Type your search keyword, and press enter

Inovácie

Michal Boťanský Inovácie Banská Štiavnica

Mnoho ľudí nemá v hlave jasno, čo chce od života. K tomu sú na nás nenormálne tlaky od okolia, sociálnych sietí, každý od nás chce, aby sme uspeli. Túžime po úspechu, po lepšom živote, rodičia chcú, aby sme si našli partnera, čím skôr založili rodinu, kúpili vlastné bývanie, k tomu  naštvaný šéf, ktorý od nás chce, aby sme makali ešte viac. 

Doba sa mení neustále, naši rodičia sa na nás sťažujú, aká sme strašná generácia, ich rodičia na nich,  takto to pokračuje až k naším prapredchodcom. Z každej generácie boli tí, čo to dotiahli ďalej, taktiež tí, čo ešte ďalej, no a samozrejme sú aj takí, ktorí od života neočakávajú veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že každá generácia prežila, nech bola situácia akákoľvek.

Nároky na život stúpajú z každej strany. Preto je úplne normálne, že dávame prednosť kariére pred rodinou. Častokrát siahneme po práci, ktorá nás nenapĺňa, ale je dobre platená a vďaka nej máme bývanie, auto, či dovolenku. Teda vonkajšie hmotné veci, ktorými sa odmeňujeme pre život, ktorý máme.

Najhoršie je, že sme úplné zatvorení pred novými príležitosťami. Všimnime si ako často automobilky inovujú svoje autá. Ako často inovujeme náš život my? Mnohé firmy nemenia nič, používajú zastarané postupy a tak pomaly ale isto smerujú mimo hru. Sú pre nás akýmsi varovným signálom. Nech je to naša práca, naše zručnosti, náš rozhľad, nech je to čokoľvek. Ak sa neučíme niečo nové, nejdeme na miesta, kde sme doteraz neboli (nie cestovanie), nezmeníme v našich životoch nič.

Mať otvorenú myseľ, vedieť povedať áno a dať tomu celému čas. Pozri, ak budeme robiť donekonečna to isté, iba šťastnou náhodou dosiahneme niečo iné. Toto vieme naozaj všetci. Len ako keby sme na to tam vonku zabúdali. Je ťažké riskovať, že zrazu dostaneme dva “páči sa mi to”, kamoš si nás vyhodí z priateľov, suseda sa nám nepozdraví. Áno, to všetko je nepríjemné, no tak isto je nepríjemné pozrieť sa o 3 roky späť a povedať si: ,,Aspoň farbu pozadia na stránke som mohol zmeniť.”

Život je krásny, každý z nás tu má niečo konkrétne zažiť, niečím konkrétnym prejsť. Preto nestojme na jednom mieste, nehrajme pred sebou divadielka o tom akí sme úžasní a máme sa fantasticky. Inovácie patria do našich životov. Nech je učenie hry na klavír v tridstaťtrojke, v dvadsaťosmičke kreslenie na plátno, podnikanie v štyridstaťosmičke, ale aj učenie ako používať sociálne siete v šestdesiattrojke.

Algoritmus života

Michal Boťanský Algoritmus života - blog

Často hovorím/píšem o potrebe používania sociálnych sietí,  vlastného blogu. Som presvedčený o tom, že online svet je plný nástrojov na zlepšenie našich životov.

Fungovanie online sveta je mimoriadne komplikované. Vyhľadávače, siete, stránky používajú rôzne programy, ktoré na základe toho, čo sa nám páči vyhodnocujú, aký ďalší obsah nám ponúknu. Tieto informácie sa ukladajú, no a čím sme aktívnejší v ich využívaní, tým presnejšie vyhodnotia, čo sa nám páči. Pri ďalších našich návštevách nám takéto informácie zobrazujú. 

To, čo sa deje v online svete, nie je nič nové, dali sme to tam z reálneho sveta. Tam vonku sa stretávame väčšinou s kamošmi, s ktorými máme podobné záujmy. Teda čím viac máme toho spoločného, tým viac sa stretávame. Áno, sú medzi nami aj takí, ktorí sa zo zvedavosti stretnú aj ľuďmi, s ktorými nemajú nič spoločného.

Život tam vonku, mimo online sveta, ponúka taktiež rôzne výhody. Teda pokiaľ ich vieme používať a nie len konzumovať. To otrepané: chceš fanúšikov, najskôr buď fanúšik, či úprimný záujem o druhých otvára aj tie najhrubšie pancierové dvere, naozaj funguje.

“Ahoj som Michal, vôbec netuším kto si, dostal som na Teba číslo, povedz mi niečo o sebe”  znie častokrát úvod mojich rozhovorov. Nepozerám niekoľko rokov televíziu, bulvár, žiadne “informačné” médiá. Ak chcem niekoho spoznať, tak sa jednoducho opýtam. Veď čo najhoršie sa mi môže stať?

Doba je rýchla, máme mnoho povinností, nespočetné množstvo nástrah neustále odvracia našu pozornosť. Verím, že máme dve možnosti, jedna z nich je nechať sa pohltiť nástrahami, ktoré sa na prvý pohľad netvária ako nástrahy. Druhá možnosť je používať život okolo nás ako vrece plné pomôcok.

Preto nás všetkých navádzam na aktívne používanie života. Zabudnime na “programy”, “algoritmy”, “toto sa mi páči a iba to chcem sledovať”.  Spoznávajme, vyhľadávajme nových ľudí, nové príležitosti, využívajme nástroje ktoré sú “online”, ale aj “v reálnom svete”, vyhoďme z hláv odmietanie, negativizmus a skúsme sa lepšie opýtať ako len “prečo?”

Dovolenka

Dovolenka Michal Boťanský Banská Štiavnica

Každé ročné obdobie prináša zo sebou  priestor na oddych, predĺžený víkend, či dovolenku. Relax patrí do života,  je nevyhnutný pre naše telo, myseľ a aj ľudí okolo nás, aby si od nás oddýchli.

Tešíme sa z toho, že sme na preplnenej pláži, pridávame fotky na sociálne siete, počítame, koľkým našim známym sa páčia. Keď sa vrátime z dovolenky, tak ešte niekoľko dní sa tešíme, ale potom prichádza krutá realita.

Kupujeme si knihy, koučov, kurzy, chceme niečo urobiť so svojimi životmi. Po krátkom čase s tým prestaneme, lebo nič z toho, čo sme sa dozvedeli na miliónovom seminári, či v knihe, ktorá zmení všetko, nám tam vonku nefunguje. Odchádzame znova na pár dní preč.

Odísť na pár dní nie je zlé, no odísť od svojho sna môže mať katastrofické následky. Ak je čokoľvek skutočné, neodložíme to na poličku na dva týždne. Je úplne jedno, či v Chorvátsku na preplnenej diaľnici čakáme, kým sa rozhýbe premávka, či sme v Tatrách na štíte, alebo máme rande s tou sexi susedou.

Náš sen, vízia, biznis na nás čaká tam vonku. Príležitostí je mnoho, chodia za sebou. Ak zoberieme tu prvú, budeme tam rýchlejšie, možno o rok, dva, pokojne aj o desať. Preto nech sme kdekoľvek, buďme pripravení zažiariť a využiť príležitosť trebárs aj k splneniu toho bláznivého sna, ktorý nám omotal hlavu ako dvanásťročným. No a ten už bol na dovolenke dosť dlho.

Vlastná značka

Michal Boťanský vlastná značka

 

O potrebe vybudovať vlastnú značku dnes rozprávajú naozaj všetci, je toho plný internet, mnoho kníh, kurzov, koučov, mentorov.

Stretávanie s ľuďmi nebolo nikdy jednoduchšie ako dnes. Zmeniť svet nebolo nikdy jednoduchšie tak, ako dnes. Vytvoriť prelomový produkt, službu, nebolo nikdy tak jednoduché ako dnes. Mantry, predpovede, rôzne ďalšie kecy o tom, aký je život krátky, rýchly, nespravodlivý, sú pravdivé, teda pre tých z nás, ktorí im veria.

Budovanie svojej značky je omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Vo svojich vreckách nosíme celé nahrávacie štúdio, pripojenie na internet, k tomu je okolo nás kopa inšpirácie. Máme dva svety, online svet, ale aj reálny svet. Môžeme budovať značku v jednom, druhom, ale aj v oboch zároveň.

Mnoho firiem, jednotlivcov sa dnes správa ako mamuty pred vyhynutím. Ignorujú možnosti, ktoré máme. Používajú zastaralé nástroje, sú pekne zamaskovaní v nových naleštených autách, v sexi oblečení a ich príjmy sú z činností, ktoré spravili v minulosti, pred 5 či 10 rokmi.

Inovácie, sledovanie trhu, tvorenie a dokumentovanie. Ľudí už nezaujíma, že máme toho veľa, nestíhame. Chcú mať pri sebe ľudí, ktorí im dajú konkrétne riešenia, ukážu im možnosti, namiesto slov im ukážu snahu s výsledkami.

Značka – to je viac ako meno firmy, produktu, služby. To je to, čo robíme, ako sa správame, čo robíme navyše, kde sa  pohybujeme a v neposlednom rade to, čo tvoríme pre druhých. Dôležité pravidlo, ktoré platí, je, ak budujeme svoju značku – to, čo robíme online, robíme aj offline. Platí to aj opačne.

O tom ako je dnes ťažké mať čas, dodržať svoje slovo, vieme všetci. Tak isto vieme, že s klientom budeme sedieť my, nie firma za ktorú sa schovávame. Nového spolupracovníka donesieme do firmy my, nie spoločnosť, pre ktorú pracujeme.

Lebo ak by to tak bolo, tak tie naše spoločnosti nás nepotrebujú ani na prácu s klientom a už vôbec nie na nábor nových spolupracovníkov. Teda pokiaľ nepracujeme pre obrovské svetové spoločnosti, ku ktorým sa hlásia desiatky, ale aj stovky ľudí.

Sociálne siete, webové stránky, bloggovanie, nahrávanie videí, školenia, koláčikové párty, spoločenské akcie, naša práca, to všetko je súčasť budovania značky. Ak ignorujeme jedno alebo druhé, čaká nás zánik, možno pomalý, ale čaká.

Naši klienti, spolupracovníci, kamoši, chcú vidieť zákulisie – ako sa to tvorí, robí. Chcú vidieť, čím prechádzame, ako sa usmievame, mračíme, reagujeme v napätých situáciách, zvládame stres, tešíme sa z úspechov. Čo chcú najviac, je, čo im my prinesieme do života a ako im ho zlepšíme.

Príbeh, dokumentovanie a tvorenie by malo byť pre nás prirodzenou súčasťou našich životov. Je úplne jedno, či sme študenti, či máme zamestnanie, alebo máme veľkú zabehnutú firmu. Začnime teraz. Áno kritika bolí, používanie nových postupov, vecí bolí. K tomu my ľudia máme tendenciu “pomáhať” iným hneď ako sa “rozleje mlieko”.

Ty robíš skvelé koláčiky, ja viem robiť super foto, spojme sa. Spolupráca, podpora, to je budovanie značky. Hashtagmi si značku nevytvoríme. Nahoďme si hrubú kožu, neberme si k srdcu každého, vyhrňme si rukávy a poďme na to. Hry na schovávačku už dnes neplatia.  Hneď ako budeme dobrí, ľudia nás začnú oslovovať sami.

Ty si značka, môžeš byť najlepšia značka na trhu. Teda ak si uvedomíš, že si značka 24/7/365, hej, aj v Chorvátsku na pláži.

Príliž veľké riziko

Michal Boťanský riziko

Michaaal, chýba Ti v článku dĺžeň, dva ypsilóny si netrafil, tie čiarky píšeš ako koktavý. Vo videu rozprávaš nespisovne a slabo Ťa počuť. To, čo robíš, k ničomu nevedie, veď pozri sa na čísla, výsledky. Stojíš na jednom mieste, alebo sa pohybuješ v kruhu.

Takto začínajú často rozhovory s mojimi kamošmi (našťastie nie so všetkými). Som na nich naštvaný, volajú ma na stretnutia, lebo mi chcú pomôcť, čistia mi žalúdok, poučujú ma, dirigujú, mudrujú a tvária sa, že sú najmúdrejší na svete. Mám ich rád, sú to skvelí ľudia, teóriu ovládajú skvelo, niektorí z nich majú aj lepšie auto, či dom. No často tam vonku žijú z minulosti.

Hovorím im – poďme spolu tvoriť, makať, spojme sa, chyťme príležitosť za jeden koniec, dopĺňajme sa. A tak počúvam, že toto nie je pre nich, toto robí už každý, že na takéto nemajú čas, nechcú vyzerať ako blázni, lebo čo im prinesie fotografia kvetinky, cesty, či kombajnu, koľko na tom zarobia, kedy, chcú žiť teraz a ísť na dovolenku.

Pre mňa je toto dlhodobá hra. Možno zatiaľ výsledky nie sú jednoznačné. Áno som unavený, áno som hladný, áno ľudia sa na mne smejú. Niekedy nie sú žiadne lajky, či zdieľania, telefonáty, či pozvania na večeru. Hýbem sa, pokračujem v práci, v tvorení, v skúšaní.  Stretávam sa s ľuďmi, ktorí ma podporujú a aktívne hľadám ďalších ľudí, ktorí ma podporia.

Je úplne jedno, či si šéf, upratovačka, sused, starosta. Dnes máme silu podporiť jeden druhého  jednoduchým spôsobom, či už na sociálnych sieťach, priateľským rozhovorom, textovou správou alebo telefonátom. Ak nebudeme podporovať svojich ľudí, teda ľudí okolo nás, nájdu si niekoho iného, kto ich bude podporovať a toto je príliš veľké riziko, ktoré dnes je, nech ide o kamoša, kolegu, podriadeného, frajera, alebo manželku.

Všímate si ako všetci hlásajú o tom, že si musíme šetriť na dôchodok/TU/ taktiež o tom, že nemá kto pracovať? My ľudia sme usilovní, chceme pracovať, jasné, vždy sa nájdu výnimky. Chceme pracovať pre ľudí, ktorí si nás vážia, podporujú. Chceme spolupracovať s tými, ktorí si naše vedomosti, snahu, úsilie vážia.

Nemáš výsledky, nekamarátim sa s tebou, toto patrí do deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Všetci máme obdobia, keď ide všetko po masle, ale aj obdobie, keď nejde nič tým správnym smerom.

My ľudia chceme pracovať pre tých, s tými, ktorí nás podporia, aj keď má naša loď roztrhanú hlavnú plachtu. Lebo potom si môžeme povedať, že sme to dali spolu. Nemusíme isť veľmi hlboko do psychológie, ezoteriky, či pozitívneho myslenia, aby sme pochopili, že ak podporíme, dostaneme podpory niekoľkonásobne viac.

Každý z nás je dobrý v niečom. Spojme sa, doplňme sa a rýchlejšie sa spolu dostaneme k našim vysnívaným životom.

Tridsať eur a dôchodok.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Predstavme si nachvíľu, že nám každý mesiac zostáva 30 eur, čo s nimi spravíme? Teraz si predstavme, že ak každý mesiac budeme týchto 30 eur rozumne investovať, zarobíme milióny. Odvážne tvrdenie, však?

Dnes je najlepšia doba na rozbehnutie svojej vízie, sna. Online svet nám nahráva čím ďalej, tým viac príležitostí. Trh neustále chŕli nové firmy, ľudí, ktorí sú odhodlaní uspieť. Napriek tomu máme mnoho príležitostí ako zmeniť svoj život a život iných k lepšiemu.

Dnes vyhráva rýchlosť, vytrvalosť, vyňuchanie príležitosti a dlhodobosť.

Ak budeme investovať tridsať eur mesačne po dobu tridsiatich rokov do dobrého finančného produktu, môžeme zarobiť okolo tridsaťtisíc peňazí pri priemernom úroku 6%, teda, ak sa nebojíme risknúť. Aký budeme mat dôchodok o 30 rokov s takou finančnou čiastkou? Nie je to málo? Aká bude mena o 30 rokov? Aká bude inflácia? Aké budú ceny potravín, energií, zdravotnej starostlivosti? Čo bývanie?

Riskovanie je súčasť osobnostného rastu, samozrejme aj kariérneho.

Ak si teraz povieme, že sa dôchodku nedožijeme, tak sa pravdepodobne mýlime, veď schválne, koľko rokov sa dnes priemerný dôchodca dožíva? Koľko rokov sa bude priemerný dôchodca dožívať o 30 rokov? Čo tak mať skvelý život o 10, 15 alebo 30 rokov? Áno, povieme si, že my chceme žiť tu a teraz, užívať si teraz hneď. Veď dovolenka v Afrike, či predlžený víkend  každý mesiac v Chorvátsku už je otázkou pár klikov, možno dvoch, či troch mesačných výplat.

Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame je, že neukazujeme svetu, v čom sme dobrí.

Život je plný prekvapení, áno je možné, že zajtra na chodníku nás zrazí vodič, ktorý práve smskuje svojej rozzúrenej manželke, že zabudol na výročie. No tak isto je možné, že sa dožijeme 80, 90 či 100 rokov. Vnútorný hlas, intuícia, nazvime to ako chceme,  je to v každom z nás. No určite nám nehovorí, aby sme ležali na gauči a pozerali sexi fotky susedy alebo rozkošné video malého mačiatka. Zobudili sa v päťdesiatke a v panike si začali odkladať peniaze na dôchodok.

Každý, naozaj každý je v niečom dobrý.

Či máme 13, 19, 29 alebo 45 rokov, už sme niečo v živote dosiahli, či je to v hmotnej, alebo nehmotnej forme. Máme svoje názory, myšlienky, nápady, vízie ale aj tajné sny. Mobilný telefón, aplikáciu na upravu fotiek, videí, a kamoša na úpravu gramatiky pre svoje články. Odvahu vyjsť von. Toto môže naozaj robiť každý. Nezabudnime, máme čas, lebo keď si o 22.00 večer zapneme známu aplikáciu na komunikáciu s kamošmi, tak mnoho z nás svietime na zeleno. Nech sme v akejkoľvek životnej situácii, správne investovaných tridsať eur mesačne nám vie priniesť skvelý život.

Využime príležitosti už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.

Áno, mám riešenie. Je úplne jednoduché. Vieme začať ešte dnes z pohodlia gauča, no budeme musieť isť von ukázať sa svetu. Toto je reklama na lepši život, na náš lepší život. No pred tým zoberme svojich tridsať eur a zavolajme na kávu toho chlapíka, majiteľa podniku, futbalistu, tú sexi modelku a spýtajme sa na ich životný príbeh. Požiadajme ich o radu a hneď potom začnime tvoriť, mapovať, skúšať.

Revolúcia v bývaní?

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

V pondelok ráno vstaneme, zobudíme deti, nachystáme sa, ponáhľame sa do práce, zanesieme deti do školy, v práci nestíhame, šéf chce, aby sme zostali o hodinu dlhšie. Len tak stihneme zobrať deti zo školy, zanesieme ich na krúžok, prídeme domov, najeme sa, skontrolujeme deťom úlohy, pozrieme si televíziu, magazín a ešte napíšeme kamošom na sieti a zaspávame v piatok večer.

Doba je rýchla, ponáhľame sa za kariérou, školou, certifikátom či financiami. Zatiaľ sme plní síl, lebo sme mladí a plní elánu. Životné tempo sa z roka na rok stupňuje, zdravotných ťažkostí, ale aj chorôb nám pribúda. Dostávajú sa do povedomia slová ako syndróm vyhorenia, depresia, nenašiel vnútorný pokoj, alebo hľadá sebanaplnenie na inom mieste.

Pred časom letná dovolenka v Chorvátsku bola rodinná udalosť roka, dnes sme tam štyrikrát do roka. Tlačíme sa na pláži, neskôr na diaľniciach na ceste domov. Popritom všetkom ako by sme zabúdali na príležitosti, ktoré máme doma. Bývanie je jedna z príležitostí, na ktorú zabúdame. Pozvať na koláčik odborníka na bývanie a dozvedieť sa niečo konkrétne z trhu dnes zatiaľ nie je zaužívané. No zobrať si byt na úver a dať ho do prenájmu je mimoriadne obľúbené.

Stres, rýchle životné tempo, tlačenie sa na Chorvátskej diaľnici a bývanie začínajú mať spoločné toho viac ako sa na prvý pohľad zdá. Prvé lastovičky prilietavajú a začínajú si uvedomovať, že toto nie je najsprávnejšia cesta životom. Našťastie, na Slovensku máme riešenia.

Je otázkou času, kedy ľudia začnú investovať svoje peniaze do rekreačných nehnuteľností aj na Slovensku za účelom oddychu, ale aj zarábania peňazí. Dovolenky u nás budú z roka na rok zaujímavejšie. Tak prečo si platiť hotel, keď môžeme dovolenkovať vo svojom a ešte k tomu zarobiť?

Mobilné aplikácie a internetové služby, začínajú konkurovať hotelom, za málo peňazí si dnes vieme nájsť ubytovanie kdekoľvek na svete. Izbu, celý byt, rodinný dom, rekreačnú chatu či príves vieme poskytnúť cez tieto služby ďalším ľudom z celého sveta na pár nocí za finančnú odplatu.

Príležitosť je takmer kdekoľvek na Slovensku. Navaríme, odvezieme, dovezieme, pripravíme program či plán s miestnymi zaujímavosťami. Čím viac možností dáme ľuďom na zážitky, skvelé jedlo, jedinečné ubytovanie u nás doma, tým viac sa im bude u nás páčiť. Dostaneme hodnotenia, my ohodnotíme našich turistov a takto sa záujemcovia o nás dozvedajú, ale aj my sa dozvedáme či turistov pustiť k nám alebo nie.

Ako teda odbúrať stres, vyhorenie, či depresiu? Jednou  z možností, ktoré sú na trhu s bývaním, je kúpa nehnuteľnosti na rekreáciu. Môže to byť dom, byt, ale aj chata najlepšie na takom mieste, ktoré nás niečím osloví. Vopred si pripravíme kalendár, kedy tam nikoho nepustíme, ostatný čas si zaplníme turistami.

Revolúcia v bývaní nás vďaka mobilným aplikáciám a internetovým službám neminie. Už v minulosti sme využívali bývanie u vzdialených príbuzných v Paríži, či v Prahe. Tak prečo to dnes nezopakovať? Kreativita, fantázia a zdravé podnikateľské srdce vie aj malú rekreačnú chatu na úbočí hôr, či byt v starej bytovke premeniť na studnicu príjmov a oázu pokoja pre nás.

Vedomosti.

foto: www.michalbotansky.com
foto: www.michalbotansky.com

Všímate si dnešný trend? Dnes je moderné učiť sa, mať koučov, čítať knihy, navštevovať semináre osobnostného rozvoja, počúvať nahrávky. Mnoho z nás sme učenie v škole neznášali. Podobne sme na tom boli s telesnou, nosili sme ospravedlnenky, len aby sme nemuseli cvičiť, a dnes sme športovci, kulturisti, či fitnesky.

Na mojich pracovných, ale aj súkromných stretnutiach sa rozprávam o víziách, plánovaní, smerovaní projektov či ľudí. Vedomosti, postupy a riešenia, to je aký si kolotoč, ktorý pravidelne je odo mňa vyžadovaný. Otázka, ktorá ma pred pár dňami zaskočila, bola naozaj k veci. Odkiaľ mám vedomosti a čo sa učím. Som veľkým nadšencom vzdelávania, samo vzdelávania a rôznych ďalších foriem učenia. Nerád sa k ním vyjadrujem, pretože podľa mňa neexistuje jedna správna forma vzdelávania, ale pre každého z nás funguje niečo iné.

Pozor, ak čítaš romány o láske, ktoré sa končia tragicky, je dosť možné, že Tvoj život skonči tragicky.

Vo väčšine prípadov, cestu začína kamoš, ktorý nám odporučí motivačnú knihu. Prichádza cesta objavovania kníh, rôznych seminárov, nahrávok, stretnutí, vyhľadávania koučov, mentorov. Chodíme vysmiaty od ucha k uchu, keď sa nás pýtajú prečo sa smejeme, tak často nevieme odpovedať. Máme zo seba skvelý pocit. Toto je aká si fáza číslo jedna. Tu mnoho z nás končí, lebo je super cítiť sa dobre, no reálne výsledky neprichádzajú tak rýchlo ako sme si mysleli.

Moja cesta je ta najlepšia a najsprávnejšia. To je fanatizmus.

Šport, rodičovstvo, staranie sa o chod domácnosti, filmy, koníčky, patria medzi najlepších učiteľov. Tomuto sa naučíme: trpezlivosť, predvídanie, rozhľad, emočná inteligencia, vyhrnutie rukávov, nebojácnosť, riskovanie, predaj, zvládnutie krízových situácii, uvedomenie svojich silných stránok. Takto začína fáza číslo dva. Už nie je potreba rozprávať o tom prečo sa usmievame, ale ukazujeme dôvod pre ktorý sa usmievame.

Choď von rozbi všetko čo sa dá, vráť sa, pozrieme sa čo si spravil dobre a zopakujeme to.

Na fáze dva je najkrajšie to, že otvára aké si pomyslené nové brány. Možno nás zaujme psychológia, možno budeme hľadať kam smeruje trh, alebo budeme skúšať ako zaujať ľudí. Budeme hľadať viac do hĺbky. Už nebudeme len spotrebitelia, ale pridáme ruku k dielu. Čo je viac ako isté, ten z nás ktorý prestane sa vzdelávať sa a tvoriť veľmi rýchlo je z hry von.

A kam chodím po vedomosti ja? Športujem, stretávam sa s ľuďmi čo tvoria, sem tam si pozriem video zo zámoria, či Slovenska, raz za čas si otvorím knihu. No ten najlepší nástroj na učenie je každodenná tvorba, teda aspoň pre mňa. 

On-line cesta.

Michal Boťanský On-line cesta

Tu, alebo tam vonku často rozpravám o nájdení toho v čom sme dobrí. Rozprávam o tom, ako po pri práci si vyhrnúť rukávy a začať tvoriť niečo svoje.

Dnes je medzi nami mnoho ľudí, ktorí vytvorili svoje biznisy, sny, vízie vďaka on-line svetu. On-line svet a aplikácie, hýbu svetom. Návštevnosť internetových stránok cez mobilne telefóny narastá.

Čí chceme, alebo nechceme mnoho z nás je dennodenne on-line, sociálne siete, informačné portáli, videa. Sme v dobe keď nečakáme na novu časť seriálu do ďalšieho týždňa. Za večer si vieme pozrieme celu sériu on-line.

Svet je naozaj v bláznivej fáze. Obrovská časť ľudí je zamestnaná, z tej obrovskej časti ľudí o pár rokov zamestnaná nebude. Veľké korporácie vyvíjajú plno automatické fabriky. Mnoho pracovných povolaní zanikne. Už teraz sa hovorí o príležitostiach budúcnosti a kreativite.

Máme 5. až 10. rokov na to aby sme naskočili do rozbehnutého vlaku. Zabudnime na životopisy. Pripravme si on-line portfólia, vlastne blogy s foto, našimi článkami, videami. Naštartujme svoje vedľajšie projekty. Situácia tam vonku nám dáva dostatočné mnoho príležitosti.

Slovo, fotografia, video, on-line, tam vonku, výnimočne služby – to nie je žiadna budúcnosť. To sa práve teraz deje. 

Vyhoďme z hlavy, že nove generácie sú také a také, a nevedia to a to. To je náš obrovsky omyl, ak si myslime čokoľvek zle o nich. Sú jednoznačné skvelé vytvárajú svoje komunity, žijú heslom hľadáme to čo nás spája. Sú niekoľko krokov dopredu.

Dnes máme skvelé zamestnania, kopec zákaziek. Ignorujeme trh, jeho smerovanie. Či chceme, alebo nechceme dnes sa ľahšie stretneme cez on-line hru ako na káve v kaviarni.

Čo riskujeme? Hodinu denne? Že sa budú z nás kamoši a kolegovia smiať? Lepšie je povedať o 30. rokov hups, ako do čerta mal som to spraviť.

Ja viem, že píšeš parádnu poviedku už druhy rok po tajnosti. Prispievaj časti z poviedky do svojho blogu. Pracuješ v Rakúsku ako opatrovateľka niekoľko rokov, už poznáš mnohé tipy a triky? Založ si vlastný blog, dávaj svetu tipy a triky. Si dobrý vo vedení ľudí? Píš o tom na svojom  blogu, alebo natoč o tom videa. Rad počúvaš hudbu? Založ si blog a začni písať o tom.

Zabudnime na svojho šéfa a nosenie práce si domov. Tým nenabádam nikoho aby sme prestali usilovne pracovať. Nabádam, aby sme po večeroch pracovali na svojich snoch, víziách.

Nezabudnime prepojiť sociálne siete so stránkou a blogom. Možno neprerazíme blogom, ani videom. Ale čo sa stane určíte, čaká nás bláznivá jazda, kde sa naučíme ako na pozornosť, čo sa páči ľuďom, čo sa páči nám. Uvidíme svoje myšlienky napísané pred sebou. Budeme sa správať zodpovedne na sociálnych sieťach, k svojmu životu. Zažijeme skutočný osobnostný rozvoj. Možno nájdeme to, čo sme vždy chceli robiť. To je jeden z najväčších benefitov.

Áno, môže to byť zo začiatku ťažké, venovať sa aj svetu on-line. Tak isto to môže byť ťažké, o niekoľko rokov pozerať sa na ujdený vlak. Na veku dnes nezáleži, začnime teraz.

Nevieš o čo ide.

Foto Michal Boťanský
Foto Michal Boťanský

Zabudni na peniaze, úspech, slávu. Bude to vedľajší produkt toho, čo ideme robiť. Ak sa spolu ideme baviť o biznise, sne, spoločnej ceste. Zabudni, že si realitný maklér, poradca, obchodník s liekmi, riaditeľ odbytu.

Si človek, máš svoje potreby, svoje emócie, svoje silne stránky a aj svoje slabé. Určíte si v niečom kurňajs dobrý. To spolu ideme hľadať. Použijeme všetko, čo bude treba. Budeme sa rešpektovať, pôjdeme rovnakým smerom. Keď sa odtrhneš budem pri tebe. Zachránim ta iba vtedy ak mi dáš signál.

Určíte budeš vystrkovať parohy, prejdeš pubertou, budeš majster sveta, dostaneš na držku a možno prídeš o všetko. Ver, že aj tak budem stať za tebou. Nebudeme spolu rozoberať čo kto ma, ako sme ďaleko, čí blízko. S chirurgickou presnosťou sa zameriame na smerovanie trhu.

Vytvoríme komunitu, kde pôjdeme príkladom pre naše okolie. Obkopme sa rešpektom pre druhých. Zameriame sa na to čo ideme robiť, nie na to čo ideme povedať. Prestaneme počúvať kto čo hovorí, nič sa neberie osobne. Na výsledky sa zameriame až po tom, keď zvládneme proces.

Možno nás bude 1000 možno 100. Ak sa nepochopíme podáme si ruky a pôjdeme svojím smerom. Je dosť možne, že odídeš aby si sa mohol vrátiť. Ak sa pochopíme 4, 5, 7 rokov budeme tvoriť, skúšať padať, rozbíjať. Potom sa pozrieme čo sme spravili dobre a zopakujeme to.

Ak hľadáš dovolenky, auta, luxus si na nesprávnom mieste. Najskôr sa staneme lepším človekom. Materiálny svet príde ako výsledok prace, myšlienok, filozofie, teda nás. Viem, máš strach skočiť do neznámeho opustiť svoje pohodlie.

Nedávam Ti žiadne sľuby, ani pekné motivačne kecy. Nemusíš vedieť nič. Chcem vidieť tvoju snahu, vášeň, odhodlanie. O rýchlosť sa nestarajme. Určite váhaš, premýšľaš, analyzuješ, porovnávaš ma s inými možnosťami. Veď vlastne ani nevieš o čo ide. Teraz neporozumieš, ešte nie si pripravený. Netárajme, vyhrnieme si rukávy a poďme na to.