Type your search keyword, and press enter

Naše okolie, ja a odvaha.

michal_botansky_blog_lider_clanok_mentor

Ono je to celé zvláštne. Milión techník, milión receptov, milión možností, milión múdrych kníh, milión víťazov, milión porazených, milión sexy báb, milión zvodných mužov a k tomu obmedzený čas, ktorý nevieme kedy vyprší. Rob toto a budeš šťastný, prečítaj si túto knihu a tvoj život sa zmení, nájdi rovnováhu v živote, inak budeš nešťastný, ak nebudeš poslúchať šéfa, tak prídeš o prácu.

Všetko čo sa deje tam vonku môžeme využiť v náš prospech alebo nevyužiť. „Ak to nebudeš robiť ty, bude to robiť niekto iný”, tak znela “rada” od môjho kamoša, keď som stál pred rozhodnutím, či sa zaregistrovať do MLM firmy alebo nie. Zapáčil sa mi jeho prístup, lebo rozhodnutie plne prenechal na mňa.

Takýto prístup ma zaujal, samozrejme som s tým nespravil nič. Veď prečo by som si z toho mal zobrať niečo pre seba? Vtedy som nemal dôvod. Vlastne dlho som ho nemal. Zmena prichádzala veľmi pomaly, čo mi pomohlo najviac bolo stretávanie sa s novými ľuďmi a to nie hocijakými.

Prestal som čas tráviť s kamošmi na káve, prestal som sledovať bulvár, susedov, televíziu som nahradil za knihy, či články z biznisu, módy, technológií, komunikácie, či ďalšie. Moja práca sa pre mňa postupne stávala životným štýlom. Našiel som si nových kamošov, ktorí sa stali mojimi klientmi, kolegami, ale aj biznis partermi.

Súbojov, ktoré som viedol bolo niekoľko, hlavné boli dva. Prvý bol s mojou hlavou, ten druhý bol makať aj vtedy, keď sa na mňa nikto nepozerá.  Tu vzniká moja poučka “Vyhraj nad sebou v hlave a potom ešte tam vonku.” Pre istotu si nájdite vlastnú. Vraví sa, že najjednoduchší spôsob ako sa naučiť plávať, je skočiť do vody. Tu je to podobné. Až na to, že nemusíme do nikoho kopať, teda okrem seba.

Možno by som na toto celé prišiel sám, to už teraz nezistím. Mám okolo seba dve skupiny ľudí, tí čo mi ukazujú, že môžem isť ešte ďalej a dosiahnuť viac a tých, čo mi ukazujú, že by som nemal. Inšpirácie je vonku kopa. No našou povinnosťou je stačiť ten červený gombík (nie od televízora), dohodnúť si stretnutie, nájsť si čas, využiť príležitosť.

Jeden z ľudí, od ktorého čerpám inšpiráciu mi povedal: „Robme to, čo máme, či vieme, aby nás ľudia spoznali a keď príde príležitosť, využime ju”. Nepovedal nič nové, ale trefné. Povedať, či je niečo správne alebo nesprávne, je dnes náročné. Ale zavolať niekomu, či by to tak mohlo byť, je úplne jednoduché. Teda, ak prevezmeme za seba zodpovednosť a budeme sa radiť s ľuďmi, ktorí už dosiahli to, čo chceme dosiahnuť my.

Mať človeka, o ktorého sa vieme oprieť, ale aj vymieňať skúsenosti v biznise a v živote je nesmierne dôležité. Niektorí z nás majú to šťastie, že sa pri takých narodia, tí ďalší z nás takých stretávajú po ceste životom. No je už na každom z nás, či sa odvážime postaviť, požiadať o ich čas a výmenu skúseností.

Krok navyše ako investícia.

Krok navyše ako investícia.

Drahé kovy, pôda, nehnuteľnosti, peniaze, fondy, akcie, dlhopisy a dnes už aj kryptomeny, to je niekoľko z možností na zhodnotenie  svojho majetku. Pri investovaní platia určité zásady, jedna najdôležitejšia z nich je – vždy investujme len to, čo nám nebude chýbať, ak by sme o to prišli. Pretože s investovaním ide ruka v ruke aj riziko, pre ktoré môžeme prísť o svoje úspory.

Každá investícia má svoje výhody, ale aj nevýhody. Odborníci tvrdia, že najvýhodnejšia investičná príležitosť takmer neexistuje. Ďalej tvrdia, že existuje len nami akceptované riziko, pre ktoré sme ochotní vstúpiť do takejto príležitosti. Taktiež časová návratnosť investície hrá dôležitú úlohu pri výbere spôsobu investovania.

Investovanie na Slovensku vo všeobecnosti nemá medzi nami dobrú mienku. Pretože  sme zažili neúspešné spoločnosti, ktoré pohltili mnoho celoživotných úspor. Samozrejme, nezabudnime na nesprávne nastavené produkty, ktoré produkujú viac poplatkov ako výnosov. Napriek tomu, mnoho z nás je investorom, stačí, ak máme zriadený druhý pilier. No investovať tridsať eur mesačne do našej budúcnosti, dôchodok, deti to už nie je pre nás/viac TU/.

Ak by investovanie nefungovalo, dávno by zaniklo. Dnes si môžeme všímať ako ľahko peniaze strácajú svoju hodnotu, ceny potravín v obchodoch rastú, nehnuteľností a luxusných áut taktiež. Možností ako z tejto situácie vykľučkovať je mnoho. Najobľúbenejšie sú: kúpa druhej nehnuteľnosti alebo začať podnikať.

Spôsob ako začať je úplne jednoduchý, stačí začať. No pred tým ako začneme, položme si otázku, či sme šťastní  tam, kde sa nachádzame, či sme úplne OK s tým, kam smerujeme. Ak odpovedáme pozitívne, tak je čas prestať čítať tento článok, aj ďalšie iné.

Produkty, systém, pridaná hodnota, rozpoznateľnosť, odvaha, štýl, áno, to všetko je zlomové v podnikaní. No kľúčová v podnikaní je ochota investovať čas, financie do toho najvzácnejšieho a to sú ľudia. Biznis partneri, klienti, odberatelia, dodávatelia, tím svojich ľudí. To znamená ľudia, s ktorými začíname tvoriť biznis, ale aj rodinu, by mali byť naša najväčšia investícia.

Peniaze sú kyslík v podnikaní, no nie vždy si budeme môcť dovoliť vyplatiť bonus, či odmenu. Všetko začína od nás, preto od prvých chvíľ začnime tú najdôležitejšiu investíciu. “S čím Ti treba pomôcť? Ako Ti idú práce? Poď so mnou na kávu. Ďakujem. “

Úprimný záujem, empatia, schopnosť viesť ľudí, vedieť vyčuchať príležitosť, kedy je správny čas zmeniť smer, alebo kedy bude treba udrieť silnejšie. To všetko ovláda líder, teda ten, kto vedie podnik, firmu, obchodný tím, ale aj rodinu.

Od prvej chvíle investujme svoj čas, záujem a ak máme, tak aj financie do našich ľudí. Zábava, vzdelávanie, tréningy, či spoločenské aktivity, bonusy. Hlavnou úlohou takýchto investícií je ľudí podporiť v dobrom aj v zlom, aby mohli rásť.  Veď schválne, pozrime sa, koľko úspešných, známych ľudí na začiatku dostalo štartovací balík od svojho sponzora, vedomosti, príležitosť, či jedlo.

Takéto investovanie má najväčšiu návratnosť. Možno sa nám nevrátia žiadne prostriedky z toho konkrétneho človeka, tímu, do konca aj rodiny. No tie mimoriadne skúsenosti, ktoré dostaneme, sú častokrát obrovskej hodnoty. Nezabudnime, hodnoty sa v matematike premieňajú. Tak len na chvíľku si predstavme, aký obrovský dopad budú mať takéto skúsenosti na náš život, hneď ako ich premeníme.

Najlepšia investícia do budúcnosti je spraviť vždy niečo navyše pre našich ľudí, firmu, rodinu. Investovať čas, chuť, snahu, energiu, ešte jeden pokus a častokrát aj finančné prostriedky. Takéto investovanie je už dlhé stáročia našou súčasťou. Preto zabudnime na metódy “Cukor a Bič” a byť kamoš s ľuďmi, ktorým “ide karta”. Toto je najväčšie riziko, pri takomto investovaní.

Práca s ľuďmi je ťažká, mať fungujúcu rodinu je náročné, sme ľudia plný emócií, nie logicky premýšľajúce a konajúce bytosti. No ak by to bolo tak ťažké, náročné, únavné, v skutočnosti bolo, neboli by dlhoročné manželstvá, veľké firmy plné ľudí. Neverme všetkému, čo sa zdá na prvý pohľad ťažké. Spravme krok navyše ako našu investíciu, lebo nikdy nevieme, čo všetko je za tým a možno práve tento krok navyše bude ten najlepší.

3x nástroje

Michal Boťanský blog článo

Bývanie, finančné poradenstvo sú pre mňa nástroje, vďaka ktorým sa dostávam na miesta, ktoré som predtým nepoznal. Svet online nám dnes všetkým umožňuje rozširovať svoju prácu ešte ďalej. Preto sú moje články pre mňa obrovskou pomôckou v mojej práci. Súčasťou môjho sveta je vytvárať okolo seba tímy ľudí, ktorí budú ťahať za jednu stranu povrazu v biznise ale aj v živote. No pred tým ako to celé začne, rozoberám s každým človekom tieto otázky:

Nájdenie toho, čo nás baví.

Na gauči, na sociálnych sieťach, s kamošmi možno nájdeme kopec inšpirácie. No iba makaním vieme nájsť to, čo nás baví. Niektorí z nás majú “šťastie” a nájdu skôr to, čo ich napĺňa, tí ďalší to nájdu nakopaním do zadku, zlyhaním a skúsením všetkého možného. Nech sme tu akokoľvek dlho, nemali by sme strácať čas v práci, v živote, ktorý nás nebaví. Dnes máme dostatok možností, ktoré nám umožňujú začať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Dve hodiny denne na začiatok je vždy viac ako nula. Tip ako to nájsť: skúsme všetko.

Opustime svoje okolie.

OK, toto bude kruté, predsa máme radi svojich kamošov, rodičov, ale nenormálna časť z nich rieši aké je drahé maslo. Tá druhá časť sa robí, že robí, aby mali od každého pokoj. Ten zvyšok aj tak neoslovíme, lebo sú čudní. Naše okolie je naša najväčšia brzda. Tam sa zázraky pravidelne nestávajú. Častokrát ani len netušia, čo skutočne robíme. Nič nevysvetľujme, poďakujme za ich čas a pomaly ich nahraďme inými ľuďmi. “Veď koniec koncov sme kamaráti, tak hádam od nás peniaze pýtať nebudeš.” To je pekné, že sme kamaráti, ale na benzínovej pumpe nám  bez peňazí nenatankujú. Tip ako opustiť svoje okolie: skúsme všetko.

Vzdelávajme sa.

Potrebujeme noty, aby sme vedeli, podľa čoho máme hrať, je jasné, že čím budeme dlhšie tam vonku, budeme potrebovať nôt menej. Technické informácie sú dôležité, no nie najdôležitejšie. My ľudia sme emočné tvory a podľa toho aj reagujeme. Bez vzdelania vybuchujeme, nevieme správne komunikovať, často ani premýšľať a vôbec, ako chceme niečo robiť, keď nepoznáme teóriu. Systém vzdelávania je dobrý, no najlepší systém vzdelávania na nás čaká tam niekde vonku. Pozrime sa na ľudí, ktorí sú svetoví lídri, či odborníci, koľko času venujú vzdelávaniu. Vzdelávanie, to je viac ako prečítať si knihu o komunikácii. Je to nekončiaci proces. Tip ako sa  vzdelávať: skúsme všetko.

Či chceme alebo nechceme, každý z nás by mal niečo robiť. Je úplne normálne, že toto všetko bude bolieť. Tak isto nás bude bolieť, keď zistíme o desať, či dvadsať rokov, že sme mali ísť inou cestou. Tak prečo nerobiť to čo nás baví, tam kde nás to baví, s tými, ktorí s nami ťahajú za ten istý koniec?

Zaseknutia, Proxy, disko príbeh.

Michal-Boťanský-Proxy-disko-príbeh-zaseknutie

Tento článok bude pre tých z nás, čo sa niekedy v živote zasekli, či sú zaseknutí a nechcú isť ďalej, lebo im chýba presne tá nepodstatná informácia, ktorá aj tak nič nezmení.

Môj príbeh zaseknutia začal nenápadne. Mám to šťastie, že pri mne stoja ľudia, ktorí ma podporujú. Na začiatku, keď som začínal s biznisom, obehal som všetkých mojich kamošov, povedal som im, čo idem robiť. Zopár z nich uverilo, ale bolo aj ohŕňanie nosom. Mnohí viete, aký som bol. Kto vie ako by som sa ja zachoval na ak by som bol ich(Vašom) mieste.

Pani doktorka bola vždy mimoriadne múdra, rozhovory s ňou mali hlavu aj pätu pre mňa. Počas jedného z rozhovorov ma varovala pred falošnou vonkajšou motiváciou, zadubeným počúvaním druhých ľudí a syndrómom vyhorenia. Upokojil som ju, aby bola úplne pokojná, pretože viem, čo robím. Všetko som mal pod kontrolou.

Ako som sa mýlil. Sexi žlté auto som nikdy nechcel, na zrazu sa ocitlo v mojej knihe snov, ktorú som zmenil na ciele spolu s ďalšími vecami. Bol som úplne šťastný, žiaril som, všetko som videl v ružových okuliaroch, teda navonok som tak pôsobil. Začal som počúvať všetkých tých “úspešných”. Jedného dňa som sa prebudil, nevedel som ísť ďalej.

Začal som čítať knihy, pozeral som online semináre. Bolo to bolestivé obdobie, keď som si uvedomil, že vlastne nežijem to, čo chcem. Musela prísť životná zmena. Vyhľadal som profesionálnych koučov, psychológov a človeka, ktorý mi dal jedno telefónne číslo, aby som skúsil robiť to, čo ma baví.

Pokašľal som toho veľa, mnoho ľudí odo mňa odišlo. Nečudujem sa im. Veď som bol “parádny”. Je úplne jedno, čo napíšem, minulosť nezmením. Čo viem zmeniť, je to, čo robím teraz a to, čo budem robiť zajtra.

Mnoho z nás je zaseknutých, pracujeme v prácach, ktoré neznášame. Častokrát za almužnu. Jediný, kto z nás profituje, sú majitelia korporácií, ktoré zarábajú obrovské peniaze, majú čoraz väčší zisk. My riešime svojich 160 (pracovných hodín), žabomyšie vojny a prečo zdraželo maslo.

Pozri, zaseknutie je úplne prirodzená súčasť života. Knihy, kurzy, ľudia, kamoši, nakopanie zadku. Neexistuje jednoznačný recept ako sa z toho dostať. No ak zostaneme stáť vo dverách, nepôjdeme dopredu ani dozadu. Jeden môj kamoš často vraví: ”Ak chceš ísť  dopredu, musíš byť ochotný ísť pár krokov dozadu.”

Majstri sveta, kamoši, naše okolie, sú často prekážkou za naším úspechom. OK niekedy sme to aj my sami. S najväčšou pravdepodobnosťou naše okolie nám ten úspech nedopraje. Preto si dajme pozor na ľudí, s ktorými trávime čas, od koho si berieme informácie, vedomosti. Úspech môže prísť po nás odvšadiaľ, aj v obývačke na gauči, ale to budeme musieť spraviť niečo senzačné.

Skutočný úspech nás vyvedie za hranice našich bežných dní, na nepoznané miesta, prinesie nových ľudí. Začneme vymieňať svoj čas, vedomosti za úspech ďalších ľudí. Ako hovorí Kevin Spacey: “Ak máme dostatok šťastia, že sme sa dobre pracovali, je našou zodpovednosťou poslať výťah späť.” Pozri, ak sa nechceme podporovať, tak si aspoň nezavadzajme a neubližujme si. Lebo o pár týždňov možno ty budeš potrebovať to, čo mám ja a ja to, čo máš ty.

Nech sme akokoľvek zaseknutí, našou povinnosťou je vyhľadať takých ľudí, ktorí si zaseknutím prechádzajú dennodenne a držať sa ich, pokiaľ nám poriadne nenakopú zadok, aby sme pochopili, že ten prvý krok robíme my. No nikdy nezostávajme s ľuďmi, ktorí nám nahovárajú, akí sme neschopní, pretože po čase im uveríme a staneme sa naozaj neschopnými.

Skutočný úspech nie je veľké auto, či dom, ale je to premôcť seba a dosiahnuť, čo sa nám ani v tých najlepších snoch nesnívalo. Hmotné veci sú toho prirodzenou súčasťou. Naša práca je dať svetu Proxy, “pozri toto funguje mne, zober si z toho niečo ty a použi to v tvojom disko príbehu, len tam dočerta nezostávaj stáť.”

Inovácie

Michal Boťanský Inovácie Banská Štiavnica

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu  naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac. 

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich,  takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Algoritmus života

Michal Boťanský Algoritmus života - blog

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí,  vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú. 

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe”  znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”.  Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Príliž veľké riziko

Michal Boťanský riziko

Michaaal, chýba Ti v článku dĺžeň, dva ypsilóny si netrafil, tie čiarky píšeš ako koktavý. Vo videu rozprávaš nespisovne a slabo Ťa počuť. To, čo robíš, k ničomu nevedie, veď pozri sa na čísla, výsledky. Stojíš na jednom mieste, alebo sa pohybuješ v kruhu.

Takto začínajú často rozhovory s mojimi kamošmi (našťastie nie so všetkými). Som na nich naštvaný, volajú ma na stretnutia, lebo mi chcú pomôcť, čistia mi žalúdok, poučujú ma, dirigujú, mudrujú a tvária sa, že sú najmúdrejší na svete. Mám ich rád, sú to skvelí ľudia, teóriu ovládajú skvelo, niektorí z nich majú aj lepšie auto, či dom. No často tam vonku žijú z minulosti.

Hovorím im – poďme spolu tvoriť, makať, spojme sa, chyťme príležitosť za jeden koniec, dopĺňajme sa. A tak počúvam, že toto nie je pre nich, toto robí už každý, že na takéto nemajú čas, nechcú vyzerať ako blázni, lebo čo im prinesie fotografia kvetinky, cesty, či kombajnu, koľko na tom zarobia, kedy, chcú žiť teraz a ísť na dovolenku.

Pre mňa je toto dlhodobá hra. Možno zatiaľ výsledky nie sú jednoznačné. Áno som unavený, áno som hladný, áno ľudia sa na mne smejú. Niekedy nie sú žiadne lajky, či zdieľania, telefonáty, či pozvania na večeru. Hýbem sa, pokračujem v práci, v tvorení, v skúšaní.  Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma podporujú a aktívne hľadám ďalších ľudí, ktorí ma podporia.

Je úplne jedno, či si šéf, upratovačka, sused, starosta. Dnes máme silu podporiť jeden druhého  jednoduchým spôsobom, či už na sociálnych sieťach, priateľským rozhovorom, textovou správou alebo telefonátom. Ak nebudeme podporovať svojich ľudí, teda ľudí okolo nás, nájdu si niekoho iného, kto ich bude podporovať a toto je príliš veľké riziko, ktoré dnes je, nech ide o kamoša, kolegu, podriadeného, frajera, alebo manželku.

Všímate si ako všetci hlásajú o tom, že si musíme šetriť na dôchodok/TU/ taktiež o tom, že nemá kto pracovať? My ľudia sme usilovní, chceme pracovať, jasné, vždy sa nájdu výnimky. Chceme pracovať pre ľudí, ktorí si nás vážia, podporujú. Chceme spolupracovať s tými, ktorí si naše vedomosti, snahu, úsilie vážia.

Nemáš výsledky, nekamarátim sa s tebou, toto patrí do deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetci máme obdobia, keď ide všetko po masle, ale aj obdobie, keď nejde nič tým správnym smerom.

My ľudia chceme pracovať pre tých, s tými, ktorí nás podporia, aj keď má naša loď roztrhanú hlavnú plachtu. Lebo potom si môžeme povedať, že sme to dali spolu. Nemusíme isť veľmi hlboko do psychológie, ezoteriky, či pozitívneho myslenia, aby sme pochopili, že ak podporíme, dostaneme podpory niekoľkonásobne viac.

Každý z nás je dobrý v niečom. Spojme sa, doplňme sa a rýchlejšie sa spolu dostaneme k našim vysnívaným životom.

Čas zažiariť.

Michal Boťanský Čas zažiariť

Poznáš to, nie som dosť dobrý nemám na to. Začnem s tým, keď si kúpim novy foťak, kameru, keď si prečítam tuto knihu, po tom kurze.

O strachu sa už popísalo mnoho. Existuje nespočetné množstvo kurzov, pomôcok ako ho prekonať, ale aj natrvalo zbaviť sa ho. Všetko funguje, no nevieme, čo konkrétne funguje presne pre nás.

Každá rana bolí, no každá rana sa zahojí. Možno nie hneď, ale časom určite. To čo sa hojí najťažšie, sú všetky tie nepremenené šance, ktoré sme sa báli premeniť, lebo sme nemali dobré auto, skvelý telefón, dosť peňazí na účte.

Bojím sa veľmi. Prebúdzam sa so strachom, zaspávam zo strachom. Od všadiaľ sú na mňa tlaky. Každý chce odo mňa výsledky, výkon, predaje, riešenia. Samozrejme včera bolo neskoro a čim viac tým lepšie.

Sám som si vybral moju prácu. To čo robím je môj životný štýl, moje poslanie, baví ma to. Pár krát do roka to všetko chcem zahodiť do koša a už nepokračovať. Viem, že by som sa k tomu aj tak vrátil, pokračoval ďalej.

95% ludi v mojom okolí ma nepodporuje, lebo nehrám podľa ich pravidiel. Teba aspoň to tvrdia, keď sa rozprávame. Tak som začal hľadať podporu na iných miestach. Ten zvyšok ma poháňa vpred, prihráva mi prihrávky, kontakty, obchodné príležitosti, koláčiky, či ma posúvajú na miesta o ktorých sa mi nesnívalo.

Áno, je to ťažké, keď kamoš ti môže dať like, no nedá ti ho. Áno, je ťažké, keď ti povie tvoj šéf aký máme super spoločný biznis model a nepodporí ťa, keď sedíš na druhej stoličke. Áno, je ťažké keď sa ti všetci v krčme smejú, ako šaškuješ pred kamerou a natáčaš video.

Tvrdá práca je súčasťou toho všetkého. Prekonávanie samého seba, prekonávanie strachu. Riskovanie a milión kilometrov krokov navyše. Žiadne sťažovanie, každý z nás ma svoje životné situácie, každý z nás chce niečo dosiahnuť, no a každý z nás niečo dosiahnuť môže.

Nečítajme knihy prečo to tak nerobíme, prečo to tak nejde, ale choďme von, skúsme to. Všetky tie kecy o strachu už raz a navždy nechajme doma. Nastal čas, nastal čas zažiariť.

Odmietanie.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Moji kamoši z biznisu vravia, že úspech prichádza po piatich až siedmich rokoch práce. Po mnohých odriekaniach, žiadnych dovolenkách, sem-tam o hlade, či bez benzínu do auta. Samozrejme po miliónoch pokusov.

Na začiatku sú častokrát zlyhania, zrady, triafania sa úplne vedľa, zažívanie odporu  celého sveta každodennou súčasťou. Človek stúpa hlboko pri prechode na druhú stranu. Robí chyby, riskuje, sklame ľudí. Sedí v garáži, či v kancelárii u kamoša, aby mal pripojenie na internet.

Štatistiky sú jasné, mnoho ľudí už neuspelo, padlo na dno, odišlo. Ostala frustrácia, ale aj ďalšie iné nepríjemnosti. To je fakt, vieme o tom všetci. Bojíme sa nových príležitostí. Akonáhle niekto z nášho okolia začne pridávať motivačne statusy na sociálne siete, tak mu radšej ani nereagujeme na telefonát.

Už vieme čo bude nasledovať, príde k nám domov a začne nás prehovárať, aby sme urobili životnú zmenu, keď nie, tak aspoň od neho niečo kúpme. Časom sa stáva, že náš kamoš sa vypracuje na odborníka v danej oblasti. Jeho motivačné citáty sa nám začínajú páčiť. Keď niekto z nášho okolia potrebuje riešenie, tak posielame týchto ľudí k nášmu kamošovi.

To všetko trvá dlho, najväčšia konkurencia je #TuaTeraz, či lacná dovolenka v Afrike. Veľmi ťažko sa zdávame krátkodobých radostí, pre lepšiu budúcnosť. Zameriavame sa na to, čo je trendové, štýlové, ale aj to, čo si budú o nás myslieť spolužiaci, kamaráti. Sme konzumní, spotrebúvame a netvoríme.

Hovorí sa o akej si sile, motíve či dôvode, ktorý poháňa v pred. Prečo, dôvod, poslanie volajme to ako chceme. Často je to tak veľké, že to nevieme ani vysvetliť. Je to tak silné, že všetko ostatné tomu prispôsobujeme.

Tvrdenie, že táto cesta  je pre každého, by bolo úplné nepravdivé. No každý sa môže pokúsiť žiť lepší život. Výsledky nemusia prísť hneď od prvých chvíľ, možno bude treba čas, vzdelávanie, kamošov čo nám pomôžu vo veciach, ktoré nebudeme vedieť, frajerku, či manžela, ktorý nám večer povie, “skús to zajtra znova”.

Príležitostí mať lepší život je okolo nás neúrekom, možno odriekneme kamošové narodeniny, či stretávku zo školy, ale aj letnú dovolenku. Namiesto toho všetkého pôjdeme za našim dôvodom, snom, víziou, dáme si pár rokov času, nebudeme sa s nikým porovnávať, urobíme milión pokusov, obklopíme sa ľuďmi, ktorí nás podporia a vystrelíme na bránku.

Príbeh o novom živote, začne už dnes. Lebo mi sa prekonáme a začneme pracovať, tvoriť, skúšať v tejto chvíli. Toto je ponuka na lepší život, poďme spolu do toho teraz.

Tridsať eur a dôchodok.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Predstavme si nachvíľu, že nám každý mesiac zostáva 30 eur, čo s nimi spravíme? Teraz si predstavme, že ak každý mesiac budeme týchto 30 eur rozumne investovať, zarobíme milióny. Odvážne tvrdenie, však?

Dnes je najlepšia doba na rozbehnutie svojej vízie, sna. Online svet nám nahráva čím ďalej, tým viac príležitostí. Trh neustále chŕli nové firmy, ľudí, ktorí sú odhodlaní uspieť. Napriek tomu máme mnoho príležitostí ako zmeniť svoj život a život iných k lepšiemu.

Dnes vyhráva rýchlosť, vytrvalosť, vyňuchanie príležitosti a dlhodobosť.

Ak budeme investovať tridsať eur mesačne po dobu tridsiatich rokov do dobrého finančného produktu, môžeme zarobiť okolo tridsaťtisíc peňazí pri priemernom úroku 6%, teda, ak sa nebojíme risknúť. Aký budeme mat dôchodok o 30 rokov s takou finančnou čiastkou? Nie je to málo? Aká bude mena o 30 rokov? Aká bude inflácia? Aké budú ceny potravín, energií, zdravotnej starostlivosti? Čo bývanie?

Riskovanie je súčasť osobnostného rastu, samozrejme aj kariérneho.

Ak si teraz povieme, že sa dôchodku nedožijeme, tak sa pravdepodobne mýlime, veď schválne, koľko rokov sa dnes priemerný dôchodca dožíva? Koľko rokov sa bude priemerný dôchodca dožívať o 30 rokov? Čo tak mať skvelý život o 10, 15 alebo 30 rokov? Áno, povieme si, že my chceme žiť tu a teraz, užívať si teraz hneď. Veď dovolenka v Afrike, či predlžený víkend  každý mesiac v Chorvátsku už je otázkou pár klikov, možno dvoch, či troch mesačných výplat.

Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame je, že neukazujeme svetu, v čom sme dobrí.

Život je plný prekvapení, áno je možné, že zajtra na chodníku nás zrazí vodič, ktorý práve smskuje svojej rozzúrenej manželke, že zabudol na výročie. No tak isto je možné, že sa dožijeme 80, 90 či 100 rokov. Vnútorný hlas, intuícia, nazvime to ako chceme,  je to v každom z nás. No určite nám nehovorí, aby sme ležali na gauči a pozerali sexi fotky susedy alebo rozkošné video malého mačiatka. Zobudili sa v päťdesiatke a v panike si začali odkladať peniaze na dôchodok.

Každý, naozaj každý je v niečom dobrý.

Či máme 13, 19, 29 alebo 45 rokov, už sme niečo v živote dosiahli, či je to v hmotnej, alebo nehmotnej forme. Máme svoje názory, myšlienky, nápady, vízie ale aj tajné sny. Mobilný telefón, aplikáciu na upravu fotiek, videí, a kamoša na úpravu gramatiky pre svoje články. Odvahu vyjsť von. Toto môže naozaj robiť každý. Nezabudnime, máme čas, lebo keď si o 22.00 večer zapneme známu aplikáciu na komunikáciu s kamošmi, tak mnoho z nás svietime na zeleno. Nech sme v akejkoľvek životnej situácii, správne investovaných tridsať eur mesačne nám vie priniesť skvelý život.

Využime príležitosti už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.

Áno, mám riešenie. Je úplne jednoduché. Vieme začať ešte dnes z pohodlia gauča, no budeme musieť isť von ukázať sa svetu. Toto je reklama na lepši život, na náš lepší život. No pred tým zoberme svojich tridsať eur a zavolajme na kávu toho chlapíka, majiteľa podniku, futbalistu, tú sexi modelku a spýtajme sa na ich životný príbeh. Požiadajme ich o radu a hneď potom začnime tvoriť, mapovať, skúšať.