Type your search keyword, and press enter

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

Mladý pánko, mladí ľudia a dospeláci

 

„Dobrý deň, mladý pánko, neviete koľko je prosím vás pekne hodín? A viete mi dať drobné, celý deň som nič nejedol ani nefajčil.” Niekedy sa zľutujeme, siahneme do vrecka po drobných, aby sme sa čo najrýchlejšie zbavili mladého pánka a ďalej sa vrátili do svojho sveta.

Ak chceme kamoša, máme si kúpiť psa, máme veriť sebe, život je príliš krátky, všetci raz zomrieme, žiadne istoty nie sú. Rozširujeme motivačné citáty, radíme druhým ľudom, ako keby sme poznali všetku múdrosť sveta.  Áno, motivačné citáty nám prinesú veľa pozornosti na sociálnych sieťach, ale čo s nimi keď sme na preplnenej križovatke a kričíme po sebe?

Pozrime sa na to takto, mnoho ľudí rozpráva o zmene, aby sme netrčali na jednom mieste, pohli sa ďalej a keď sa pozrieme na nich, tak oni sami takmer nič nemenia. Schovávajú sa za dobré auta, pekné šaty, zvyčajne sú ich životy viac utrápené ako veselé. Majú všetko naplánované alebo používajú čarovnú formulku veď nejako bolo, nejako bude.

Žiadne sťažovanie, no je viac ako dobré si povedať, že kde presne sme, aby sme sa mohli pohnúť ďalej. Píše sa ľahko o tom, že mnoho našich kamarátov, členov rodiny, dokonca šéfovcov nás brzdí alebo ukazuje nesprávny smer. Nie neobviňujme ich, to my sme im naleteli, pretože sme potrebovali niekoho, o koho sme sa  potrebovali oprieť, lebo sme to vtedy nedokázali sami.

Dnes tam vonku je milión príležitostí na vzdelávanie, ďalší milión príležitostí na vytváranie a ešte zostali nejaké príležitosti aj na pokašľanie. Vždy sa nám robí akákoľvek činnosť ľahšie vtedy, keď nám niekto z nášho okolia uverí. Na druhej strane je ťažké uveriť človeku, ktorý si povie, že ide zmeniť svet, ale jeho výsledky nie a nie prísť. Preto častejšie takýchto ľudí opúšťame, pridáme sa k nim až keď uspejú, teda ak vôbec uspejú.

Lenže možno to celé je niekde inak. Už cele stáročia sa my dospeláci sťažujeme na vyrastajúcu mládež. Často práve my dospelí môžeme za to, ako sa správajú mladé generácie. Áno, tam vonku je vražedné tempo, preto radšej dáme pár centov mladému pánkovi, aby sme sa ho zbavili, no niečo podobné robíme svojim deťom. Dostavajú od nás rôzne pútače pozornosti a nezáujem. Čo keby sme najbližšie darovali svojím deťom farbičky, knihu, foťák, tablet, či iné výdobytky dnešnej doby zo slovami: „S týmto môžeš zmeniť svet k lepšiemu. Už teraz sa teším na to, čo vytvoríš.”

Predsa, čo je lepšie ako úprimný záujem a podpora od milovaného človeka? Jasné, nie vždy sa všetko podarí na prvýkrát, ale kto tvrdí, že na prvý pokus to musí vyjsť. Zlyhania sú súčasťou našich ciest. Predsa, aj pred oltárom si sľubujeme v dobrom aj v zlom.

Podpora mladých ľudí od nás dospelých dnes svetu naozaj chýba. Rešpekt iných generácií sa taktiež viac nenosí ako nosí. My sme tí, čo tvoria dobu, trendy, vylepšenia, či život. Podporme ľudí, na ktorých nám záleží, aby zmenili tento svet na lepšie miesto, lebo oni majú v rukách už aj naše životy.

Futbal a ja.

Futbal a ja

Predstava sadnúť si pred televíziu a pozerať akékoľvek športové podujatie, je pre mňa hrôzostrašná. Mnoho mojich kamošov je športovo založená. Dokonca aj moji obchodní partneri sú fanúšikovia športu. Často sa stávalo, že som im nerozumel, keď sa rozprávali na športové témy.

V múdrych knihách sa píše, že jediná istota v našich životoch je zmena. Tak sa udialo aj v tom  mojom živote. Do môjho života vstúpil futbal. Teda, začal som spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú futbalom, hrali futbal, fandia futbalu, a zrazu bol futbal všade.

Moje prvé pokusy boli zábavné, keď som sa na futbalovom stretnutí, spýtal, akej farbe dresov fandíme. Áno, myslíte si správne, chalani mali zo mňa radosť. Ďalšie pokusy boli priaznivejšie, hrala naša reprezentácia (foto). Trvalo to takmer dva roky a vstúpil som oficiálne do prvej ligy slovenského futbalu, zatiaľ len ako fanúšik. Samozrejme, podmienka bola, koláčiky.

Atmosféra, životný štýl, spoločnosť, spoznávanie nových ľudí, nové zážitky, to všetko som si našiel na futbalových zápasoch. Stáva sa zo mňa fanúšik futbalu. Futbal je obrovská škola, psychológia, motivácia, drina, pokusy, premené šance, nespravodlivosť, fair play, či – nikdy nepodceňujme súpera, je úplne jedno, na ktorom mieste tabuľky sa nachádza.

Je o mne známe, že nič nerobím len tak bezdôvodne. Začínam byť presvedčený, že s futbalom ide ruka v ruke mnoho biznis príležitostí, ktoré vedia zlepšiť životy mnohým z nás. Biznis je pre mňa všetko, čo produkuje hodnotu, z ktorej máme my ľudia úžitok, vedľajší prvok biznisu je príjem teda materiálne zabezpečenie a lepší život. To je moja definícia biznisu.

Vážim si ľudí, ktorý majú svoje sny a napredujú za nimi. Som obklopený takýmito ľuďmi, ukazujú mi ako sa oni dostali k svojim cieľom, posúvajú mi príležitosti a ak niečo, stoja za mnou. Futbal je obľúbený šport takmer všade vo svete. Doma pred televíziou si môžeme pozrieť zápas, no zažiť  na štadióne atmosféru, je nádherný zážitok.

Futbal nás ako fanúšikov učí ako ovládať svoje emócie, pozerať sa na situáciu objektívne, rešpektovať súpera, snívať, podporovať aj  vtedy, keď sa nedarí. Pravidlá biznisu a futbalu sú v mnohých prípadoch podobné. A tak sa zrodil môj najbláznivejší sen, vlastniť prvoligový futbalový klub, ale o tom už niekedy nabudúce..

Skutočný príbeh “Lavička”

Michal Boťanský Banská Štiavnica "Lavička"

Sedeli na lavičke a pozorovali hviezdy nad mestom. To miesto je úžasné, skvelý výhľad, taktiež aj trochu súkromia. Ona bola úžasná, usmievala sa, mala milión otázok. On hm, bol chlap. Po hodine užívania výhľadov, kecania, spoločných úsmevov, prišiel na miesto ďalší pár. On sa ich spýtal, či chcú mať lavičku pre seba. Odpovedali: “Ak by to bolo možné tak ano.” Uvolnili im miesto, nastalo ticho. Šli nočným mestom. On sa usmieval, ona naberala odvahu opýtať sa. Na dolnej ružovej už nevydržala: “prečo sme im uvolnili miesto?” Z neho vyžaroval pokoj, tak aj odpovedal: “ak sa máme v živote dobre a môžeme pomôcť iným, tak je to naša povinosť, pomôcť.” V ten večer ho chytila za ruku a nechali sa unášať tým najromantickejšim mestom.

Nevieme, kto z nás je budúca hviezda.

foto: MichalBoťanský.com
foto: MichalBoťanský.com

Poznáš to, niekomu sa začína dariť, v tom momente začíname toho človeka považovať za hviezdu. Predpovedáme mu skvelú budúcnosť, venujeme mu čas, pozornosť a uznanie. Tých menej úspešných hneď odsúdime, po prípade si z nich uťahujeme.

Nepodceňujme ľudí, lebo nikdy nevieme, ktorý posledný kúsok skladačky im chyba.

Často stáva, to že takéto hviezdy veľmi rýchlo vyhoria. Či je to tlakom okolia, alebo aj iných okolnosti. Opúšťajú to čo začali, vracajú sa do úzadia. Zatiaľ čo tí menej úspešný pokračujú ďalej.

 Sme ovplyvnení ľuďmi, ktorí sú okolo nás, či už o tom vieme, alebo nie.

Mnoho z nás je na začiatku nadšených novou myšlienkou. Cítime vzrušenie, vyhŕňame si rukávy a dávame sa do práce. Stáva sa, že očakávané výsledky sa nedostavia hneď na začiatku. Dostávame sa pod tlak okolností. Pri prvých prekážkach sa vzdávame.

Šport je skvelý učiteľ na trpezlivosť, výdrž a samozrejme ukazuje ako je potrebné veľa trénovať.

Podnikanie, vzťahy, cesta za cieľmi, ale aj snami majú toho mnoho spoločného. Správne otázky, veľa trpezlivosti a samozrejme mnoho práce. Nikdy nebude nič na 100% dobre, ani pripravené. Vždy tu budú ľudia, ktorí sa budú javiť ako hviezdy, budú tu aj takí čo to nevzdajú.

Nikdy nevieme, kto z nás je budúca hviezda.

Ľudia nás na začiatku zvyčajne podceňujú. Ak odvrátime zrak, od toho dobrého, vyhrá horšie. Zabudnime na všetkých, ktorí sa nám budú smiať. Tak čí tak sa nám budú smiať, lebo robíme niečo iné ako ostatní, alebo o 20 rokov, že sme to nespravili.

Dávajme si pozor ako sa správame k čudákom, lebo jedného dna je dosť možné, že pre nich budeme pracovať.