Ja veľmi ľahké uveriť, ako niekoho nemáme radi. Zvyčajne začíname na pieskoviskách a vlačí až do dospeláckych období. Koho nemáme najčastejšie radi? Ak začneme od seba, tak sme to my. Potom nasleduje niekto s vyrážkami, krivým zubom, čudným svetrom, zvláštnym priezviskom. Je veľmi ľahké uveriť, či nás niekto nemá rád. Keď všetci okolo nás nám od detstva štepujú rôzne uštipačné poznámky, prezývky, povzbudzovačky.
Doma nás učili aby sme sa nikomu neposmievali, ani so srandy. Je to nepekné a ani nám by sa také nepáčilo. Lenže nie vždy to tak aj bolo. Moc si už nepamätám, či nás doma učili, aby sme sa mali radi tak ako sme. Žiadna zo situácií vo mne nenechala pocit, aby som si viac veril. Možno to tak bolo lepšie.
Mať zdravé sebavedomie je mimoriadne dôležité na cestu životom. Zvyčajne sa získava, keď sa staneme nejakej oblasti profesionálmi, dobrým oblečením, povzbudzovaním z okolia, štúdiom, alebo sa dobre zobudíme. Lenže, zvyčajne vonkajšie ukazovatele, nie sú tie najlepšie. Lebo tie nám môže hocikto zobrať a potom je náročné dostať sa opäť na koňa.
Najviac sebavedomia venujeme tým najmenším. Povzbudzujeme ich, dávame im to čo my sme nemali, odpúšťame, nechcem aby sa buchli. Čím sú starší, tak je toho menej. Nechce sa nám, nemáme čas, nestíhame. Filozofujme čo sa stane, ak nepovzbudzujeme našich najbližších, seba, ale aj tých čo nepoznáme. Vďaka sociálnym sieťam, poznáme, že najčastejšie prichádza povzbudzovanie od neznámych ľudí.
Aj ten najmenej spoločenský jedinec z času na čas potrebuje počuť povzbudivé slová. Ak ich nedostávame, môžeme sa do seba uzavrieť, nebudeme si veriť. Ešte maličkosť, nikdy sa o niečo nepokúsime. Najčastejšie preto, lebo v mladosti sme dostali hlúpu prezývku, atď.
Každá situácia ma dve strany. V našom prípade môžeme vystupovať ako obeť, trpiteľ, niekto komu bolo krivdené. Tak isto ak hrdina, teda ten čo to dokáže, aj keď niečo. Vybrať si môžeme kedykoľvek. Nemusíme nikomu nič vysvetľovať, ani sebe. Tak isto môžeme začať s vyrážkou na tvári, krivým zubom, kilom navyše, bez štýlu. Svet miluje odvážnych ľudí, ale až hneď potom keď uspejeme.
Dnes je super jednoduché naštvať celé mesto, okres, ale aj krajinu. Žijeme v dobe keď je populárne kritizovať a rozumieť sa všetkému. Zabúdame, že na druhej strane je taktiež človek, robí najlepšie ako vie a asi aj pozná okolností, ktoré my nie. Ak sme v roli kritizovaného, nepresviedčajme, nemá to zmysel. Čím viac vysvetľujeme, tým viac energie, času sa minie a ten čas môžeme tráviť lepšie.
Ak chceme od života viac, tak podľa všetkého, budeme musieť zniesť viac, mať viac. Zniesť nával kritiky, závisti, krivých obvinení, tlaku. Mať viac odvahy, sebavedomia, dať bokom emócie. Zmieriť sa s tým, že nám veľmi veľa vecí utečie.
Kritika je dobrá, ak sa s ňou narába opatrne. Malé sebavedomie je nebezpečné, môže viesť k nesprávnym činnom. Neobľúbenosť v kolektíve a vo svete bude viesť k veľkým činnom, len nikto z nás nevie, či budú prínosom, alebo záťažou pre spoločnosť. Majme to na pamäti, keď pri najbližších príležitostiach sa budeme niekomu posmievať.