Je úplne jedno, koľko máme rokov, čo máme za sebou, pokiaľ nebudeme kráčať s tým, čo sa deje okolo nás, pravdepodobne zostaneme v úzadí a celé okolie nás obehne. Ako príklady môžeme uviesť spoločnosti, ktoré kraľovali pred pár rokmi a dnes po nich ani pes neštekne. Doba sa mení, žijeme dlhšie, evolúcia a vývoj je neskutočne rýchly.
Tam vonku je mnoho príležitostí, ktoré nám vedia zmeniť život, isté je len to, ak sa do nich nepustíme, pustí sa do nich niekto iný. Ja ľahké smiať sa niekomu, kto sa pokúša urobiť skok a zmeniť svoj život. Vlastne, najviac sa smejú tí z nás, ktorí nemajú odvahu niečo takéto podstúpiť. Na druhej strane netreba sa smiať ani tým, ktorí nemali/ nemajú odvahu zmeniť čokoľvek vo svojom živote, ale skôr ich podporiť, aby odvahu našli. Nikdy nikoho neodpisujme, nevieme na čom pracuje po večeroch. Možno to, čo vidíme a vnímame je len jeho príprava pred úspechom.
Vnímanie toho, čo sa deje okolo, nás môže posunúť do ligy majstrov, ale aj do siedmej okresnej triedy. Je v poriadku na čas ísť stranou popremýšľať o čo ide, zistiť, aké máme možnosti a následne vyhrnúť rukávy. Čo nie je v poriadku, je vyhovárať sa na čas, život, prácu, deti, počasie či zaneprázdnenosť, zostávať na miestach, ktoré sú len fajn. Výhovorky sú škodlivé.
Rešpektujme svoje prehry, ale aj výhry, posúvajú nás, teda pokiaľ nie sme za obete alebo nafúkancov. Vážme si obdobie prípravy, rastu, pokusov. Môžeme vyhrať na týždeň, mesiac, rok, dva, desať, navždy, ale aj nemusíme. Inovujme, nestojme na mieste, hľadajme, tvorme, pripravujme, vlastne, robme všetko, čo bude treba.
Prídeme na miesta, kde budeme nútení rozbiť, opustiť, vzdať sa. Nezavrhujme ich. Nezabudnime, že ten istý pohár je poloprázdny, ale aj poloplný (Jihm Rohn). Často dvere otvorí až posledný kľuč na zväzku. Len prosím nestojme na mieste.