Odmietanie, byť aktívny, robiť dačo, mať zorganizovaný život. Nestáť na mieste, dávať si pozor, robiť dobré rozhodnutia, nechcieť príliš.

Uff, kto to všetko má kedy stíhať, kto sa má v tom vyznať? Čo je vlastne správne?

Mišo, neprídem, mohol by si zmeniť termín. Mám pokazený stroj, mám narodeniny, som mimo formy, niečo ma bolí. Tam som už bol, nebude dobré počasie. To sú asi najčastejšie správy, ktoré dostávam počas mesiaca. Úplne takéto myšlienky chápem. Každý máme svoje dôvody, pre ktoré niečo robíme.

Niečo tu okolo mňa vzniká, rozvíja sa. Bol som na správnom mieste v správny čas? Nabral som odvahu a začal som hovoriť o tom, čo ma baví? Vlak sa rozbehol. Veci okolo mňa sa dali do pohybu. Teraz to chce ďalšiu energiu, aby sa pokračovalo ďalej, alebo sa posunulo na vyššiu úroveň.

Áno, sú dni, keď tesne pred vrcholom chcem zoskočiť, vykašľať sa na všetko. Nie len preto, že to je práve najťažšie, ale aj pre podmienky. Našťastie doteraz som to vždy nejako ustál a pokračoval ďalej.

Práca s ľuďmi vie veľa naučiť, dať, zobrať. Celé je to podľa mňa dobrovoľné. Žiadne tlaky, sila. Nech je nás čo najviac a pod. Z tohto som už vyrástol. Partia, vzťahy sa aj tak tvoria, keď to ide akosi samo a sem-tam sa do toho postrčí.

Nie každý okolo uvidí príležitosť, ktorá prišla. Je to pre mňa náročné akceptovať, pretože na tej druhej strane je takmer vždy niečo viac. Som presvedčený, že práve sila tímu vie hnať ďalej. Pokračovaním ďalej môže získať práve celý tím, nielen jednotlivec.

Dnes mám okolo seba kopu ľudí. Vidím v tom celom obrovskú príležitosť, ako preraziť do sveta. Nie je to o prejdených vzdialenostiach, vyrobených výrobkoch, poskytnutých službách. Je to hlavne o zážitkoch, emóciách a niekedy aj o prekonaní seba.

Som presvedčený, že svet je veľmi veľké miesto, aby sme tu uspeli každý. Len v tom tíme je to o čosi lepšie.

Veci sa dejú, nie každý ide ďalej.