Komunikácia

Niečo za tým je

11. august 2021 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Nemôžem, nechce sa mi, nedá sa to, je to zbytočné, nemá to cenu a vlastne, na čo to je dobré. Neznášam ich, brzdia, spomaľujú, zavádzajú a k tomu nikomu a ničomu neprospievajú. Niekto si povie, veď sú to iba nenápadné slovíčka, akú silu by už mohli mať? Schválne, kedy nás nejaké to nenápadné slovíčko naštartovalo do nepríčetna?

Slová nemajú takmer žiadnu moc, skôr je nebezpečnejší ich význam. Preto sa snažím používať ich tak, aby čo najlepšie a najpríjemnejšie boli pochopené mnou, ale aj druhou stranou. Samozrejme, že niekedy sa nechám uniesť emóciami, a vtedy mám chuť vrátiť to, čo som dostal. Áno, rozumiem, že nie každý dar musíme prijať a veci sa nemajú šiť horúcou ihlou a pod. Teória je ľahká, však?

Komunikácia, vyjadrovanie, rozprávanie, vnímanie, aktívne zapájanie do rozhovoru a samozrejme počúvanie sú pre mňa dôležitou zručnosťou, v ktorej sa chcem stať majstrom. Keď niečo pokašlem, som na seba prísny, no nevediem so sebou žiadne vojny, aj tak tým nič neurovnám.

Slová ako také nezmenia nič. O tom, že pre každého majú rozdielny význam, vieme všetci. Takže, ak chcem niečo so svojim životom robiť, mám len dve možnosti, vyhrniem rukávy a urobím to dnes alebo si vyhrniem rukávy a urobím to ešte dnes.

Mám to šťastie vo svojom živote na ľudí, ktorí mi ukazujú svojou činnosťou lenivosť, flákanie, ale aj dráčov či tých, ktorí majú neskutočný ťah na bránku. Povieme si, veď nejako bude, áno, bude, lenže mne sa páči, keď sem-tam tomu nejako pomôžem a aj sa niečo preto spraví. Sťažovaním, fňukaním nie vždy vyriešime všetko. Rozprávanie, teda komunikácia má obrovský význam pre nás a aj pre naše okolie. Čím je vtipnejšia, tým je lepšia. Ak sa kritizuje, tak len to, čo bolo urobené, nie ľudia, tiež len medzi štyrmi očami. Chválenie? Jednoznačne pred celým svetom, ale nie seba, tých druhých.

Snažím sa už sám so sebou viesť taký vnútorný dialóg, aby ma hnal dopredu, nie uberal o sily. Umenie je nablázniť seba a okolie tak, aby sme dosiahli to, čo chceme. Počkať, teraz si povieme, ale aj tu som dosiahol to, čo som chcel. Hm, ak by to bola pravda, tak nemáme dôvod vstávať ráno z postele. Starať sa o seba, jesť, chodiť na toaletu a je z nás chodiaca príšera. Každý z nás má dôvod, bodka.

Pre mňa je to, čo robím, akýmsi životným štýlom. Cítim sa ako človek, ktorý vytvára okolnosti, príležitosti, procesy, výsledky, ale aj vtipné udalosti, ale aj chyby. Verím, že ak chcem v niečom naozaj uspieť, jednoznačne musím trénovať v tom, v čom chcem byť najlepší. Mne sa páči byť najlepším človekom, akým len môžem byť.

Nie som moja práca, mám ju rád, vďačím jej za príležitosti, lekcie, sklamania, ale aj podržania. Život by nemal byť o makaní, o nadčasoch, práci, ale viac o tvorbe, tvorení, vytváraní niečoho. Je veľmi náročné písať všeobecné pravdy, pravidlá, jedno viem, chcem zažiť ten najlepší život, aký sa zažiť dá a nie hašteriť sa v práci so stavbyvedúcimi, čo je a nie je ich či moja povinnosť.

Povieme si, že doba je náročnejšia, tempo bláznivejšie porovnaním s minulosťou, lenže v minulosti žijú len naši rodičia či starí rodičia (teda ak máme to šťastie a máme ich) alebo všetci tí, ktorí ešte nepochopili, že nastala akási zmena. Aj keď i to je istý spôsob žitia. Dnes je bežné, že viac ako tridsaťroční ľudia nemáme rodiny, nevieme, čo chceme od života, hľadáme, skúšame, máme strach sa viazať. Je to v poriadku, teda pokiaľ neuveríme polopravdám, že už by sme mali to alebo tamto. Lebo podľa toho, čo som počul, aj v minulosti nie každý bol tak šťastný, ako sa o tom dnes hovorí, hlavne u nás.

Chcem všetko alebo nič, bavme sa ale o živote, práca je akýmsi doplnkom, možno krátkou zastávkou k tomu, za čím skutočne ideme, teda aspoň pre mňa. To, čo vytváram, je životný štýl človeka, tvorcu, ktorý buduje niečo. Zážitky, poznatky, skúsenosti opisujem v článkoch, nahrávam do videí či zväčšňujem vo fotografiách.

Myslím, teda akosi tuším, že trénovať môžeme naozaj na všetkých miestach, nielen v práci. Za všetkým je sen, potom rozhodnutie, odhodlanosť, odvaha, drina a kopa prepotených, v mojom prípade košieľ. Vôbec nepoznám cestu a ani čo ma čaká, akým mám byť v tej alebo onakej situácií. Skúšam, hľadám, vytváram. Aj preto dávam dôraz na spôsoby komunikácie sám so sebou, ale aj okolím. Pretože tá je dorozumievacím nástrojom medzi mnou a svetom. Vlastne, mám rád, keď je komunikácia priama a jasná, všetky nedorozumenia iba zbytočne spomaľujú, či ubližujú nielen mne, ale aj svetu. Koniec koncov, radšej sa usmievam, ako mám byť nahnevaný, lebo niečo.

Rozprávanie

29. júl 2020 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Ak by som dnes mohol vyzradiť dve tajomstvá, ktoré som sa naučil počas mojich schôdzok od ľudí, s ktorými sa stretávam, prvé je tu a druhé je schované nižšie.

Keď sa začíname pohybovať v novej práci, v škole alebo inom kolektíve, tak sa snažíme spoznať čo najviac ľudí a vytvoriť si s nimi vzťah, puto, mnohých si pripustíme k sebe bližšie. Ak sme v kolektíve obľúbení, cítime radosť, že niekam patríme a majú nás druhí ľudia radi. Zvyčajne, ak chceme niekam patriť, tak sme na druhých milší, pozornejší až časom si dovoľujeme srandičky či vymeniť ostrejšie názory.

Odvrknutie či nerešpektovanie druhých bude pre vytvorenie vzťahov podľa všetkého o niečo ťažšie, či vlastne ak si vôbec nejaké vytvoríme. Veď na čo máme mať okolo seba ľudí, ktorí sú kedykoľvek pripravení na hádky, rýpania či vyvolávania konfliktov.

Vlastne byť človekom je jedna zo základných zručností, ktoré by sme mohli všetci ovládať. Je ľahké byť k druhým milý, ale tak isto je ľahké na druhého vybuchnúť. Ovládnuť komunikáciu a k tomu diplomaciu alebo schopnosť vedieť príjemne rozprávať nám vedia poskytnúť nespravodlivé výhody. Na druhej strane ovládanie komunikácie nám môže priniesť nespravodlivé výhody v manipulácií, ovplyvňovaní, zavádzaní a pod.

Zistil som, že ak hovorím tak, aby som druhým neubližoval, tak ľudia naokolo ma majú radšej a k tomu sa vo väčšine prípadov viem viac posunúť dopredu. Mám rád komunikáciu, ktorá je priama, no dobre sa počúva, je k veci, príjemne zvedavá, rieši či uvoľňuje.

Neznášam kritiku, spôsobuje viac bolesti ako radosti a v mnohých prípadoch je za brzdu ako za posun vpred. Keď už sa má kritizovať, tak je to odvedená práca alebo čin, nie osoba. Kritika zabila a zabíja mnoho snov, lepšie životy či nové možnosti.

Rozkazovací spôsob nevyhľadávam. Bol som na základnej vojenskej službe, poviem vám, počúvať rozkazy nie je nič príjemné, aj keď mnoho z nich bolo k veci a viedli k disciplíne. Dnes ak pri bežnej komunikácií dostanem príkaz, tak v tom momente začína moja ignorancia, stagnácia. Hľadám výhovorky ako sa vyzuť z rozhovoru, úlohy.

Ešte horší vzťah mám s úprimnosťou. Je mimoriadne ľahké povedať tomu druhému, že smrdí, má dlhé nechty, či by mal úlohu urobiť inak. K tomu, ak vidím, ako sa ten druhý vyžíva zhadzovaní ma pred ostatnými, tak je nad slnko jasné, že kamaráti nebudeme. Mať úprimných ľudí okolo seba je dôležité, no dôležitejšie je mať okolo seba ľudí, ktorí vedia aj správne úprimnosť dávkovať.

Sme ľudia, v prvom rade by sme si mali pomáhať. Je prirodzené, že budeme so sebou v určitých disciplínach súperiť. Ale ak budeme jeden s druhým vedieť príjemne komunikovať, naučíme sa lepšie rozprávať či krajšie hovoriť príbehy, dostaneme sa na miesta, o ktorých sme ani len netušili. Diplomacia v komunikácií a v správaní je spôsob na otvorenie mnohých dverí. Mať pravdu za každých okolností nám priateľov nie vždy prinesie. Vo všeobecnosti nechceme mať okolo seba premúdrelých ľudí, ktorí majú odpoveď na všetko. Preto, ak máme možnosť, vyberajme slová, tón, farbu, rýchlosť reči, gestá, pohľady, možno aj vďaka nim urobíme svet lepším.

Slová, vety a my

20. november 2019 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Pracovná večera s chalanom z tímu: jedol som moju obľúbenú pizzu so špenátom. Kolegovi zazvonil telefón, volala mu snúbenica. Chcela vedieť o koľkej príde domov, nakoľko sa mali stretnúť s jej rodičmi. Telefonát trval chvíľku. Boli to najhoršie dve minúty pri tej večeri. Chalan sa bavil s jeho snúbenicou štýlom: otravuješ, neznášam ťa a čo ty vlastne chceš.

Hneď po ukončení telefonátu zo mňa vyletela otázka: „Vy sa ľúbite?” Šokoval ma nielen spôsob, ako sa bavil so svojou budúcou manželkou, ale aj tým, čo odpovedal. Chalan si vôbec neuvedomoval, že robí niečo zlé. Vzťah dvoch ľudí podľa mňa má byť o podpore jeden druhého. Nech sa robia akéhokoľvek bláznovstvá. Skutočná láska by nemala byť len o výletoch, darčekoch, ale o podpore toho druhého bez očakávania čohokoľvek späť, samozrejme komunikácia.

Jeden z ľudí, od ktorého sa učím, jednoznačne vyzýva nás všetkých, aby sme sa podporovali, ťahali za jeden povraz, a keď už nič iné nevieme, tak aspoň by sme si nemali zavadzať a robiť si zle. Páči sa mi jeho myšlienka. Aj preto sa snažím podporovať druhých. Za seba poviem, komunikácia s okolím je mimoriadne dôležitá. Stane sa aj mne, že vyšlem nesprávne kódovaný signál, ktorý okolie nepochopí na prvýkrát. Samozrejme po ňom prichádza nie prijemná reakcia späť.

Štve ma, keď sa ľudia medzi sebou doberajú, ponižujú a rozprávajú nepekne. Som presvedčený, že slová majú obrovskú moc. Keď ich vyslovíme nesprávne, tomu druhému môžeme ublížiť, či dokonca niekto vďaka našej humorne myslenej poznámke prestane pokračovať na ceste za svojím snom/cieľom/víziou.

Komunikácia:

Jeden z najznámejších priekopníkov modernej komunikácie bol Dale A. Carnegie, ktorý učil vo svojich kurzoch a prostredníctvom kníh učí aj dnes čitateľov k majstrovstvám komunikačných schopností v práci, medzi priateľmi alebo medzi partermi. Jeho myšlienky sú už niekoľko desaťročí “po záruke”, ale napriek svojmu veku sú ešte naďalej použiteľné aj dnes. Aj preto je možno raz za čas dobré prečítať si jeho tvorbu.
Mám rád, keď sa rozprávame medzi sebou pekne, hodnotíme prácu, nie človeka. Nemyslím zavádzať, skôr hovoriť tak, aby ten druhý čo najlepšie pochopil naše myšlienky, pohľady či nedorozumenia. Nezabudnime naše slová potvrdiť aj rečou nášho tela. Svet nás vníma, pozoruje a niekedy aj počúva. Vedieť dobre komunikovať s vonkajším svetom sa môže rovnať obrovským celoživotným úspechom, ale tak isto aj sklamaniam. Dobrou správou je, že komunikáciu sa môžeme naučiť v ktoromkoľvek veku.
Nezabudnime na komunikáciu so sebou samým, tá je taktiež dôležitá. Pretože najväčší podporovateľ samého seba som ja, verím, že tam u Vás je to rovnako, taktiež ma podporujete. Žartujem. Verím, že ste svoj najväčší podporovateľ.
Metód, ako na komunikáciu je neskutočné množstvo. Jedna z tých najlepších je byť človekom, aj keď nie je vždy všetko tak, ako má.

Reklama:

To, čo robíme, ale aj hovoríme, vytvára o nás obraz v druhých. Tu si treba jasne povedať, že môžu nastať rôzne nedorozumenia. Nakoľko naše aktivity nemusia dávať okolitému svetu jasný signál o našich činnostiach. Za seba poviem, že využívam všetko, čo mám dostupné. Možností ako ukázať svetu prácu je mnoho. Najjednoduchší spôsob sú sociálne siete a podvedomá reklama. Tie majú obrovsky vplyv na nás. Aj keď nie vždy si to vieme uvedomiť. Podvedomá reklama kombinovaná s usilovnou prácou a skvelou komunikáciou môžu byť prvé dôležité základy našich úspechov. Tým nemyslím len milióny prostriedkov. Úspech znamená pre každého niečo odlišné. Môj veľký vzor vo svete seba-reklamy je Richard Branson. Je to zaujímavý pán, ktorý vyzýva ku konkrétnym činom a aby sme sa nebáli povedať áno, samozrejme vždy, keď je treba (aj keď nie je) postaviť sa dopredu. Čo reklamovať, keď neviem, čo chcem od života dosiahnuť? Seba, svoj prístup. Bavme sa pri prezentovaní seba, buďme jemne vtipní. Nezabudnime dať späť, podporme, prispejme, pokúšajme sa, ale hlavne nájdime si svoju cestu.

Práca:

Či chceme alebo nechceme, každý z nás niečo musí robiť. Alebo ak chceme žať, najskôr musíme siať, ale pred tým by sme mali pripraviť pôdu. Všetko začína myšlienkou, následne je potrebné škrtnúť zápalkou, aby začalo horieť. Prirovnaní je mnoho, ľahko sa o nich píše, trochu ťažšie vykonáva. Urobiť prácu nie je len ísť do práce a krvopotne robiť konkrétne činnosti. Práca má mnoho foriem. Nenechajme sa uniesť okolím, pocitmi či presvedčeniami, ktoré nás môžu zavádzať, čo práca je a čo nie je. Práca vytvára výsledky. Lepšie je pracovať s tímom ako sám. Verme čomu chceme, len si pri tom vyhrňme rukávy. Dajme prednosť dlhodobým projektom. Dajme nabok dovolenky, mnoho bežných vecí, zdravo riskujme a učme sa všetko, čo je možné. Nie pre prácu, pre uznanie druhých, ale pre seba. Pozor, mnohým ľuďom bude ležať v žalúdku, že pôjdeme von za niečím, čo nevidia druhí. Mnohí nás dajú nabok, vymažú telefónne čísla, prestanú zdraviť, začnú ohovárať. Áno, tieto rany bolia. Lenže nezabudnime, kde sa jedny dvere zatvoria, ďalších päť sa otvorí.

Disciplína:

Robiť progres, postupovať ďalej, urobiť to, prísť aj keď prší, opraviť sa, požiadať o pomoc, hľadať kompromisy, riešenia. Nezabudnime, ľady sa začínajú lámať vtedy, keď robíme činnosti tak ako keby sa na nás celý svet pozeral. Je ľahké povedať áno, potom neprísť. Sľúbiť a nedodržať slovo, zabudnúť. Podľa mňa je disciplína robiť malé, aj nepodstatné veci viac ako dobre. Urobiť prácu, aj keď sa nikto nepozerá. Opakovať kroky, vylepšovať ich. Prísť na čas. Hlavne neprestať.

Kolegu som sa pri večeri ešte spýtal, pre aký dôvod chce vstúpiť do manželstva s niekým, s kým sa rozpráva ako s nedôležitým človekom v jeho živote. Odpovedi som sa nedočkal, ostalo ticho. Na chvíľu som sa zamyslel. Možno ľudia z mojej minulosti by taktiež vedeli rozprávať o mojich slovách či prístupe k nim. Lenže na druhej strane nebyť lekcií, popálenín, nesprávne povedaných slov, tak možno dnes by som bol na kolegovom mieste ja. Komunikácia, práca, disciplína majú svoje dôležitosti, k tomu, ak ich pekne odprezentujeme, môžeme z pekla vytvoriť raj, ale veď to už dávno všetci vieme.

Ponaučenie alebo o chybách

7. november 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Priznám sa, že moc nie som fanúšik chýb, nesprávnych rozhodnutí. Čím ďalej som viac presvedčený, že tam niekto vonku nás tlačí k mysleniu, ako robenie chýb nie je správne. Urobiť chybu, nesprávne rozhodnutie sa môže javiť na prvý pohľad často ako životná katastrofa. Verím, že život je plný prekvapení, zážitkov a poučných situácií, vďaka ktorým buď napredujeme alebo nie. Chyby sú výsledkom rozhodnutí, ktoré sme spravili na základe okolností v danom čase. Nie sú dobré ani zlé. Vlastne, nie sú nič, teda iba ak im dáme moc a ešte sa môžu premeniť na piliere našich úspechov. Moje chyby, ktoré som si uvedomil po ceste, neberiem ako chyby. Beriem ich ako spomaľovače, lebo ak by ich nebolo, bol by som v cieli o mnoho skôr. Tie viac pracovné som zhrnul do nasledujúcich bodov.

Prvá:

Jedna z najväčších chýb, ktorú som spravil, že som neprišiel bližšie za niekým, lebo som sa bál. Tým pádom som človeka nespoznal z osobnej skúsenosti, ale len z rozprávania od niekoho druhého alebo vôbec. V práci takáto chyba prináša katastrofálne následky. Ak nespoznáme jeden druhého, vznikne zbytočná bariéra, ktorá bude brániť takmer vo všetkých pracovných oblastiach. Takisto som neprišiel, nedal som šancu. Bariéra, ktorá vznikla, zabránila riešiť situácie s čistou hlavou a stála obe strany čas a peniaze.

Ponaučenie pre mňa: vždy sa snažím spoznať, komunikovať od prvej možnej chvíle, či ide o pracovný alebo osobný vzťah. Úprimná komunikácia ušetrí mnoho sporných situácií v budúcnosti. Tým netvrdím, že takéto situácie sa nebudú diať.

Druhá:

Tým, že som sa bál osloviť, zostal som na druhej strane rieky. Vôbec som sa nepokúšal ani len pozrieť na druhú stranu. Vytvoril som si v hlave prekážky, príbehy, vďaka ktorým bolo pohodlnejšie zostať na mieste, ako čo i len pomyslieť, že môžem viac. Vyhováral som sa, veď nikto mi nepovedal, že môžem. Bol som presvedčený, že každé víťazstvo, úspech sa rodí na ihrisku, na pracovnej schôdzke či v kancelárií.

Ponaučenie: never vždy svojej hlave. Vytvorí prekážky, príbehy, ktoré sú často nezmyselné, nepravdivé. Nevytvára ochranu pre Teba, ale chce, aby všetko bolo po starom. Vždy prejdi na druhú stranu, keď už nič iné, aspoň si sprav dobrú fotku a určite spoznáš niečo nové. K tomu všetkému je určite viac ako super byť na tej istej strane rieky, lana, konca ako náš biznis partner, ale aj životný.

Tretia:

Nepovedal som jednoznačne svojmu okoliu, čo chcem dosiahnuť. Obrazne povedané, dostali sme sa do veľa slepých uličiek. Museli sme cúvať. Oškreli sme pri tom nárazník, dostali defekt a k tomu nie vždy bolo za čo tankovať. Nikomu som akosi nepovedal, čo chcem, kam idem. Vlastne, sám som nevedel. Dostal som sa úplne mimo diania, blúdenie bolo na dennom poriadku. Moja ochota zmeniť sa bola nulová.

Ponaučenie: vždy na začiatku si povedz, čo chceš, kam ideš, pýtaj si podporu a niekoľko násobne podporu vráť. Hlavne sa hýb, inovuj, riskuj, ak postojíš, zomrieš.

Štvrtá:

„Keby som tam mal iný rozpočet na takúto parádnu marketingovú kampaň.” Dodnes s úsmevom spomínam na tieto veselé príhody. Nie je umenie minúť veľa peňazí, ale takmer z ničoho postaviť niečo. Neveril som, že často je menej viac. Whisky, cigary, večere, autá, peniaze, majetky začali udávať hodnoty v mojom živote. Ak nálepka na príležitosti nebola v podobnom duchu, tak ani som sa len nepokúsil vystreliť. Moje lietadlo sa začalo rútiť do nepoznaného. Ten sexi marketing som zhltol aj s navijakom. Len škoda, že na konci bol trojháčik.

Ponaučenie pre mňa: ak vidíš sexi babu, tak ju zavolaj na kávu, ak vidíš parádneho fešáka, vypýtaj si od neho pozvanie na kávu, ak vidíš prácu, najmi si na to niekoho, ale na začiatku si to všetko odmakaj sám. Budeš si všetky víťazstvá viac užívať. K tomu sa uč psychológiu, buď milší k ľuďom. P.S: nezabudni vždy niečo dať.

Tam vonku je veľmi veľa súbojov, nikdy nemôžeme na sto percent povedať, ktorý z nich je pre našu budúcnosť. To, čo sa ukazuje ako chyba, či niečo neriešiteľné, je často iba prezlečená príležitosť k presmerovaniu alebo uisteniu nášho smerovania.

Existuje iba jeden návod na to, aby naše životy boli bezpečné, ale takýto návod si často účtuje tie najdrahšie ceny. V šesťdesiatke, sedemdesiatdvojke môže zapríčiniť pocity typu: „Veď, keby som to vtedy aspoň skúsil.” Ževraj, to sú tie najdrahšie.

Odborník,či vtipálek

18. apríl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Som zástancom toho, že vždy hľadám niečo spoločné na tom druhom, ľahšie sa mi komunikuje a trénujem si tým moje oslabené pozitívne myslenie.

Môžeme mať pravdu alebo priateľa, jedna z inšpiračných myšlienok, ktoré mi prirástli k srdcu. Poviem Vám, stáva sa, že mám s ňou čo robiť, hlavne, keď dlhé hodiny riešime nepodstatné záležitosti. Emočné výbuchy, hádky, sú korením vzťahov, jednoducho patria do našich životov. No predtým, ako vyštartujem, použijem vetičku: ” lížem smotanu po niekom inom, či po sebe?” Preto sa snažím pochopiť toho druhého, aj keď ma štve, snažím, naozaj sa snažím byť dobrým, zvedavým a niekedy aj vtipným chalaniskom. Keď nefunguje ani jedno, zjem všetko, čo sa zjesť dá, teda okrem rýb, nemáme sa radi.

Inšpirácia je pre mňa každodennou súčasťou všetkého čo robím. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi nakopávajú zadok, ale aj takými, čo ukazujú akým nemám byť. Obe skupiny sú mimoriadne dôležité, teda ak chceme mať, teda žiť lepší život. Samozrejme, že je lepšie mať viac tých, čo nakopávajú zadok, ako tých druhých. Ľudia v našom okolí majú na nás obrovský vplyv. Takže v tomto smere som úplne sebecký, vyberavý, priečny, tvrdohlavý. Či je to správne alebo nie, si poviem, keď budem mať 157 rokov a príde k akejsi pomyselnej rekapitulácii životných rozhodnutí.

V živote mávame situácie, keď dostávame otázky tipu: “čo robíš?” Vtedy je slušnosťou odprezentovať/predstaviť sa rýchlosťou blesku. Inokedy si takéto situácie vytvoríme. Často potrebujeme 20 sekúnd odvahy. Presne toľko trvá, pokiaľ oslovíme parádnu babu, aby sme ju pozvali na drink, či toho fešáka, alebo povieme svoju výťahovú vetu a odprezentujeme sa, či to, čo robíme. Ak sme dobrí v čomkoľvek, veľmi rýchlo sa to rozšíri. K tomu ešte máme sociálne siete, ktoré všetko zrýchľujú. V online živote, ak niečo pokašleme, dostaneme “unfriend”, unfollow”, “hide”. No v tom reálnom to má úplne iné následky. Takže, ak spravíme niečo dobré, ale aj zlé, tak máme buď viac “priateľov” alebo ich úbytok.

Ak na sebe pracujeme a k tomu sa prezentujeme ako odborník, je viac ako možné, že nás bude posúvať k novým príležitostiam. No ak sme vo svojom okolí za vtipálka, budú nás mať ludia radi, ale s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme maximálne pozvánku na súťaž vtipných prednesov. Zabudnime na to, že sme sledovaní “velkým bratom”. Sú to naši známi, či neznámi, ktorí nás pozorujú, vnímajú, klikajú si na naše profily na sociálnych sieťach a z času na čas sa opýtajú spoločných známych: “čo je toto za kvietka?”

Možno na prvý pohľad sa bude zdať, že nič podstatné sa nedeje. Kľudne si myslime ako nepotrebujeme výťahovú vetu, ani 20 sekúnd odvahy a už vonkoncom si nemusíme dávať pozor ako sa prezentujeme. Veď mnoho ľudí si nerobí starosti s takýmito “maličkosťami” a majú sa v živote dobre. V mojich článkoch vyzývam, aby sme dali dobrý život nabok a šli za lepším. Mali by sme sa zmieriť s tým, že nie každú príležitosť premeníme na úspech, nie každý bude náš kamoš. Tam vonku je mnoho nebezpečenstiev a jedno z nich je, keď 62 ročný človek povie: “Teraz začínam žiť život, lebo už mám čas.” Predtým som musel robiť na účty.” Častokrát jedno áno, či 20 sekúnd odvahy nás prinesú presne na tie miesta, o ktorých sme snívali, v tých najlepších snoch.

Návod na vzťahy

25. október 2017 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Čím ďalej, tým viac si uvedomujem súvislosť v mojich životných oblastiach, ako sú navzájom poprepájané. Pri pracovných rozhovoroch často prirovnávam balenie báb s biznisom. V prvom prípade, ak sa nám podarí uspieť, tak z toho vznikne láska na celý život. V druhom prípade, obrovský úspech v pracovnej oblasti.

Všetci poznáme, keď prídeme do novej práce, tak najskôr nás zaučia pracovať s nástrojmi, prezentovať produkty, služby, firmu. Tak isto pri balení báb, my chlapi najskôr chceme zaujať humorom, dôležitosťou, nedostupnosťou a potom tým všetkým čo sme dosiahli (auto, dom, značkové červené topánky alebo módne dotrhané rifle). Pri oboch spôsoboch je tu problém z dlhodobého hľadiska. Veľká časť pracovníkov prestane podávať špičkový výkon, zaradí sa do priemeru alebo odíde. Pri babách časom príde niekto iný, kto má väčšie auto, dom, či vie vtipnejšie povedať, aký mal deň.

Už v školách sa učíme základy správania, skúšame nadväzovať prvé priateľstvá, naberáme prvé skúsenosti s podporou svojich kamarátov. Niektorým z nás to ide ľahšie, iným ťažšie. Neskôr v živote tieto skúsenosti zužitkujeme viac alebo menej, teda pokiaľ na ne nezabudneme. Schopnosť vedieť si vytvoriť vzťah, priateľstvo, partnerstvo je jedna z najdôležitejších životných zručností. Stáva sa, že môžeme pre nejaký dôvod prísť o všetok hmotný majetok. No nikdy by sme nemali zabudnúť, čo je dôležité v živote, ako si získať prirodzený rešpekt, získavať priateľov, biznis partnerov, ale si ich aj vedieť udržať a to nie pre sexi červené topánky.

Tieto zručnosti máme v sebe všetci, len každý z nás ich používa iným spôsobom a to nás robí jedinečnými. Dnes nastal čas si ich pripomenúť:

1. Rozprávajme sa o druhých.

Vždy sa zaujímajme úprimne o druhých. Koníčky, práca, sny, ciele, vízie, dovolenky, kam smerujú v živote – teda to všetko čo majú radi. Možno budeme vyzerať čudne, ale ak prejavíme úprimný záujem, budú nás mať ľudia radi.

2. Humor.

Nech je situácia akákoľvek vážna, vždy sa dá použiť štipka humoru na odľahčenie situácie. Je jednoduchšie riešiť aj náročnejšie situácie s uvoľnenou atmosférou, či čistou hlavou a humor je skvelý liek na takéto situácie.

3. Aký problém viem ja vyriešiť Tebe.

Odborné vedomosti sú dôležité, veď preto potrebujeme lekárov, pilotov, zváračov a mnohých ďalších. To, že ja viem niečo iné ako ty, neznamená, že som lepší človek ako si ty, ale viem ti ušetriť čas, možno aj peniaze a vyriešiť tento konkrétny problém.

4. Pravidelné stretnutia.

„Ahoj, idem okolo, prišiel som Ti podať ruku.” Nech to znie akokoľvek, spravme to kamošom, biznis partnerom, životným partnerom a výsledky nenechajú na seba dlho čakať. Veď počuli sme o tom ako jeden úsmev, objatie, či podanie ruky spríjemní deň.

5. Podpora.

„Pozri, je to ťažké, ale zajtra to skús znova.” „Stojím za Tebou.” „Sprav ešte jeden krok.” Veď čo je viac, ako keď náš životný partner stojí za nami, alebo keď nám náš biznis partner dôveruje a podpíše exkluzívnu spoluprácu, alebo keď my podporíme svojho kamoša.

6. Byť človekom.

Peniaze sú dôležité. Mať kde bývať, mať čo jesť, to všetko je nevyhnutné k životu. No dať na prvé miesto človeka pred peniazmi, je znak veľkosti človeka. Veď najlepšia investícia je do ľudí. TU

7. Pýtať si radu.

Pozri, toto sa deje v mojom živote a hľadám riešenie, vieš mi s tým pomôcť? Pýtanie rady, názoru, možno aj skúseností druhého nám nemusí našu situáciu vyriešiť, ale môže nás posunúť o krok bližšie k vyriešeniu celej situácie. Nikdy sa nesťažujme.

Bonus: Sex, politika a náboženstvo sú témy, o ktorých by sme sa nemali v spoločnosti baviť.

Tvrdenie, že skvelé vzťahy sú jediný kľuč k úspechu by bolo nie príliš presné. No vedia nám uľahčiť život, prácu, koníčky, cestu za vytúženými cieľmi a neskutočne zjednodušiť náš život.

Komunikácia, vzťahy a počasie.

4. október 2017 Michal Boťanský Príbehy - Všetko

Šli sme dole schodmi, vravel som jej o tom, že chcem v tomto meste robiť biznis. Zasmiala sa, povedala, že tu nikoho nepoznám, tak ako to chcem spraviť. Vtedy som sa zmohol iba na to, že ak ma podporí mohli by sme to dokázať..

Keď sa obzriem za seba, komunikácia je skoro vždy kľúčom ku vzťahom, teda aj spoznávaniu nových ľudí. Netvrdím, že komunikácia má byť najdôležitejšia, ale zohráva obrovskú rolu v našich vzťahoch, životoch, v práci a možno aj na parkovisku pred obchodným domom.

Som prototyp človeka, ktorý vôbec nevedel rozprávať, moje komunikačné schopnosti boli na bode mrazu, mal som nevýrazný hlas, častokrát som bol radšej ticho, aby sa mi nikto nesmial. Vôbec som nenadväzoval vzťahy, vždy som bol niekde v kúte. Nedostal som žiaden dar reči, vystupovania pred ľuďmi ani nič podobné.

Volanie na zlaté stránky, oslovovania ľudí na ulici, stretnutia s kamošmi, kde som ponúkal produkty, ale aj spoluprácu. Veď mnohí z vás ste boli pri mne, videli ste ma ako som šaškoval. Takmer nič nefungovalo. Kopa prečítaných kníh, desiatky vystúpení pred ľuďmi, stretnutia s koučami, odborníkmi na vzdelávanie, milión pokusov niečo spraviť.

Počas pracovného stretnutia v nedeľu pršalo, preto som povedal majiteľom, že prídem vo štvrtok a spravím fotografie, veď bude pekne. Zasmiali sme sa, vo štvrtok som prišiel fotografovať. Majitelia sa ma spýtali, že ako som to spravil, že na oblohe nie je ani jeden mrak. “Je to o vzťahoch” odpovedal som im bez zaváhania. Samozrejme, že nastal výbuch smiechu.

Veľmi ťažko sa mi robí s niekým, s kým neviem nadviazať pracovný, priateľský vzťah. No dnes na to poznám skratku: pozdravenie, podanie rúk, pár priateľských viet, úprimný záujem, zvedavosť o toho na druhej strane. Nie s každým robím biznis, ale s každým, koho poznám, sa môžem v obchode pozdraviť a podať si ruku.

To znamená, že postaviť úspešný biznis, mať skvelé manželstvo, super kamošov okolo je o vzťahoch? Je to dosť možné, teda ja tomu verím čím ďalej, tým viac. Ak začíname robiť biznis, či hľadať nových kamošov, partnerov, zabudnime na telefonáty na zlaté stránky, písania správ na sociálnych sieťach, ale dostávajme sa do príležitostí, kde sa ľahko zoznamujeme s ľuďmi. Vždy slušne pozdravme, podajme ruku a úprimne sa zaujímajme. Nezabudnime pridať štipku humoru.

Ja som si vytvoril príležitosť “Bývanie” (reality a finančné poradenstvo). Pre mňa je to skvelý nástroj na spoznávanie nových ľudí, ale aj budovania biznisu a mojej značky. Takže ak by som sa mal vrátiť na začiatok k tým schodom, podporme ľudí na ktorých nám záleží alebo im aspoň nezavadzajme. Veď ak sa to podarí, bude dobre a keď nie, tak aspoň sme to skúsili.

Michal Boťanský

Search

Type your search keyword, and press enter