Netuším aký je deň, ale opäť som nesprávne reagoval. Áno, áno mal som pravdu vo všetko čo som povedal. Naštval som ľudí okolo seba možno aj pravom. Len potom bola tichá domácnosť, obed moc nechutil a večera vôbec nebola. Na druhý deň všetko bolo tak ako malo. Zbytočne napätá atmosféra, nikto sa s nikým nebavil a čo je najhoršie, odniesol si to aj človek, ktorý za to nemohol.
Rad spomínam na životné etapy s Jožom a Majstrom. Obaja prišili do mojich životov za veľmi zvláštnych okolnosti, zatriasli, dali lekcie a akosi sa vyparili. Jožo je podľa všetkého v Amerike kde učí na univerzite, šéfuje menšej firme. Venuje sa svojej pani manželke a prvému kinderku. Podľa posledných správ je šťastný. Povedal, že vraj sa ešte niekedy stretneme. Otvoril mi oči, keď som sníval o snoch, ktoré vôbec neboli moje. Žil som to, čo nebolo moje. Upravil mi moje pohľady o dva milimetre vyššie. Jeho schôdzky boli intenzívne, veľmi veľa a rýchlo rozprával. Nebolo núdza o prekvapenia, šokové terapie, ktoré vždy vyústili do životných lekcii.
Najpamätnejšie je, keď mi bolo ukázané, že každý sme v niečom dobrý. Nie každý, pri tom má mať na sebe posledný model značkového obleku. Tvrdil, že oblečenie je fajn a má dôležitú úlohu v našich životoch. No sú dôležitejšie veci ako oblečenie. Úprimný úsmev, správne sebavedomie, zdravá sebadôvera a baviť sa o tom čo nás zbližuje. Konflikty sú nutné na vyčistenie vzduchu okolo nás. Tvrdil, ak už máme medzi sebou nezhody, tak vždy ich riešiť džentlmensky. Aj keď niekedy máme chuť toho druhého prefackat. Zvyčajne za takýmito reakciami je nedostatok spánku, pohybu i vzrúša. Vtedy je potrebné urobiť krok späť, isť si zabehať, vyspať sa a ešte možno niečo.
Majster je pán v rokoch, čoskoro bude mať sedemdesiat. Športovec, vtipálek, lišiak a najlepší dohadzovač na svete. Vďaka nemu som zjedol asi najviac zákuskov, koláčikov zo svoj život. Spoznal celkom slušný počet báb, ale len na tých zákuskoch. Má svoj štýl, vždy sa snažil aby som si ho všimol a tak trochu niečo z neho obkukal. Dodnes tvrdí, že mi pomôže ušetriť kopec rokov: “ahá takto to malo byť “. U mňa pamätne sú oslovenia cudzích ľudí na pumpe v Leviciach, kde sme mali prekonať strachy z odmietnutia. Taktiež jeho grilovačky, kde bolo fantastické jedlo a ľudia. Vždy sme sa stretli ako keby to tak malo byť. Až na jeden krát, dusná atmosféra sa mohla krájať. Samozrejme, to bol plán. Podaril sa majstrovsky. Zmyslom malo byť poznatok. Nie všetko sa podarí tak ako chceme. Aj miesta o ktorých si myslíme: “tak teda tu sa nič nemôže stať, sa stať môže”
O Majstrovi a zážitkoch s ním chcem napísať knihu, natočiť film. Je pre mňa inspiráciou, radcom, ale tak isto aj akýmsi strážcom, či potvrdzovačom. Jeho prezývka nevznikla náhodou. Vie všetko a keď nevie, tak vie. Často nedokončuje myšlienky hneď, necháva ich poletovať priestorom. Vraciame sa k ním po mesiacoch, do konca pri jedenej – dvoch po rokoch.
Napísať knihu chce naozaj veľa práce, vedomosti, odhodlania, ale aj tím ľudí okolo seba. Na dnes kniha nie je mojou prioritou číslo jeden. O živote tuším neskutočne málo. Hľadám inšpiráciu okolo seba, pozorujem ľudí, obkukávam. Aj preto písem články, aby som zachytil myšlienky, ktoré vnímam v nasledujúcom období. Možno neskôr ich spojím práve do spomínanej knihy. Nech je to ako chce, nie každý ciel máme splniť. Len nie vždy vieme, ktorý áno a ktorý nie. V tom je krása, ale aj záhada života. Ak budeme vnímať skúsenejších je možné, že prídeme skôr, alebo neprídeme vôbec. Stane sa všetko, alebo nič. Niekedy stačí jedna fotka, video, pozdrav, obed, či nevšimnutie.
Ako by som reagoval na situáciu v úvode? Tak isto ako pred tým. Reagoval som najlepšie ako som vedel v ten deň. Jeden telefonát, malý kúsok snahy a všetko mohlo byť inak. Dokážem pochopiť, že nie každú úlohou vieme vyriešiť jedným telefonátom, emailom, schôdzkou, obedom. Nedokážem pochopiť nepokúsenia sa.
Čo by povedal Jožo na moju reakciu? Smial by sa, lebo vie o emóciách. Majster? Ako keby som ho počul: “ mal si zas pravdu, dobrý pocit však”. Dlhá prestávka. “Len či naozaj stála za to, ha ha ha”, pokračoval.
