Počas sezóny telo a myseľ prechádza obdobiami. Vďaka nim, sa mení naša výkonnosť. Na začiatku v zime je to o prekonávaní chladnejších podmienok, seba. Neskôr prídu teplejšie a dlhšie dni, s tým aj náročnejšie tréningy. Preto je dôležitosť v nastavení tréningov, stravy, regenerácie, oddychu, ale aj vnímania kedy zatlačiť a naopak kedy zvoľniť. Teda ak sa chcem zlepšovať.

Tréningy a život majú veľa spoločného. Teda aspoň u mňa. Prelievajú sa podobné situácie, kde treba zaseknúť zuby, povoliť, či vydržať. V oboch je to o prepotených tričkách, košeliach, dresoch. Taktiež oba svety nás vedia priniesť do situácií, miest, možností o ktorých sme ani len netušili. Tým nemyslím len tie na mape, ale aj tie v našich mysliach.

V prvom rade som zanietenec, ktorý chce vyžmýkať so seba nejaký ten výkon, zistiť kam sa dokážem dostať, uvidieť nové miesta, možno mať fajn postavu a zjesť čo chcem. Šport je geniálnym učiteľom. Učí ma vyhrávať prehrávať, trénovať, spoznávať.

Nebudem klamať ak napíšem, že čím viac sa venujem športu, tým viac chcem prekonať svoje limity. To všetko sa nezaobíde bez bolesti. Tie sú len dve. Buď dupem a boli ma to, alebo nemám na dupané a potom ma to bolí. Zvyčajne je prvá možnosť lepšia voľba. Teda pokiaľ človek nie je zázrak prírody.

Dažde, búrky, vietor, sneh, horúce letne dni, veľmi rýchle jesenné dni, prechladnutia, zranenia, fňukania, lenivosti. To všetko vie pekne pomotať a popliesť hlavu. Do role obete sa dostanem veľmi rýchlo ak uverím vonkajším nepriazniam, svojim pocitom. V prvom rade si uvedomujem, že niečo by som mal zniesť. Ak sa chcem stať dobrým v akejkoľvek činnosti tak jednoznačne nemôžem uspieť ak budem za zranenú srnku, či krívajúceho jeleňa.

Tu je možno správne pripomenúť, že život je záhada. Preto je fajn nerobiť rýchle závery, byť prehnane kriticky na seba. Tiež nemá zmysel sa porovnávať s druhými. Je skvelé vidieť niekoho, kto je od nás vzdialený na desiatky svetelných rokov. Namiesto žiarlivosti a závisti, by to mohol byť akýsi dokaz, že je teda možné niečo dosiahnuť.

Úloha športu pre mňa zanietenia je hlavne zabaviť sa. Štatistiky, všetky čísla majú zmysel pokiaľ to nie je len o nich. Najdôležitejšie je aktivity vykonávať. Môžeme sa baviť o technických témach, nástrojoch, ale darmo keď začínam bude mi na nič posledný model rakety, fotoaparátu, bicykla.

Šport a bežne dni idú ruka v ruke. V každodennom živote je o niečo náročnejšie si uvedomiť ako maličkosti ovplyvňujú celok. Nie vždy ich vidíme, k tomu sú tu emócie, hormóny, potreby, ktoré majú dosť veľkú moc nad každým z nás. Nie vždy ich vieme skrotiť, ovládnuť, pochopiť. V športe je to jednoduchšie. Úlohy sú v ňom o dosť jednoduchšie. Dostať sa z bodu A do bodu B. Možno o to viac bolia. Vedia pomôcť čísla, údaje, tréner. Môže prísť frustrácia, vyhorenie, sklamanie. V živote nie vždy sa vie kadiaľ presne vedie cesta, či nepozná sa výsledný stav. To ale neznamená, že je to zlé.

ŽIvot aj pohyb sú o maličkostiach, momentoch, jednoduchosti, budovaní, skúšaní, radosti. No a tom najdôležitejšom žití a vykonavaní. Ten zvyšok sa bude ukazovať po ceste.