Type your search keyword, and press enter

About the Author

Michal Boťanský

Váhanie

Váhanie

Vždy som chcel napísať článok, ktorým by som zmenil svet, inšpiroval ľudí okolo mňa. Ani neviem, ako sa ku mne takáto myšlienka dostala. Vlastne, čím ďalej tým viac o nej váham, nie vždy to, čo je na prvý pohľad správne, sa neskôr aj tak ukáže. Váham čím ďalej viac, nielen v písaní, ale aj tam vonku.

Nie som v tom sám. Stretávam mnohých z nás, ktorí sú úspešní, príjemní, vyzerajú viac ako dobre, dokonca sú dôležití vo svojich prácach, životoch. Lenže  tak trochu a možno aj viac sa podceňujeme, váhame, namýšľame, vymýšľame oslabujúce príbehy. Ani len netušíme, čo je to sebavedomie, sebadôvera, vedieť sa oceniť či poznať svoju cenu. Tu môžeme poznamenať, že sme takí, lebo niečo z minulosti v nás zanechalo stopu alebo sa tak jednoducho cítime.

Tam vonku sú ľudia, ktorí vedia menej, nemajú toľko skúseností, dokonca nevyzerajú tak ako my a napriek tomu sa cítia sebavedomejšie, úspešnejšie, krajšie. Možno asi nevedia, že by mali o sebe pochybovať. Po pravde, je úplne jedno, čo je za tým, je to ich príbeh. My ostatní, čo máme menej odvahy sa ukázať máme len dve možnosti, buď to necháme tak a nejako bude alebo vymyslíme spôsob, ako si viacej veriť.

Na pracovnej schôdzke s chalanmi z tímu bola debata o nových klientoch a komunikácií s nimi. Pokúšali sa ma presvedčiť, že na prvú schôdzku majú prísť s riešením. Vedel som, že stoja predo mnou ľudia, ktorým chýba odvaha, zvedavosť a už vôbec nechcú vyzerať tam vonku, že nevedia. Pravda je taká, že čím dlhšie na niečom pracujeme, tým rýchlejšie dokážeme nájsť riešenie, lenže k tomu o mnoho viac prihliadame na maličkosti. Tie sa často ukrývajú na prvý pohľad v nepodstatných maličkostiach. Práve preto som zástancom, že na prvé schôdzky chodíme zisťovať čo najviac informácií.

Ak nepoznáme všetky okolnosti, podľa všetkého si dopredu vyrobíme scenáre, ktoré sa nemusia naplniť. A toto je jeden z kľúčov, ktorý nám pekne pomaly podkopáva všetko, čoho sa môžeme chytiť, či ide o sebavedomie, sebadôveru a pod. Naozaj nejde len o prácu, ale aj o každodenné situácie. Nakoľko naše každodenné návyky, prístupy, vedomosti sú prepojené s tými pracovnými.  To znamená, ak chceme mať viac sebavedomia, podľa všetkého budeme potrebovať napredovať, získavať poznatky, naberať skúsenosti. Tie naberáme aj prácou, tvorením, skúšaním, len môže sa stať, že ak necvičíme pravidelne, tak výsledky prídu o čosi neskôr.

Čo je teda správne? Byť utiahnutý či prekypovať sebavedomím? Špičkový odborník alebo hráč pomyselného futbalového Béčka? Nech je to akokoľvek, sú medzi nami ľudia, ktorí sú šťastní, nech sú kdekoľvek, potom sú takí, čo na všetko frflú, nezabudnime na nadšencov, tých, čo nejako prežijú, nafúkancov, majstrov sveta, paničky, tých, čo všetko pokašľú. Každý z nás má svoju správnu odpoveď a tá je tá najlepšia v tejto danej chvíli alebo možno nie je. Poďme váhať, čo je správne, alebo?

Ponuka

Ponuka

Môže sa to zdať divné, že motivácia, ktorá sa svetu javí ako bláznivá, nám môže spôsobiť prevrat v našich životoch. Možno všeobecné kecy nie sú ten najsprávnejší návod či poznatok na vystúpenie z pomyselného vlaku. Lenže často v sebe ukrývajú kľuč, ktorým si otvoríme dvere.

V dvetisícjedenástom, keď som začínal v mojej práci, bolo mi povedané, aby som oslovil každého a dal vedieť, čo vlastne robím. Samozrejme, že v tom období som bol premotivovaný a moje vystupovanie bolo pojašené. Dostalo so ku mne mnoho informácií, ktoré sa podľa všetkého nesprávne spracovali v mojej mysli. No čo je dôležité, že prácu som vykonával v najlepšej vôli. Vďaka tomuto obdobiu prišli skúsenosti a poznatky, vďaka ktorým dnes vidím odlišne ako pred tým.

Mnohé situácie z toho obdobia zostávajú v pamäti a naďalej pootvárajú dvere k ďalším poznatkom. Veď vlastne všetky tie informácie potrebujú čas, aby som im porozumel, samozrejme je ich treba aj vyskúšať tam vonku. V tomto prípade išlo o ponuku na spoluprácu ohľadom bývania.

Bola predo mnou rodinka, ktorá ma oslovila s pomocou pri kúpe  ich nového rodinného sídla. Celý prípad bol naozaj náročný na vyriešenie. Keďže domček sa hrdličkám páčil, nezostávalo nič iné, ako vyhrnúť si rukávy a dať sa do práce. Celý obchodný prípad sme vyriešili s pomocou celého tímu. Párik začal novú časť života.

Tu som vycítil príležitosť na doplnenie tímu. Ponuka bola položená mladému mužovi, keď všetko bolo vyriešené. Zaujal ma na ňom jeho prístup, všetko, na čom sme sa dohodli splnil a ešte k tomu chcel robiť niečo iné. Takýchto ľudí si veľmi väzím, lenže ak sa pozriem späť v čase, nesprávne som odhadol situáciu a pokašlal vzťah s rodinkou.

Mali sme dve-tri pracovné schôdzky, na ktorých sme mu objasnili v čom bude spočívať náplň práce, forma a ako by sme začali. Tu príbeh končí, moja ponuka bola zmietnutá zo stola. Teda to som si myslel až do minulého týždňa. Keď na modrej sociálnej sieti vyskočil motivačný citát, ktorý sa páčil môjmu priateľovi.

Ponuka bola zmietnutá, nakoľko chalan sa chcel venovať športu. Mal byť z neho certifikovaný fitnes tréner v posilňovacom zariadení. Tvrdil mi, že je to jeho sen a teda radšej pôjde cvičiť ako robiť so mnou. Sny sa majú plniť, uhol som. Na jeho profile nebola ani zmienka o cvičení. Tak dostal správu.

Veľmi ma štve, keď nejdeme za svojimi snami, cieľmi, víziami. Znie to naozaj otrepane. Ale naozaj mnohí z nás žijeme vo svete, ktorý nás nenapĺňa v ničom. Ak máme trochu peňazí, dostaneme výhodný lízing, dobrý uver, trikrát dovolenku. Potom sa ohradzujeme, ako sme sa obetovali pre deti, rodinu a pod. Zrazu sme v pasci úverovej splátky, ranného vstávania, nadčasovania v práci a domácich povinností. Chodím k ľuďom domov, vidím ako žijeme. A vlastne tablet nedostalo dieťa preto, aby sa naučilo tvoriť, ale aby rodičia mali pokoj, keď prídu z práce. Mohli by sme pokračovať, radšej nie. Tu česť všetkým, ktorí porozumeli, že tablet je nástroj a učia svoje deti nástroj správne používať.

Pred pár rokmi som dostal košom od človeka. Nahradil príležitosť svojim snom, ktorý si nesplnil. Loptička je na mojej strane pomyselného stola. Nesprávne bola odhadnutá situácia, nedokázal som presne spracovať informácie, ktoré boli povedané. Netvrdím, že vďaka mojej ponuke by sa mu zmenil život, tvrdím iba to, že sme to mohli spolu skúsiť. To je jediný spôsob ako otestovať veci v praxi.

Ak nás nič netlačí, podľa všetkého nebudeme mať žiadnu motiváciu. Je ľahšie sa vyhovoriť ako čokoľvek urobiť. Preto sa niekedy zbavujeme povinností a už vonkoncom sa dobrovoľne nehrnieme do nového. K tomu nie každá príležitosť je pre nás. Možno práve stojíme pred novou príležitosťou alebo niekomu práve my ponúkame novú príležitosť. Nerobme urýchlené závery ani v jednom prípade, veď nikdy nevieme, kam nás posunie najbližšie áno.

Zvedavosť

Zvedavosť

Dobrý deň, máte naozaj zaujímavý profil. Podľa všetkého sa venujete predaju nehnuteľností, písaniu a natáčaniu videí. Neviem, či viete, ale vyvolali ste vo mne zvedavosť a musel som si pozrieť Váš blog, pozrieť Vaše videá. Ste zaujímavý človek.

Približne takto znela správa, ktorú som dostal pred rokom. Vtedy som si myslel, že ide o spamovanie alebo len niekto chce byť chvíľku zaujímavý a pritiahnuť nových fanúšikov na svoj profil. Lenže po troch mesiacoch prišla ďalšia, potom ďalšia a ďalšia. Boli štyri. Na každú som odpísal. V dvoch prípadoch išlo o pozvanie na prezentáciu pracovnej príležitosti, zvyšné dva netuším.

O pozornosti píšem, hovorím, robím, tvorím asi aj tak trochu viac. Veď koniec koncov, ako sa cítime, keď nás naši blízki či priatelia pozorne počúvajú, vnímajú a zaujímajú sa o nás? Pozornosťou mám na mysli zvýšený záujem o konkrétnu činnosť, osobu, predmet, a pod.

Každého z nás niečo zaujíma, to je viac ako isté. Ako náhle sa k tomu dostaneme, tak zmeníme správanie, sústredenie, ako by sme zmenili režim. Teraz nechajme tak, čo nás zaujíma, ale postavme si na chvíľu opačnú stranu. To znamená z role konzumenta do úlohy tvorcu. Napríklad takí rybári, prídu na miesto, poobzerajú sa, zakŕmia a zvyčajne až potom začnú chytať ryby.

Lákanie pozornosti je a bude čím ďalej viac platený odbor v akomkoľvek odvetví. Môžeme ju nazývať marketingom, predajom, rozprávaním, zážitkom, prácou, ale aj hrou, súťažou. Mnoho z nás dokáže vykonať neskutočne dobrú prácu, má kopu vedomostí, len nie vždy sa naše okolie o nás dozvie v čom lietame.

Asi najlepší príklad, ktorý som zažil za posledné obdobie bolo pri tej nešťastnej udalosti. Sme partia, v ktorej blízky človek jedného z nás opustil tento svet. Ten druhý z nás má niekoľko rokov firmu, ktorá sa špecializuje na takéto okolnosti. Lenže okrem mňa to nik iný nevedel. A to som v našom zoskupení krátko. Takže prišla iná spoločnosť, ktorá celú situáciu zastrešila. Podľa všetkého prácu vykonali tak, ako mali. Len ak by sme nemali medzi sebou dobré vzťahy, mohlo vzniknúť zbytočné nedorozumenie.

Vyvolanie pozornosti je vlastne jeden z najdôležitejších kľúčov v našich životoch. Ak nedáme o sebe svetu vedieť, podľa všetkého si nenájdeme životného partnera, prácu a mnoho ďalších činností. Mojou úlohou je isť von, ukázať svetu, čo robím, no pred tým pozorne poobzerať priestor, zakrmovať a až potom nahodiť.

V začiatkoch možno budeme vyvolávať zmätok či pôsobiť ako ten najväčší začiatočník. Výdrž, usilovná práca, študovanie, pozorovanie, nesprávne rozhodnutia, omyly a chuť nevzdávať sa aj keď bude pršať, budú akési pomôcky na zlepšenie. V strede budeme potrebovať dôvod na pokračovanie. A na konci to celé niekomu odovzdať. Toto nie je len práca, je to životný štýl, poslanie, filozofia.

Vyvolávanie pozornosti má hlavne slúžiť na to, aby sme svetu ukázali, v čom sme dobrí alebo aký je náš príbeh. Dajme svetu voľnosť, nech sa slobodne rozhodne, či chce mať niečo spoločné s nami. Veď tlaku je tam vonku viac ako dosť a hodnotenia nechajme na históriu.

Také isté dni

 michal_botansky_blogger_clanok_to_iste.jpg

„Nerozumiem, prečo ukazujú tie isté miesta, výhľady, schôdzky, tie isté videá, fotky, príbehy. Naozaj nerozumiem. Keď sa pozriem na seba, tak taktiež žijem akýsi stereotyp. Nikoho nezaujímam, to viem na sto percent. Aj preto prispievam a teším sa len z momentov, ktoré sú pre mňa výnimočné. Nudí ma, keď moji priatelia pridávajú stále to isté. Na čo to robia? Veď aj tak im nikto nedáva srdiečka.”

Tak začal niekoľko-minútový monológ, ktorým sa ma snažil “niekto” z mojich priateľov odkecať od toho, aby som používal sociálne siete, videovanie, písanie článkov. Mal by som ich používať len, keď “zažijem” výnimočnú udalosť. Nakoľko som nudný, nezáživný, konzerva, neviem to a donekonečna robím to isté. Ocitol som sa pred dvoma možnosťami, čo urobiť, ako zareagovať.

Tie slová, ktoré boli povedané, neboli moje. Nič ma do toho nebolo. Vonkoncom tu nebol žiaden súboj, ani hádka. Vlastne, tak sa bežný rozhovor javil z mojej strany. Ako som sa mýlil. Kamoš ma mal tak v zuboch, že cieľom stretnutia bolo zobrať mi telefón, kameru, vymazať všetky účty, hlavu, aby som sa nikdy, ale naozaj už nikdy pred svetom neukazoval a zaradil sa do bežného života ako všetci ostatní.

Nikdy nevysvetľujem, hlavne nie kamošom, známym, rodine, nepočúvajú, nezaujímajú sa a majú svoje disko príbehy.  Koniec koncov, čo koho do toho, čo robím. Moje činy, rozhodnutia, moje prehry či úspechy. Tým nikoho názor neznehodnocujem, práve naopak, počúvam, len nie všetko si beriem k srdcu. Pretože každý z nás má svoj príbeh, vieru, presvedčenia, uhol pohľadu a páči sa nám niečo iné.

Po vypočutí celého príbehu som jednoznačne odpovedal: „Máš pravdu.” Tým pre mňa daná téma skončila. Iskry z jeho slov cítilo na desiatky metrov od nás, takže nebolo nič viac treba pridávať. Chcel som tému zhodiť zo stola a baviť sa radšej o počasí. „Takže už nebudeš pokračovať v tom, čo robíš?” vyletela z neho otázka. „Jasné, že budem. Si kamoš, mám ťa rád, len do tohto si nedám kecať od nikoho, kto vidí to, čo práve opisuješ. Som veľmi rád, že viem, čo si myslíš. Ďakujem za Tvoj pohľad.” Žiaden súboj sa nekonal, chalan naštvane radšej šiel domov. Vo dverách poznamenal, aby som nezabudol napísať článok. Ďakujem za inšpiráciu.

Mnoho z nás sa bojí ísť s kožou von, lebo si myslíme, že náš život nestojí za nič. Vymýšľame si oslabujúce príbehy, akí sme na nudní alebo si nahovárame, že začneme “keď voľačo”. Ide ma roztrhnúť. Áno, robíme tie isté veci dookola, podľa všetkého žijeme dosť podobné dni, prežívame tie isté situácie. Na tom nie je nič zlé. U mňa v práci je to každý deň o tom istom. Vždy sa riešia veci, predáva sa, nastavuje, plánuje, tvorí sa, hľadajú sa riešenia. Produkt je ten istý, filozofia taktiež, menia sa ľudia a samozrejme zlepšujeme postupy, kroky, produkty, služby. Neviem si predstaviť, že by som mal každý deň robiť veci úplne odlišne, meniť postupy, stratégie. To je nemožné.

Často sa deje to, že sledujem druhých, ktorí sú už na miestach, kam by sme aj možno my chceli raz nakuknúť. Vidíme ich úspechy, krásu, silu, odvahu, štýl. Pravé takéto pocity, myšlienky nám podlamujú kolená, ak ich nevieme správne spracovať. Uberajú nám na odvahe začať, pokračovať či zmeniť. Prichádza porovnanie, následne odhováranie seba samých, aby sme nespravili radšej nič. Náš život nie je nudný, to len my nedokážeme zmeniť pohľad na seba. Sme o mnoho viac zaujímaví, ako si myslíme. Niekedy potrebujeme čas na zmenu pohľadov, myšlienok, okolia, práce, koníčkov. My máme silu vidieť seba presne tak, ako chceme. Okolie sa skôr či neskôr pridá. Nájdeme si fanúšikov, klientov, ale aj neprajníkov.

Existuje milión spôsobov, všetky sú funkčné, no nie všetky budú fungovať pravé nám. Jeden, ktorý na sto percent nebude slúžiť je, ak budeme donekonečna riešiť druhých, posmievať sa, osočovať. Smutné je, že pravé túto myšlienku pochopíme naozaj, ale naozaj neskoro.

Prosím, ukazujme svetu, čo robíme, tam vonku je kopa ľudí, ktorí sa hľadajú a nevedia, čo ďalej, ukážme, že existuje spôsob a možno vďaka našim činom, inšpiráciám,  postojom naberú odvahu. Podporujme druhých, vráti sa nám to niekoľko násobne späť. Vlastne, nechajme žiť príbehy našich priateľov, okolia a hlavne tie svoje, hm a dajme svetu o nich vedieť.

Odmietači

Odmietači

Bavím sa s kamoškou vonku na terase a pýtam sa, či sa jej páči jej nová práca. Odpovedala, že to tam majú celkom fajn, len ešte by to chcelo maličkosti doladiť. Potom by to mohlo byť lepšie. Vôbec neznela nadšene, práve naopak. Rozhovor ďalej nepokračoval ohľadom práce, začali sme sa baviť radšej o dovolenkách. Bolo to príjemnejšie a nehrozila mi žiadna bomba do nosa. V kancelárií som si prechádzal myšlienky, o ktorých sme sa bavili. Nejako mi zarezonovalo v ušiach jej fňukanie. Vlastne nie jej, ale moje.

Tam vonku sú situácie, vďaka ktorým sa dostávame na miesta, kde by veľa vecí mohlo byť inak, ak by sme namiesto možno, nie, jednoznačne povedali áno. Viem, strach z nepoznaného. Aj ja sa bojím, poviem vám, niekoľkokrát som vďaka môjmu “áno” skoro dostal cez držku. Lenže to k tomu patrí. Radšej skúsiť a schytať modrinu, ako celý život si nadávať, že mal som to aspoň skúsiť. Tu prichádza na rad fňukanie a námet na článok.

Malo by nám byť hneď na začiatku jasné, že ak sa o čokoľvek  budeme  pokúšať, podľa všetkého pôjdeme do rizika, že si buchneme koleno, zlomíme srdce, možno aj ruku., Ak správne nepochopíme to, čo chceme od života, pekne krásne zatrpkneme voči všetkému príjemnému, čo nás môže čakať za najbližším rohom. Môžeme teoretizovať koľko chceme, každý z nás sa už prichytil, ako váhal o sebe, neurobil krok, lebo sa nám nechcelo, nemali sme odvahu alebo jednoducho sme sa vzdali bez pokúšania.

Je úplne jedno, čomu veríme, robíme, tvoríme, myslíme, kým sa obklopujeme. Preto je na mieste si uvedomiť, že toto všetko nás akosi dostáva na miesta, kde sme teraz. Na prvý pohľad sa zdá všetko v úplnom poriadku, ale kdesi vnútri nemusíme byť stotožnení so smerovaním našej bubliny. Mnohí z nás s tým aj tak nič nespravia a radšej budú kvákať na tých, čo robia. Píšem vo všeobecnosti. Naozaj verím, že ľudia nielen v mojom okolí sú tvoriví a pokúšajú sa budovať o mnoho viac, ako si na začiatku trúfli.

Niekoľko rokov som odkladal moje videovanie, naozaj som nevedel kam mám smerovať, ako mám rozprávať, čo mám natáčať a čo vlastne budem robiť. Tak isto fotenie, tvorenie príspevkov a už vonkoncom som neoslovil ľudí, ktorí sa mi páčili, lebo som videl seba, že na nich nemám, a tým som sa odpísal na vedľajšiu koľaj. O práci sa baviť nechcem, tam som jednoznačne na začiatku zlyhal na celej čiare. Našťastie takéto zlyhania prinášajú skúsenosti a jedno bez druhého moc neexistuje.

Bojím sa, lenže napriek strachu sa pokúšam ďalej. Je ťažké, keď okolie nepodporuje, algoritmus ide proti nám, konkurencia je krajšia, vonku zúri neviditeľný nepriateľ, kamoši prakticky nie sú. Možno nemám sexi pohľad, ale mám sexi hlas, možno mám krivé nohy, ale mám dobrý zadok. Čo chcem povedať je to, že nič nie je na sto percent zle, ale ani dobre. Náš pohľad nemusí byť na celú situáciu vonkoncom správny, môžeme sa mýliť. Kto vie ako to v skutočnosti je. Zmätok, istota, poriadok? Čo vlastne funguje?

Neriešme, kto nám ublížil, možno to bolo nechtiac alebo sme trafili nesprávnu dobu, alebo ten druhý nám mal voľačo spraviť. Nech to je akokoľvek, to, čo sa nám deje je pre nejaký vyšší dôvod. Nikto z nás ho podľa všetkého nepozná. Čo vieme poznať je, že vždy sa môžeme prihlásiť, preskočiť, obísť, vyhrnúť si rukávy alebo povedať áno. Aj napriek strachu, bolesti, urazenosti. Dajme sebe šancu. Povedzme svojmu životu áno. Tu nejde len o víťazstvo, tie sú vždy druhoradé, ide tu o nás a o naše okolie, vlastne nikdy nevieme, koho inšpirujeme našimi činmi. Hlavne získame kopu skúseností.

Niekedy sa pristihnem, ako dve hodinky nepracujem, inokedy pracujem sedemnásť hodín vkuse. Mám byť na seba ešte prísnejší? Do toho nikoho nič, niekedy ani mňa. Každý z nás vie, čo chce dosiahnuť, lenže fňukaním to podľa všetkého nepôjde a ak áno, tak len na krátky čas.

Tieto slová sú akousi pripomienkou, že môžeme. Možno stačí povedať pri najbližšej príležitosti áno a jednoducho prestať riešiť koniec sveta a iné hororové scenáre. OK, stane sa, že vďaka “áno” sa dostaneme do ohrozenia. Lenže to isté ohrozenie nám hrozí, ak nespravíme nič.  Z gauča svet bez toho, aby sme čokoľvek robili nezmeníme, ani ten svoj, iba naberieme kilá a ešte si privodíme chorobu. Nezabudnime, nečinnosť znamená znečisťovať svet. Prosím, začnime prijímať radosti našich životov, možno tie najhoršie scenáre sa naozaj nenaplnia a budú sa plniť tie najlepšie. Lenže ak nič nespravíme, tak nezistíme, tým nenaznačujem, že máme bezhlavo skákať do studní.  Naznačujem, že je dobré dať svetu vedieť, ako môže s nami počítať. Možno už zajtra nám ponúkne najnovšiu príležitosť.

O predaji

O predaji

Už je to nejaký čas, čo chcem napísať článok o predaji. Vlastne nikdy nebol lepší čas ako dnes. Som veľký fanúšik predaja, predajných techník, stratégií, prezentovania, marketingu a všelijakých možných fintičiek. Čo ma zaujíma najviac je podvedomá reklama, usilovná práca a sem tam povedať svetu, čo robím. Znie to pomerne jednoducho, lenže je to ešte jednoduchšie. Samozrejme, ak by som dnes začínal a dostala by sa ku mne nasledovná myšlienka, podľa všetkého by som jej neporozumel a nič by som s ňou nespravil.

Istý chlapík povedal, že keď otvoríme obchod, je našou povinnosťou povedať o tom všetkým, odkaz TU. Mne sa tie slová tak dostali pod kožu, že od prvej chvíle som ich začal aplikovať do praxe. Začiatky vyzerali podobne, ako keď sme sa učili chodiť. Prišli pády, odreniny, slzy, ale tak isto prišli aj prvé kroky. V tom období sa taktiež otváral obchod, v ktorom som hral hlavnú úlohu. Prišiel môj vstup do sveta bývania. Dostali sa ku mne dve, tri knihy o komunikácií, predaji a marketingu a šlo sa do sveta. To všetko je dnes už história, ak by ste ma poznali v tom období, podľa všetkého by sme neboli kamoši. Ale ako sa píše v múdrych knihách, každý motýľ bol raz húsenicou.

Predstavme si, že sme v obchode, kde si chceme kúpiť vitamíny. Vchádzame pomaly a nenápadne do prvého obchodu, cítime vône, všímame si farby, rozpoznávame škatuľky. A v tom spoza poličky na nás vyletí: „Dobrý deň, čo si prosíte!” Ja by som sa podľa všetkého zľakol a ušiel. Tým, že som muž, je pre mňa nakupovanie mimoriadne stresujúca činnosť, potrebujem, aby sa so mnou zaobchádzalo v rukavičkách. Áno, môžeme si povedať, že to nemám napísané na čele a predavač nemá odkiaľ vedieť, čo som za stvorenie. Tak isto predavač nemá tabuľku pri dverách, kde sa píše: “So mnou v rukavičkách”.

Lenže, ako predať bez nátlaku, čo najviac a najlepšie hneď? Máme dve možnosti, buď sa naučíme predávať alebo si niekoho nájdeme. Existuje mnoho možností, spoločností, radcov, ktorí nám zaručia zisky, prinesú klientov, vybudujú značky. V tomto prípade prichádzame o najdôležitejšiu úlohu v celom stupni a to je proces, rozhodnutia, vývoj, skúsenosti. Preto akákoľvek brigáda, skúsenosť s predajom vie priniesť obrovské poznatky, z ktorých neskôr môžeme ťažiť. Predávame každý, či ideme do práce, to, čo tam robíme predáva nás a my za to dostaneme peniaze. Predávame sa na rande, ak je úspešné,  podľa všetkého spolu s partnerom skončíme v starobinci či niekde na vidieku obklopení kopou vnúčat. Predávame sa na sociálnych sieťach, čím krajšiu fotku vytvoríme, tým viac priateľom sa bude páčiť.

Mám rád emócie, chaos, systém, poriadok, snahu, čísla si pozriem vždy aj tak až na koniec. U nás v tíme ma vždy zaujíma snaha, ostatné ide na rad po nej. Baví ma voľnosť, inokedy presné línie. Mám v sebe plno emócií, situácií, radostí, výziev a často lietam v oblakoch, inokedy sa tvárim tak, aby si ma nik nevšimol. Práve preto očakávam od predaja, že by mal byť umenie, zvádzanie, provokovanie, hra alebo jednoducho nič. Tým, že predaj je niekoľko stoviek rokov starý, to tu všetko máme. Obmieňa sa distribúcia našej správy, resp. vábenia trhu.

Aj preto si dnes začínam uvedomovať, že robím reklamu v prvom rade sebe, ja som značka, to, čo robím je druhoradé. Tým nespochybňujem kvalitu práce, ktorú vykonávam, práve naopak. Ruku na srdce, ak sa zajtra zmení svet a naše povolanie zanikne, čo budeme robiť? Alebo sa dostaneme k produktu, službe, ktorá nemá s predchádzajúcou nič spoločné. Katastrofické scenáre dajme bokom, tam vonku je ich viac než dosť. Poďme radšej budovať niečo svoje.

Život je ťažký, zábavný, záhadný, prináša prehry, sklamania, ale aj celoživotné víťazstvá. Môžeme sedieť doma na gauči, chodiť do práce, cestovať, snívať a znečisťovať svet našou nečinnosťou  alebo polo-nečinnosťou. Preto chcem od seba vždy viac. Vysvetľujem si ju tak, že je pre mňa super byť aktívny, v pohybe, tvoriť, rozbíjať, vyvíjať, ísť dopredu, sem tam dozadu. Predaj mi to všetko poskytuje. Uvedomujem si, že vďaka dnešnému svetu mám otvorené 24/7/365 a predávam jedinú komoditu, seba.

To bol jeden z dôvodov, pre ktorý som zmenil pôsobenie aj na sociálnych sieťach a vždy sa snažím zachytiť seba v činnosti, ktorú chcem, aby si okolie všimlo. Možno nejakým podvedomým spôsobom nabádam ľudí k tomu, aby si všimli moju prácu a možno si niekedy odo mňa kúpia mňa. Každý deň otváram môj pomyselný obchod a hovorím o ňom všetkým. Som veľkým fanúšikom on-line sveta, ale tak isto nezabúdam ani na ten off-line. Funguje všetko, len nie všetko bude fungovať aj mne.

Ako predať najlepšie, najviac a hneď?  Vyskúšajme si všetko a napíšme o tom trebárs článok. Možno ním niekomu pomôžeme. Predaj nám poskytuje mnoho výhod, nie vždy sú to výhody hmotného charakteru. Aj preto je dôležité vydržať, niekedy trvá o čas dlhšie pritiahnuť k sebe pozornosť, a tým aj výsledky. Ide o akési učenie zaujať ľudí, aby prišli a potom sa vrátili späť. Vlastne dávam ti vedieť, čo robím bez akéhokoľvek očakávania.

Dajme vždy zarobiť, či veríme alebo nie, vráti sa nám to. Rozprávajme príbehy, pútajme pozornosť. Buďme dobrým človekom. Odvádzajme skvelú prácu. Vždy sa pokúsme. Majme výdrž. Dajme niečo navyše. Stavme na podvedomú reklamu, tým aj dlhodobosť toho, čo robíme. Vždy sa pozdravme. Nezabudnime na vývoj.  Ak ide o život, o peniaze, skúsenosti sa naberajú viac ako dobre. A naučme sa pekne rozprávať o sebe a o tom, čo robíme, je to sexi.

Možnosť

bloger_blogovanie_michal_botansky

Keď som začal písať blog, nemal som hlbší zmysel tvorenia, nebolo žiadne smerovanie blogu, len akési, však skúsim. Gramatika, štylizovanie, fotenie, propagácia, výber tém, kľúčové slová, dizajn, funkčnosť stránky, absolútne nič. Čo bolo jasné od začiatku, že som musel. Mám nastavený systém sám so sebou, ak niečo mám robiť a nerobím, tak pri pomyslení na danú úlohu mi nie je moc dobre. To je jasný signál, že to flákam. Blogovanie, keď sa pozerám spätne, bol pre mňa dôležitý krok, dalo mi viac, ako zobralo. Vôbec som netušil, že ma naučí byť zodpovednejším, mať silnejšiu vôľu, zaoberať sa gramatikou, prezentáciou mojich prác, tak trochu pomôže aj mojej komunikácií. Po krátkom čase bolo pridané k písaniu videovanie, na sociálnych sieťach som fotil kvetinky, lavičky, koláčiky a stal sa zo mňa romantik. Všetko bolo fajn, až po moment, kým mi niekto povedal o dôležitosti budovania vlastnej značky a jedným dychom dodal vetičku, že romantika a kvetinky nemajú s mojou prácou takmer nič spoločné.

Písanie bolo prvé ukázanie sa pred svetom z pohľadu tvorby. To, že som sem-tam pridal príspevok na sociálnej sieti s predajným inzerátom sa moc nepočíta. Efekt bol tak dobrý, že za krátky čas celé okolie vedelo, čo robím, len akosi ich to nezaujímalo. Vtedy sa ani len netušilo, čo je správne správanie na sociálnych sieťach a taktiež, ani mimo nich. Nehľadal som žiadnu súvislosť medzi on-line a off-line svetom. Nevedel som si predstaviť, že by sa jedno mohlo dopĺňať s druhým a ešte k tomu, že by ma on-line svet mohol živiť, či vďaka nemu môžem vybudovať vlastnú značku (aj iné značky). Prešlo veľa príspevkov, kým prišlo uvedomenie, že kvetinky sú pekné, romantické poučovacie vetičky taktiež, lenže neprinášalo to nič.

Poďme tvoriť. Existujú štyri spôsoby, ako zarábať peniaze. Určite ste o nich počuli: zamestnanie, živnosť, majiteľ vlastnej firmy, investor. Prezentuje ich známy Róbert Kiyosaki, viac o nich sa dočítame povedzme TU. Každý z nás tvorí, to je fakt. Nie každý vie svoju prácu, službu, produkt aj dobre predať. Môžeme nadávať na pracovnú pozíciu, šéfa, stroj, firmu. Vo väčšine si aj tak len pokazíme deň. Preto ak sa chceme posunúť ďalej, tak máme dve možnosti: buď sa vrhneme do nepoznaných vôd všetkým, čím máme. Alebo budeme mať pravidelný príjem a postupne po večeroch budeme robiť na niečom, až do momentu, pokiaľ nás to niečo začne živiť – vtedy si vyberieme, na ktorú kartu stavíme. Je úplne jedno, či pôjde o vlastné podnikanie, MLM, franšízu, spoluprácu. Všetky majú výhody, tak isto ani jedna z možností nepôjde bez práce. Jedna nám dáva voľnosť, ale prináša zo sebou obrovskú dávku zodpovednosti. Druhá nám dáva odskúšaný systém, produkt, službu, vzdelávanie. Takže stačí dodržiavať pokyny, ale na druhej strane ochraňujú nás od nesprávnych rozhodnutí a tie nám môžu tak trochu v budúcnosti chýbať (o tom viac inokedy).

Najčastejšia výhovorka mnohých z nás prečo netvoríme, nerozprávame príbehy, nevyrábame produkt, neposkytujeme službu? Je ich viac ako milión. Nech je to akokoľvek, vždy máme možnosť hľadať cestu alebo zostať v hladine teórie. Samozrejme, nie všetko bude fungovať. Je dosť možné, že náš pokus, príležitosť posunie k ďalšiemu. Preto je dobré sa aspoň pokúsiť. U nás v tíme na poradách ma nič nevie naštvať viac, ako keď sa ako tím nepokúsime. Inak povedané, necháme si utiecť príležitosť popod nos. Vždy prídu ďalšie, len niekedy, keď máme možnosť, tak je fajn prísť do cieľa skôr. Na strane druhej je nezmysel byť na seba príliš prísny a robiť sebe výčitky. Často práve takéto výčitky sú brzda pri ďalších príležitostiach. Tým vôbec nezľahčujem osobnú zodpovednosť, disciplínu, pracovnú morálku. Skôr razím filozofiu, čím viac chýb urobíme, tým by sme mali byť kvalifikovanejší. Keďže plánujem dlhodobo, tak som presvedčený, že človek s najviac chybnými rozhodnutiami bude ten najplatnejší v budúcnosti.

Je kríza, ide kríza, bude to zlé. Žiadne zľahčovanie, ale taktiež nie zastrašovanie. Ak budeme zatvorený doma, máme internet, teda aspoň zatiaľ. Nikdy nebudem tvrdiť, že všetci máme písať, videovať, fotiť, prispievať, programovať, predávať. Čo budem tvrdiť, že pre každého tam vonku, ale aj v on-line svete existuje príležitosť, ktorá zmení nielen život jedinca, ale je dosť možné, že ovplyvní celý svet. Tak isto vždy nám vie niekto pomôcť s blogovaním, vidovaním, programovaním, predajom, ale i mnohým ďalším. Nech je náš produkt, služba akokoľvek dobrá, nikdy nepokryjeme celý trh. To je nemožné, vždy tu bude niekto, kto sa bude páčiť viac. To však nie je dôvod nezačať. Mnohý z nás už uspeli a na začiatku takmer nič nevedeli. Tým, že viac tvoríme, pracujeme, sa budeme aj zlepšovať, pokiaľ nezastaneme. Nezabudnime, keď už začneme, musíme dať vedieť všetkým, čo robíme a samozrejme pokračovať.

Najlepšie na tejto celej situácií je to, že nikam nepotrebujeme ísť. Vo vrecku nosíme nahrávacie štúdio s internetovým pripojením. Možno na začiatok stačí začať TU.

Pondelok

Pondelok

Pondelky a podovolenkové návraty nie sú dvakrát obľúbené. Vlastne, vo všeobecnosti sa začiatky považujú za niečo nie moc príjemné. Vo väčšine máme svoje vychodené cestičky a tie sa nám nie vždy chce meniť. Veď všetci vieme, ako to je s nami v pondelok ráno po víkende, dovolenke či inom vymeškaní školy, práce.

Tam vonku, ale aj vo vnútri sa dejú okolnosti, ktoré nám fúkajú do plachiet, inokedy všade, len nie tam, kam chceme. Na druhej strane, všetko, čo máme na dosah ruky nás zvyčajne nedostane na miesta, kde to bolí. Hovorí sa, kde je bolesť, tam je často aj rast.

Každý začiatok v sebe skrýva mnoho prekonávania. Netvrdím, že každý začiatok nesie so sebou aj víťazstvo, práve naopak, mnoho začiatkov nesie so sebou viac prehier ako výhier. Veď ak začíname v oblasti, o ktorej nemáme ani len tušenie, len blázon si bude myslieť, že to pôjde bez modrín. Čokoľvek podarené je v tomto prípade buď súhra náhod alebo len šťastie.

Prehrávanie je nepríjemné, bolí, spôsobuje odreniny, škody a mnoho iného. Lenže má svoju druhú stranu, prináša so sebou rast, nádej, kreativitu, silu a vlastne aj svaly. Kto z nás má v obľube bolesť? Takže je pochopiteľné prečo mnoho z nás nemá v láske začiatky a nehrnie sa do nového nepoznaného.

Lenže pondelky, začiatky, reštarty nemusia vždy bolieť, prinášajú so sebou mnoho výhod v živote, v práci, v rodine. Teda pokiaľ nájdeme niečo veľké, čo nás bude poháňať, trebárs vízia, sen, cieľ (nazvime to, ako sa nám páči). Budeme počúvať tenký hlások aj vtedy, keď sa na nás nikto nebude pozerať, či hovoriť, ako by bolo dobre spraviť úlohu, vstať, pripraviť sa či vytvoriť prezentáciu (sebadisciplína). Jednoducho niečo môžeme vydržať (bolesť). Ak správne namiešame ingrediencie, nemusíme hneď vyhrať, ale určite dostaneme skúsenosť. No a skúsenosti naberieme tak, že budeme robiť veľa rozhodnutí, činov. Možno bude stačiť na začiatok, ale aj pokračovanie, ráno v pondelok vstať načas s úsmevom.

Každému z nás funguje niečo iné. Niekto si prečíta knihu, kúpi kurz, ten druhý ide vonka a učí sa na svojich chybách. Je veľmi ľahké posudzovať toho druhého. Čo ľahké nie je a nikdy nebude, je akýkoľvek začiatok. Neexistuje žiadna skratka, káva, urýchľovač. Skúsenosti jednoznačne naberieme tým, že si vyhrnieme rukávy, naberieme odvahu a začneme. Veď skúsme si to v pondelok.

 P.S: Začiatkov je mnoho a pondelok je jeden z nich. 

Kríza alebo príležitosť

Kríza alebo príležitosť

V predchádzajúcom článku bol opísaný skutočný príbeh človeka, ktorý  mal presvedčenie o tom, že je nedotknuteľný, nenahraditeľný. Lenže svet sa dostal do situácie, s ktorou takmer nikto z nás nemá skúsenosti a  mnoho z nás ostalo doma, k tomu ešte aj bez práce. Priznám sa, tak trochu, možno ešte aj viac, daná situácia zatriasla aj mojou stoličkou. Prišla v najnevhodnejšej chvíli, u nás v práci sme boli pred ukončením troch dôležitých projektov.

Jednoducho okolo nás sa dejú udalosti, za ktoré si môžeme sami alebo nemôžeme. Vedia spôsobiť katastrofy, zemetrasenia, spomalenia či dostať k novým príležitostiam. Vždy máme dve možnosti, buď sa necháme ovládnuť panikou alebo dáme emócie bokom a nájdeme príležitosť. Vôbec nezľahčujem žiadne okolnosti v žiadnom čase, keď ide o náš život či blízkych. Ak naša loď ide cez búrku, vlieva sa do nej voda, je mimoriadne ťažké sústrediť sa na niečo iné, ako na vylievanie vody z paluby. Lenže ak budeme len vylievať vodu cez palubu a nebudeme sa venovať kurzu plavidla, rýchlosti, posádke, je možné, že skončíme na plytčine či narazíme o skaly.

V mnohých situáciách, keď som sa dostal do slepej uličky a nevedel som, čo ďalej, teda kam ďalej, som sa vždy stiahol do ulity a ani za toho čerta ma nikto odtiaľ nevedel dosať. Poviem Vám, je  pekne na nič byť v akomkoľvek tmavom otvore. Boli to obdobia, keď slová ako televízia, flákanie, panikárenie, katastrofické scenáre boli u mňa na každodennom poriadku. Neviem, či to k niečomu prispelo, ale bolesť z tých období cítim dodnes pri pomyslení, aké zbytočné to celé bolo.

Čím viac sledujem úspešných ľudí, tým viac si uvedomujem, že úspech je akási súhra každodenných malých krokov, ktoré sú vykonávané dlhodobo. Preto som teraz presvedčený, že uspieť je jednoduché. Teda pokiaľ budeme robiť malé úlohy po dostatočne dlhý čas, máme obrovskú šancu uspieť. Je samozrejmosťou, že sa dostaneme na miesta odkiaľ sa nebudeme vedieť ďalej pohnúť. Vtedy pridajme plyn a neprestávame. To, že nevidíme možnosti, to neznamená, že možnosti neexistujú. Preto mnohé životné katastrofy často vedú k obrovským príležitostiam so šťastným koncom.

Dnes, ak sa pozerám späť na svoje činy, asi by som určite niektoré z nich zmenil a spravil inak. Lenže, ak by som ich vtedy neurobil, nemal by som dnešné skúsenosti. Jedno bez druhého nebude fungovať. Takže netreba byť na seba moc prísny, to za nás robia druhí. Čo v obdobiach, keď nevidíme svetlo na konci tunela? Pridajme plyn. Úvahy, filozofovanie, niekoľkoročné premýšľanie nám dokážu priniesť mnohé odpovede, ale podľa všetkého sa minulosť nezmení. Čo môžeme spraviť, je začať ešte raz, no nie od začiatku.

1: On-line svet

Mnoho z nás stále podceňuje všetko, čo nie je možné chytiť do ruky. Vlastne mnoho mojich kamošov si myslí, že nerobím nič, len sa fotím, kamerujem a flákam sa. Už nevysvetľujem, kašlem na to. Nepohnem sa ďalej, ak budem pri každom vysvetľovať moje dôvody, prečo niečo robím tak. Mojou úlohou je pochopiť, že tam vonku máme nástroje, ktoré nám vedia uľahčiť, urýchliť, zlepšiť mnoho úloh. On-line svet nie je nástroj, je to priestor, kde môže vzniknúť čokoľvek, čo má, ale aj nemá zmysel pre ľudí, systémy, siete, ktorí tomu uveria. Nech ide o službu, produkt alebo aj o nič.

Videá, články, príspevky
Dokumentačné – ukazovanie, čím prechádzame v každodennom živote
Vzdelávacie – vyučovať okolie v tom, v čom sme dobrí
Zábavné – zabávať svoje okolie

Príspevok na Facebook, Twiter, Linkedin, fotka na Instagram či zábavné video na TikTok  môžu mať obrovský význam pri budovaní značky, pútaniu pozornosti a v neposlednom rade odborný rast jedinca, ktorý sa vydal na takúto cestu. Samozrejme nikdy nezabudnime na silu YouTube.

2: Off-line svet

Byť obratný, poznať ľudí je mimoriadne dôležité. No dôležitejšie je, aby sme boli poznaní a rozpoznateľní tam vonku. Ak správne usporiadame náš čas, tvorbu vo svete on-line, dostaneme “nespravodlivú výhodu”. Budeme si môcť viac dovoliť fungovať vo svete pracovných schôdzok s jednotlivcami, tímom, priateľmi, rodinou. V prípade mimoriadnych situácií sa môže na istý čas osobný kontakt prerušiť, lenže to môže byť aj s on-line svetom. „Hej čo robíš,“ či pridržanie dverí,  začali už mnoho priateľstiev.

Telefonáty, listy, schôdzky
Sviatky, výročia – blahoželajme, je to milé
Pozdrav – vždy podajme ruku a pozdravme
Úsmev, podržanie dverí – robme svet lepší

P.S: Ak budeme telefonovať cudzím ľudom, ktorých nepoznáme, najmime si na to niekoho. Bude to pôsobiť profesionálnejšie a budeme mať väčšiu úspešnosť. Nezabudnime, každý profesionál má okolo seba tím. Verte či nie, každý sa rád stretne s profesionálom, ktorý vie.

Je možné, že prídeme o všetko, nedosiahne nič alebo sa z nás stane hviezda. Budú si z nás uťahovať alebo stavať na pomyselné piedestály. Nemusíme byť najlepší, no musíme vytrvať. Je jasné, ak pracujeme, naša práca je  marketing, prezentácia, odporúčania, inak povedané, je pre nás všetko. Môžeme mať najlepší produkt, službu pokiaľ  ľudia nebudú vedieť, čo a kde robíme, podľa všetkého neuspejeme. Netvrdím, že je možné vykonávať všetky druhy prác on-line, tvrdím, že všetky práce je možné propagovať on-line. Akákoľvek kríza, stagnácia prináša zo sebou nový štart. K tomu sa môže stať, že tí, čo mali kilometrové náskoky budú štartovať kilometre za nami. Teda pokiaľ využijeme takéto obdobie na zlepšovanie, tvorenie, plánovanie a pri najbližšej príležitosti vystrelíme.

Reklama, on-line svet a situácie

reklama_situacie_michal_notansky.jpgMal som pracovnú schôdzku s Peťou a jej tímom. Robia doplnky do bytu a oslovil som ich so záujmom o spoluprácu na doladenie vzorového bytu. Peťa je mimoriadne úspešná a zaneprázdnená mladá dáma. Spolu s tímom pôsobia na trhu štyri roky, o zákazky nemajú núdzu, jej diár je preplnený a nestíha nič. Dotvárajú interiéri nových, ale aj starších domovov. Ako ona vraví, dávajú domácnostiam dušu.

O jej práci som sa dozvedel od jej spokojného klienta, ktorý ju nevedel vynachváliť. Vzorový byt je pre mňa jedna z najdôležitejších priorít, nakoľko chceme priniesť na trh niečo, čo má poskytovať záujemcom čo najviac informácií pri rozhodovaní o kúpe nehnuteľnosti v našich projektoch, na ktorých pracujeme, teda na časti z nich. Dokončovacie práce prebiehajú čiastočne a som spokojný s tímom, s ktorým pracujem, lenže každá fáza prináša nové výzvy. Jednou z nich je vytvoriť z bytu miesto, kde sa budú cítiť klienti ako doma. Prehľadal som Petrin Instagram a Facebook , nakoľko som bol zvedavý, čo vytvorila. Žiaľ, našiel som fotky jej psa a fotky holého zadku na pláži. Priznám sa, že vôbec som nemal chuť jej zavolať. Síce mala fajn zadok, lenže hľadám človeka, ktorý bude profesionál v oblasti dokončovania nehnuteľností. Takto som si ho nepredstavoval. Zvyšné siete som radšej nevyhľadával. Neskôr som sa dozvedel, že aj tak okrem spomínaných dvoch nemá nič iné založené. Veď ako by mohla, nestíha.

Ukecal som sa a dohodol som pracovnú schôdzku. Dopadla štandardne, ako to býva zvykom pri takýchto ľuďoch. Niekoľkokrát mi bolo povedané, že nestíhajú, nových klientov už nepotrebujú, reklama je úplná zbytočnosť. Istým spôsobom jej rozumiem, taktiež viem, čo znamená mať nabitý program, tak som schôdzku a jej prístup bral s nadhľadom. Veď nešlo o nič. Pohladná mladá dáma mi dala niekoľkokrát pocítiť, že naozaj ten môj projekt je môj a  nie je si istá našou spoluprácou. Takže podľa všetkého mi dá košom. Len si to ešte premyslí a dá mi vedieť.

Priznám sa, že často dostávam takéto odpinkávanie od mnohých úspešných ľudí s plným diárom, že nemajú čas na nič. Vlastne, skloním hlavu, hľadám iné možnosti spolupráce. Nikomu neberiem právo na svoje názory, pohľady. Len mi je naozaj čudné, že všetky veľké spoločnosti na svete tvoria obsah, stavili na podvedomú reklamu, vytvárajú hodnoty pre okolie, dokumentujú výrobu svojich produktov, služieb, rozprávajú príbehy. Je to naozaj neprehliadnuteľné, čo robia. Možno má ten druhý parádne veľa pracovných stretnutí, objednávok, lenže ak sa niečo stane na trhu, svete, s ním, tak nemusí byť všetko tak ružové ako jeho preplnený diár. K tomu všetci slávni ľudia investujú čas, prostriedky do budovania značiek. Stavajú sa lepšími, známejšími, pútajú pozornosť, vytvárajú hodnoty, sú obľúbení, pomáhajú druhým a sem-tam sa stane, že dostanú o niečo lepšie zaplatené ako pred časom.

Dnes ráno mi prišli štyri emaily s tým, že tam vonku sa niečo deje a že keď sa prestane, mohli by sme niečo vymyslieť. Medzi týmito emailami bola aj moja kamoška Peťa. Písala email z karantény. S frajerom si vybehli zalyžovať do Talianskych Álp, a keď sa vrátili, tak nejako si musia dať nútenú prestávku. V emailoch bolo vo všetkých prípadoch odkaz na video o tom, čo robí konkrétna firma (spoločnosť, jedinec).

Naštvalo ma to, že mi posielajú emaily o nich a vôbec nehovoria o mne, ale o nich. Ani jedného nenapadlo, že človeče, haló, je mimoriadna situácia a týmto projektom, službou, tovarom si uľahčíš život v týchto neistých časoch alebo možno aj neskôr, keď bude lepšie. Všetky štyri mali spoločné jedno, prvé alebo druhé video po niekoľkých rokoch na Youtube alebo prvý alebo druhý pracovný príspevok na ich instagrame. Ufff. Každému z nich som odpísal a poďakoval.

To, čo sa deje vonku, vôbec nezľahčujem, ale ani nedramatizujem. Zatiaľ všetci vyčkávame, že čo bude. Môže mať vírus obrovské dopady nielen zdravotné, ale aj ekonomické. Koniec koncov, média nás dostatočne informujú, čo sa stane, keď náhodou sa potvrdí jeden či dva katastrofické scenáre. Nie som odborník na zdravotníctvo a už vôbec nie na ekonomiku. Tak isto viem, že keď sa čokoľvek deje, nestačí byť len doma a mať rúško. Je nevyhnutné sa o seba dlhodobo starať, zdravo sa stravovať, pohybovať a v neposlednom rade oddychovať a mať koníčky, obklopiť sa ľuďmi, ktorí podporujú, vzdelávať sa a nekonzumovať masové informácie, ktoré nás chcú nakaziť strachom. Netvrdím, že on-line svet je jedinečný, najdôležitejší a recept na všetko. Tvrdím, že tu je a je fajn ho využiť. Tak isto podporiť on-line svet off-line projektom. Je dôležité mať správne rozložené riziká, činnosti, vlastne život.

Môj sen je pracovať a ovládať celý môj svet z telefónu. Čoskoro bude naozaj možné robiť aj komplikovanejšie úlohy prostredníctvom mobilného telefónu. Len pred pár rokmi som uveril, že so sebou vo vrecku nosíme nahrávacie štúdio a za pomoci internetového pripojenia dokážeme zmeniť svet. Vždy máme na výber konzumovať alebo tvoriť. Mojou filozofiou je budovať značku, dokumentovať cestu a popritom všetkom zisťovať, učiť, skúmať, padať, skúšať kam dokážem zájsť. Pri tom stačí sa odfotiť, doplniť dve-tri vety k fotke v angličtine a robiť to každý deň. Tvorba je kľuč k akémukoľvek úspechu a druhý kľuč je propagovať našu prácu neustále.

Ešte maličkosť, čas máme všetci, tak ako si vyberáme, komu zoberieme telefón, odpíšeme na správu, vieme si vybrať to, že budeme dokumentovať naše cesty trebárs za krajšími domácnosťami ako by to mohla robiť Peťa. Môžeme si na tú prácu niekoho najať, ale tým prídeme o poznatok, a to je byť kreatívny, naučiť sa rozprávať príbehy, a to je najdôležitejšia myšlienka článku.

Ešte náš čaká mnoho turbulencií, kríz, vírusov, rozbitých kolien. On-line svet nám poskytuje obrovské možnosti, ako dať vedieť o tom, čo robíme celému svetu. Veď trebárs dnes všetci evidujeme zvýšené počty návštev, ale nie k nám domov, ale našich profilov. Tak sa vykašlime na zastarané metódy, na to, že nemáme čas, ale pekne krásne v rukavičkách so šarmom a štýlom začnime trebárs dnes rozprávať svoj príbeh celému svetu. Možno nám niekto dá srdiečko a kúpi si to, čo robíme my a keď nie, o niekoľko rokov bude z nás profesionál v mnohých oblastiach, ktoré dnes zatiaľ nepoznáme.

P.S:  Pozdravujem všetkých tých, ktorí sa smiali, že nepotrebujú reklamu, nebudú budovať značku v on-line svete a že vonkoncom nepovedia svetu, čo robia.