Nasledujúcimi slovami podľa všetkého kopnem do mojej tvorby. Myšlienka, ktorá ma zaujala, bola tak silná, že ju chcem poriadne poohýbať, skúsiť sa zamyslieť, neskôr sa k nej vrátiť. Ani nie tak neskôr, ako postupne s ňou pracovať.
Na blogu sa snažím vyhýbať citlivým témam, ktoré by zbytočne rezonovali. Všade naokolo nás je mnoho názorov, myšlienok, právd, pohľadov. Je čoraz náročnejšie rozoznať myšlienku, názor pohľad čo je najsprávnejšie. Snažíme sa vykričať jeden druhému, kto je viac spravodlivejší, múdrejší, zbehnutejší. Už nejde ani tak o výhru, ale skôr a vyhľadávanie slovných súbojov. Myšlienky si vyberáme podľa toho ako sa nám hodia. Následne ich ohýbame. Zneužívame výroky múdrych a slávnych ľudí, často ich vyrezávame z kontextu.
Podľa situácii v ktorých sa nachádzame sa dokážeme v rýchlosti blesku utápať v beznádejach a stane sa že si nahovárame tie najhoršie scenáre. Podľa toho radíme aj druhým. Len vtedy sa v žijeme do roli šéfov, mudrcov a chceme aby nás počúvali.
Je veľmi dôležité niečo o živote vedieť, tak isto mať ako taký rozhľad, mať vlastný názor, poznať svetové strany. Určite je fajn, byť trochu zvedavý, cítiť sa nevedome, nerozumieť všetkému.
Mám taký pocit, čím viac viem, tým to viac ubližuje komunikácií s druhým. Veď schválne, keď sa bavíme s deťmi a dostaneme sa do situácie, že dieťa objaví ako napríklad medzerníkom sa dá pohybovať medzi písmenami v textových správach. Nepovieme, že to už vieme, hráme prekvapených. Nechceme pokaziť radosť, naštrbiť sebavedomie. Možno je fajn používať takéto postupy aj u nás dospelých.
Ono sú to všetko len teórie. Prax je úplné odlišná. Sme bytostí ovládané emóciami, egom, okolnosťami. Nie vždy je ľahké si to uvedomiť. Slová majú veľkú silu, vedia ublížiť ale aj naladiť. Ešte ak na druhej strane rozhovoru máme zraneného jedinca, môžeme narobiť pekné šarapaty. V zápale debát je náročné prihliadať na všetko čo sa deje okolo. Aj najlepšie myslená myšlienka vie uškodiť.
Aj preto myšlienka: „mať názor na všetko”, sa mi javí, čím ďalej ako nebezpečná. Mám rád veľké rozhovory, filozofiu, príbehy, myšlienky mudrcov. No najradšej mám, keď ma slová inšpirujú k ďalším činnom. Neverím, že naše životy sú len o príkazoch, kriku, musíme, mali by sme, žiadalo by, dobre by bolo. Je dôležite mať niekoho kto nás postrčí, podrží, podporí, potiahne. No ešte dôležitejšie, je stať sa takým človekom. Dokázať podporiť hlavne seba. Ten zvyšok sa neskôr pridá, keď uvidí, že to myslíme vážne.
Veľa veci sa mení a nie sú stálych. My sa meníme, každou skúsenosťou. Naše pohľady, vnímania taktiež. Nechcem vedieť všetko a byť majster mudrc, na to mám ešte tak tridsať rokov. Dovtedy sa mám čo učiť, zažívať veď zatiaľ dokopy nič neviem. Aj preto mám názor na všetko, že ani len netuším ako to v skutočnosti celé je.
