Type your search keyword, and press enter

“Medové impérium”

Medové ríše

Je o mne známe, že budujem svoj sen. Stretávam sa často s ľuďmi, ktorí budujú alebo už vybudovali svoje sny. Učím sa od nich alebo si vymieňame skúsenosti. „Michal počuj máme vážny problém s ľuďmi,” znel začiatok rozhovoru kamošky, ktorá vedie nádejnú firmu v Nitre.

Keď som sa začal pohybovať vo svete biznisu, tak mi bolo povedané, že si môžem vybudovať svoju firmu. Mal som osloviť svoje okolie, možno sa to niekomu zapáči a pridá sa ku mne. Vtedy som sa šťastnou náhodou prvýkrát obklopil ľuďmi. Moje správanie, teda prístup k nim, nebol najšťastnejší. Myslel som si, že mojou úlohou je ľudom dávať príkazy, poučovať ich. Takmer všetci odišli. Mne nezostávalo nič iné, ako reštartovať svoju filozofiu, biznis, hlavu a vlastne všetko. Nesypem si popol na hlavu za to, že som niečo pokazil, veď vlastne takéto lekcie nás posúvajú dopredu.

„Líder nie je šéf, líder je pozícia, kde sa človek neustále učí a slúži ľudom,” bola cenná lekcia z môjho prvého pokusu v biznis svete, ktorú som dostal. Mal som vtedy dve možnosti, vykašlať sa na to alebo to skúsiť ešte raz. Povedal som si, že sa premôžem a vybudujem niečo, o čom sa mi ani nesnívalo. Vyhrnul som si rukávy, chvíľu som sa aj zamestnal, pre mňa to bola jedna z najhorších skúseností za posledné obdobie. Na mimoriadne nenápadnom stretnutí s kamošom, ktorý podnikal už niekoľko rokov, som sa dozvedel myšlienku: „Použi všetko čo máš, veď koniec koncov už teraz robíš to, že ak uspeješ ty, tak uspeje aj ten druhý.” Nech to znie akokoľvek hnusne, vytriedil som ľudí, začal som nadväzovať nové kontakty. „Nezaujíma ma čo máš, zaujíma ma kam ideš.” To je otázka, ktorú si kladiem pri novom stretnutí. Prestal som hľadať vzory a od každého si niečo zoberiem.

Vtedy som sa rozhodol, že nemusím byť najlepším obchodníkom, ani článkom, ale obklopím sa lepšími ako som ja. Keď prišiel prvý takýto šikovný, tak som sa zľakol, že naozaj bude lepší ako som ja sám. Našťastie rýchlo odišiel. Vtedy som sa skamarátil s dôležitým človekom, ktorý vedie svoj tím ľudí a začal som si sním vymieňať vedomosti, lepšie povedané, skôr som od neho vyťahoval všetko čo sa dalo. Myšlienka, ktorá ma nadchla bola “medové ríše”. Začal som tento výraz viac študovať a časom aj používať tam vonku. Samozrejme, hneď ma okolie zaradilo do ďalšej skupiny bláznov. No tentokrát som sa z toho začal tešiť viac, lebo výsledky dlho na seba nenechali čakať.

Moja definícia úspechu je vedieť komu zavolať pri akejkoľvek situácií s tým, že keď budem vedieť nabudúce ja, tak mi zavolaj . No pred tým by bolo super sa zoznámiť a  priniesť ľudí do môjho života. Neuvedomoval som si, že kľuč k tomuto mám ja vo svojich rukách. Ak používame to, čo robíme, zároveň ako aj vzdelávanie, nikdy sa neprestaneme učiť. Krásna myšlienka, však?

Filozofia “medového impéria” je úplné jednoduchá. Chcem, aby sa ľudia okolo mňa mali dobre, tým pádom budú pracovať efektívnejšie, možno aj kratšie, zostane im viac času na ich život, rodinu, koníčky. Aké jednoduché na pohľad. „My nebudujeme biznis, my budujeme ľudí, ktorí budujú náš biznis,” Zig Ziglar, jeden z velikánov obchodu minulého storočia. Začal som si spájať maličkosti, jedného dňa som prestal chodiť do práce. To, čo tvorím, sa netvorí iba v kancelárii, nie je to práca, ktorú môžem dať nabok a odísť niekam len tak. Je to celok, ktorý tvoria ľudia okolo mňa. Mojou úlohou je všetkých týchto ľudí dať dokopy, aby vytvorili to, čo sa od nás vyžaduje. Preto používam humor, ospravedlnenie, preberanie zodpovednosti za tímovú prácu na seba, rozprávanie jazykom toho človeka, s ktorým som. Zjednodušovať prácu, navádzať ľudí na riešenia, vypočuť si ich, pochváliť ich, odmeniť za dobre vykonanú prácu, či prístup. Teraz prichádza najťažšia časť, zapojiť ľudí do diania

Ukázať ľuďom skutočnú tvár, keď sa niečo nepodarí, ale aj keď sa niečo podarí. Nepíšem o sťažovaní, prehnanej motivácií. Jednoducho, ak ma ide roztrhnúť, ľudia okolo mňa to vedia, ale aj ak sa podarilo skórovať. Sme na jednej lodi. Ja ako líder sa zaujímam, či niečo v tíme chýba alebo je prebytok. Schválne, všimnime si, ako sa k nám správa spoločnosť (firma, kamaráti), keď nás prijímajú medzi seba, všimnime si, ako sa neskôr okolnosti často zmenia. Tak isto sa pozrime na mnohé firmy, rodiny, ktoré z ničoho vybudovali impériá, dynastie aj bez peňazí, kontaktov, šťastia. Nie, neodbáčam od témy, medové impériá vieme vybudovať v biznise, ale aj v rodine.

Tam vonku je vážny problém, týka sa mnohých firiem, rodín, teda aj nás. Metóda cukor bič spôsobuje viac dobra ako zla, motivácia začína byť nebezpečná, zo šťastia sa stal produkt, kritika je často osobná, valí sa na nás z každej strany, na všetko máme dnes návody, riešenia. Vzniká obrovský tlak na nás ako jednotlivcov. Potom chceme od svojich kolegov, zamestnancov, šéfov, manželov, frajeriek, aby boli dokonalí a k tomu podávali super výkony v práci.

Medové impérium nie je žiadna novinka, nie je to žiaden návod typu “toto ti zmení život.” No takéto správanie môže spôsobiť značné rozdiely doma, vo firme, ale aj s kamošmi na futbale. Veď vždy sa “ide” ľahšie, ak máme spoločný cieľ.  Čaká nás transformácia vzťahov, biznisov, partnerstiev a toto bude jedna z hlavných tém, ktorá sa začína riešiť.  Jednoducho, buďme lepší, milší, humornejší, prístupnejší, empatickejší, vypočujme si, začnime ísť príkladom. Vlastne, naštudujme si, použime a porovnajme.

Ako vyriešila problém s ľuďmi moja komoška? Jej zamestnanci nedostali vianočné prémie, lebo spôsobili svojou nedbalosťou škodu. Napriek tomu sa stretla s každým členom jej tímu, vyčistili stôl a začali od začiatku. Medzitým sa stala lídrom vo svojej firme aj vďaku tomu, že chce vybudovať “medové impérium”.

Naše okolie, hodnota a príležitosť

Naše okolie, hodnota a príležitosť
Jedna z tých smutných právd je, že mnoho ľudí z nášho okolia, keď má možnosť pomôcť, podporiť, tak nepomôže ani nepodporí. Deje sa to nám všetkým, či je to na sociálnych sieťach alebo tam vonku. Často sa prichytávame, ako sa sťažujeme, aká je doba ťažká, rýchla, akí sú ľudia zlí a sebeckí.

Áno, mnoho veci v našich životoch nemusí byť na prvý pohľad príjemných. Je ľahké mudrovať o tom, ako sa máme chovať v rôznych životných situáciách. Ak sa niečo stane nám, tak reakcie na seba dlho nenechajú čakať. Veď schválne, aká malichernosť nás naposledy rozzúrila? Všetci vieme, že my ľudia nie sme bytosti, ktoré jednajú logicky, ale emočne, teda česť výnimkám.

Nikdy nevieme, čo je za tým. Za tou reakciou, za tým ignorovaním, za tou neochotou. Reagovať je ľahké, ale pochopenie tej druhej strany často býva náročnejšie. Pamätáme si, keď sme prišli prvýkrát za ľuďmi, ktorých máme radi a predstavili sme im náš projekt, myšlienku, partnera? Z najväčšou pravdepodobnosťou sme dostali výsmech s vysvetlením, že toto nie je pre nás.

Keď sa dnes obzrieme späť, často prichádzame na to, že dnešným úspechom vďačíme aj odmietnutiam nášho okolia. Akýkoľvek úspech je ťažké dosiahnuť v miestach, kde sa každý deň pohybujeme. Sebavedomie a skúsenosti získavame pri každodenných činnostiach, ktoré nás posúvajú ďalej.

My sami máme v rukách to, či nás okolie podporí alebo nie. Tak isto je na nás ísť von a obklopiť sa ľuďmi, ktorí nám dajú čas, ich pohľad, názor, skúsenosti. Možností máme mnoho. Internetové fóra, spoločenské udalosti, biznisové príležitosti. K tomu sa nahoďme najlepšie ako vieme, prečítajme si knihu o komunikácií, ale v prvom rade dajme tomu druhému niečo.

Ak prinesieme hodnotu tomu druhému, nájde si na nás čas, možno sa stane s nami aj doživotný priateľ. Pokusov máme milión, náš život nie je pretek. Áno, je lepšie plakať v luxusnom aute, ako starom autobuse, no skutočné priateľstva často vznikajú na začiatku, keď nie je ísť za čo na teplý obed.

O úspechu, motivácií, cieľoch.

o úspechu, motivácií, cieľoch.

Dnes je moderné rozprávať o úspechu, motivácií, cieľoch. Z každej strany na nás vyletujú správne rady, poučky, presné návody čo treba urobiť. Knihy, semináre, celoročné diáre sa dnes predávajú takmer bez reklám. Sľubujú nám pomoc a riešenia našich problémov, stačí, aby sme nasledovali ich presné kroky.

My sa chceme ďalej pohnúť vo svojich životoch, kariérach, vzťahoch, no ešte sme neprišli na to, čo chceme. Sme často viac pasívni ako aktívni, bavíme sa, konzumujeme, takmer vôbec na sebe nepracujeme. Ovládanie našej mysle, empatia, byť človekom, koncentrácia na proces, odbornosť v tom čo robíme je pre nás povrchová záležitosť. Zaujímame sa o najlepších, no tých, čo vytŕčajú z radu, ale sú zatiaľ bez výsledkov, odsudzujeme.

Materiálne veci sú dôležité, no nie najdôležitejšie. Lebo aj z nadupaného nového auta sa tešíme možno prvý pol rok. Kombinácia rovnováhy, zvedavosti, odhodlania, rozhodnosti, trpezlivosti, ochota niečo dať na čas nabok a kráľovská disciplína nám môžu do života priniesť zázraky, výsledky, ľudí, materiálne veci, teda ak sme ochotní pracovať. Niektorí z nás majú to šťastie a dosahujú výsledky skôr, ďalší z nás prídu k výsledkom po piatich, ale aj desiatich rokoch práce.

Chytiť príležitosť a zatiahnuť, alebo naviť a povoliť? Použime všetko čo máme k dispozícií, spravme milión jeden pokusov. Príďme čím skôr na to, čo chceme a začnime tvoriť to naše vysnívané. Toto všetko už dávno vieme, preto si pripomínajme každý deň, že môžeme mať lepší život, šťastie, materiálne veci, vzťahy. Posuňme sa každý deň aspoň o jeden krok ďalej, pracujme takto päť, desať, či pätnásť rokov a až potom sa obzrime späť.

Futbal a ja.

Futbal a ja

Predstava sadnúť si pred televíziu a pozerať akékoľvek športové podujatie, je pre mňa hrôzostrašná. Mnoho mojich kamošov je športovo založená. Dokonca aj moji obchodní partneri sú fanúšikovia športu. Často sa stávalo, že som im nerozumel, keď sa rozprávali na športové témy.

V múdrych knihách sa píše, že jediná istota v našich životoch je zmena. Tak sa udialo aj v tom  mojom živote. Do môjho života vstúpil futbal. Teda, začal som spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú futbalom, hrali futbal, fandia futbalu, a zrazu bol futbal všade.

Moje prvé pokusy boli zábavné, keď som sa na futbalovom stretnutí, spýtal, akej farbe dresov fandíme. Áno, myslíte si správne, chalani mali zo mňa radosť. Ďalšie pokusy boli priaznivejšie, hrala naša reprezentácia (foto). Trvalo to takmer dva roky a vstúpil som oficiálne do prvej ligy slovenského futbalu, zatiaľ len ako fanúšik. Samozrejme, podmienka bola, koláčiky.

Atmosféra, životný štýl, spoločnosť, spoznávanie nových ľudí, nové zážitky, to všetko som si našiel na futbalových zápasoch. Stáva sa zo mňa fanúšik futbalu. Futbal je obrovská škola, psychológia, motivácia, drina, pokusy, premené šance, nespravodlivosť, fair play, či – nikdy nepodceňujme súpera, je úplne jedno, na ktorom mieste tabuľky sa nachádza.

Je o mne známe, že nič nerobím len tak bezdôvodne. Začínam byť presvedčený, že s futbalom ide ruka v ruke mnoho biznis príležitostí, ktoré vedia zlepšiť životy mnohým z nás. Biznis je pre mňa všetko, čo produkuje hodnotu, z ktorej máme my ľudia úžitok, vedľajší prvok biznisu je príjem teda materiálne zabezpečenie a lepší život. To je moja definícia biznisu.

Vážim si ľudí, ktorý majú svoje sny a napredujú za nimi. Som obklopený takýmito ľuďmi, ukazujú mi ako sa oni dostali k svojim cieľom, posúvajú mi príležitosti a ak niečo, stoja za mnou. Futbal je obľúbený šport takmer všade vo svete. Doma pred televíziou si môžeme pozrieť zápas, no zažiť  na štadióne atmosféru, je nádherný zážitok.

Futbal nás ako fanúšikov učí ako ovládať svoje emócie, pozerať sa na situáciu objektívne, rešpektovať súpera, snívať, podporovať aj  vtedy, keď sa nedarí. Pravidlá biznisu a futbalu sú v mnohých prípadoch podobné. A tak sa zrodil môj najbláznivejší sen, vlastniť prvoligový futbalový klub, ale o tom už niekedy nabudúce..

Komunikácia, vzťahy a počasie.

Michal Boťanský Vzťahy, komunikácia a počasie

Šli sme dole schodmi, vravel som jej o tom, že chcem v tomto meste robiť biznis. Zasmiala sa, povedala, že tu nikoho nepoznám, tak ako to chcem spraviť. Vtedy som sa zmohol iba na to, že ak ma podporí mohli by sme to dokázať..

Keď sa obzriem za seba, komunikácia je skoro vždy kľúčom ku vzťahom, teda aj spoznávaniu nových ľudí. Netvrdím, že komunikácia má byť najdôležitejšia, ale zohráva obrovskú rolu v našich vzťahoch, životoch, v práci a možno aj na parkovisku pred obchodným domom.

Som prototyp človeka, ktorý vôbec nevedel rozprávať, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu, mal som nevýrazný hlas,  častokrát som bol radšej ticho, aby sa mi nikto nesmial. Vôbec som nenadväzoval vzťahy, vždy som bol niekde v kúte. Nedostal som žiaden dar reči, vystupovania pred ľuďmi ani nič podobné.

Volanie na zlaté stránky, oslovovania ľudí na ulici, stretnutia s kamošmi, kde som ponúkal produkty, ale aj spoluprácu. Veď mnohí z vás ste boli pri mne, videli ste ma ako som šaškoval. Takmer nič nefungovalo. Kopa prečítaných kníh, desiatky vystúpení pred ľuďmi, stretnutia s koučami, odborníkmi na vzdelávanie, milión pokusov niečo spraviť.

Počas pracovného stretnutia v nedeľu pršalo, preto som povedal majiteľom, že prídem vo štvrtok a spravím fotografie, veď bude pekne. Zasmiali sme sa, vo štvrtok som prišiel fotografovať. Majitelia sa ma spýtali, že ako som to spravil, že na oblohe nie je ani jeden mrak. “Je to o vzťahoch” odpovedal som im bez zaváhania. Samozrejme, že nastal výbuch smiechu.

Veľmi ťažko sa mi robí s niekým, s kým neviem nadviazať pracovný, priateľský vzťah. No dnes na to poznám skratku: pozdravenie, podanie rúk, pár priateľských viet, úprimný záujem, zvedavosť o toho na druhej strane. Nie s každým robím biznis, ale s každým, koho poznám, sa môžem v obchode pozdraviť a podať si ruku.

To znamená, že postaviť úspešný biznis, mať skvelé manželstvo, super kamošov okolo je o vzťahoch? Je to dosť možné, teda ja tomu verím čím ďalej, tým viac. Ak začíname robiť biznis, či hľadať nových kamošov, partnerov, zabudnime na telefonáty na zlaté stránky, písania správ na sociálnych sieťach, ale dostávajme sa do príležitostí, kde sa ľahko zoznamujeme s ľuďmi. Vždy slušne pozdravme, podajme ruku a úprimne sa zaujímajme. Nezabudnime pridať štipku humoru.

Ja som si vytvoril príležitosť “Bývanie” (reality a finančné poradenstvo). Pre mňa je to skvelý nástroj na spoznávanie nových ľudí, ale aj budovania biznisu a mojej značky. Takže ak by som sa mal vrátiť na začiatok k tým schodom, podporme ľudí na ktorých nám záleží alebo im aspoň nezavadzajme. Veď ak sa to podarí, bude dobre a keď nie, tak aspoň sme to skúsili.

3x nástroje

Michal Boťanský blog článo

Bývanie, finančné poradenstvo sú pre mňa nástroje, vďaka ktorým sa dostávam na miesta, ktoré som predtým nepoznal. Svet online nám dnes všetkým umožňuje rozširovať svoju prácu ešte ďalej. Preto sú moje články pre mňa obrovskou pomôckou v mojej práci. Súčasťou môjho sveta je vytvárať okolo seba tímy ľudí, ktorí budú ťahať za jednu stranu povrazu v biznise ale aj v živote. No pred tým ako to celé začne, rozoberám s každým človekom tieto otázky:

Nájdenie toho, čo nás baví.

Na gauči, na sociálnych sieťach, s kamošmi možno nájdeme kopec inšpirácie. No iba makaním vieme nájsť to, čo nás baví. Niektorí z nás majú “šťastie” a nájdu skôr to, čo ich napĺňa, tí ďalší to nájdu nakopaním do zadku, zlyhaním a skúsením všetkého možného. Nech sme tu akokoľvek dlho, nemali by sme strácať čas v práci, v živote, ktorý nás nebaví. Dnes máme dostatok možností, ktoré nám umožňujú začať rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Dve hodiny denne na začiatok je vždy viac ako nula. Tip ako to nájsť: skúsme všetko.

Opustime svoje okolie.

OK, toto bude kruté, predsa máme radi svojich kamošov, rodičov, ale nenormálna časť z nich rieši aké je drahé maslo. Tá druhá časť sa robí, že robí, aby mali od každého pokoj. Ten zvyšok aj tak neoslovíme, lebo sú čudní. Naše okolie je naša najväčšia brzda. Tam sa zázraky pravidelne nestávajú. Častokrát ani len netušia, čo skutočne robíme. Nič nevysvetľujme, poďakujme za ich čas a pomaly ich nahraďme inými ľuďmi. “Veď koniec koncov sme kamaráti, tak hádam od nás peniaze pýtať nebudeš.” To je pekné, že sme kamaráti, ale na benzínovej pumpe nám  bez peňazí nenatankujú. Tip ako opustiť svoje okolie: skúsme všetko.

Vzdelávajme sa.

Potrebujeme noty, aby sme vedeli, podľa čoho máme hrať, je jasné, že čím budeme dlhšie tam vonku, budeme potrebovať nôt menej. Technické informácie sú dôležité, no nie najdôležitejšie. My ľudia sme emočné tvory a podľa toho aj reagujeme. Bez vzdelania vybuchujeme, nevieme správne komunikovať, často ani premýšľať a vôbec, ako chceme niečo robiť, keď nepoznáme teóriu. Systém vzdelávania je dobrý, no najlepší systém vzdelávania na nás čaká tam niekde vonku. Pozrime sa na ľudí, ktorí sú svetoví lídri, či odborníci, koľko času venujú vzdelávaniu. Vzdelávanie, to je viac ako prečítať si knihu o komunikácii. Je to nekončiaci proces. Tip ako sa  vzdelávať: skúsme všetko.

Či chceme alebo nechceme, každý z nás by mal niečo robiť. Je úplne normálne, že toto všetko bude bolieť. Tak isto nás bude bolieť, keď zistíme o desať, či dvadsať rokov, že sme mali ísť inou cestou. Tak prečo nerobiť to čo nás baví, tam kde nás to baví, s tými, ktorí s nami ťahajú za ten istý koniec?

Inovácie

Michal Boťanský Inovácie Banská Štiavnica

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu  naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac. 

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich,  takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Algoritmus života

Michal Boťanský Algoritmus života - blog

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí,  vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú. 

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe”  znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”.  Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Dovolenka

Dovolenka Michal Boťanský Banská Štiavnica

Každé ročné obdobie prináša zo sebou  priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života,  je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Vlastná značka

Michal Boťanský vlastná značka

 

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa  pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia.  Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.