V roku 2011 som sa  ocitol v realitách. Moja náplň práce bola jednoduchá. Nájsť nehnuteľnosť na predaj, zaradiť ju do systému realitnej kancelárie, umiestniť ju na inzertné portály, ísť na obhliadku s potenciálnym záujemcom a následne zabezpečiť papierovačky ohľadne predaja.

Priebeh bol zo začiatku hladký, potom prišiel neúspech, no vydržal som a po pár mesiacoch som patril medzi najlepších v kancelárií. Samozrejme už vtedy som si uvedomil, že tam vonku chcem uspieť. Jasné, bol som nafúkanec, ktorý nerešpektoval šéfa, robil som si veci podľa seba, čo ma stálo to, že som prišiel o miesto v realitnom biznise po deviatich mesiacoch.

Vtedy som to bral ako podraz, dnes som vďačný za túto skúsenosť. Na čas som si odbehol do sveta financií, no neskôr som svet financií a realít skombinoval. Rešpekt voči šéfom som mal vždy problematický. Dal som dokopy to, v čom som bol dobrý, doplnil som k tomu kopu samovzdelávania, vyhodil som všetkých šéfov z môjho života, vyhrnul som si rukávy, stanovil ciele a vydal sa na cestu, o ktorej som nič nevedel.

Zmena sa rodila ťažko, dlho. Hľadal som čo je správne, počúval som ľudí, čítal som, mal som stretnutia s koučom. Vtedy prišli prvé úvahy o budovaní značky. Prvý úder pod pás prišiel nečakane, keď niekto povedal, že svoju značku budujeme už od narodenia. Na nás záleží, čo ponúkame svetu a čo si svet od nás kúpi. Druhá rana prišla z knihy Ukaž, co děláš! Bola to veta: “ak si máme zobrať len jednu myšlienku z tejto knihy, tak je to: kúpte si vlastnú doménu www.menopriezvisko.sk.” Sociálne siete majú obrovský vplyv, no menia sa, ich algoritmy tak isto, užívatelia pribúdajú, ale aj ubúdajú. Naša stránka je pod našou kontrolou.

Začal som aktívne ovplyvňovať to, čo ponúkam svetu a čo chcem aby svet vedel o mne. 100 na 100 – v on-line svete, ale aj v tom skutočnom. Články, príspevky, videá sú moje nástroje na sociálnych sieťach, či mojom blogu. Usilovná práca, stretnutia, rokovania, vyjednávania, 24/7/365. Áno, vyberám si s kým trávim pracovnú sobotu alebo nedeľu.

Zoradiť priority, postupy, povedať si, čo idem dosiahnuť, vyhrnutie rukávov a hlavne začať.  Fotím všetko, pridávam k tomu pár viet z práce, nepravidelne natočím video, popritom jem koláčiky. Rešpekt, dlhodobá práca, výdrž, prekonávanie seba už nie sú len motivačné kecy z kníh, ale skutočné pocity, činnosti. Toto je dlhodobá hra, mnohí skončia skôr, ako si myslíme.

Ja som značka, ty si značka nielen tam vonku, ale aj tu na www, či sociálnych sieťach. Veď koniec koncov na pracovnom pohovore predávame samých seba, u klienta sedíme my a nie veľká korporácia, či malá firmička, pre ktorú pracujeme. Naša značka pracuje pre nás, ale aj za nás.

Stačí, keď ľudia budú vedieť, že to je ten chlapík/baba, čo vybaví, zavolaj mu. Aplikujeme tento prístup v každej životnej oblasti. Dokonca začať môžeme aj z gauča, no tam vonku to budeme musieť potvrdiť nielen výsledkami, ale aj našou snahou, prístupom. Sú rôzne spôsoby ako budovať značku, no tým najlepším je uvedomiť si, kto som, čo viem, následne spraviť všetko preto, aby sa o mne svet dozvedel, lebo toto je moja práca.