Type your search keyword, and press enter

Vášeň, biznis a tri kroky späť

Vášeň, biznis a tri kroky späť

O vášni som popísal už mnohé články, o biznise taktiež a o koláčikoch zatiaľ jeden. Čím ďalej, tým viac si všímam aká je dôležitá vášeň tam vonku, teda v tom, čo robíme, ale aj žijeme.  Nenarážam na pocit typu: ale veď je to jedno, či mám tú prácu rada, alebo: lepšia baba pre mňa už nebude. O tom, ako nás viera ovplyvňuje, som písal tu. Vášeň je neskutočný hnací motor, teda ak máme to šťastie a objavíme ju.

Vášeň k nám prichádza rôznymi spôsobmi, často ju nachádzame nečakane. Môže to trvať deň, týždeň, mesiac, ale aj roky, pokiaľ prídeme na to, čo nás skutočne robí šťastnými. Nachádzame ju nečakane na miestach, ktoré sú mimo nášho pohodlia. Čo je zvláštne, čím ťažšia naša životná situácia je, tým väčšiu šancu máme, že tú skutočnú aj objavíme.

Je obrovský zdroj inšpirácie a prenáša sa na druhých. Schválne, ako si sa naposledy cítil s človekom, na ktorom si videl, že robí to, čo ho baví? Ak robíme to, čo nás napĺňa, cítime sa šťastní, všetko nám ide ľahko. Áno, všetko. Štúdie zistili, že každý z nás potrebuje niečo robiť. Pretože počas pracovných dní využívame svoj čas aj energiu efektívnejšie. Takže len čo ju objavíme, zmení sa náš život na poslanie, budeme sa chcieť neustále zlepšovať, hľadať ďalšie vylepšenia na každom kroku. Ešte aj na dovolenke budeme obkukávať, čím by sme si mohli vylepšiť “to naše”.

Príbehov o tom, ako vďaka vášni mnohí ľudia zmenili svoj život, je niekoľko. Životopisy o týchto ľuďoch si môžeme zakúpiť v miestnych kníhkupectvách, ale ich aj osobne navštíviť a dať si s nimi kávu. Veď ako inak môžeme nájsť vášeň, keď sme s tými istými ľuďmi, na tých istých miestach, máme v sebe tie isté myšlienky a ignorujeme všetko nové, nedávame nikomu a ničomu šancu.

Chodíme do práce na zmeny, podnikáme, študujeme, smejeme sa, súdime sa, podceňujeme sa. Často to hovorí viacej o nás ako o tom druhom. Myslíme si, že keď sa nám darí v jednej oblasti života, nemôže sa v druhej. Utekáme od tých, ktorí nás milujú, od toho, čo milujeme my, lebo niečo. Ukazuje sa, že to utekanie je vlastne nový životný štýl. Utekáme pred sebou. Pamätáme si ako nám celý svet prednedávnom hovoril, aby sme robili to, čo nás baví alebo šli za tým, čo nás ťahá, baví, zaujíma?

Jasné a teraz spúšťame lavínu výhovoriek, ako sa mi toto všetko ľahko píše, ale treba platiť účty, starať sa o deti, upratovať doma, chodiť do práce, venčiť psa.  Zabudnime na argumentácie, nevedú k ničomu. Dajme si šancu uspieť, začnime efektívnejšie plánovať svoj deň, nájdime si čas, hodinu či dve denne. Okolo nás máme mnoho pomôcok ako sa vieme dostať do povedomia a vytvoriť to naše. Veď si pripomeňme slávnych a úspešných ľudí ako vravia: „Mobilný telefón, internetové pripojenie a z večera do rána môžeme uspieť.”

Dokonalosť zabíja. To je jedna z najdôležitejších myšlienok a jednoznačne sa patrí ju pripomenúť práve v tomto článku. Pretože, ak sa rozhodneme vydať na cestu, mnoho situácií nebude prebiehať tak, ako chceme. Stretneme sa s chybami, nesprávnymi názormi, pohľadmi, niekedy sa úplne stratíme. Veď aj v múdrych knihách sa píše o tom, že lode sa stavajú na plavbu po mori a nie na to, aby boli bezpečne zakotvené v prístave.

Skutočný víťaz vyhráva sám nad sebou. Takže, ak chceme od ľudí viac, dajme im viac, ak zbytočne váhame, stane sa ups. Život je príležitosť, tajomstvo, záhada, radosť a sem tam aj  prekážka. Máme knihy, videá, mentorov, koučov, odborníkov, či múdrych starých rodičov. Našou povinnosťou je využiť všetko, čo máme, aby sme sa dostali tam, kam chceme. Už nehodnoťme, nekonzumujme, rozhodnime sa vykročiť vpred, aj keď možno bude treba spraviť tri kroky dozadu.

Nezaujímať sa o to, čo si myslia druhí ľudia nemusí byť vždy správne. Pretože čo si ľudia o nás myslia, istým spôsobom ovplyvňuje príležitosti, ktoré nám posúvajú.

Práca, veľa práce a tie maličkosti za tým.

Práca, veľa práce a tie maličkosti za tým.

Cieľ bol jasne na začiatku stanovený. Považoval som ho od prvej chvíle nemožným dosiahnuť. Vedel som, že možno niečo viem, ale určite nie toľko, aby som dotiahol tento projekt pod svoje krídla. Poznáme to z múdrych kníh, verte sebe, neverte väčšine ľudí, nechoďte s väčšinou a podobné kecy. Neznášam argumentáciu, už vôbec nie v obchodných rozhovoroch. Môžeme mať pravdu alebo obchod. Je to drahé, treba to dokončiť, toľko to nemôže predsa stáť. Pár mesiacov som uveril väčšine, až pokiaľ som nerobil prieskum trhu a spočítal aká skutočnosť vlastne je.

Uveril som svojim výpočtom. Prekonal som strach z komunikácie s veľkou firmou. Zistil som, že oni sú tiež ľudia. Spravili sme zopár ústupkov, spustili sme akciu. Šťastný koniec, tlieskanie, oslavy neprichádzali do úvahy. Poznáte to, ak s niečím začnete, chcete pokračovať do konca. K tomu sme pridali projekt v ďalšom meste. Začali neskoré večere, stretnutia, rokovania, nastavovania. Samé od seba sa to nerozbehlo, tak isto sa to nerozbehlo pretože ja. Milión maličkostí je za každým veľkým príbehom. Zatiaľ sme na  čísle 98.000, no ešte je pred nami kus práce, stovky stretnutí, desiatky neskorých večerov v kancelárií, spojiť niekoľko tisíc tehiel.

Práca na akomkoľvek projekte nikdy nie je prácou jednotlivca, ale celých partií ľudí. Začína to od toho, kto vymyslel myšlienku, projektantov, majiteľov firmy, statikov, elektrikárov, stavbyvedúcich, chlapov na stavbe, žeriavnikov, tých ľudí, čo  “vybavujú papiere”, ľudí, ktorí  prezentujú projekt, kupujúcich, správcov, údržbárov a mnohých ďalších. Nikto nie je dôležitejší alebo menej dôležitejší. Všetci sme na jednej lodi, jeden bez druhého môžeme vedieť stavať najlepšie stavby sveta, no pokiaľ nedokončíme tých milión maličkostí, tak sa nepohneme ďalej.

Čim ďalej som viac presvedčený o tom, že mám v ruke nástroj na spoznávanie ľudí, príležitostí. Vždy som si myslel, že ja som dôležitý a bezo mňa by mnoho vecí nefungovalo. To je možno pravda, mám systém, ktorí iní nemajú, mám rád koláčiky, som dosť vtipný, ale to neznamená, že som nenahraditeľný. Usilovná práca, krok navyše a tímovosť sú akési ingrediencie na pomyslený recept na víťazstvo. Nepodceňujme svoju prácu, nepodceňujme prácu druhých. Iba spoločnými silami dokážeme vytvoriť kvalitný produkt pre tých, ktorí ho potrebujú.

Čo bol ten cieľ, ktorý som mal dosiahnuť?  Tľapnúť si s  jedným z najväčších hráčov v stavebníctve u nás v kraji. Prekonal som strach, seba, neprajníkov, tľapli sme si a prišli výsledky.  Veď pozrite sa sami trebárs aj TU, ako sme na tom.

5 mojich dôvodov prečo písať blog.

Michal Boťanský päť dôvodov prečo písať blog

Poznáme to: marketing reklama propagácia. Byť na najvyšších priečkach vyhľadávačov. Vlastné nastavené SEO, svoje kľúčové slová a mnoho ďalších maličkosti.

Rád čítam knihy, stretávam sa s múdrymi ľuďmi, zisťujem čo všetko je možné. Pred dvoma rokmi som sa dozvedel v knihe Ukáž, čo děláš! od Austina Kleona myšlienku: “ak si z tejto knihy mate od niesť jednu vec tak je to tato: kúpte si doménu www.vasemenopriezvisko.sk”

To sa stalo, nerozumel som čo je doména, nevedel som čo je hosting, SEO, kľúčové slova, o prvých miestach na vyhľadávačoch som mohol len snívať. Bol som presvedčený, že písať začnem až keď budem bohatý, slávny a uspešný, lebo aj tak nemám čo dať ľuďom a vôbec, kto by už len čítal moje články.

Nejakou náhodou sme prerábali firemnú stránku, s chalanom, ktorý ju prerábal, mi rozbehol aj tu moju. Vyriešili sme dizajn, prostredie, ukázal  mi tipy a triky,  povedal, že články sú už na mne.

Prvé pokusy o články boli aké si pokusy o písanie. Písal som s svojich bývalých láskach a o tom aké to bolo na prd, že ma opustili. Keď som sa už vyžaloval do sveta, tak som prestal písať. Nemal som čas. Začal som používal len sociálne siete a na svoju stránku som sa úplné vykašlal.

Lenže tu prišlo prvé aha, koľko emailov denne posielaš? Čo tak do podpisu si dať link na svoju stránku? Začal som písať články. Rok som písal nepravidelne, no tento rok (2017) som sa ukecal, že každú stredu napíšem článok.

Čím viac som sa začal zaoberať písaním, tým viac výhod som vo vlastnom blogu začal vidieť. Tam vonku mnohých kamošov nahováram aby si založili blog, vlastnú stránku.  Povedzme si na rovinu, keď príde za nami kamoš s niečím novým, tak ho skľudníme a vysvetlíme mu, že nech si radšej s nami dá pivo.

Nech je to akokoľvek, dnes vnímam výhody písania vlastného blogu. Mám ich päť hlavných a niekedy pri dobrom jedle môžeme sa porozprávať o ďalších vedľajších.

1: Rast – sebarozvoj, osobnostný rast. Vidím čo píšem, o čom píšem, o čom premýšľam, ako píšem, triedim si myšlienky. Keď som mal osemnásť rokov bál som sa báb, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu. Áno, písanie môže zlepšiť komunikačné zručnosti a schopnosti.

2: Vzťahy – marketing, reklama, propagácia. Vzťah s internetovými vyhľadávačmi, so svojimi fanúšikmi, kamošmi, klientmi, kolegovcami vo svete on-line. Články na vlastnom blogu sú skvelý nástroj na propagáciu, ale aj na reklamu seba, produktov či služieb.

3: Práca – moje články vedia za mňa pracovať, budúci klienti, čí kolegovia, ale aj biznis partneri vidia moje názory, postoje, môj spôsob seba propagácie. Môžu sa rýchlejšie rozhodnúť, či isť do spolupráce. Vedia článok posunúť ďalej, ale aj mňa. Články sú kedykoľvek k dispozícií, teda aj keď som na dovolenke.

4: Hobby – biznis, práca, napätie, stres, zhon, je súčasťou našich životov. Blog môže slúžiť ako uvoľnenie od bežného života. Môžeme byť kýmkoľvek chceme. V priamom prenose za podpory ľudí sa zmeníme na bloggera, alebo spisovateľa.

5: Príbeh – čo zažívam, tipy, triky z môjho biznisu, inšpirácia, zážitky. Moja adresa môj príbeh. Tu som si položil otázku, čo očakávam od môjho blogu. K tomu som nastavil jeho vizualizáciu obsah. To o čom píšem je môj biznis, zážitky, teda to čo zažívam tam vonku.

Ľudia okolo nás chcú vidieť čo robíme, ako myslíme, dokonca s čím im môžeme zlepšiť ich život. Jeden fanúšik je viac ako nula fanúšikov. Nečakajme s písaním, začnime hneď. Možností, kde uverejňovať svoje články je dnes neúrekom. No vlastná internetová stránka, nám ponúka mnohé možnosti. Ešte keď ju prepojíme so sociálnymi sieťami, vznikne nám moderný komunikačný nástroj s ktorým vieme zmeniť svet.

Odmietanie.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Moji kamoši z biznisu vravia, že úspech prichádza po piatich až siedmich rokoch práce. Po mnohých odriekaniach, žiadnych dovolenkách, sem-tam o hlade, či bez benzínu do auta. Samozrejme po miliónoch pokusov.

Na začiatku sú častokrát zlyhania, zrady, triafania sa úplne vedľa, zažívanie odporu  celého sveta každodennou súčasťou. Človek stúpa hlboko pri prechode na druhú stranu. Robí chyby, riskuje, sklame ľudí. Sedí v garáži, či v kancelárii u kamoša, aby mal pripojenie na internet.

Štatistiky sú jasné, mnoho ľudí už neuspelo, padlo na dno, odišlo. Ostala frustrácia, ale aj ďalšie iné nepríjemnosti. To je fakt, vieme o tom všetci. Bojíme sa nových príležitostí. Akonáhle niekto z nášho okolia začne pridávať motivačne statusy na sociálne siete, tak mu radšej ani nereagujeme na telefonát.

Už vieme čo bude nasledovať, príde k nám domov a začne nás prehovárať, aby sme urobili životnú zmenu, keď nie, tak aspoň od neho niečo kúpme. Časom sa stáva, že náš kamoš sa vypracuje na odborníka v danej oblasti. Jeho motivačné citáty sa nám začínajú páčiť. Keď niekto z nášho okolia potrebuje riešenie, tak posielame týchto ľudí k nášmu kamošovi.

To všetko trvá dlho, najväčšia konkurencia je #TuaTeraz, či lacná dovolenka v Afrike. Veľmi ťažko sa zdávame krátkodobých radostí, pre lepšiu budúcnosť. Zameriavame sa na to, čo je trendové, štýlové, ale aj to, čo si budú o nás myslieť spolužiaci, kamaráti. Sme konzumní, spotrebúvame a netvoríme.

Hovorí sa o akej si sile, motíve či dôvode, ktorý poháňa v pred. Prečo, dôvod, poslanie volajme to ako chceme. Často je to tak veľké, že to nevieme ani vysvetliť. Je to tak silné, že všetko ostatné tomu prispôsobujeme.

Tvrdenie, že táto cesta  je pre každého, by bolo úplné nepravdivé. No každý sa môže pokúsiť žiť lepší život. Výsledky nemusia prísť hneď od prvých chvíľ, možno bude treba čas, vzdelávanie, kamošov čo nám pomôžu vo veciach, ktoré nebudeme vedieť, frajerku, či manžela, ktorý nám večer povie, “skús to zajtra znova”.

Príležitostí mať lepší život je okolo nás neúrekom, možno odriekneme kamošové narodeniny, či stretávku zo školy, ale aj letnú dovolenku. Namiesto toho všetkého pôjdeme za našim dôvodom, snom, víziou, dáme si pár rokov času, nebudeme sa s nikým porovnávať, urobíme milión pokusov, obklopíme sa ľuďmi, ktorí nás podporia a vystrelíme na bránku.

Príbeh o novom živote, začne už dnes. Lebo mi sa prekonáme a začneme pracovať, tvoriť, skúšať v tejto chvíli. Toto je ponuka na lepší život, poďme spolu do toho teraz.

Tridsať eur a dôchodok.

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

Predstavme si nachvíľu, že nám každý mesiac zostáva 30 eur, čo s nimi spravíme? Teraz si predstavme, že ak každý mesiac budeme týchto 30 eur rozumne investovať, zarobíme milióny. Odvážne tvrdenie, však?

Dnes je najlepšia doba na rozbehnutie svojej vízie, sna. Online svet nám nahráva čím ďalej, tým viac príležitostí. Trh neustále chŕli nové firmy, ľudí, ktorí sú odhodlaní uspieť. Napriek tomu máme mnoho príležitostí ako zmeniť svoj život a život iných k lepšiemu.

Dnes vyhráva rýchlosť, vytrvalosť, vyňuchanie príležitosti a dlhodobosť.

Ak budeme investovať tridsať eur mesačne po dobu tridsiatich rokov do dobrého finančného produktu, môžeme zarobiť okolo tridsaťtisíc peňazí pri priemernom úroku 6%, teda, ak sa nebojíme risknúť. Aký budeme mat dôchodok o 30 rokov s takou finančnou čiastkou? Nie je to málo? Aká bude mena o 30 rokov? Aká bude inflácia? Aké budú ceny potravín, energií, zdravotnej starostlivosti? Čo bývanie?

Riskovanie je súčasť osobnostného rastu, samozrejme aj kariérneho.

Ak si teraz povieme, že sa dôchodku nedožijeme, tak sa pravdepodobne mýlime, veď schválne, koľko rokov sa dnes priemerný dôchodca dožíva? Koľko rokov sa bude priemerný dôchodca dožívať o 30 rokov? Čo tak mať skvelý život o 10, 15 alebo 30 rokov? Áno, povieme si, že my chceme žiť tu a teraz, užívať si teraz hneď. Veď dovolenka v Afrike, či predlžený víkend  každý mesiac v Chorvátsku už je otázkou pár klikov, možno dvoch, či troch mesačných výplat.

Najčastejšia chyba, ktorej sa dopúšťame je, že neukazujeme svetu, v čom sme dobrí.

Život je plný prekvapení, áno je možné, že zajtra na chodníku nás zrazí vodič, ktorý práve smskuje svojej rozzúrenej manželke, že zabudol na výročie. No tak isto je možné, že sa dožijeme 80, 90 či 100 rokov. Vnútorný hlas, intuícia, nazvime to ako chceme,  je to v každom z nás. No určite nám nehovorí, aby sme ležali na gauči a pozerali sexi fotky susedy alebo rozkošné video malého mačiatka. Zobudili sa v päťdesiatke a v panike si začali odkladať peniaze na dôchodok.

Každý, naozaj každý je v niečom dobrý.

Či máme 13, 19, 29 alebo 45 rokov, už sme niečo v živote dosiahli, či je to v hmotnej, alebo nehmotnej forme. Máme svoje názory, myšlienky, nápady, vízie ale aj tajné sny. Mobilný telefón, aplikáciu na upravu fotiek, videí, a kamoša na úpravu gramatiky pre svoje články. Odvahu vyjsť von. Toto môže naozaj robiť každý. Nezabudnime, máme čas, lebo keď si o 22.00 večer zapneme známu aplikáciu na komunikáciu s kamošmi, tak mnoho z nás svietime na zeleno. Nech sme v akejkoľvek životnej situácii, správne investovaných tridsať eur mesačne nám vie priniesť skvelý život.

Využime príležitosti už dnes, lebo zajtra môže byť neskoro.

Áno, mám riešenie. Je úplne jednoduché. Vieme začať ešte dnes z pohodlia gauča, no budeme musieť isť von ukázať sa svetu. Toto je reklama na lepši život, na náš lepší život. No pred tým zoberme svojich tridsať eur a zavolajme na kávu toho chlapíka, majiteľa podniku, futbalistu, tú sexi modelku a spýtajme sa na ich životný príbeh. Požiadajme ich o radu a hneď potom začnime tvoriť, mapovať, skúšať.

Revolúcia v bývaní?

foto: Michal Boťanský
foto: Michal Boťanský

V pondelok ráno vstaneme, zobudíme deti, nachystáme sa, ponáhľame sa do práce, zanesieme deti do školy, v práci nestíhame, šéf chce, aby sme zostali o hodinu dlhšie. Len tak stihneme zobrať deti zo školy, zanesieme ich na krúžok, prídeme domov, najeme sa, skontrolujeme deťom úlohy, pozrieme si televíziu, magazín a ešte napíšeme kamošom na sieti a zaspávame v piatok večer.

Doba je rýchla, ponáhľame sa za kariérou, školou, certifikátom či financiami. Zatiaľ sme plní síl, lebo sme mladí a plní elánu. Životné tempo sa z roka na rok stupňuje, zdravotných ťažkostí, ale aj chorôb nám pribúda. Dostávajú sa do povedomia slová ako syndróm vyhorenia, depresia, nenašiel vnútorný pokoj, alebo hľadá sebanaplnenie na inom mieste.

Pred časom letná dovolenka v Chorvátsku bola rodinná udalosť roka, dnes sme tam štyrikrát do roka. Tlačíme sa na pláži, neskôr na diaľniciach na ceste domov. Popritom všetkom ako by sme zabúdali na príležitosti, ktoré máme doma. Bývanie je jedna z príležitostí, na ktorú zabúdame. Pozvať na koláčik odborníka na bývanie a dozvedieť sa niečo konkrétne z trhu dnes zatiaľ nie je zaužívané. No zobrať si byt na úver a dať ho do prenájmu je mimoriadne obľúbené.

Stres, rýchle životné tempo, tlačenie sa na Chorvátskej diaľnici a bývanie začínajú mať spoločné toho viac ako sa na prvý pohľad zdá. Prvé lastovičky prilietavajú a začínajú si uvedomovať, že toto nie je najsprávnejšia cesta životom. Našťastie, na Slovensku máme riešenia.

Je otázkou času, kedy ľudia začnú investovať svoje peniaze do rekreačných nehnuteľností aj na Slovensku za účelom oddychu, ale aj zarábania peňazí. Dovolenky u nás budú z roka na rok zaujímavejšie. Tak prečo si platiť hotel, keď môžeme dovolenkovať vo svojom a ešte k tomu zarobiť?

Mobilné aplikácie a internetové služby, začínajú konkurovať hotelom, za málo peňazí si dnes vieme nájsť ubytovanie kdekoľvek na svete. Izbu, celý byt, rodinný dom, rekreačnú chatu či príves vieme poskytnúť cez tieto služby ďalším ľudom z celého sveta na pár nocí za finančnú odplatu.

Príležitosť je takmer kdekoľvek na Slovensku. Navaríme, odvezieme, dovezieme, pripravíme program či plán s miestnymi zaujímavosťami. Čím viac možností dáme ľuďom na zážitky, skvelé jedlo, jedinečné ubytovanie u nás doma, tým viac sa im bude u nás páčiť. Dostaneme hodnotenia, my ohodnotíme našich turistov a takto sa záujemcovia o nás dozvedajú, ale aj my sa dozvedáme či turistov pustiť k nám alebo nie.

Ako teda odbúrať stres, vyhorenie, či depresiu? Jednou  z možností, ktoré sú na trhu s bývaním, je kúpa nehnuteľnosti na rekreáciu. Môže to byť dom, byt, ale aj chata najlepšie na takom mieste, ktoré nás niečím osloví. Vopred si pripravíme kalendár, kedy tam nikoho nepustíme, ostatný čas si zaplníme turistami.

Revolúcia v bývaní nás vďaka mobilným aplikáciám a internetovým službám neminie. Už v minulosti sme využívali bývanie u vzdialených príbuzných v Paríži, či v Prahe. Tak prečo to dnes nezopakovať? Kreativita, fantázia a zdravé podnikateľské srdce vie aj malú rekreačnú chatu na úbočí hôr, či byt v starej bytovke premeniť na studnicu príjmov a oázu pokoja pre nás.

On-line cesta.

Michal Boťanský On-line cesta

Tu, alebo tam vonku často rozpravám o nájdení toho v čom sme dobrí. Rozprávam o tom, ako po pri práci si vyhrnúť rukávy a začať tvoriť niečo svoje.

Dnes je medzi nami mnoho ľudí, ktorí vytvorili svoje biznisy, sny, vízie vďaka on-line svetu. On-line svet a aplikácie, hýbu svetom. Návštevnosť internetových stránok cez mobilne telefóny narastá.

Čí chceme, alebo nechceme mnoho z nás je dennodenne on-line, sociálne siete, informačné portáli, videa. Sme v dobe keď nečakáme na novu časť seriálu do ďalšieho týždňa. Za večer si vieme pozrieme celu sériu on-line.

Svet je naozaj v bláznivej fáze. Obrovská časť ľudí je zamestnaná, z tej obrovskej časti ľudí o pár rokov zamestnaná nebude. Veľké korporácie vyvíjajú plno automatické fabriky. Mnoho pracovných povolaní zanikne. Už teraz sa hovorí o príležitostiach budúcnosti a kreativite.

Máme 5. až 10. rokov na to aby sme naskočili do rozbehnutého vlaku. Zabudnime na životopisy. Pripravme si on-line portfólia, vlastne blogy s foto, našimi článkami, videami. Naštartujme svoje vedľajšie projekty. Situácia tam vonku nám dáva dostatočné mnoho príležitosti.

Slovo, fotografia, video, on-line, tam vonku, výnimočne služby – to nie je žiadna budúcnosť. To sa práve teraz deje. 

Vyhoďme z hlavy, že nove generácie sú také a také, a nevedia to a to. To je náš obrovsky omyl, ak si myslime čokoľvek zle o nich. Sú jednoznačné skvelé vytvárajú svoje komunity, žijú heslom hľadáme to čo nás spája. Sú niekoľko krokov dopredu.

Dnes máme skvelé zamestnania, kopec zákaziek. Ignorujeme trh, jeho smerovanie. Či chceme, alebo nechceme dnes sa ľahšie stretneme cez on-line hru ako na káve v kaviarni.

Čo riskujeme? Hodinu denne? Že sa budú z nás kamoši a kolegovia smiať? Lepšie je povedať o 30. rokov hups, ako do čerta mal som to spraviť.

Ja viem, že píšeš parádnu poviedku už druhy rok po tajnosti. Prispievaj časti z poviedky do svojho blogu. Pracuješ v Rakúsku ako opatrovateľka niekoľko rokov, už poznáš mnohé tipy a triky? Založ si vlastný blog, dávaj svetu tipy a triky. Si dobrý vo vedení ľudí? Píš o tom na svojom  blogu, alebo natoč o tom videa. Rad počúvaš hudbu? Založ si blog a začni písať o tom.

Zabudnime na svojho šéfa a nosenie práce si domov. Tým nenabádam nikoho aby sme prestali usilovne pracovať. Nabádam, aby sme po večeroch pracovali na svojich snoch, víziách.

Nezabudnime prepojiť sociálne siete so stránkou a blogom. Možno neprerazíme blogom, ani videom. Ale čo sa stane určíte, čaká nás bláznivá jazda, kde sa naučíme ako na pozornosť, čo sa páči ľuďom, čo sa páči nám. Uvidíme svoje myšlienky napísané pred sebou. Budeme sa správať zodpovedne na sociálnych sieťach, k svojmu životu. Zažijeme skutočný osobnostný rozvoj. Možno nájdeme to, čo sme vždy chceli robiť. To je jeden z najväčších benefitov.

Áno, môže to byť zo začiatku ťažké, venovať sa aj svetu on-line. Tak isto to môže byť ťažké, o niekoľko rokov pozerať sa na ujdený vlak. Na veku dnes nezáleži, začnime teraz.

Foto príbeh

Jeden z mojich  kamošov mi volal v utorok neskoro večer.

“Čau Michal, robím si do školy prácu. Čo by si chcel, aby som si o Tebe pamätal ak zajtra zomrieš?”

Zamrazilo ma, podlomili sa mi kolena, s tichým hlasom som odpovedal: “kombajny, ferrari, dom”

“Ďakujem.” odpovedal a pokračoval ďalej. “Ak by som zajtra zomrel ja, pamätaj že som blázon do lietadiel. Ešte raz ďakujem, dobrú.”

Toto bola moja motivácia na napísanie článku. Ani nie tak písanie, ako skôr zdokumentovanie, mojich momentov, ktoré som za posledné obdobie zažil.

Michal Boťanský 05Nakreslime si obrázok. Mnoho z nás zažíva rôzne udalosti, niektoré sú oslavné iné o niečo menej. Často svoje fotografie máme skryté v zásuvkách, či v on-line foto albumoch. Možno nastal čas, zoradiť niektoré fotografie a povedať k ním príbeh.

To čo robím:

Michal Boťanský 01 Som Michal. Budujem svoj biznis. Mojím zázemím sú reality a financie.

Michal Boťanský 07 /Jar 2017 – Zlaté Moravce, mám rád, keď ocenia moju prácu./

Michal Boťanský 03 /Jar 2015, Viem sa postaviť dopredu aj takým to spôsobom./

Michal Boťanský 04 /Leto 2015 – Vráble, tomuto obchodu som nedôveroval. Po čase som zmenil názor a vyhrali sme./

Neoslovujte ma realiťák, či finančný poradca. Som ten čo si vyhrnie rukávy, vyčuchá príležitosť. Krok za krokom, tehla po tehle, budujem môj biznis, sen. Nájdete ma vo svete on-line, ale aj tam vonku.

Televízia:

Michal Boťanský 02  /Ja a známa relácia o bývaní, september 2014 – prvé vystúpenie v televízií

Michal Boťanský /Ja a známa relácia o bývaní, okóber 2015 – druhé vystúpenie v televízií./

Vystupovať v televízií je zážitok. Zažil som svoju hodinu slávy. Môj telefón vyzváňal. No pred tým to chcelo kopec úsilia v prvom prípade určite. V druhom stačila jedna fotografia.

Parťáci:

Michal Boťanský 13/ Zima 2016 Ja a Ing. Duško/ Papierovačky v kancelárií.

Michal Boťanský 12/Jar 2015: Ja, Robi a jeho tím. Obchodné školenie/

Je dôležité pre mňa v biznise spoľahnúť na niekoho, kto vie podržať v rôznych udalostiach. Tak isto je pre mňa dôležité, mať po svojom boku ľudí s ktorými máme podobné životné, ale aj biznisové filozofie, a ideme podobnou cestou.

Ja a šport:

Michal Boťanský 08/Leto 2016, okruh Horná Seč/ Team building

Michal Boťanský 09 /Florbal Zlaté Moravce/

Rýchlosť, výdrž, kondička, adrenalín. Tenis, florbal a rýchla jazda aktívne. Učím sa športom, trpezlivosti, sebapoznaniu, posúvaniu limitov, prekonanie samého seba, vedeniu ľudí. Samozrejme emócie, organizovanie to všetko často pod tlakom životných a biznisových situácií. Preto mám rád šport.

Moje sny:

Michal Boťanský 10/Leto 2016/

“Čo chceš od života?” Jedna z najdôležitejších otázok: Ferrari, kombajn a dom. Ferrari predstavuje rýchle auto, s ktorým sa dostanem rýchlo a bezpečne tam kam chcem. Kombajn predstavuje veľkú a silnú firmu. Dom je pre mňa zázemie. Viac TU:

 

Nezabudnime:

Michal Boťanský 06  /August 2014 – prvé vystúpenie v organizácií Toastmasters Nitra/

Nezabudnime na svoj prvý výstup tam vonku. Toasmasters Nitra rok 2014. Mal som strach, trému, no vedel som, že mám stať zo stoličky a ísť dopredu.  Moje prvé vystúpenie bolo hneď v prvý deň. Bol to skvelý rok. Dodnes sa stretávam s ľuďmi, ktorých som tam spoznal.

Nevieš o čo ide.

Foto Michal Boťanský
Foto Michal Boťanský

Zabudni na peniaze, úspech, slávu. Bude to vedľajší produkt toho, čo ideme robiť. Ak sa spolu ideme baviť o biznise, sne, spoločnej ceste. Zabudni, že si realitný maklér, poradca, obchodník s liekmi, riaditeľ odbytu.

Si človek, máš svoje potreby, svoje emócie, svoje silne stránky a aj svoje slabé. Určíte si v niečom kurňajs dobrý. To spolu ideme hľadať. Použijeme všetko, čo bude treba. Budeme sa rešpektovať, pôjdeme rovnakým smerom. Keď sa odtrhneš budem pri tebe. Zachránim ta iba vtedy ak mi dáš signál.

Určíte budeš vystrkovať parohy, prejdeš pubertou, budeš majster sveta, dostaneš na držku a možno prídeš o všetko. Ver, že aj tak budem stať za tebou. Nebudeme spolu rozoberať čo kto ma, ako sme ďaleko, čí blízko. S chirurgickou presnosťou sa zameriame na smerovanie trhu.

Vytvoríme komunitu, kde pôjdeme príkladom pre naše okolie. Obkopme sa rešpektom pre druhých. Zameriame sa na to čo ideme robiť, nie na to čo ideme povedať. Prestaneme počúvať kto čo hovorí, nič sa neberie osobne. Na výsledky sa zameriame až po tom, keď zvládneme proces.

Možno nás bude 1000 možno 100. Ak sa nepochopíme podáme si ruky a pôjdeme svojím smerom. Je dosť možne, že odídeš aby si sa mohol vrátiť. Ak sa pochopíme 4, 5, 7 rokov budeme tvoriť, skúšať padať, rozbíjať. Potom sa pozrieme čo sme spravili dobre a zopakujeme to.

Ak hľadáš dovolenky, auta, luxus si na nesprávnom mieste. Najskôr sa staneme lepším človekom. Materiálny svet príde ako výsledok prace, myšlienok, filozofie, teda nás. Viem, máš strach skočiť do neznámeho opustiť svoje pohodlie.

Nedávam Ti žiadne sľuby, ani pekné motivačne kecy. Nemusíš vedieť nič. Chcem vidieť tvoju snahu, vášeň, odhodlanie. O rýchlosť sa nestarajme. Určite váhaš, premýšľaš, analyzuješ, porovnávaš ma s inými možnosťami. Veď vlastne ani nevieš o čo ide. Teraz neporozumieš, ešte nie si pripravený. Netárajme, vyhrnieme si rukávy a poďme na to.

Lekcia z biznisu.

Lekcia z biznisu, michal boťanský

Učíme sa spoznávaním, skúšaním, vytváraním – teda tak to vnímam ja.

Pred časom som dostal lekciu z môjho biznisu. Poobede ako som prichádzal autom z pracovného stretnutia pred kanceláriu, šiel za mnou pán na zelenom aute. Zaparkoval som, vystúpil som. Pozdravili sme sa, prehodili sme pár zdvorilostných slov a podal mi poštu pre kolegu. Rozhovor trval okolo 10 minút. Zobral som obálku, podali sme si ruky, pokračovali sme ďalej vo svojich činnostiach.

Po pár krokoch som si uvedomil, čo sa vlastne stalo.
S týmto chlapíkom som aktívne spolupracoval na niekoľkých obchodoch. Niekedy spolupráca bola náročná, vždy sme všetko dotiahli do konca, teda na jednu výnimku. Pred časom som robil pre pána v zelenom aute, poradenstvo z oblasti v ktorých sa pohybujem. Po nastavení kľúčových záležitostí sme sa pustili do spomínaného obchodu. Situácia na trhu bola priaznivá, nič nenaznačovalo, teda na prvý pohľad, že by sa obchod nepodaril.

Teda naznačovalo úplné všetko, necítil som spojenie medzi nim a mnou. Kolegovci sním spolupracovali už dávnejšie a tiež s ním mali rôzne skúsenosti. Začali mi o nich rozprávať. Po čase sa do obchodu zamiešala ďalšia firma. Pri každom stretnutí som mu ukazoval systém, ktorý potreboval, dôležité technické informácie. Stretnutia sme zakončili, tak že nabudúce sa na to pozrieme. Takto to pokračovalo, až do budúceho stretnutia, ktoré sa neuskutočnilo. Veľmi rýchlo som sa z obchodu vyparil, no mal som pocit, že to vyparenie bolo vzájomne.

Moment na parkovisku mal hodnotu 17.000,-€ v podobe poskytnutých služieb v danom obchode, na ktorom sme sa dohodli. Prvé myšlienka, ktorá ma napadla, čo keď tento pán, nechcel prepracovaný systém, super dôležité technické informácie, čo keď chcel kamoša s ktorým bude robiť biznis.

Každý z nás je jedinečný, tabuľky, systém, plány, nástroje, či priateľstvo, to je v našich pomyslených rebríčkoch na rozličných miestach. Rád robím obchod s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, ešte radšej robím biznis s ľuďmi, ktorí sa stávajú mojimi priateľmi.

Ak by som teraz tvrdil, že ak by sa pán na zelenom aute stal mojím kamošom, obchod by vyšiel, je príliš alibistické. V múdrych knihách sa píše, že vždy nesieme určitú zodpovednosť, no všetko ovplyvniť nevieme. Nech je to akokoľvek, čo som nespravil, neukázal som to v čom som dobrý a to akým spôsobom robím takýto druh obchodu. Uveril som rečiam kolegov, ďalším okolnostiam, zabudol som na seba a neponúkol som to v čom som výnimočný. Zdal som sa bez druhého, alebo tretieho pokusu.

A o čom bol ten rozhovor na parkovisku? O ňom a o jeho rybačke.