Stovka

Boli časy, keď som bol nafúkaný chalanisko a myslel som si, že som jediný, kto vie ako dosiahnuť životný úspech, pravdu, vlastne pán najmúdrejší. Bolo to krásne obdobie. Po ceste som dostal niekoľko kopancov, ktoré neskutočne štípali.

Pamätám si to ako na dnes, v tom období som čítal mnoho kníh, ktoré ma nejakým spôsobom posúvali. Jedna z kníh ma vyzvala, aby som si založil vlastnú stránku. Celkom rozumne autor vyargumentoval, prečo je dobré mať vlastnú stránku. Zvyšok je história. Vtedy som si povedal, že súčasť stránky bude aj môj rozvoj a pôjdem s kožou na trh. Budem ukazovať svetu, čím prechádzam. Nikdy som si nevedel predstaviť písať, fotiť, či točiť videá. Tento článok je číslom stý v poradí. Mám obrovskú radosť, že som sa nevzdal, aj keď bolo veľa práce, či bolela ma hlava.

Ako sa hovorí v múdrych knihách, či robiť niečo budeme alebo nebudeme, aj tak sa iným nebude niečo páčiť. Nikdy som netúžil pracovať v oblasti bývania a financií. Vlastne som ani len netušil, čo to je, preto som poslal pred 7 rokmi životopis do realitnej kancelárie. Prešiel som blatom na začiatku, pred pár rokmi taktiež. Musel som si urovnať v hlave kopec záležitostí, hodnôt, cieľov a nejako sa dohodnúť so sebou, čo chcem od života. Bolelo to. Každý deň jeden krok, niekedy len pol, či desiatky krokov späť. Dal som všetko na čas nabok a začal som kráčať za tým nepoznaným. Od prvej chvíle bolo jasné, že nie každému vyhoviem. Zvykol som si, no pred sebou mám čistý stôl.

Čakal som, že mi niekto uverí, no nestalo sa tak, fakt som chcel od tohto sveta len jedného človeka, ktorý ma buchne po pleci a povie: „Poď, dáme to.“ V tejto časti mám čo doháňať. Nie druhí mi majú uveriť, ale ja sám sebe, že to je možné dokázať a že sa to oplatí. Veriť v samého seba by mohlo byť akýmsi spúšťačom za životným úspechom. Vyskúšať, ukázať, zaujímať, vystrkovať rožky a hlavne prekonávať sa. Každému z nás funguje niečo iné. No sú to moje “Proxy”, ktoré používam tam vonku. Či sú funkčné teraz, nebudeme hodnotiť. Ešte máme pred sebou nejaké tie diaľnice, či okrsky prejsť. Možno na konci budeme hodnotiť, čo bolo a čo nie. No teraz to dajme stranou.

Viem čo chcem dosiahnuť, áno, sem tam sa mi niekto bude smiať, lenže podľa múdrych kníh je to znamenie, že je to správne. Mojou povinnosťou je povedať svetu o tom, kam smerujem a spraviť konkrétne kroky k tomu, aby som sa tam dostal. Jednoducho, ukážem celému svetu za čím idem, pretože tam vonku sú ľudia, ktorí mi chcú pomôcť a nie len mne, ale aj ďalším dosiahnuť ciele, vízie, ale aj tajné túžby.
Ono ti je to zvláštne, mnoho z nás je parádnych, no uspokojujú sa v 3., či 4. lige, pritom majú na prvú. Nikdy nevieme, kde skončíme, no čo vieme je aspoň sa pokúsiť o jeden krok navyše, či ďalší pokus navyše. Naozaj je to možné aj z gauču. Svet sa mení, neskutočne rýchlo napreduje. O pár rokov uvidíme, ako mnohí z nás, najmä staršie generácie budú mimo hru, nakoľko sa neprispôsobujú novým možnostiam.

Rozumiem, že sila on-line sveta je obrovská a vďaka nej sa dostávame k novým príležitostiam. Aj preto píšem články, fotím, tvorím, dokumentujem, či vyzývam druhých, aby šli za lepším životom. To najdôležitejšie je, že každý z nás má svoj jedinečný príbeh. Je sebecké si ho nechávať pre seba, lebo čo keď práve ten váš príbeh je posledná skladačka pre niekoho druhého, ktorý zmení svet k lepšiemu.

Aj toto je sila dnešnej doby, poskytla každému z nás nové príležitosti, kde každý z nás môže zažiť obrovský životný úspech. K tomu stačí telefón, internetové pripojenie, kamoš, či aplikácia na úpravu gramatiky. Viete, úspech chceme všetci, no tie prepotené tričká, či košele, tie až tak nie.