Sedím niekde na schôdzke a bavíme sa o tom,  čo sa deje okolo nás. Bežné veci. Toto treba urobiť, tamto, s týmto treba pomôcť, s týmto už nie. Ako tak sa bavíme prišli na stôl rôzne témy. Jedna z nich boli ľudia, konce.

„Napísala mi teda, že už nemáme spolu plánovať nič, dokonca mi ešte aj vynadala.”
Pýtam sa, čo sa vlastne stalo.
„Nepodporil som ju.”
„Akože nie? Veď dostala tak trochu viac ako by mala, či?”
„Miško to už tak býva v živote, takí sme my ľudia, hovoríme tomu rozvod. Aj keď nejde o romantický vzťah.“

Zostal som zaskočený, ako môžeme jeden druhému ubližovať? Jasné beriem nerozvážnosť, životné situácie, nedorozumenie, nevedomosť, tlaky. Jedno je dostať do nosa od devätnásť ročného, ktorý ešte netuší, čo sa patrí.

Iné od päťdesiatnika, ktorý by už mohol vedieť.

Padlo ešte zopár otázok, na ktoré nikto z nás v tom momente nepoznal odpoveď. Podal som ruku, rozlúčil som sa a išiel ďalej po svojom. Príbeh ďalej nepokračuje. Teda tento nie. Nie je môj, ale prišiel opäť ku mne ako lekcia, alebo pripomenutie.

Ako rýchlo sa môžu priateľstvá, ktorým prestávam dávať energiu rozpadnúť..

Ja ti vlastne neviem o čom je život. Čím ďalej zisťujem, že to čo som čítal v knihách, veril je úplne fuč.
Áno sú tu tlaky. Lenže je tu aj život.

Kde do pekla som spravil chybu, že som zrazu v strede mora a nevidím breh?
Nie som však sám, aj ďalší  a dokonca o mnoho viac životom skúsení ľudia sú na tom podobne.
Možno sme od seba ďaleko, ale spája na diaľka, more, ticho a nevidíme breh.

Bol som s človekom, ktorý nesie na sebe veľké tlaky, zodpovednosť. Počul som od neho už mnoho múdrosti, právd myšlienok, ktoré som si často aj poznačil. Veľa krát do mňa strčil a sem-tam som dostal od neho prekážku pod nohy.

Nie som sám čo prežíva emócie a učí sa plávať vo vodách, v ktorých nikdy nebol.

Nie vždy sa teším na život. Nie preto, že som zatrpkol, ale preto, že sa všetko rozsypalo a nemám sa čoho chytiť.

Vidím len dve možnosti. Zhorknúť alebo ísť ďalej s tým, že život je záhada. Predsa nikdy neviem, kedy sa karty obrátia.

Mám tu ešte jeden príbeh z toho dňa. Tiež nie je môj. Som v ňom len účastník.
Je o tom, že tie karty sa naozaj obrátia. Mám to šťastie vidieť obe strany.
O tom však niekedy nabudúce.