Type your search keyword, and press enter

Rozhovor

michal_botansky_clanok_blogger

Sedeli sme v reštaurácií na pracovnej schôdzke. Ako vždy sme sa bavili o tom, čo bolo, čo sme vykonali, čo robíme a čo nás čaká. Až po moment, pri ktorom som sa prichytil po polhodinovom monológu, v ktorom som sa snažil objasniť dôvod, prečo je dôležité obklopiť sa ľuďmi a ako s nimi následne pracovať.

Stretávam sa s ľuďmi, ktorí sú na rôznych pracovných pozíciách. Od jedných sa učím, zopár z nich vediem a ten zvyšok je okolo mňa buď pracovne alebo si nemáme čo povedať. Zistil som, že je veľmi dôležité mať okolo seba ľudí z čo najširšieho postavenia. Nakoľko jedny ma učia, s druhými skúšam a sem-tam niekoho učím ja.

Mňa zaujíma vždy prístup, výsledky nemám na prvom mieste. Tým, že pracujem v obchode tak viem, že nie vždy po usilovnej práci prichádzajú aj výsledky. Tak isto viem, že nie všetko v obchode je možné ovplyvniť. Čo ovplyvniť vieme, je náš prístup. Ten je pre mňa všetkým. Keď vidím, že mám niekoho v tíme, kto chce, ale jeho prístup hovorí všetko inak, nielen že ma ide poraziť, k tomu ešte aj strácame čas, výsledky, výhody, prostriedky.

Vedenie ľudí je jedna z najkrajších činností, ktoré niekto vymyslel. Že vraj až dve tretiny ľudí neznesú slobodu a potrebujú autoritu (lídra) (odkaz Tu). Líderstvo má mnoho foriem, mňa oslovila najviac možnosť brať toho druhého ako rovnocenného partnera s tým, že keď sa čokoľvek stane, tak je to moja zodpovednosť a keď sa stane niečo dobre, tak ide na piedestál ten druhý. Prečo to robím? Vraví sa, že úloha lídra nie je byť najlepší predavač, murár, doktor (samozrejme byť aj to). Úloha lídra je vychovávať druhých lídrov a následne s nimi spolupracovať. Len jedna maličkosť, je to beh na dlhé trate. Preto je dôležité pracovať od začiatku s tým druhým. Stane sa, že sa netrafíme a netľapneme si, ale tak isto sa bude stávať, že získame  partnera na celý život.

Jednoduchá úloha

Začiatky sú krásne, no takmer vôbec nie sú obľúbené. Neradi sa meníme a zažívame nové situácie. Máme viac radi svoju bezpečnú zónu, kde to ako-tak poznáme. Vystrkovať rožky môže znamenať aj popálenie, buchnutie, dokonca aj zlomeninu. Už od samotného pohovoru začínam pracovať s uchádzačom. Dostáva prvú úlohu, ktorú má priniesť na najbližšiu pracovnú schôdzku so mnou. Napríklad fotku prednej strany jeho poslednej prečítanej knihy, vytlačenú fotku z dovolenky, recept na koláč, adresu jeho obľúbenej reštaurácie. Nič komplikované, zaťažujúce, čo najviac nepodstatnejšia vec. Úloha testu je úplne jednoduchá, ak niekto nebude robiť malé úlohy, bude mať dosť veľkú ťažkosť robiť tie veľké. Úlohy sme v škole možno nemali radi, lenže vedia odhaliť toho druhého. Tak isto ako vedia odhaliť, vedia pomôcť tomu, kto ich vykonáva. Skúste to, môžete aj doma. Dajte vedieť čo ste si všimli.

Dať vykonať prvé činnosti

Úlohy a pracovná činnosť hneď od prvej chvíle. Či som v práci alebo doma so životným partnerom, chcem, aby sme ťahali za jednu stranu povrazu, iba vtedy máme väčšie šance na úspech. Tak isto potrebujeme zistiť v čom sme v praxi dobrí. Od prvej chvíle dávam úlohy všetkým, aj sebe. Nepodstatné, jednoduché, komplikované, dôsledné. Pri ich vykonávaní idem stranou (samozrejme okrem tých mojich) a pozorujem, ako sa daný človek pasuje s činnosťou. Možno na prvý pohľad nevyzerajú úlohy, že by niečo mali spoločné s tým, čo ideme robiť, lenže ja som filozof amatér a vo všetkom hľadám spojitosti. Vlastne aj múdri ľudia hovoria, že body vieme pospájať, no vždy len spätne (S. Jobs). Rád používam také činnosti, o ktorých ten druhý ani len netuší, ako sa robia. Poviem Vám, čím viac činností budeme pravidelne robiť, tým sa staneme lepšími. K tomu ak pridáme činnosti, v ktorých sa máme prekonať, staneme sa naozaj dobrými. Varovanie, ľudia okolo nás, ktorí budú od nás dostávať úlohy, nás môžu jedného dňa prerásť, preto im vytvárajme priestor a rastime s nimi.

Vytvoriť krízovú situáciu

Keď ideme kúpiť nové auto, tak si mnoho z nás pred kúpou zajednalo skúšobnú jazdu, aby sme zistili, ako sa nám páčia jazdné vlastnosti, ako sa točí volantom, zapínajú smerovky, či ako sa v ňom cítime.  Najjednoduchší spôsob vyskúšania druhého je dostať ho do situácie a pozorovať, ako sa bude správať. Dobré situácie ukážu mnoho, no krízové ešte viac. Veď skúste si na najbližšom rande zamknúť kľúče, dáždnik, ale aj mobil v aute. Meškajte na schôdzku, zabudnite si doma počítač. Kreativite sa medze nekladú. Len pozor, ide o pozorovanie, nie o zhodenie toho druhého. Takže na konci testu treba povedať o čo išlo. Takýto test prezradí naozaj mnoho, často ich vidíme v rôznych zábavných videách na internete. Najradšej mám tie, v ktorých zavesia hada na kabelku mladej žene. Všimnite si takéto videá, hlavne čo robí partner ľudí v “ohrození”. Na druhej strane je nutné podotknúť, že život našťastie už nie je o prežití v ohrození zožratia šablozubého tigra. Ale stále je dobré vedieť, či by ten druhý utiekol alebo vyhrnul rukávy.

Každý z nás je v niečom dobrý, len nie každý zapadne do našej pomyselnej skladačky. Môžeme filozofovať, že keď zapadneme, zmizneme ako známa hra z deväťdesiatych rokov. Lenže zapadnúť môže znamenať aj ťahať za jeden koniec a vybudovať trebárs impérium. Čím ďalej viac som presvedčený, že ak chceme vyhrať v živote, je dôležitá spolupráca. Tak isto som presvedčený, že nie každý z nás môže byť lídrom.

Nové miesta

Nové miesta

Rád čítam knihy a články o tajomstvách života. Totižto, zaujíma ma tak trochu mudrovanie, premýšľanie a taktiež príbehy, ktoré objasňujú, prečo by toto malo byť takto a zas tamto opačne. Istý známy autor, rečník, vyhlásil, že život je záhada. Možno to poznáme všetci, ako sa nám dejú okolnosti, ktoré nás skôr či neskôr posúvajú na miesta, na ktorých práve vtedy máme byť. 

Asi v roku 2011 som zmeškal autobus. Do dnešného dňa nepoznám dôvod, pre ktorý sa tak stalo. Šofér ma videl, len ma nepoznal, možno stačilo zodvihnúť ruku. Bol som hladný, ale nemal som odvahu ísť do reštaurácie. Vonku bola nepríjemná zima, jediné, čo som robil, bolo krúženie po meste. Trvalo hodinu. Nepodstatný, asi aj nudný príbeh. Žiadne poučenie, okrem zodvihnutej ruky.  Sprevádza ma niekoľko rokov a lámem si nad ním hlavu s otázkou: Čo som sa mal naučiť? K čomu to bolo dobré? 

Vlastne, takto nejako som začal písať moje prvé články, v úvahách. To mi zostalo tak trochu aj dodnes. Lenže dnes úvahami maskujem skutočný príbeh, ktorý ma inšpiroval k napísaniu. Lepšie napísané, píšem vo všeobecnosti v úvahách, aby si čitateľ mohol spraviť vlastný záver, myšlienku z článku. Podľa mňa je v tom istý kus líderstva. Nepovedať všetko, iba časť. Aj preto rád píšem články, schovávam do nich odkazy, myšlienky, vízie a sem-tam aj inšpiráciu, k tomu trénujem písanie a mnoho ďalších oblastí. 

Tesne pred založením blogu som chcel začať s písaním až vtedy, keď dosiahnem všetky ciele. Našťastie ma vtedajšie odporúčanie prestavilo a postupne som začal. Vlastne, takéto metódy aplikujem pravidelne aj v ďalších oblastiach. Nie je to nič nové, neobvyklé ,už ako deti, keď sme sa učili chodiť, tak sme začali po malých krokoch. Tu je mimoriadne potrebné mať na pamäti dôležitosť malých krokov aj v aktívnom veku.

Takto po malých krokoch sa už nejaký čas dostávam do kontaktu s líderstvom. Inak povedané, s vedením ľudí. Je to jedna z najnáročnejších oblastí, ktoré som doteraz zažil, resp. zažívam. Na jednej strane je to krásna príležitosť, ako zažiť nové skúsenosti, zážitky, vidieť druhých, ako rastú. Taktiež je to príležitosť, ako osobnostne vyrásť. 

Byť lídrom je náročné na čas, mnohokrát všetko ide bokom, hlavne osobný život. Takisto je dôležité dbať na seba a byť pripravený kedykoľvek vyhrnúť rukávy. Ak sa niečo pokašle, tak moja hlava ide ako prvá. Vlastne moja práca je byť pred celým tímom asistentka, poradca, psychológ, kamoš, ten čo vie. Na druhej strane im mám nechať priestor, aby mohli rásť, zdokonaľovať sa, či hviezdiť. Lenže, keď treba, tak vedieť aj buchnúť po stole. 

Uvedomil som si, akonáhle svoju prácu prestaneme robiť, začneme ňou žiť. Práca sa stáva životný štýl. Tu je veľmi dôležité si dať pozor na vyhorenie a nájsť si čas aj pre seba. Nemyslím na flákanie, skôr na chvíľu si dobiť baterky. Preto, ak chcem, aby sme ako tím podali skvelé výsledky, prišli čo najďalej, potrebujem spoznať každého jednotlivca, mať ľudí okolo seba v najlepšej možnej forme, tak isto aj seba. 

Dávam ľudom okolo malé, na prvý pohľad nepodstatné úlohy, pri ktorých ich postupne spoznávam. Každý z nás potrebuje odlišný čas na to, aby začala jeho práca zbierať plody. Byť trpezlivý, na druhej strane sem-tam podsunúť háčik, dôvod k pokračovaniu. Podpora, je ľahké na druhých nahučať, lenže, ak chcem, aby sme všetci ťahali za jeden povraz, tak skôr ich podporujem. Aj keď niekedy je podpora je rôzna.

Hľadám na druhých niečo, čo sa mi páči, v čom sú dobrí, hľadám ich skutočné ciele, vízie, to, čo majú radi, niečo, čo by nás mohlo spojiť. Sme ľudia, vieme veci riešiť ľudsky alebo robiť jeden druhému zle. Prvá možnosť ušetrí kopec času, energie a ta druhá  vyčistí priestor. Len skúsme zhodiť na zem tanier a po jeho rozbití mu povedať prepáč. Asi sa už nespojí dokopy. 

Byť lídrom je veľmi náročné, do istej miery sme ním každý. Líderstvo je majstrovská oblasť, v ktorej sa menia životy, vedú ľudia, ovplyvňujeme okolnosti okolo seba. Nie každý ním zvládne byť, stať sa. Niektorí z nás sa narodili ako lídri, tí ostatní sa po večeroch učia líderstvu a cez deň trénujú. Prosím, nikdy nikoho neškatuľkujme, nevieme čím všetkým prešiel, čím prechádza, nech sme v akejkoľvek pozícií, podporme, iba tak zmeníme svet. 

Líder je ten, čo ukazuje, mení, prispôsobuje smer jazdy a udáva jej tempo. Nie je šéf, spolupracuje s ľuďmi, počúva ich, rieši ich životné situácie, výzvy, udalosti. Predáva víziu, sen, presvedčenie. Vidí ľudí okolo seba na miestach, kam sa oni zatiaľ neodvážili pozrieť. Možno nie vždy pozná cestu či spôsob. Často je to len presvedčenie, ktoré ho posúva vpred. Byť lídrom je často osamelá jazda, ktorá môže priniesť všetkých na tie najvyššie vrcholy sveta bez toho, aby sme si uvedomovali, že niekto je viac alebo menej dôležitejší. Niekto povedal, že my sami sme autori našich životov a máme v rukách kľúč. Líderstvo je jeden z najcennejších kľúčov, ktoré otvorí aj tie najťažšie otvárateľné dvere. 

Nasledujúcim článkom som chcel povedal toľko, že ak nás život zavedie na nové miesta, poriadne sa poobzerajme po všetkých príležitostiach a nájdime si na nich to, čo nás posunie ďalej, ale taktiež to, čo máme radi. Nezabúdajme, že na prvom mieste sme my. Ale vyhrať môžeme aj tak, že vyhrám ja, ale aj ty a obaja budeme spokojní. Ak uvidíme druhého, ako začína, pokračuje, ale aj vytrváva v čomkoľvek, prosím podporme ho. Vráti sa nám to a nikdy nevieme, kedy podporu budeme potrebovať my.