Keď som písal o romantickej láske články, mali dosť veľké úspechy. Nedostal som síce veľa páči sa mi, ale prišlo množstvo sprav. Písali baby aj a chalani, že sa im páčili myšlienky. Tento krát píšem člnok tiež o láske, ale nie o takej tej romantickej. Teda aspoň nie na prvý pohľad. Ľudia, ku ktorým cítim pocity akejkoľvek lásky o tom vedia. K tomu som už veľký, z hier a odkazov som už vyrástol.
Ak sa mi niečo, niekto páči poviem o tom. Možno sa chvíľu budem cítiť nepríjemne. Vždy lepšie ako o dvadsať rokov sa stretnúť a povedať si niečo v zmysle, júj vtedy som bol do teba.
Pred časom som založil istý koncept, ku ktorému ma dostalo zapozeranie do istej ženy. V tom období, som už bicykloval. Moje predstavy boli také, že by bolo viac ako fajn, ak by dotyčná bola so mnou na tom mieste. Tak vznikol odkaz “ I wish you were here with me”. Želám si aby si tu bola so mnou. Išlo o odkazy na sociálnych sieťach spolu s fotkami, videami nádherných výhľadov. Samozrejme kočka si to ani len nevšimla.
Koncept priniesol rýchlo nečakané úspechy. Začali mi písať ďalší ľudia, že by teda možno nabudúce radi šli na bicykel so mnou. Samozrejme hlásili sa aj baby. Len ta jedna nič. Najskôr ma to dosť štvalo, veď išlo o niekoho kto sa mi páčil-a. O nejaký čas, som na babu úplné zabudol. Koncept však zostal a prináša naďalej fotky a videá miest, ktoré stoja za návštevu. Inšpiruje ďalších k návšteve.
Už minulú sezónu som začal organizovať spoločné výjazdy. Len som urobil dve chybičky krásy. Prvá, že som jazdil v mojom tréningovom tempe. Druha bola, že som o tom malo rozprával. No a tak som sa ocitol na spoločnom výjazde sám.
Tento rok som prehodnotil situáciu, upravil tempo a spôsob prezentácie výjazdov. Začalo diať, že od februára sa ku mne postupne pridávajú chalani, ktorých som do teraz nepoznal. Začalo sa zaujímať o moje udalosti podstatne viac ľudí ako vlani. Len nie vždy aj každému vyhovuje termín. Na jeden výjazd sa dopytuje 20 – 30 ľudí a prídeme 5-6 chalanov.
Je náročné dať dokopy ľudí, v prvom rade každý z nás ma niečo na robote, povinnosti, doma ženu, deti, psa. Potom nie každý zvládne jazdiť konkrétny objem kilometre/prevýšenie. No a potom sú tu tí čo sa boja, že by to nezvládli. Čo je veľká škoda, lebo práve im by sa najviac páčilo.
Pre mňa je cyklistika aktivita pri ktorej si oddýchnem, viem dobre zamakať, spoznávam, snívam. Posúvam ďalej nie len seba, ale aj ostatným miesta, skúsenosti. Vlastne spojil som môj koncept želám si aby si tu bol/bola so mnou a skupinové jazdy. Vznikne nádherný kokteil pre fanúšikov horskej cyklistiky u nás na tribečsku. Kde prechádzame známe, aj menej známe miesta v zaujímavo nakombinovanej trase s partiou.
Mimo skupiny jazdím len s ľuďmi ktorých poznám. Viem čo ma čaká, čo si môžem dovoliť pri nich. Ak náhodou zoberiem zo sebou nováčika mimo skupiny, tak to už je pre mňa veľká vec. Lebo do môjho sveta nepustim len tak kadekoho. Jedno sú fotky, videa a články, ale vidieť to všetko naživo, zacíti emóciu na vlastnej koži. Ešte tu je aj čas, nie každému ho aj dám.
Na druhej strane mám veľmi rád pocit, keď s niekým koho mám rád môžem tráviť čas na bicykli. Ukázať miesta, výhľady, okolie. Tak isto sa mi páči, keď sú úsmevy, zábava, radosť. K horskej cyklistike patria tak trochu aj nadávky, premáhanie, pot, blato a sem tak aj bolesti. či už z náročného terénu, alebo z nekonečných stúpaní.
Horský bicykel, partia, naša príroda je raz do mesiaca naozaj celkom fajn zážitok mimo všetkých tých povinností. Trebárs aj na takých miestach o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Na začiatku bolo pobláznenie do baby, z ktorého vzniklo zaujímavé spojenie bicykla, výhľadov a partie. Aj vďaka ktorému sa dnes pripravujeme na ďalší spoločný výjazd. Láska je krásna, robíme kvôli nej hlúposti, ktoré môžu viesť k neznámym príležitostiam ako je práve tato. Ozaj a čo kočka? Už ani netuším kto to bol.
