Vieš čo, je tu pekne. Len tu máme veľa medveďov. Sú všade a vidíš tam ten horizont? Tam je ich ešte viac. Pravá stranu lesa za lúkou úplne vzadu? Najviac. Asi takto nejako začínajú moje objavovania nových miest na tréningy. Či sa bavíme o Štiavnici, alebo o ďalších pre mňa doteraz nepoznaných lesov. Strachom sa venujem častejšie, majú svoje opodstatnenie, len z času načas vedia zabrzdiť mnohé krásne zážitky.

Hovorí sa, že je náročné si užiť krásne chvíle a miesta, ak myslime na nie moc prijemne veci. To som si aj v praxi otestoval niekoľkokrát. Ocitol som sa na miestach, kde sa pohybujú na každom kroku chlpáče. Na riadila som pripevnil roľníčku. Šlo sa objavovať. Na okolo boli pasienky, polia, lesy. Tak sa jazdilo na otvorených priestranstvách, ale aj les. Všade naokolo boli ľudia. Sem tam s niekým sa aj prehodilo nejaké slovo. Dali mi tipy, kadiaľ by to bolo najlepšie prejsť. No nik nezabudol dodať, že opatrne, lebo sa pohybujem v oblasti s vyšším výskytom, medveďa hnedého.

Trasa šla cez luky, vedľa polí, sem tam les. Časti boli poznačene ťažbou dreva, niekde boli turisti,sem tam bola aj stopa od cyklistov. Lesy boli podobné ako tie čo jazdím u nás. Odlišovali sa tým, že tu bolo oveľa viac výhľadov, pasienkov a pohybu. Pre mňa ako veľkého fanúšika horskej cyklistiky by som si tu vedel predstaviť trénovať častejšie.

Keď jazdím u nás na tribečskú, tak viem o troch chlpáčov čo tu bývajú. Sem tam nejaký ďalší prebehne od susedných hôr. Pravidlá sú tu jasne. Sem tam niečo zamrmlať po pod nos, zazvoniť, zaspievať. Nejazdiť krížom cez les mimo zvážnic, chodníkov. Skoro ráno, neskoro večer vyhýbať sa lesu. Minulý rok som stretol dvoch, oba strety trvali 3 alebo 4 sekundy. Vtedy to bola večnosť. Teraz je to úsmevné. Tento rok som videl jednu stopu a viac nič. Necítim strach, skôr rešpekt. Hora je domovom zvierat a ja som tam návštevníkom.

Strach je v určitých oblastiach fajn. Za mňa je určite dobré ho mať pri super rýchlych zjazdoch, na trialoch, v listí, v náročnom teréne. Ak sa bavíme o bicyklovaní. Nie je zábava tam hore si niečo spraviť. Zavolať pomoc je takmer nemožné, teda ak sa jazdíme osamote. Signál na mnohých miestach nie je. Taktiež sú miesta na ktoré chodí malo ľudí. Stane sa, že tie odľahlejšie miesta, niekoľko dní nenavštívi nik. V tomto prípade považujem takéto strachy ako ochranné. Aj preto si dávam pozor a neriskujem. Veď aj tak som stále začiatočník, ktorý sa učí jazdiť.

Vlastne v bežnom živote sa zaživa tiež niečo podobne. Ak ide o každodenné situácie, čo poznám tiež cítim rešpekt. Strach sa snažím nepúšťať do hlavy. Taktiež prichádzajú situácie, ktoré nie sú na stole deň čo deň. Prinášajú so sebou rôzne skúšky. Emócie, strachy majú svoje miesto sú súčasťou mňa. Ak je ich veľa, alebo im uverím, môžu ma zviesť z cesty. Zabúdam na všetko skvelé čo je okolo. Necítim sa dobre, je mi zle, robím chyby, nepodávam najlepšie výkony. Lenže sú dni, keď práve vďaka tomuto som ešte lepší.

Tak vlastne nasledujúce slova majú byť aké si pripomenutie, že nie len medvede sa pohybujú v horách. Sú okolo nás mnohé ďalšie nebezpečenstva. Môžem byť ostražitý, dávať si pozor, pohybovať sa opatrne, vyhýbať sa miestam. Aj tak môžem sa dostať do situácie v ktorej nebude bezpečie. Samozrejme ak sa popritom ešte budem báť, budem trpieť najskôr v hlave a potom vonku, alebo naraz.

Vôbec nejdem banalizovať nástrahy, ani nebezpečenstvá, ktoré sú okolo nás. Je správne o nich vedieť. Robiť všetko preto, aby som sa nedostal do situácii, kde vzniká nebezpečne. Keď sa už rozhodnem tak si zobrať trebárs sprej, povedať všetkým kam idem, zapnúť zdielanie polohy s najbližšími, zobrať so sebou niekoho.

Kto sa bojí do hory by nemal isť, to je nad slnko jasne. Je nás kopec, čo radi jazdime, túlame sa po lesoch. Tiež je nás viac čo robia adrenalínové športy, žijú svoj život na hrane, riskujú. Každý svojim spôsobom pokúšame šťastie. Tiež máme svojho medveďa, ktorý sa môže nečakane vynoriť z lesa a vystrašiť. Ruku na srdce, mnoho nebezpečných situácii vzniká najme v našich hlavách. Taktiež niekedy sú nebezpečné tie najbezpečnejšie dni. Je dobré mať strach, vedieť čo sa môže udiať, báť sa všelijakých medveďov. Len kto vie aké by to bolo okolo nás, ak by sme sa len báli a žili len v strachu.