Type your search keyword, and press enter

Pači sa mi to

michal_botansky_blogger_paci_sa_mi_to.jpg

O tom, že podpora okolia má neskutočne silný vplyv na to, aby sme sa dostali na miesta, kam chceme, vieme asi všetci. No tak isto, ako má svoju silu, má aj odlišnú stránku, a to je depresia, sklamania, bolesť z nezvládnutých úloh či predstáv okolia. Už mnoho z nás zhaslo skôr, ako sme stihli zažiariť na pomyselnom pódiu úspechu.

Sám som stál pred pódiami, na ktorých som mal časom zažiariť. Okolie ma nabádalo, aby bola väčšia snaha, usilovnejšia práca a o mnoho väčší ťah na bránu. Aspoň tak nejako som vnímal našepkávanie ľudí, ktoré ma pred príležitosti dostali.

Pre nejaký dôvod som neuspel takmer vo všetkom, čoho som sa dotkol. Neviem, či to bola smola, moja nerozvážnosť, nepripravenosť, nezrelosť. Dnes je to minulosť, vďaka ktorej som tu. Ak by ma niekto vrátil do minulosti, asi by bola vykonaná inak. Lenže mám o skúsenosť viac, ako keď som tam pôsobil. Netuším, čo by sa stalo, ak by to bolo inak. Ako sa spätne pozerám, tak mnoho zatvorených dverí prinieslo kľúče k novým iným dverám. Netvrdím, že sú lepšie ako tie, ktoré boli pred tým, lebo nie všetky som stihol  otvoriť.

Páči sa mi myšlienka o vybudovaní takého života, aby som si od neho nemusel brávať dovolenky. Mám rád tvorenie, pohyb, energiu, budovanie a hľadanie možností k tomu, keď je okolo tím ľudí, ktorí ťahá za jednu stranu povrazu, zažívam skvelé pocity.

Jedno z mojich tajomstiev, ktoré používam tam vonku je hľadanie na druhých niečo, čo sa mi páči. Je naozaj neskutočne silné sa baviť o druhých s úprimným obdivom a zdravou zvedavosťou. Naučím sa mnoho a ešte nemusím čítať toľko kníh.

Každý z nás máme názory, pohľady, skúsenosti. No nie vždy sú všetky správne, dôležité či reálne. Aj preto sa obklopujem ľuďmi, na ktorých vidím, že to, čo robia je skutočné. Ak niekoho nevnímam, nemám proti nemu nič, len je možné, že necítim spojitosť v tej danej chvíli.

Ako tak putujem svetom, stretávam rôznych ľudí, niektorí prichádzajú, iní odchádzajú a mám aj takých, ktorí ma poznajú  po mene a trávim s nimi veľa času. Vytváram okolo seba komunitu ľudí, od ktorých sa učím, ktorých učím ja a potom sú tu veľmi podobní ako som ja. Veľmi rád trávim čas s ľuďmi, ktorí podporujú. Nemyslím teraz rozprávanie o tom, ako robím niečo dobre. Už sme veľkí a mali by sme vedieť, čo robíme správne.

Podpora je to, že svojim príbehom, skúsenosťami, pohľadmi inšpirujeme druhých, aby načuchli bližšie k tomu, o čom snívajú. Alebo ukážeme možnosti, o ktorých druhí nevedia. Nemusí to byť iba firma s miliardovými obratmi. Môže to byť čokoľvek, čo nás robí šťastnými, lepšími, šikovnejšími.

Môžeme z mála vytvoriť veľa, tak isto aj nemusíme. Každá jedna výhra, prehra, remíza začína v hlave a až potom na ihrisku. Môžeme sa baviť o akomkoľvek športe, životných situáciách, práci, priateľstvách, manželstvách. Buď sa naučíme žiť z mála a niečo ušetríme alebo sa naučíme tvoriť veľké príležitosti.

Žiadne myslenie nás neposunie vpred, ani vzad. My sa máme prihlásiť alebo rozkopnúť dvere, s úsmevom sa predstaviť. Samozrejme bude potrebné vyhrnúť rukávy a urobiť niekoľko dôležitých nesprávnych rozhodnutí. Pretože práve tie naučia najviac.

Okolie v našich životoch hrá významnú rolu. Podporuje, podceňuje, zrádza, no to isté môžeme robiť aj my opačne. Preto je dôležité sa obklopiť ľuďmi takými, ktorí vedia podporiť nielen, keď je jasná obloha, ale aj keď fúka. Nemusí ich byť kilometrový zástup. Možno dvaja, traja najlepšie z rôznych oblastí. Viac sa naučíme.

Pre každého z nás je na tomto svete miesto. Niektorí z nás sa stanú hviezdy, potom tu budú aj takí, ktorí im budú tlieskať, samozrejme potrební sú zvukári, kulisári, upratovačky, režiséri a mnoho iných. Výber je na každom z nás.

Rozhodnutie ako investícia

Rozhodnutie ako investícia

Investície nie sú pre každého, sú náročné, hrozia straty, obúchané kolená, lakte, ale aj zlomené nohy. Mnoho majstrov hovorí, že najhoršia investícia je tá, ktorú neurobíme. S kamoškou Peťou sme mali konferenčný hovor o našich budúcnostiach. Dostali sme sa k otázkam ako, čo ak bude táto situácia nasledovať ďalej. Čo potom? Zoberieme si úver a stavíme na svoje šialené nápady? Či sa zľakneme a schováme doma pod stôl?

Pokiaľ sme obklopení ľuďmi, ktorí nás ubíjajú alebo sme hlboko ponorený v situáciách, kde sa tvárime, že nemáme na výber, svet sa posúva ďalej aj bez nás. Takéto situácie sú naozaj náročné, berú nám energiu, ale aj chuť ísť ďalej. Žijeme v obrane a nie v útoku, čakáme, že sa nám prihodí niečo nepríjemné. Zrazu ako keby všetko dobré zo sveta zmizlo.

Jeden z chalanov, ktorý mi posúva vedomosti vraví, že ak sa chceme pohnúť z miesta, musíme rozhodnutia urobiť rýchlo. Ževraj to bude bolieť, okolie bude frflať, ale je to jediný efektívny spôsob, ako dosiahnuť zmenu. Taktiež dodáva, že ak naše rozhodnutia budeme odkladať, tak čo sa zmení o mesiac, dva? Vlastne, ako budeme o dvadsať rokov pozerať spätne na tento rok? Nemôžeme chcieť všetko ovládať, musíme jednoducho veriť procesom, ľuďom okolo, sebe aj keď to nebude všetko na sto percent.

Najskúsenejší člen z našej skupiny slová potvrdzuje a nabáda k pohybu, riskovaniu, práci, vytváraniu vzťahov. Nemusíme vedieť všetko, čo bude ďalej. Nejako bude, len sa musíme rozbehnúť. Strach z nepoznaného a prekážky tu budú vždy. Najťažšia skúška príde vtedy, keď si uvedomíme, že sme na najdôležitejšie rozhodnutia v živote sami. Ak ich zvládneme, tak zvyšok bude história. Takže ži a nechaj žiť.

Čas tráviť s ľuďmi, ktorí vedia, je pre mňa jedna z najväčších odmien, ktorú dostávam. Inšpirujú ma. Mám ešte väčšiu chuť tvoriť, hýbať sa. Asi mám šťastie, že okolo mňa sú ľudia, ktorí vedia o mnoho viac ako ja. Sú tu už dlhšie, čerpám od nich mnoho tipov a trikov, no až dnes si uvedomujem silu ich spojenia v myšlienkach, vedomostiach, chuti budovania a hladu po lepšom živote.

Jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré som kedy urobil bolo risknúť všetko na jednu kartu, o ktorej som nevedel vtedy nič. Netušil som, čo ma čaká. Bolo to najbolestivejšie obdobie, keď som vymenil dovolenky, randenia, autá a mnoho iného za počúvanie, vnímanie, chodenia pešo cez zablatené polia, kopu práce a samozrejme veľa pokazeného.

Považujem to rozhodnutie za najlepšiu investíciu mojich čias. Dokonca lepšiu ako odísť na čas do Londýna. Aj keď nebyť Londýna, tak určite neviem po anglicky. Ani by som si nenašiel cestu k foteniu a usilovnej práci. Aj keď základná vojenská služba zanechala vo mne akési základné pracovné návyky.

Je úplne jedno, či máme namierené do ligy majstrov alebo siedmej drevorubačskej. Čo jedno nie je, keď už niekde sme, buďme čo najlepšími. Možno nie každý máme príležitosti slobodne lietať vo výškach, v diaľkach. Máme iné možnosti, ako sa stať najlepší v tom, čo robíme a možno ležia okolo nás.

Najlepšia investícia nie je finančný produkt investičnej spoločnosti, nie je nehnuteľnosť, pôda, kovy, akcie. Najlepšia investícia sú naše rozhodnutia a to, čo robíme. Sú dôležité, podstatné a pomáhajú nám zlepšiť naše životy. Veď vlastne stačí sa rozhodnúť správne iba raz. Tým najlepším rozhodnutiam predchádzajú tie najhoršie. Nebyť nich, tak prídeme o mnohé vedomosti a poznatky. Aj preto naše okolie hrá obrovskú rolu v našich životoch, ale aj rozhodnutiach.

Okolie

Okolie

„Ak sa v tvojom okolí necítiš ako trapko pretože nič nevieš, si v nesprávnom okruhu ľudí. Tí správni ti budú nakopávať zadok a nútiť ťa priamo alebo nepriamo, aby si bol lepší. Ak takéto okolie nemáš, nájdi, vytvor alebo buď sám, len nikdy sa nezakoreň s rovnocennými či o triedu nižšími (snami, víziami, prístupom, pracovným nasadením, otvorenou mysľou a pod.). Týmto žiadneho človeka neznehodnocujem, neponižujem, ale ani nestaviam na pomyselný Olymp,” Tvoj tréner Jožo.

Pamätný odkaz vpísaný v novinách od chlapíka, ktorý ma pomyselne postavil na nohy, vysypal z hlavy všetko, čo tam nemalo byť a zasial všetko to, čo dnes ako-tak trochu viem. Jožo mi zakorenil myšlienku, keď nikto nepôjde s tebou, choď trebárs aj sám, len vždy mier na najvyššie miesta. Buď spadnem a naučím sa alebo sa prekonám a dosiahnem to, čo chcem.

Okolie je nikdy nekončiaca téma u mňa na stole. Ak som na čokoľvek citlivý a mám slabosť, tak je to téma okolia. Na začiatku, v strede, ale aj na konci akéhokoľvek vzťahu, úlohy, práce, myšlienky venujem tejto téme mimoriadnu pozornosť. Nakoľko téma ľudí, ktorí sú okolo nás je dôležitejšie, ako si myslíme.

Ovplyvňuje nás mnoho faktorov. Môžeme sa baviť o snoch, príbehoch, viere, myšlienkach, presvedčení, práci až po okolie. Všetky vymenované a mnoho ďalších nám pekne krásne pomáha alebo odďaľuje od toho, za čím ideme.

Okolie si zo začiatku nevyberáme. Narodíme sa rodičom, ak máme šťastie dostaneme babky, dedkov, súrodencov, ujov, tety, bratrancov, sesternice. Pokračujeme v škôlke, škole až po prácu. Medzitým si nájdeme kamarátov, partnerov, ktorých si už vyberáme. Ľudia okolo nás majú na nás vplyv svojimi názormi, prístupom, príjmami, etikou, spôsobom životom, aký žijú. Vedome a tak isto aj nevedome preberáme od nich návyky, programy správania, životné pohľady.

Buď máme šťastie na okolie a dostaneme sa veľmi rýchlo ku krásam života alebo niekto niekde nám rozkopne pomyselnú škrupinu a  ukáže na ďalšie možnosti. Za seba poviem, že mám sny, s ktorými som sa do teraz v mojom okolí nestretol. Netvrdím, že sú parádne, najlepšie, tvrdím, že sú moje. Tým, že sú moje, dávajú mi pocit a nakopávajú ma k tomu, že chcem niečo dosiahnuť.

Na začiatku som nevedel, ako pracovať s takýmito informáciami, nevedel som ich triediť a taktiež zaradiť. Takže len tak som každému kvákal, čo chcem.  Samozrejme všetci ma vysmiali. Dokonca si mysleli, že sa mám dať liečiť.  Zobralo ma ich správanie. Nerozumel som, prečo mi ubližujú. V skutočnosti som ja ubližoval im.

Lenže pokiaľ som pochopil základné komunikačné programy, moje okolie sa postavilo proti mne, ponižovalo ma, uťahovalo si zo mňa. To ma dostalo do nie prijemných stavov. Prestal som si veriť, mal som depresie, schudol som a moje zdravie nebolo na tom dobre.

Bolo treba urobiť niečo na to, aby som zmenil svoje myslenie, pocity, stavy k lepšiemu. A tak začala moja cesta za iným svetom. Vlastne niečo podobné ako v rozprávkach. Mladý šuhaj sa vybral do sveta s batohom a nadšením, že objaví svet a prinesie domov niečo senzačné.

Vyhlásenia som nerobil, iba som postupne prestal tráviť čas s ľuďmi, kde neprichádzala podpora, ale podkopávanie. “Všetci do jedného musia ísť preč.” Toto bola najdrsnejšia správa, akú som kedy dostal od Joža. Pozor, nikoho nezahadzujem, nezhadzujem. Len prišiel čas nájsť, vytvoriť nové okolie ľudí, ktorí veria v krásu a silu svojich snov. Tí, ktorí im veria, druhých podporujú, nepodkopávajú a keď už nič iné, nechajú ich tak.

„Nikdy nebuď najmúdrejší v miestnosti a ak náhodou, tak hraj hlupáka. Potom sa rýchlo presuň do miestnosti, kde budeš za skutočného hlupáka. Iba tak sa naučíš,” Jožo.  Existuje akási pomôcka, ktorú netreba brať doslovne, možno je dobré o nej vedieť: tridsaťtri percent ľudí z nášho okolia by malo byť od nás vzdialené na kilometre (mysľou, snami, víziami, činnosťami), od nich sa budeme učiť. Tridsaťtri percent ľudí z nášho okolia by malo byť plus-mínus na rovnakom postavení ako sme my, s nimi budeme skúšať. Ten zvyšok by mal byť od nás o čosi pozadu a tých by sme mali viesť.

Okolie je niečo, čo nosíme v kabelke, vo vrecku, v hlave. Sú to ľudia, s ktorými sa stretávame. „Sme priemerom piatich ľudí, s ktorými sa stretávame myšlienkami, príjmami, životom,“ J. Rohn. Ak sme spokojní s našim okruhom ľudí, nemeňme naozaj nič. Ale ak nie, tak si vyhrňme rukávy. Nikoho neurážajme. Nechajme iným ich životy a postupne sa vydajme na našu novú cestu.

Tí, ktorí nás majú radi, pôjdu za nami alebo budú udržiavať kontakt. Ten zvyšok bude ohovárať, zazerať, smiať sa, užívať si život až do dna, kým sa nedozvedia o tom, že sa nám podarilo dostať tam, kam sme chceli. Vtedy nerobme cirkus, nenapínajme svaly, ale s pokorou oslávme náš triumf a poďakujme za všetko dobré a na to zlé zabudnime.

Ak sa nachádzame v okolí, ktoré nám podkopáva nohy, nič si nedokazujme, s pokorou odíďme. Ak sme v okolí, ktoré nepodporuje druhých, tak jednoznačne začnime ihneď. Svet má kritikov už dosť, je na čase, aby sme jeden druhého podporovali viac. Nezabudnime, ak nepodporím ja teba, podľa všetkého teba bude podporovať niekto druhý. To môže stáť mnoho skvelých zážitkov, príhod, skúseností a dokonca aj peňazí. Prosím podporujme, nepodkopávajme. Nikdy nevieme na sto percent o čo ide tomu druhému. Možno naozaj je to blázon, ktorý zmeni svet a aj ten môj, tvoj alebo náš.

O akváriu

michal_botansky_shark_blogger
O akváriu

Žralok v akváriu narastie do veľkosti akvária a v mori do veľkosti mora. Malí ľudia nám nikdy nedovolia narásť, veľkí nás k tomu budú vyzývať. To si všimneme  až vtedy, ak zmeníme naše okolie. Motivačno-inšpiračných článkov som už napísal niekoľko, lenže niektoré ma prenasledujú od začiatku tvorenia. Ten nasledujúci je opäť inšpirovaný skutočným príbehom. Preto budem písať vo všeobecnosti. Takže na začiatku si vyjasnime, článok nie je o Tebe milý čitateľ.

Pred pár dňami na tímovej porade som kričal, pretože na druhej strane stola sedel niekto, kto namiesto parádneho pracovného prístupu a snahy hýril výhovorkami. Neznášam výhovorky. Rozumiem, že každý z nás má obdobia, keď naozaj veci nejdú smerom, ktorým si myslíme, že potrebujeme, aby išli. Nekričal som na človeka, ale na jeho prácu, nakoľko nebola žiadna. Kričal som na jeho výhovorky, na jeho myšlienky, na jeho prístup. Niekoľkokrát sme individuálne spolu rozoberali všetky maličkosti, ktoré brzdia. Dal mi slovo, že spraví všetko preto, aby pracovné veci fungovali tak, ako majú.

Takmer okamžite zo mňa vyletelo, že som na milión percent presvedčený, že tam, kde je, preto lebo ľudia v jeho okolí mu podsúvajú polená pod nohy. Robili to tak dobre, že on sa zľakol pre istotu aj pokúsiť sa čokoľvek vytvoriť. Som naštvaný, že mladý ambiciózny človek sa priamo pod mojim nosom vzdáva svojich snov a vízií. Pretože jedna či dve životné situácie idú odlišným smerom, ako sú jeho pôvodné predstavy. Nenašiel silu, vôľu a ani motív ich zmeniť. 

Zbabelci sa vzdajú, tí druhí spravia pokus navyše. Netvrdím, že do konca života sa máme pokúšať ukecať toho druhého, aby sa správal ku nám dobre. Ak je na nás páchané násilie, tak sa jednoznačne musíme brániť, tak isto krivda. Píšem o pokusoch ísť za snami, víziami, cieľmi, dosiahnuť lepší život a byť skutočne šťastný.

Práve cieľ byť šťastný má neskutočne veľa spoločného s robením toho, čo nás naozaj baví. Ak nás napĺňa práca za lisom vo fabrike a pracovať na štyri zmeny, alebo v noci zachraňovať ľudí, fajn, je to super. Plne rešpektujem každého, kto je skutočne šťastný, podporuje druhých, a tak isto sa teší zo svojho, ako aj z úspechu druhých, nech robia čokoľvek.

Práve ľudia v našom okolí majú obrovskú váhu na naše rozhodnutia, ale aj činy. Chcú nám dobre, aby sme sa nezranili, nepopálili. Lenže na druhej strane práve takéto okolie nás drží v úzadí. 

Keď som vstupoval do sveta biznisu, dostal som sa najskôr k priamemu predaju. Doma ma všetci vysmiali. Páčili sa mi ľudia, systém, produkty a naozaj som mal z celej firmy dobrý pocit. Pani, ktorá ma laborovala to mala so mnou ťažké, nakoľko som nechápal naozaj ničomu. Nevedel som, čo ďalej, dostal som sa medzi seba a ľudí z môjho okolia. Až v jeden deň, keď sme s kamošom boli chytať ryby, mi v rozhovore povedal vetičku, ktorá mi zmenila život: „Neviem, či je to dobrá alebo zlá príležitosť pre teba, ale keď to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto ďalší.” Mal neskutočnú pravdu, daná príležitosť nebola ani zlá, ani dobrá, ale dostala ma do sveta vzdelávania, akéhosi rastu, zmeny a nenechala nič v mojom živote tak, ako bolo pred tým. 

Začal som sa stretávať s ľuďmi, ktorí žili úplne inak, ako som bol dovtedy naučený. Samozrejme najskôr som doma všetkým vysvetlil, ako im hrabe, že žijú taký život, ako žili. A až potom, keď som sa poriadne popálil, som pochopil vetičku ži a nechaj žiť v praxi. Je to akýsi prirodzený postup. Ľudia okolo majú obrovský vplyv na nás a naše rozhodnutia. Dnes je mimoriadne ľahké rozhodnúť sa k čomukoľvek. Táto doba je najlepšia na voľnosť, veľkosť a neobmedzenosť našich snov. Samozrejme treba preto aj niečo spraviť. 

Skontaktovať sa s niekým, kto by nám mohol ukázať, poradiť podporiť je jednoduchšie, ako si myslíme. Robiť bezplatne pre takýchto ľudí je najúčinnejší spôsob, ako získať nové poznatky, skúsenosti. „Ahoj, počuj, s čím treba pomôcť?“ „Ahoj počuj, toto ma napadlo, mohlo by to fungovať.“ „Ahoj, treba skartovať, zametať podlahu, či navariť kávu?“ Čokoľvek, jednoducho my máme v rukách naše budúcnosti. Viac, ako si myslíme. Rozumiem, že nie každý  z nás ich dokáže rozoznať,  lenže na druhej strane akási vyššia sila (každý podľa toho, v čo verí) nás nejako nenápadne k tým príležitostiam dotlačí. 

Ja som stavil na spoluprácu s ľuďmi, ktorí svoje sny majú splnené a plnia si ďalšie. Sú to v mojich očiach machri, od ktorých sa učím, inšpirujem, či obkukávam mnohé konkrétne prístupy, činy, ale aj myšlienky. Som presvedčený, že okolie, v ktorom sa pohybujeme má na nás, ale aj pre nás obrovskú moc. Tak isto viem o tom, že mnohí ľudia nepatria do môjho života a tak isto si mnohých nepúšťam k sebe, nie preto, že sú zlí ľudia, ale preto, že ich prístup a smerovanie nemá nič spoločné so mnou a ani s mojimi snami (funguje to aj opačne). Nerád ubližujem druhým a ak nejdeme rovnakým smerom, tak je iba otázkou času, keď sa puto medzi nami pretrhne. Rovnakým smerom znamená, že ideme každý za svojimi snami, len možno s odlišným nástrojom. 

Nasledujúcimi slovami som chcel dať najavo, že naše úspechy, rozhodnutia, odvaha je ovplyvňovaná aj veľkosťou nášho okolia. To znamená, ak ľudia okolo nás lietajú v oblakoch, podľa všetkého budeme v oblakoch lietať aj my (obrazne napísané). Ale ak sa budú hrabať v zemi a špine, je dosť možné, že tam skončíme aj my. 

Prosím, dajme si pozor, koho si púšťame do nášho okolia. Nie každý má záujem, aby sme čokoľvek dosiahli. Mnohí nás majú radi len dovtedy, pokiaľ sme medzi nimi. Akonáhle vystrčíme rožky, máme trochu širšie lakte, ukážeme lídrovské vlastnosti a náhodou aj dosiahneme svoje sny, vízie alebo ciele, je možné, že nás zablokujú a to nielen na modrej sociálnej sieti. Nezabudnime: veľkí ľudia podporujú, malí hľadajú, prečo sa to nedá alebo naše chyby, aby nám pomohli. Otázka je, či je takáto pomoc pre nás naozaj pomocou.

Čo je za tým.

Čo je za tým

Často dostávam otázku k mojim snom, cieľom, víziám. Stretávam sa pri tom s ohováraním, výsmechom, konštatovaním ako mi všetko trvá dlho, alebo som sa načisto zbláznil. Nehnevám sa na nikoho, tiež som sa pozeral podobne na rôzne životné situácie pred rokmi. Na druhej strane ma štve, ako namiesto podpory dostávame rôzne prekážky aj od ľudí, ktorí chcú našu lásku, čas, pozornosť  či partnerstvo v biznise.

Nevolám ľudí na kávu, na večeru a už vonkoncom s nimi netrávim žiaden čas, ak necítim od nich jednoznačnú podporu. Veď negativity i kritikov je všade naokolo dosť. Rozumiem, že to, čo vidím ja, druhý vidí úplne inak. Nemusí poznať všetky detaily, postupy, skutočnosti. K tomu vonkajšia situácia nemusí zo začiatku napovedať, že my sme tí, ktorí uspejú. Tak, ak chceme zistiť, kto skutočne stojí za nami, vykročme sa svojimi snami, dajme na pár rokov dobrý život na stranu, jazdime na starom aute, pracujme dlho do noci, alebo niečo pokašlime.

“Zvedavosť, hľadajme, čo je za tým a nikdy si nenechajme kradnúť sny. Malí ľudia nám vždy budú kradnúť sny, veľkí vždy podporia.” Jedna z myšlienok, ktorú som dostal od človeka, od ktorého sa učím ja. Nikdy nevieme, čo sa skrýva za tým správaním, myšlienkou, snom, či nepríjemným pohľadom. Aj preto je lepšie zistiť, o čo ide, ako rýchlo usúdiť podľa seba.

O tom, ako nás ovplyvňujú ľudia v našom okolí, je napísaných mnoho kníh. Je viac ako isté, že ak si berieme rady od ľudí, máme veľkú šancu skončiť ako tí, čo nám tie rady dávajú. Na druhej strane, učiť sa od druhých, môže neskutočne zlepšiť naše životy. Vyberáme si väčšinou my, koho myšlienky si pustíme do hlavy. Jeden z overených spôsobov, ako sa učiť od druhých, je osloviť niekoho, kto už dosiahol to, čo približne chceme my alebo tým prechádza. Oslovme takéhoto človeka a pracujme pre neho trebárs aj bezplatne. Za dobre odvedenú prácu dostaneme skúsenosti, spoznáme ďalších ľudí a to môže byť hodnotnejšie ako tisícka mesačne.

Tak, ak nás dnes okolie nepodporuje , ako si predstavujeme,nevidí, kam smerujeme. Je to úplne v poriadku. Vďaka tomu musíme vyvinúť väčšie úsilie, nájsť nové cesty, aby sme uspeli. Nevysvetľujme, neobhajujme sa, dajme ľuďom čas a priestor. Len prosím neprestávajme hovoriť, ukazovať, žiť a hlavne robiť to, čo naozaj chceme. Všetkých tých správnych ľudí stretneme aj tak po ceste, no a možno sa tým správnym človekom staneme práve my.