michal_botansky_blogger_paci_sa_mi_to.jpg

O tom, že podpora okolia má neskutočne silný vplyv na to, aby sme sa dostali na miesta, kam chceme, vieme asi všetci. No tak isto, ako má svoju silu, má aj odlišnú stránku, a to je depresia, sklamania, bolesť z nezvládnutých úloh či predstáv okolia. Už mnoho z nás zhaslo skôr, ako sme stihli zažiariť na pomyselnom pódiu úspechu.

Sám som stál pred pódiami, na ktorých som mal časom zažiariť. Okolie ma nabádalo, aby bola väčšia snaha, usilovnejšia práca a o mnoho väčší ťah na bránu. Aspoň tak nejako som vnímal našepkávanie ľudí, ktoré ma pred príležitosti dostali.

Pre nejaký dôvod som neuspel takmer vo všetkom, čoho som sa dotkol. Neviem, či to bola smola, moja nerozvážnosť, nepripravenosť, nezrelosť. Dnes je to minulosť, vďaka ktorej som tu. Ak by ma niekto vrátil do minulosti, asi by bola vykonaná inak. Lenže mám o skúsenosť viac, ako keď som tam pôsobil. Netuším, čo by sa stalo, ak by to bolo inak. Ako sa spätne pozerám, tak mnoho zatvorených dverí prinieslo kľúče k novým iným dverám. Netvrdím, že sú lepšie ako tie, ktoré boli pred tým, lebo nie všetky som stihol  otvoriť.

Páči sa mi myšlienka o vybudovaní takého života, aby som si od neho nemusel brávať dovolenky. Mám rád tvorenie, pohyb, energiu, budovanie a hľadanie možností k tomu, keď je okolo tím ľudí, ktorí ťahá za jednu stranu povrazu, zažívam skvelé pocity.

Jedno z mojich tajomstiev, ktoré používam tam vonku je hľadanie na druhých niečo, čo sa mi páči. Je naozaj neskutočne silné sa baviť o druhých s úprimným obdivom a zdravou zvedavosťou. Naučím sa mnoho a ešte nemusím čítať toľko kníh.

Každý z nás máme názory, pohľady, skúsenosti. No nie vždy sú všetky správne, dôležité či reálne. Aj preto sa obklopujem ľuďmi, na ktorých vidím, že to, čo robia je skutočné. Ak niekoho nevnímam, nemám proti nemu nič, len je možné, že necítim spojitosť v tej danej chvíli.

Ako tak putujem svetom, stretávam rôznych ľudí, niektorí prichádzajú, iní odchádzajú a mám aj takých, ktorí ma poznajú  po mene a trávim s nimi veľa času. Vytváram okolo seba komunitu ľudí, od ktorých sa učím, ktorých učím ja a potom sú tu veľmi podobní ako som ja. Veľmi rád trávim čas s ľuďmi, ktorí podporujú. Nemyslím teraz rozprávanie o tom, ako robím niečo dobre. Už sme veľkí a mali by sme vedieť, čo robíme správne.

Podpora je to, že svojim príbehom, skúsenosťami, pohľadmi inšpirujeme druhých, aby načuchli bližšie k tomu, o čom snívajú. Alebo ukážeme možnosti, o ktorých druhí nevedia. Nemusí to byť iba firma s miliardovými obratmi. Môže to byť čokoľvek, čo nás robí šťastnými, lepšími, šikovnejšími.

Môžeme z mála vytvoriť veľa, tak isto aj nemusíme. Každá jedna výhra, prehra, remíza začína v hlave a až potom na ihrisku. Môžeme sa baviť o akomkoľvek športe, životných situáciách, práci, priateľstvách, manželstvách. Buď sa naučíme žiť z mála a niečo ušetríme alebo sa naučíme tvoriť veľké príležitosti.

Žiadne myslenie nás neposunie vpred, ani vzad. My sa máme prihlásiť alebo rozkopnúť dvere, s úsmevom sa predstaviť. Samozrejme bude potrebné vyhrnúť rukávy a urobiť niekoľko dôležitých nesprávnych rozhodnutí. Pretože práve tie naučia najviac.

Okolie v našich životoch hrá významnú rolu. Podporuje, podceňuje, zrádza, no to isté môžeme robiť aj my opačne. Preto je dôležité sa obklopiť ľuďmi takými, ktorí vedia podporiť nielen, keď je jasná obloha, ale aj keď fúka. Nemusí ich byť kilometrový zástup. Možno dvaja, traja najlepšie z rôznych oblastí. Viac sa naučíme.

Pre každého z nás je na tomto svete miesto. Niektorí z nás sa stanú hviezdy, potom tu budú aj takí, ktorí im budú tlieskať, samozrejme potrební sú zvukári, kulisári, upratovačky, režiséri a mnoho iných. Výber je na každom z nás.