

Ale aj pätnásť sekundové video, veď viete, siete. Nikomu nehovor, prečo to robíš, čo je za tým, len tvor, skúšaj, hľadaj možnosti a prosím ťa, nikdy, ale naozaj nikdy nezastavuj. Veľmi ťažko sa rozbieha. P.S: Mnohí nebudú rozumieť, je to OK, nevysvetľuj. 

Môžeme mať fajn život alebo skúsiť niečo navyše. Znamená to byť na miestach, na ktorých sme pred tým nikdy neboli, robiť veci, ktoré sme nikdy nerobili, zažili to, čo sme pred tým nezažili a hlavne prekonáme samého seba. Nech ide o cestovanie, študovanie, podnikanie alebo vytvárať svoj život naplno.

Keď začneme, to neznamená, že sa máme vyvyšovať či ponižovať pred druhými. Stále sme takí istí ľudia, len možno máme iné ciele, vízie, postupy, názory. Jednoducho povedané, chceme dosiahnuť niečo, o čom si myslíme, že je pre nás teraz nedosiahnuteľné.

Môže to trvať niekoľko rokov, budeme meniť názory, ciele, pohľady, ľudí okolo seba. Na druhej strane môžeme spokojne žiť vo svojom priestore bez ohrozenia alebo prekonávania. Návody  na takmer všetko nájdeme v najbližšej mestskej knižnici alebo TU: (LINK DOPLNIŤ)

Jedna myšlienka, sen, vízia, stretnutie, sekunda môžu zmeniť všetko. Lenže pozor, čo prijímame, ale aj na to, čo odmietame. Áno, všetko má svoj čas. Nezabúdajme, že včerajšok nám nikto nevráti a nie všetkému budeme hneď od prvej chvíle rozumieť. Odmietaním nespoznáme, bez štúdia, snahy, ale aj pokúšania sa z miesta nepohneme.

Nechcime všetko rýchlo, hrajme, bavme sa, skúšajme, prekonávajme sa a sem-tam nech nás trebárs unesie cesta, po ktorej ideme. Každodenná opakovateľná činnosť nás môže priniesť na miesta, o ktorých sme ani v najlepších snoch nepremýšľali. Pred rokom sme na tom boli inak ako sme dnes (myšlienkami, skúsenosťami, poznatkami).

Napredovanie, cesta, proces, rozhodovanie, robenie chýb má svoje opodstatnenie v našich životoch. Tým, že nebudeme robiť nič, sa nestane nič. Takže malá pripomienka: ak sme začali, tak pokračujme a ak sme pred začiatkom, tak to skúsme.

Čím viac pokazíš, tým viac vytvoríš. Tvorba je jeden z kľúčov života. Vlastne, raz keď budeš na konci, na chvíľu sa pozrieš späť a uvidíš, čím si prešiel. Zbadáš všetky tie fotky, videá. Som presvedčený, že si povieš: to ti bola jazda. 

Prekopávať, skúšať a nevzdávať sa

Prekopávať, skúšať a nevzdávať sa

Nevzdávajme sa, skúsme to ešte raz. Koniec článku, poďme to spraviť. Koniec starého a začiatok nového roka prináša vždy so sebou nové nádeje na lepší život, lepšie možnosti, tajné dúfania, že konečne by mohlo byť lepšie. Nech je to akokoľvek, rok 2020 prináša so sebou taktiež nové nádeje.

Nové nádeje nie vždy prichádzajú len tak otočením strany. Väčšinou sa musí niečo zmeniť. Môj kamoš Jožo hovorí, že niekedy rozdiel dvoch-troch milimetrov (sekúnd, bodov a pod.) nás privedie na pomyselné prvé priečky. Lenže čo ak nesúťažíme, nepracujeme na meranú rýchlosť, vzdialenosť, nezbierame body? Tu prichádza mnoho vychytávok, ako zlepšiť maličkosti okolo nás, sú všade okolo. Dýchanie, emócie, premýšľanie, vnútorný dialóg, ľudia, ktorými sa obklopujeme, vzdelávanie, možností je mnoho, stačí ich vyhľadať. Čo keď už teraz robíme všetko dobre a nepotrebujeme žiadnu zmenu, len pokračovať ďalej, vydržať? Alebo predsa len potrebujeme posunúť dva – tri milimetre hore doľava?

Prekopávať, skúšať  a nevzdávať sa. Okolo nás je mnoho ľudí, ktorí už uspeli a sú o mnoho ďalej ako sme my. Mnoho z nich nebolo na začiatku o nič múdrejších ako ich okolie. Lenže mali niečo, čo ich poháňalo ďalej, aj keď nebolo všetko ružové. Vlastne život by mal byť aj o tom vytvoriť, zlepšiť, spríjemniť naše dni.  Mali by sme to robiť hlavne v tých dňoch, keď nie je všetko ružové. Áno, ľahko sa píše, hovorí o napredovaní, pokračovaní a nevzdávaní, keď tečie do topánok. K tomu o hľadaní niečoho pomyselného, čo nás bude poháňať preč. Stop, jednoducho to spravme, ten čas prejde tak či tak.

Prečo potrebujeme počuť o tom, akí sme pekní, múdri, šikovní alebo chceme počuť kritickú spätnú väzbu? Je príliš ľahké, keď sa nám darí pohltiť sa úspechom, slávou alebo akýmsi klamom, ktorý nám bude podsúvať, že sme úplne najlepší. Na strane druhej, taktiež, keď nie sme práve naladení na víťazných vlnách je ľahké si povedať, ako na to nemáme ( často ani nevieme, na čo nemáme), akí sme hlúpi, špatní, nenadaní. Nikdy nepoznáme všetky okolnosti, ktoré sa dejú okolo nás, za naším “chrbtom”, za naším “predkom” a vonkoncom si nevšimneme, čo sa nám deje popod nosom. Veď schválne, najčastejšie, keď niečo stratíme, tak to máme pred očami.

Netvrdím, že je dobré mať z každého niečo a už vonkoncom nie každému z nás bude fungovať, ak sa budeme pohybovať v strede medzi dobrom a zlom. Je viac ako isté, že budeme musieť v konkrétnych oblastiach vynikať. O tom ostatnom ani nebudeme vedieť, že existuje. Začnime rok s tým, že sme naozaj blízko našich vytúžených zmien, úspechov a možno naozaj potrebujeme dva-tri milimetre upraviť naše myšlienky, pohľady, pozornosť, smerovanie. Vlastne veď na konci roka uvidíme, kam sme sa dostali.

Ďakujem #dva #nula #jedna #devina

Ďakujem #dva #nula #jedna #devina

Je u mňa zvykom, ak pokračujem a dodržím prvý deň v roku tradície z predchádzajúcich rokov, tak túto činnosť v priebehu roka nahradí nová. To znamená, že podľa všetkého moje články v stredu budú nahradené niečím iným. Každý z nás má plány na najbližší rok a podľa psychológov sa splnia len také, o ktorých sa nehovorí a iba sa urobia. #plány

Rok 2019 bol pre mňa jeden z najťažších rokov vôbec. Prvýkrát som sa dostal pod zvláštny tlak termínov, práce. Dostával som telefonáty, či žijem, či robím a či robím na tom, na čom mám. Zo začiatku som telefonáty bral ako srandičky, no neskôr, keď ich bolo viac, mi vôbec nepripadali vtipné. Lenže tak, ako som sa dostal pod tlak, tak práca priniesla aj svoje ovocie. Môžem prehlásiť, že výsledky boli naozaj fajn, istým spôsobom som na seba hrdý, pretože o tom, čo sme (s mojím tímom) vytvorili, som pred piatimi či šiestimi rokmi sníval. Samozrejme mohli sme vytvoriť viac, tak isto aj nič. #vďačnosť

Prišlo obrovské sklamanie, nakoľko sa nepodaril dotiahnuť obchod podľa plánu a prišli sme o klientov a aj značnú sumu finančných  prostriedkov. Samozrejme sklamanie taktiež bolo obrovské. Čo bolo super, potvrdila sa moja vízia a plán, na druhej strane, tým, že nebola moja akcia podporená dodávateľom, tak som len mal pravdu, ale boli sme v strate. Možno som sa mal viac snažiť o presadenie môjho plánu. #sklamanie

Hovorí sa, že keď zažívame bolesť, má to znamenať dve veci. Tá prvá je: má sa rozbiť niečo v nás, aby sme sa posunuli ďalej. Druhá: stane sa z nás celoživotne zatrpknutá padavka. Lenže tak, ako som dostával kopance, prišli aj poučenia. Niektoré z nich spomeniem a na konci ďalšieho roka sa vrátim späť, či splnili to, čo mali. #lekcie

#snívanie
Nikto nás neobmedzuje v snívaní, či ide o malú vecičku alebo obrovské nepredstaviteľné bláznovstvá. Čo je úplne super, sny nás posúvajú ďalej a čím sú väčšie, tým viac od nás budú vyžadovať. Majme vždy bláznivé sny a už vôbec sa nebojme snívať. Pozor na to, o čom snívame, nie všetko je naozaj pre nás potrebné. Tak isto pozor na zlodejov snov, tým sa  vyhýbajme.

#myšlienky
Všade okolo nás je prebytok informácií. Dnes je úplne jednoduché mať rozhľad o dianí v spoločnosti. Lenže všetkého veľa škodí. Ťažko sa kráča s prebytočným nákladom či je v batohu na chrbte alebo v debni na krku. Je dobré byť expertom v jednej oblasti a o ten zvyšok sa zaujímať len okrajovo.

#činy
Môžeme mať najkrajšie sny, myšlienky, ale keď ich nepodporíme prácou, resp. ich vykonaním, skončíme. Možno ani neskončíme, lebo sme ešte ani nezačali. Nikto z nás sa nenarodil ako super hviezda. Často bude treba vykonať aj náročnejšiu prácu, potiahnuť dlhšie, či ísť do “práce” aj v nedeľu. Nezabudnime, to, čo robíme, nám dáva benefity, lepší život či nové životné skúsenosti.

#hlad
Ak sme najedení, je veľmi ťažké byť hladný. Hlad je jeden z najlepších motivátorov a poháňačov vpred. Tu vzniká výhoda, čim väčší hlad máme, tým je šanca, že zabehneme ďalej, a to nielen v behu.  Prázdny žalúdok je skvelý poháňač vpred. Nie len za jedlom, ale aj po úspechu, lepšom živote, výsledkoch, uznaní, či ísť na Vianoce na vlastnú chatu do zasneženého lesa.

#nástroje
Ak sme našli poklad, podľa všetkého ho budeme musieť niečím vydolovať. Najzákladnejší nástroj, ktorý máme takmer každý je mobilný telefón. Foťák, aplikácia na úpravu fotiek, videá a internetové pripojenie sú neskutočnou príležitosťou. Sociálne siete nie sú len na zbieranie srdiečok. Vytváranie vtipných videí, fotiť sa, tvoriť príspevky o tom, čo robíme je práca, volá sa to dokumentovanie a budovanie značky.

#daťosebevedieť
Ak naša práca zlepšuje, uľahčuje životy, vzdeláva ostatných, je našou povinnosťou ich o tom informovať. Návšteva spoločenských udalostí, sociálne siete, či oslovenie všetkých ľudí, ktorých poznáme, aj nepoznáme. Možno sa budeme chvíľu cítiť nekomfortne, ale vždy lepšie ako keby sme mohli niekomu pomôcť a nepomôžeme, lebo sme nepovedali, čo robíme.

#energia
Keď štartuje raketa do vesmíru, pod ňou to riadne iskrí. Na všetko, čo robíme, je potrebné palivo a iskra, ktorá spustí pohyb. Vďaka energií sa pohybujeme vpred, obklopme sa ňou. Sem-tam majme v zálohe iskru, nikdy nevieme, kedy bude treba opäť naštartovať.

#dajmespäť
Podporme ľudí v našom okolí, neznámych ľudí, staňme sa ich fanúšikmi. Mnohí naši kamoši nás sledujú z diaľky, nebuďme ako oni, podporujme, postavme sa z radu, ukážme sa, podajme ruku, pošlime správu, srdiečko. Možno aj vďaka nám ten druhý to nabudúce skúsi opäť, a ešte aj lepšie.

Nemažme nepríjemné skúsenosti z minulých rokov, lebo aj vďaka nim sme nabrali nové poznatky, skúsenosti, používajme ich. A možno práve tie nám prinesú očakávané pozitívne zmeny, trebárs aj v novom roku. Rok 2020 má pre každého z nás tristošesťdesiatšesť príležitostí, dnes je tu prvá, nemusíme začať od zajtra, môžeme aj hneď. Nie vždy máme v rukách kocky najbližších príležitostí, ktoré sú okolo nás. Preto neberme život príliš vážne, vieme, čo nás čaká na konci.

Nezabudnime na #zvedavosť #snahu #prístup #ísťpovíťazstvo #nebáťsaprehrať #oslavovať #flákať #spraviťprácunavyše #vedlajšíprojekt #inšpiráciu #byťpríkladom

Prázdniny

Prázdniny

OK, sú tu vianočné prázdniny, chvíľka oddychu, nebrania telefonátov, prejedania. Vianočné stromčeky už máme všetci na sociálnych sieťach vyfotené. Tento rok žiaľ bez salóniek, ževraj také sú posledné trendy. Mám rád salónky na stromčeku, pripomínajú mi časy, keď sme ich ako deti potajomky jedli zo stromčeka so setrami a vždy vyhral ten, kto pozlátku zo salónky zabalil najlepšie späť, aby rodičia nezistili, koľko ich vlastne chýba.

Ja ti neviem, ale tento rok mi to s Vianocami nejako nejde. Práce je veľa, tlačia termíny, vedenie, klienti. Vlastne, mnohí to tak majú. Chcelo by to človeka, ktorý tie Vianoce pripraví. Kúpi darčeky, jedlo, výzdobu, uvarí, vyberie filmy, vypne telefóny, on-line svet.  Už len prísť za  štedrovečerný stôl, navečerať sa, pozrieť vianočné filmy, prepchať sa vianočnými koláčikmi a ešte nejako zvládnuť polnočnú omšu.  A k tomu druhý deň to všetko zopakovať, len už bez polnočnej.

Som smutný, že za posledné obdobie je život a pracovné nasadenie o čosi náročnejšie. Nie vždy usilovná práca prináša očakávané výsledky. Na jednej strane je to fajn, rastieme, naberáme skúsenosti, hľadáme nové možnosti a na druhej strane hrozí  riziko roztrhania hlavy, srdca či inej časti tela. Niekedy či chceme alebo nechceme, môžeme odviesť najlepšiu prácu, priniesť senzačné výsledky, ale aj tak nie vždy naplníme svoj vlastný pohár šťastia. K tomu ak náhodou príde do nášho života niekto, kto našu prácu neocení, neodmení alebo ani len sa nad ňou nepozastaví, ak nemáme silné kolená, depresia je na svete.

Život je záhada, nikdy nevieme povedať na sto percent, ako to bude ďalej, čo nás čaká za najbližším rohom. Môžeme tak trochu tušiť. Zatiaľ viem veľmi málo o tom, ako svet funguje.  Niekedy sa zdá, ako keby sme boli pod akousi ochranou, ktorá nad nami striehne dňom i nocou, inokedy jednoducho máme dostať poriadne naložené, aby sme sa spamätali, či sa máme lepšie snažiť.

Vždy je niekto, kto je na tom horšie ako my, ale aj lepšie. Keď sme na tom zle, ten pocit či situácia prejde. Keď sme na tom dobre, aj to prejde. Máme dve možnosti, buď zostaneme na mieste a budeme do konca života za obeť alebo jednoducho si privodíme nové pocity, zážitky. Jednoduché však?

Lenže sú dni, keď to jednoducho nejde. Nejde sa usmiať, nejde sa zbaviť pocitu, že nám niekto chýba, nejde sa zbaviť pocitu krivdy, nejde sa postaviť z gauča od vianočných koláčikov, nejde sa zbaviť pocitu, že tu už vôbec nechceme byť, či nejde sa zbaviť pocitu, že tu mal byť vedľa nás niekto.

Viete čo? Je to v poriadku na chvíľu nič nerobiť, nechať všetko len tak plynúť, plakať, zúriť, zobrať si voľno, oddýchnuť, flákať sa, pozrieť rodinu, kamošov, či len tak ležať na gauči a pozerať televíziu alebo blúdiť on-line svetom. Neverím, že čas lieči, to my liečime. Máme v rukách našu budúcnosť a pred sebou nové príležitosti, zážitky, emócie, ktoré sú hodné preskúmať. Je úplne v poriadku spadnúť a oškrieť si koleno, zlomiť srdce. Čo nie je v poriadku, je trpieť celý život, pretože niekto nám zavaril. Lenže ten druhý to nespravil s najväčšou pravdepodobnosťou, aby ublížil nám, ale aby sa ochránil on sám.

Zmyslom článku je poukázať, že je fajn byť niekedy pozadu, nič nespraviť, pokaziť, minúť príležitosť, pribrať šesť kilov navyše, neprísť na pracovnú schôdzku. Pozor, ale nie po celý rok, to už fajn nie je. Šťastné a veselé a nielen Vianoce.

Pozor, čo si želáme

Pozor, čo si želáme

Sú životné pravdy, pravidlá, múdrosti a je ich mnoho. Nedokážeme ich počas života podľa všetkého vyskúšať všetky. Na niektoré prídeme sami, na ďalšie budeme navedení a ostatné si ani nevšimneme. Pravdepodobne každému z nás bude fungovať niečo odlišné, aj keď budeme mať mnoho spoločného s ďalšími. Máme veľa možností, každá z nich je dobrá, len nie každá z nich je dobrá práve na situáciu, ktorú práve prežívame.

Pre niekoho je život o maličkostiach, pre niekoho o celku. Obe sú správne, len niekedy funguje jedno lepšie ako druhé a opačne. U mňa je to o maličkostiach, ktoré tvoria celok. Inak povedané, po malých krokoch si vytváram celok. Mám rád maličkosti, všímam si ich, len samozrejme nie vždy len na nich záleží.

Najviac si všímam moje kroky v práci, na sociálnych sieťach, blogu, videách, pri behu, v angličtine. Lepšie povedané, pri činnostiach, pri ktorých tvorím. Som presvedčený o tom, že súčasť akéhokoľvek rastu sa začína a končí procesom tvorenia. Akonáhle prestaneme pracovať, tvoriť, začneme sa cítiť menejcenný, vypadneme z kondičky. Aj preto mnohé mamičky po materskej dovolenke sa neľahko zaraďujú do pracovného prostredia. Čím viac vytvárame, tým viac sa cítime sebavedomí, plný síl, nadšenia, chuti po živote (nemám na mysli pracovať celé dni od rána do noci).

Niekto z nás sa cíti  lepšie v roli outsidera a druhí chcú byť za hviezdu. Bolo by veľmi odvážne povedať, ktorá pozícia je lepšia. Začínam tušiť, že sú momentky, kde je rozumnejšie byť v roli podceňovaného, ale tak isto sú pozície, keď je lepšie byť za hviezdu. Každý z nás si môže vybrať pozíciu, v ktorej sa cíti lepšie. *Nezabudnime, že tí, ktorých podceňujeme, môžu vyletieť vysoko (ale aj nemusia) a tí, ktorých považujeme za hviezdy, môžu v dôležitých situáciách pohorieť(ale aj nemusia).

Sme ľudia plní emócií, stresu, napätia, naháňania, ale aj radosti, lásky, porozumenia. Záleží, či sa stretneme trebárs na preplnenej križovatke pred rannou kávou alebo po. Všetko je inak vnímané, keď sme vysmiati a život ide ako po masle, ako keď máme nezmyselný deň, týždeň, rok, obdobie. Dajme si pozor, čo si želáme, za čím ideme, ale aj čomu veríme. On-line svet je plný poloprávd, ktorých účelom nie je vždy podsunúť najlepšie riešenie. Tak isto naši blížni nám môžu podsunúť myšlienku, ktorú nesprávne pochopíme. Samozrejme aj my sami si pokojne ublížime, ak neporozumieme rade, odporúčaniu, oznamu či životnej múdrosti aj toho najmúdrejšieho človeka.

Maličkosti, auto, bývanie, partner, dovolenka, spoločenské postavenie, všetko môže zvonku vyzerať inak ako v skutočnosti je. To platí aj o situácií zvonka, ale aj zvnútra. Pre jedných vyzeráme, že sa nám “darí”, druhí to vidia inak. Lenže nie vždy ide o druhých, skôr ide o nás. Čo v skutočnosti chceme, za čím naberieme odvahu vybrať sa. Pozor, čo si želáme, veríme, môže sa nám to stať a vôbec nemusíme byť šťastní. Možno na začiatku stačí nerobiť unáhlené rozhodnutia, keď prší do topánky, či dať slovo, keď svieti slnko.

Rozhovor

michal_botansky_clanok_blogger

Sedeli sme v reštaurácií na pracovnej schôdzke. Ako vždy sme sa bavili o tom, čo bolo, čo sme vykonali, čo robíme a čo nás čaká. Až po moment, pri ktorom som sa prichytil po polhodinovom monológu, v ktorom som sa snažil objasniť dôvod, prečo je dôležité obklopiť sa ľuďmi a ako s nimi následne pracovať.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí sú na rôznych pracovných pozíciách. Od jedných sa učím, zopár z nich vediem a ten zvyšok je okolo mňa buď pracovne alebo si nemáme čo povedať. Zistil som, že je veľmi dôležité mať okolo seba ľudí z čo najširšieho postavenia. Nakoľko jedny ma učia, s druhými skúšam a sem-tam niekoho učím ja.

Mňa zaujíma vždy prístup, výsledky nemám na prvom mieste. Tým, že pracujem v obchode tak viem, že nie vždy po usilovnej práci prichádzajú aj výsledky. Tak isto viem, že nie všetko v obchode je možné ovplyvniť. Čo ovplyvniť vieme, je náš prístup. Ten je pre mňa všetkým. Keď vidím, že mám niekoho v tíme, kto chce, ale jeho prístup hovorí všetko inak, nielen že ma ide poraziť, k tomu ešte aj strácame čas, výsledky, výhody, prostriedky.

Vedenie ľudí je jedna z najkrajších činností, ktoré niekto vymyslel. Že vraj až dve tretiny ľudí neznesú slobodu a potrebujú autoritu (lídra) (odkaz Tu). Líderstvo má mnoho foriem, mňa oslovila najviac možnosť brať toho druhého ako rovnocenného partnera s tým, že keď sa čokoľvek stane, tak je to moja zodpovednosť a keď sa stane niečo dobre, tak ide na piedestál ten druhý. Prečo to robím? Vraví sa, že úloha lídra nie je byť najlepší predavač, murár, doktor (samozrejme byť aj to). Úloha lídra je vychovávať druhých lídrov a následne s nimi spolupracovať. Len jedna maličkosť, je to beh na dlhé trate. Preto je dôležité pracovať od začiatku s tým druhým. Stane sa, že sa netrafíme a netľapneme si, ale tak isto sa bude stávať, že získame  partnera na celý život.

Jednoduchá úloha

Začiatky sú krásne, no takmer vôbec nie sú obľúbené. Neradi sa meníme a zažívame nové situácie. Máme viac radi svoju bezpečnú zónu, kde to ako-tak poznáme. Vystrkovať rožky môže znamenať aj popálenie, buchnutie, dokonca aj zlomeninu. Už od samotného pohovoru začínam pracovať s uchádzačom. Dostáva prvú úlohu, ktorú má priniesť na najbližšiu pracovnú schôdzku so mnou. Napríklad fotku prednej strany jeho poslednej prečítanej knihy, vytlačenú fotku z dovolenky, recept na koláč, adresu jeho obľúbenej reštaurácie. Nič komplikované, zaťažujúce, čo najviac nepodstatnejšia vec. Úloha testu je úplne jednoduchá, ak niekto nebude robiť malé úlohy, bude mať dosť veľkú ťažkosť robiť tie veľké. Úlohy sme v škole možno nemali radi, lenže vedia odhaliť toho druhého. Tak isto ako vedia odhaliť, vedia pomôcť tomu, kto ich vykonáva. Skúste to, môžete aj doma. Dajte vedieť čo ste si všimli.

Dať vykonať prvé činnosti

Úlohy a pracovná činnosť hneď od prvej chvíle. Či som v práci alebo doma so životným partnerom, chcem, aby sme ťahali za jednu stranu povrazu, iba vtedy máme väčšie šance na úspech. Tak isto potrebujeme zistiť v čom sme v praxi dobrí. Od prvej chvíle dávam úlohy všetkým, aj sebe. Nepodstatné, jednoduché, komplikované, dôsledné. Pri ich vykonávaní idem stranou (samozrejme okrem tých mojich) a pozorujem, ako sa daný človek pasuje s činnosťou. Možno na prvý pohľad nevyzerajú úlohy, že by niečo mali spoločné s tým, čo ideme robiť, lenže ja som filozof amatér a vo všetkom hľadám spojitosti. Vlastne aj múdri ľudia hovoria, že body vieme pospájať, no vždy len spätne (S. Jobs). Rád používam také činnosti, o ktorých ten druhý ani len netuší, ako sa robia. Poviem Vám, čím viac činností budeme pravidelne robiť, tým sa staneme lepšími. K tomu ak pridáme činnosti, v ktorých sa máme prekonať, staneme sa naozaj dobrými. Varovanie, ľudia okolo nás, ktorí budú od nás dostávať úlohy, nás môžu jedného dňa prerásť, preto im vytvárajme priestor a rastime s nimi.

Vytvoriť krízovú situáciu

Keď ideme kúpiť nové auto, tak si mnoho z nás pred kúpou zajednalo skúšobnú jazdu, aby sme zistili, ako sa nám páčia jazdné vlastnosti, ako sa točí volantom, zapínajú smerovky, či ako sa v ňom cítime.  Najjednoduchší spôsob vyskúšania druhého je dostať ho do situácie a pozorovať, ako sa bude správať. Dobré situácie ukážu mnoho, no krízové ešte viac. Veď skúste si na najbližšom rande zamknúť kľúče, dáždnik, ale aj mobil v aute. Meškajte na schôdzku, zabudnite si doma počítač. Kreativite sa medze nekladú. Len pozor, ide o pozorovanie, nie o zhodenie toho druhého. Takže na konci testu treba povedať o čo išlo. Takýto test prezradí naozaj mnoho, často ich vidíme v rôznych zábavných videách na internete. Najradšej mám tie, v ktorých zavesia hada na kabelku mladej žene. Všimnite si takéto videá, hlavne čo robí partner ľudí v “ohrození”. Na druhej strane je nutné podotknúť, že život našťastie už nie je o prežití v ohrození zožratia šablozubého tigra. Ale stále je dobré vedieť, či by ten druhý utiekol alebo vyhrnul rukávy.

Každý z nás je v niečom dobrý, len nie každý zapadne do našej pomyselnej skladačky. Môžeme filozofovať, že keď zapadneme, zmizneme ako známa hra z deväťdesiatych rokov. Lenže zapadnúť môže znamenať aj ťahať za jeden koniec a vybudovať trebárs impérium. Čím ďalej viac som presvedčený, že ak chceme vyhrať v živote, je dôležitá spolupráca. Tak isto som presvedčený, že nie každý z nás môže byť lídrom.

Okolie

Okolie

„Ak sa v tvojom okolí necítiš ako trapko pretože nič nevieš, si v nesprávnom okruhu ľudí. Tí správni ti budú nakopávať zadok a nútiť ťa priamo alebo nepriamo, aby si bol lepší. Ak takéto okolie nemáš, nájdi, vytvor alebo buď sám, len nikdy sa nezakoreň s rovnocennými či o triedu nižšími (snami, víziami, prístupom, pracovným nasadením, otvorenou mysľou a pod.). Týmto žiadneho človeka neznehodnocujem, neponižujem, ale ani nestaviam na pomyselný Olymp,” Tvoj tréner Jožo.

Pamätný odkaz vpísaný v novinách od chlapíka, ktorý ma pomyselne postavil na nohy, vysypal z hlavy všetko, čo tam nemalo byť a zasial všetko to, čo dnes ako-tak trochu viem. Jožo mi zakorenil myšlienku, keď nikto nepôjde s tebou, choď trebárs aj sám, len vždy mier na najvyššie miesta. Buď spadnem a naučím sa alebo sa prekonám a dosiahnem to, čo chcem.

Okolie je nikdy nekončiaca téma u mňa na stole. Ak som na čokoľvek citlivý a mám slabosť, tak je to téma okolia. Na začiatku, v strede, ale aj na konci akéhokoľvek vzťahu, úlohy, práce, myšlienky venujem tejto téme mimoriadnu pozornosť. Nakoľko téma ľudí, ktorí sú okolo nás je dôležitejšie, ako si myslíme.

Ovplyvňuje nás mnoho faktorov. Môžeme sa baviť o snoch, príbehoch, viere, myšlienkach, presvedčení, práci až po okolie. Všetky vymenované a mnoho ďalších nám pekne krásne pomáha alebo odďaľuje od toho, za čím ideme.

Okolie si zo začiatku nevyberáme. Narodíme sa rodičom, ak máme šťastie dostaneme babky, dedkov, súrodencov, ujov, tety, bratrancov, sesternice. Pokračujeme v škôlke, škole až po prácu. Medzitým si nájdeme kamarátov, partnerov, ktorých si už vyberáme. Ľudia okolo nás majú na nás vplyv svojimi názormi, prístupom, príjmami, etikou, spôsobom životom, aký žijú. Vedome a tak isto aj nevedome preberáme od nich návyky, programy správania, životné pohľady.

Buď máme šťastie na okolie a dostaneme sa veľmi rýchlo ku krásam života alebo niekto niekde nám rozkopne pomyselnú škrupinu a  ukáže na ďalšie možnosti. Za seba poviem, že mám sny, s ktorými som sa do teraz v mojom okolí nestretol. Netvrdím, že sú parádne, najlepšie, tvrdím, že sú moje. Tým, že sú moje, dávajú mi pocit a nakopávajú ma k tomu, že chcem niečo dosiahnuť.

Na začiatku som nevedel, ako pracovať s takýmito informáciami, nevedel som ich triediť a taktiež zaradiť. Takže len tak som každému kvákal, čo chcem.  Samozrejme všetci ma vysmiali. Dokonca si mysleli, že sa mám dať liečiť.  Zobralo ma ich správanie. Nerozumel som, prečo mi ubližujú. V skutočnosti som ja ubližoval im.

Lenže pokiaľ som pochopil základné komunikačné programy, moje okolie sa postavilo proti mne, ponižovalo ma, uťahovalo si zo mňa. To ma dostalo do nie prijemných stavov. Prestal som si veriť, mal som depresie, schudol som a moje zdravie nebolo na tom dobre.

Bolo treba urobiť niečo na to, aby som zmenil svoje myslenie, pocity, stavy k lepšiemu. A tak začala moja cesta za iným svetom. Vlastne niečo podobné ako v rozprávkach. Mladý šuhaj sa vybral do sveta s batohom a nadšením, že objaví svet a prinesie domov niečo senzačné.

Vyhlásenia som nerobil, iba som postupne prestal tráviť čas s ľuďmi, kde neprichádzala podpora, ale podkopávanie. “Všetci do jedného musia ísť preč.” Toto bola najdrsnejšia správa, akú som kedy dostal od Joža. Pozor, nikoho nezahadzujem, nezhadzujem. Len prišiel čas nájsť, vytvoriť nové okolie ľudí, ktorí veria v krásu a silu svojich snov. Tí, ktorí im veria, druhých podporujú, nepodkopávajú a keď už nič iné, nechajú ich tak.

„Nikdy nebuď najmúdrejší v miestnosti a ak náhodou, tak hraj hlupáka. Potom sa rýchlo presuň do miestnosti, kde budeš za skutočného hlupáka. Iba tak sa naučíš,” Jožo.  Existuje akási pomôcka, ktorú netreba brať doslovne, možno je dobré o nej vedieť: tridsaťtri percent ľudí z nášho okolia by malo byť od nás vzdialené na kilometre (mysľou, snami, víziami, činnosťami), od nich sa budeme učiť. Tridsaťtri percent ľudí z nášho okolia by malo byť plus-mínus na rovnakom postavení ako sme my, s nimi budeme skúšať. Ten zvyšok by mal byť od nás o čosi pozadu a tých by sme mali viesť.

Okolie je niečo, čo nosíme v kabelke, vo vrecku, v hlave. Sú to ľudia, s ktorými sa stretávame. „Sme priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretávame myšlienkami, príjmami, životom,“ J. Rohn. Ak sme spokojní s našim okruhom ľudí, nemeňme naozaj nič. Ale ak nie, tak si vyhrňme rukávy. Nikoho neurážajme. Nechajme iným ich životy a postupne sa vydajme na našu novú cestu.

Tí, ktorí nás majú radi, pôjdu za nami alebo budú udržiavať kontakt. Ten zvyšok bude ohovárať, zazerať, smiať sa, užívať si život až do dna, kým sa nedozvedia o tom, že sa nám podarilo dostať tam, kam sme chceli. Vtedy nerobme cirkus, nenapínajme svaly, ale s pokorou oslávme náš triumf a poďakujme za všetko dobré a na to zlé zabudnime.

Ak sa nachádzame v okolí, ktoré nám podkopáva nohy, nič si nedokazujme, s pokorou odíďme. Ak sme v okolí, ktoré nepodporuje druhých, tak jednoznačne začnime ihneď. Svet má kritikov už dosť, je na čase, aby sme jeden druhého podporovali viac. Nezabudnime, ak nepodporím ja teba, podľa všetkého teba bude podporovať niekto druhý. To môže stáť mnoho skvelých zážitkov, príhod, skúseností a dokonca aj peňazí. Prosím podporujme, nepodkopávajme. Nikdy nevieme na sto percent o čo ide tomu druhému. Možno naozaj je to blázon, ktorý zmeni svet a aj ten môj, tvoj alebo náš.

Tímovosť

Tímovosť

Ako tak chodím svetom, pozorujem, čítam, všímam si tak trochu aj obkukávam situácie, riešenia, nápady, možnosti. Viem, že nie som dobrý v naozaj mnohých situáciách a na prvý pohľad jednoduché práce pôsobia pre mňa ako raketová veda. Často pôsobím až komicky, keď sa do takýchto úloh dostávam. Lenže poznám jedno tajomstvo.

Jednoducho povedané, mám dve možnosti. Prvá, naučím sa všetko a stane sa zo mňa ja najmúdrejší alebo budem najlepší len v konkrétnych oblastiach a na zvyšok si nájdem ľudí.  Mne sa viac pozdáva možnosť byť obklopený ľuďmi, ktorí sú dobrí v odlišných oblastiach.

Spolupráca je kľúč. Ak nepodporíme jeden druhého, príde niekto iný, kto podporí mňa alebo teba. Inak povedané, ak ja nepodporím Teba, nájde sa niekto ďalší, kto ťa podporí a zoberie pod svoje krídla. To isté platí opačne (nielen v práci, ale aj vo vzťahoch).

Mám rád koláčiky. Ich technologické postupy veľmi nepoznám. S určitosťou viem povedať, ak sa suroviny pri výrobe nezmiešajú v správnom pomere, tak jednoznačne budeme mať na stole nie moc chutný koláčik. S prácou v tíme sme na tom podobne, nestačí len poznať ingrediencie. Ak chceme ísť ďalej, musíme vedieť, aké presné množstvo použiť a tak isto potrebujeme poznať postup. Inak povedané, je nutnosť poznať jednotlivcov v tíme, ako aj celý tím. Tak isto je dôležité vedieť správne s tímom pracovať.

Obklopiť sa ľuďmi
Každý máme okolo seba ľudí, teda pokiaľ nežijeme niekde na opustenom ostrove v jaskyni alebo v inom priestore bez ľudí. Z týchto ľudí, ktorí sú okolo nás, jeden maximálne dvaja sa k nám pridajú. Zvyšok bude z diaľky pozorovať a po čase niekto aj niečo kúpi. Ďalší členovia tímu budú postupne prichádzať akosi sami odniekiaľ zo sveta. Niekedy bude naozaj stačiť ukázať sa na plese, divadle, futbale či sociálnej sieti.

Ukázať, predať víziu
Musíme vedieť, čo chceme, kam ideme. Tí najväčší lídri sú najlepší rozprávači príbehov, predajcovia. Pozor, nepredávajú poistky, byty, krémiky či výživové doplnky (možno tak začínali). Opisujú, predávajú niečo, čo sa nedá chytiť do rúk. Často nikto iný nevidí to, čo oni. Musia prekonať seba, okolie, nájsť cestu. Poukazovať a predávať víziu sú dôležité úlohy lídra. Vlastne stáva sa, že jediné, čo na začiatku majú, je len ich vízia.

Jeden za všetkých a všetci za jedného
Povesti, básne, romány, celovečerné filmy, ale aj rôzne životné príbehy naznačujú, že ak nebudeme ťahať za ten istý koniec, tak sa rozsypeme zvnútra, ale aj zvonka. Nezabudnime, v dobrom aj v zlom. Lebo, keď je dobre, ľahko sa sľubuje, a keď je zle, ľahko sa skáče cez palubu na druhú krajšiu voňavejšiu loď. A ak náhodou máme v tíme nejakého blázna, tak ho podporme zo všetkých síl, môže sa stať, že takýto človek nájde cestu na tom najbláznivejšom mieste.

Dať späť
Tým, že dáme dokopy ľudí, ukážeme im víziu, budeme ich viesť, nie im šéfovať (to je rozdielne), dostaneme sa na miesta, na ktorých sme podľa všetkého nikdy neboli. Tí, ktorí sú už tam, vravia, že dostali viac, ako si vedeli predstaviť. Preto je dôležité dať späť, vychovávať lídrov, tvoriť komunitu, vytvárať prostredie pre ďalších.

Pozor, tím musí byť rešpektovaný a nie manipulovaný (A. Robbins). Človek v tíme je partner,  nie stroj. Práca s tímom je neustála, plná zvratov, emócií, výhier, prehier. Tím je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja. Práca s tímom je jedna z najťažších, najkrajších, ale aj najlepšie platených (nielen peniazmi). Vlastne,  ja sa to raz naučím, mám skvelých trénerov.

Slová, vety a my

michal_botansky_blog_

Pracovná večera s chalanom z tímu: jedol som moju obľúbenú pizzu so špenátom. Kolegovi zazvonil telefón, volala mu snúbenica. Chcela vedieť o koľkej príde domov, nakoľko sa mali  stretnúť s jej rodičmi. Telefonát trval chvíľku. Boli to najhoršie dve minúty pri tej večeri. Chalan sa bavil s jeho snúbenicou štýlom: otravuješ, neznášam ťa a čo ty vlastne chceš.

Hneď po ukončení telefonátu zo mňa vyletela otázka: „Vy sa ľúbite?” Šokoval ma nielen spôsob, ako sa bavil so svojou budúcou manželkou, ale aj tým, čo odpovedal. Chalan si vôbec neuvedomoval, že robí niečo zlé. Vzťah dvoch ľudí podľa mňa má byť o podpore jeden druhého. Nech sa robia akéhokoľvek bláznovstvá. Skutočná láska by nemala byť len o výletoch, darčekoch, ale o podpore toho druhého bez očakávania čohokoľvek späť, samozrejme komunikácia.

Jeden z ľudí, od ktorého sa učím, jednoznačne vyzýva nás všetkých, aby sme sa podporovali, ťahali za jeden povraz, a keď už nič iné nevieme, tak aspoň by sme si nemali zavadzať a robiť si zle. Páči sa mi jeho myšlienka. Aj preto sa snažím podporovať druhých. Za seba poviem, komunikácia s okolím je mimoriadne dôležitá. Stane sa aj mne, že vyšlem nesprávne kódovaný signál, ktorý okolie nepochopí na prvýkrát. Samozrejme po ňom prichádza nie prijemná reakcia späť.

Štve ma, keď sa ľudia medzi sebou doberajú, ponižujú a rozprávajú nepekne. Som presvedčený, že slová majú obrovskú moc. Keď ich vyslovíme nesprávne, tomu druhému môžeme ublížiť, či dokonca niekto vďaka našej humorne myslenej poznámke prestane pokračovať na ceste za svojím snom/cieľom/víziou.

Komunikácia:

Jeden z najznámejších priekopníkov modernej komunikácie bol Dale A. Carnegie, ktorý učil vo svojich kurzoch a prostredníctvom kníh učí aj dnes čitateľov k majstrovstvám komunikačných schopností v práci, medzi priateľmi alebo medzi partermi. Jeho myšlienky sú už niekoľko desaťročí “po záruke”, ale napriek svojmu veku sú ešte naďalej použiteľné aj dnes. Aj preto je možno raz za čas dobré prečítať si jeho tvorbu.
Mám rád, keď sa rozprávame medzi sebou pekne, hodnotíme prácu, nie človeka. Nemyslím zavádzať, skôr hovoriť tak, aby ten druhý čo najlepšie pochopil naše myšlienky, pohľady či nedorozumenia. Nezabudnime naše slová potvrdiť aj rečou nášho tela. Svet nás vníma, pozoruje a niekedy aj počúva. Vedieť dobre komunikovať s vonkajším svetom sa môže rovnať obrovským celoživotným úspechom, ale tak isto aj  sklamaniam. Dobrou správou je, že komunikáciu sa môžeme naučiť v ktoromkoľvek veku.
Nezabudnime na komunikáciu so sebou samým, tá je taktiež dôležitá. Pretože najväčší podporovateľ samého seba som ja, verím, že tam u Vás je to rovnako, taktiež ma podporujete. Žartujem. Verím, že ste svoj najväčší podporovateľ.
Metód, ako na komunikáciu je neskutočné množstvo. Jedna z tých najlepších je byť človekom, aj keď nie je vždy všetko tak, ako má.

Reklama:

To, čo robíme, ale aj hovoríme, vytvára o nás obraz v druhých. Tu si treba jasne povedať, že môžu nastať rôzne nedorozumenia. Nakoľko naše aktivity nemusia dávať okolitému svetu jasný signál o našich činnostiach. Za seba poviem, že využívam všetko, čo mám dostupné. Možností ako ukázať svetu prácu je mnoho. Najjednoduchší spôsob sú sociálne siete a podvedomá reklama. Tie majú obrovsky vplyv na nás. Aj keď nie vždy si to vieme uvedomiť. Podvedomá reklama kombinovaná s usilovnou prácou a skvelou komunikáciou môžu byť prvé dôležité základy našich úspechov. Tým nemyslím len milióny prostriedkov. Úspech znamená pre každého niečo odlišné. Môj veľký vzor vo svete seba-reklamy je Richard Branson. Je to zaujímavý pán, ktorý vyzýva ku konkrétnym činom a aby sme sa nebáli povedať áno, samozrejme vždy, keď je treba (aj keď nie je) postaviť sa dopredu. Čo reklamovať, keď neviem, čo chcem od života dosiahnuť? Seba, svoj prístup. Bavme sa pri prezentovaní seba, buďme jemne vtipní. Nezabudnime dať späť, podporme, prispejme, pokúšajme sa, ale hlavne nájdime si svoju cestu.

Práca:

Či chceme alebo nechceme, každý z nás niečo musí robiť. Alebo ak chceme žať, najskôr musíme siať, ale pred tým by sme mali pripraviť pôdu. Všetko začína myšlienkou, následne je potrebné škrtnúť zápalkou, aby začalo horieť. Prirovnaní je mnoho, ľahko sa o nich píše, trochu ťažšie vykonáva. Urobiť prácu nie je len ísť do práce a krvopotne robiť konkrétne činnosti. Práca má mnoho foriem. Nenechajme sa uniesť okolím, pocitmi či presvedčeniami, ktoré nás môžu zavádzať, čo práca je a čo nie je. Práca vytvára výsledky. Lepšie je pracovať s tímom ako sám. Verme čomu chceme, len si pri tom vyhrňme rukávy. Dajme prednosť dlhodobým projektom. Dajme nabok dovolenky, mnoho bežných vecí, zdravo riskujme a učme sa všetko, čo je možné.  Nie pre prácu, pre uznanie druhých, ale pre seba. Pozor, mnohým ľuďom bude ležať v žalúdku, že pôjdeme von za niečím, čo nevidia druhí. Mnohí nás dajú nabok, vymažú telefónne čísla, prestanú zdraviť, začnú ohovárať. Áno, tieto rany bolia. Lenže nezabudnime, kde sa jedny dvere zatvoria, ďalších päť sa otvorí.

Disciplína:

Robiť progres, postupovať ďalej, urobiť to, prísť aj keď prší, opraviť sa, požiadať o pomoc, hľadať kompromisy, riešenia. Nezabudnime, ľady sa začínajú lámať vtedy, keď robíme činnosti tak ako keby sa na nás celý svet pozeral. Je ľahké povedať áno, potom neprísť. Sľúbiť a nedodržať slovo, zabudnúť. Podľa mňa je disciplína robiť malé, aj nepodstatné veci viac ako dobre. Urobiť prácu, aj keď sa nikto nepozerá. Opakovať kroky, vylepšovať ich. Prísť na čas. Hlavne neprestať.

Kolegu som sa pri večeri ešte spýtal, pre aký dôvod chce vstúpiť do manželstva s niekým,  s kým sa rozpráva ako s nedôležitým človekom v jeho živote. Odpovedi som sa nedočkal, ostalo ticho. Na chvíľu som sa zamyslel. Možno ľudia z mojej minulosti by taktiež vedeli rozprávať o mojich slovách či prístupe k nim. Lenže na druhej strane nebyť lekcií, popálenín, nesprávne povedaných slov, tak možno dnes by som bol na kolegovom mieste ja. Komunikácia, práca, disciplína majú svoje dôležitosti, k tomu, ak ich pekne odprezentujeme, môžeme z pekla vytvoriť raj, ale veď to už dávno všetci vieme.