michal_botansky_batoh_cesta_bloger_članok.jpeg

Každý z nás si zo sebou ťahá batoh niečoho. Je to aký si pomyslený batoh do ktorého dávame spomienky, zážitky, ľudí na ktorých nám záleží, ale tak isto aj situácie na ktoré by sme najradšej zabudli. Čim viac sa pohybujeme životom, tým viac nás takéto batohy ťažia. Veď schválne, ako často spomíname na minulosť? Alebo fňukáme nad niečím s čím si nevieme dať rady.

Je nad slnko jasné, že všetci niečo riešime. Máme situácie, ktoré nejako nevieme prekonať, obísť, preskočiť, alebo na ne zabudnúť. Pohybovať sa svetom s takýmto nákladom nemusí byť najjednoduchšie. K tomu ak je toho veľa, zvyčajne to vyústi do zdravotných ťažkostí, izolácií od sveta a v niektorých prípadoch aj do tých najhorších života končiacich scenárov.

Rozhodnutia, ktoré robíme nám prinášajú rôzne životné príbehy, výsledky, radosti, sklamania, vhupnutia do slepých uličiek, pomyslené vytúžené víťazné umiestenia. Rozhodnutia robíme každý deň, či ide o malé na prvý pohľad bezvýznamné, alebo veľké životné. Ak sa nám niečo nepodarí cítime frustráciu, sklamanie. Ak uspejeme cítime radosť. Tu je dobré pripomenúť, len čas ukáže či niečo bolo správne, alebo nie. K tomu, ak by sme sa nerozhodli, nepodstúpili cestu asi by sme sa nedozvedeli výsledok.

Nie je jednoduché radiť druhým, častokrát ani sebe nevieme poradiť najlepšie. Môžeme mať všetky vedomosti a skúsenosti sveta aj tak môžeme staviť náš osud na nesprávnu kartu. Môžeme tak trochu tušiť čo náš čaká zajtra, no môže sa všetko v krátkom momente od základov zmeniť. Život je záhada.

Myslím, že je fajn si občas pripomenúť že niektoré dni budú náročné, budovanie nie je vôbec ľahké, je ťažké hrať s kartami, ktoré nie sú víťazné, takmer nemožné je pohybovať sa na protichodných plochách, či všetko stíhať, sklameme, sklamú nás, zabudneme a mnoho ďalších.

Verím, že to čo je okolo nás má mnoho podôb, možností, farieb, nepoznaných faktov. Taktiež si myslím, že život je dôležité prežiť. Zažiť radosti, víťazstvá, ale sem tam z času na čas si buchnúť lakeť, koleno, pocítiť hmotnosť našich batohov. Možno sa nás prinútia sa v nich pohrabať a zamyslieť sa, čo je pre nás dôležité si ďalej so sebou životom vláčiť.

Každý z nás niečo rieši. Budeme sami, cítiť sa zle, smutne, báť sa, neuvidíme svetlo na konci tunela. No veď možno práve takéto udalosti nás nútia posunúť sa vyššie a dosiahnuť viac ako by sme sa bežne odvážili.Veď najhoršie čo sa nám môže stať, keď nič nespravíme a z času na čas niečo neriskneme.