Sedeli na lavičke a pozorovali hviezdy nad mestom. To miesto je úžasné, skvelý výhľad, taktiež aj trochu súkromia. Ona bola úžasná, usmievala sa, mala milión otázok. On hm, bol chlap. Po hodine užívania výhľadov, kecania, spoločných úsmevov, prišiel na miesto ďalší pár. On sa ich spýtal, či chcú mať lavičku pre seba. Odpovedali: “Ak by to bolo možné tak ano.” Uvolnili im miesto, nastalo ticho. Šli nočným mestom. On sa usmieval, ona naberala odvahu opýtať sa. Na dolnej ružovej už nevydržala: “prečo sme im uvolnili miesto?” Z neho vyžaroval pokoj, tak aj odpovedal: “ak sa máme v živote dobre a môžeme pomôcť iným, tak je to naša povinosť, pomôcť.” V ten večer ho chytila za ruku a nechali sa unášať tým najromantickejšim mestom.