“Človeče to dnes ako vyzeráš? Aký to máš účes? Hm a to oblečenie, sako si zobral otcovi? Topánky zaprášené a špinavé? Dnes sa mäso neseká, zapni si predničku.” kričí kamoš z diaľky. Určite nič podobné sa nikomu nestalo. Si predstavme na sekundu, že stalo. Ideme na najdôležitejšie pracovné stretnutie, alebo pohovor. Ako by sme sa cítili?
Teraz opačne, máme to najlepšie možné auto ako chceme mať, skvelé oblečenie, vyzeráme a pôsobíme naozaj senzačne a ideme na to najdôležitejšie stretnutie na svete. Len hups maličkosť, cítime sa úplne pod psa. Naša nálada je mrzutá.
Obe situácie môžu spôsobiť zbytočné nepríjemnosti nám, alebo ľuďom okolo nás. Chceme vyzerať až moc dobre pred druhými. My chalani sa hráme na pánov dokonalých, baby zakrývajú svoju dokonalosť mejkapmi, gélovými nechtami, umelými mihalnicami. Aká si tenká hranica existuje byť skutočným.
Ako ma vníma okolie? Ako sa vnímam ja sám? Ten batoh ktorý nosím je cool? Kravata je, je dnes in? Oblečenie, vlasy, zuby, nechty, držanie tela, úsmev, vôňa, iskra v očiach. O tom sú výzor, myseľ, emócie. Pýtajme sa seba, pociťujme:
Výzor: Čo si všímame na druhých ako prvé? Každý z nás je odlišný. Niekto si všíma úsmev, nechty, pery, zuby, oči alebo úsmev. Čo oblečenie? Hrá dôležitú úlohu, či akokoľvek oblečený? To čo nosím na sebe, cítim sa v tom dobre a pohodlne? Ľudia v mojom okolí sa na mňa usmievajú, cítia sa pri mne dobre, keď mám oblečené to alebo to? Oblek, rifle s mikinou či šortky s voľným tričkom? K tomu, každodenná očista tela, zubov, nechtov (aj na nohách).
“Tvoje okolie(kamoši, rodina), ťa začne brať až vtedy keď uvidia na Tebe zmeny.“
Myseľ: Nie som zástancom swat analýz, ani ničoho podobného. Určite je to dobré. Najlepší spôsob podľa mňa ako spoznať seba, je vykonávanie práce – činnosti / nemyslím zamestnanie/ Môj vzorec na spoznanie seba je: (idem von + driem) – rozbíjam = pozriem čo som spravil dobre a to zopakujem.
Moje silne stránky? Keď som dobrý v útoku a viem dávať góly, nepôjdem predsa do brány. “Všetky cesty sú správne, no nie každá bude fungovať pre mňa – Gary Vaynerchuk”. Koho počúvať, koho nie? Vzdelávanie, reč tela, sebavedomie, energia, presvedčenia, mnoho maličkostí je v hre. Nie len to čo robíme, ale aj ako to robíme. Obrovský podiel na nastavení mysle má emočná inteligencia.
“Najdôležitejšie je aby sme dreli na sebe a zároveň v tom istom čase na svojom biznise.”
Emócie: Predstavme, že každé ráno si budeme opakovať svoje úspechy, ktoré sme dosiahli, pridáme k tomu kopu pozitívnych emócii. Všimnime si po krátkom čase zmenu. Venujme sa svojím emóciám. Neberne nič osobne, veď predsa nikto nám nechce ublížiť. Ovládanie svojich emócií je jedná z najťažších úloh v našich životoch. Nie, nie žiadna bezcitnosť, ale primerané reagovanie na rôzne situácie. Počúvanie svojho srdca, žalúdka, či vnútorného hlasu je prepojené k emóciám. Urážanie, nadúvanie, či zdravá žiarlivosť to nepatrí do našich životov. Zbytočne sa tým ubíjame.
“Môžeme si prečítať Vaynerchuka Gageho, Bransona, vo svojej podstate nás vyžívajú, aby sme sa stali veľkými a dreli na sebe, či na svojich snoch”
Otázky, nedokončené myšlienky, mnoho priestoru naokolo. Zoberme si minútu, alebo dve a premýšľajme čo funguje nám a to robme, tvorme.