„Nebol som vonku na tréningu, nebolo vhodné počasie”. Vetička ma zasiahla pri bavení s parťákom z tréningovej skupiny. V tom období som mal odmakané cez tritisíc kilometrov vonku. Bola zima, mráz, sneh, ľad, vietor, dážď, teplo, bolelo to. Pre mňa nebol zmysel ďalej pokračovať v takejto konverzácií.

Snažím sa nevysvetľovať, neobhajovať to čo robím pred druhými. Nevidím v tom význam. Aj tak ľudia počúvajú čo chcú. K tomu každý z nás má svoj disko príbeh, kde v hlavných úlohách je vždy presne ten človek, ktorému chceme niečo vysvetliť. Zvedavosti, polopravdy, neoverené informácie, klebety boli a budú vždy na stole. Nemá zmysel s nimi súperiť. Práve naopak, je úsmevné ich ignorovať, či k niečomu k tomu ešte pridať.

Žiadne vyvyšovanie nad nikým. Skôr nezasahovať do príbehov druhých. Vôbec to nie je jednoduché, byť ticho a nekvákať svoje postrehy, skúsenosti, pohľady. Čo môžeme urobiť, je ukázať ako to robíme my, teda naše činy. No hovoriť k tomu, až keď bude položená otázka. Sám od seba vysvetľovať, to by nemalo byť na stole vôbec.

Podmienky vonku v určitých oblastiach sú rovnaké pre každého. Keď prší tak prší, sneží, je teplo, veterno pre všetkých. No nie každý z nás môže isť von keď je zima. Nemusí mať správne oblečenie, môže byť chorý, nedokáže sa premôcť, neberie to tak vážne a pod, má iné povinnosti a taktiež nie každý je športovec.

Mne sa na športe páči okrem iného, že spoznávam seba, hlavu, myšlienky, keď ide do tuhého a taktiež svoje rezervy. K tomu je fajn ako niektoré lekcie sa jednoducho dajú aplikovať aj v ďalších oblastiach. Pritom častokrát ide o úplne maličkosti, ktoré robia na konci dňa, obdobia veľké rozdiely.

Najľahšie sa trénuje keď vonku svieti slnko je okolo dvadsať stupňov, bezvetrie, teda aspoň v tom mojom svete. Cez zimu, môže byť aj chladno, len nech svieti slnko. Takých dní je však menej. To ale pre mňa neznamená, že nepôjdem na tréning. Práve tie chladné, zamračené, upršané dni dávajú najviac síl, skúseností, poznatkov do tých slnečných.

Tie najhoršie podmienky na trénovanie, posúvajú limity najviac. Aj keď mám práve v tej chvíli chuť sa na všetko vykašlať, na konci dňa som rád, že som do toho šiel. Lenže tu je dobré poznamenať, že to čo robíme nám by malo prinášať radosť, potešenie, dobrý pocit. Preto by sa mali aj vonkajšie okolnosti z času na načas meniť. Ak je dlhodobo nepriazeň, vydržia len tí najvytrvalejší. Vlastne veď možno práve preto sú tu.