Type your search keyword, and press enter

About the Author

Michal Boťanský

Víťazné stratégie

Víťazné stratégie

Mal som pracovnú schôdzku s kolegom na obede. Na stole bola moja obľúbená pizza, citronáda a ešte ma čakali palacinky. V reštaurácií bol zhon, nepríjemná hlasná hudba, ruch, mimoriadne veľa ľudí. Obsluha pôsobila vyčerpane z toľkej práce. Asi nečakali toľko zákazníkov. Schôdzka bola neformálna, no pracovná. Mal som zámer vytiahnuť z kolegu informácie ohľadom jeho práce, postupov. Nakoľko mi zapla kontrolka na porade, že niečo nie je tak, ako by malo byť. V takýchto prípadoch mám osvedčený postup. Odvediem pozornosť toho druhého, najlepšie na neznámom chaotickom prostredí. Ukážem, že som kamoš a bavím sa o tom, čo sa mi na tom druhom páči. Zvyčajne sú to vlastnosti, prístup, práca, o výsledkoch sa moc nebavím, nakoľko viem, že nie každý deň je nedeľa.

Celá schôdzka prebiehala podľa predstáv, jedlo bolo výborné, miesto strašné a môj kolega sa necítil veľmi príjemne. O to mi šlo. Ubezpečil som ho, že potrebujem od neho vytiahnuť dve-tri informácie a je voľný a nech si ide kam chce. Súhlasil. Len som nevedel, čo vlastne hľadám. Čím sme dlhšie debatovali, tým viac bol nervóznejší z ruchu naokolo nás. Jeho pohyby začali byť neplynulé, slová ostrejšie a celkovo začal pôsobiť agresívne. Bol na mieste, odkiaľ sme začínali vyťahovanie informácií. On chcel mať z krku obed a ja na stole obľúbené palacinky.

“Víťazné stratégie”, vyletelo zo mňa smerom k nemu. Myšlienka bola mimo kontextu rozhovoru, lenže prišla v správnej chvíli na správnom mieste. Vlastne spustil som, čo bolo potrebné. Na druhej strane, dosť nebezpečné vyrozprávanie jeho príbehov, ktorými sa ochraňoval či upokojoval. Hneď som vedel, že maličkosť nie je maličkosť a nejde o dve či tri informácie, ale hrozí tu strata kolegu, ktorý mal na stole záležitosť a nevedel, čo s ňou. Akékoľvek rady, odporúčania boli zbytočné. Stratégia bola v momente jasná, zničiť to, čo oslabuje kolegu, nedať tomu ani len šancu.

Tu vznikajú iskry, napätia a hrozí nebezpečenstvo poranenia. Veď to vždy, keď sa “reže” do živého. Jediná maličkosť, ktorá išla proti vyriešeniu situácie, bol čas. Ten nebol žiaden, práve naopak, namiesto času bol tlak okolia na niečo, čo nik netušil, že je na stole. Pri práci z ľuďmi, hlavne pri ich vedení je náročné ako, kedy a či vôbec je správne čokoľvek povedať, reagovať. Dobrá správa je, že všetko je možné naučiť sa praxou, skúšaním, vzdelávaním. Áno, sem-tam sa stalo, že som spravil nesprávne rozhodnutia a prišiel som o mnoho ľudí. Lenže vďaka tým rozhodnutiam prišli nové poznatky, skúsenosti, ktoré dnes aplikujem v praxi.

Takže v momente som tušil, že mám na druhej strane stola poranenú srnku a nie dospelého zdravého jedinca, s ktorým môžem pomýšľať tam vonku na víťazstvá. Poranená srnka je krycí názov človeka, ktorý sa nachádza v životnom štádiu, že nie je všetko podľa kostolného poriadku. Mojou prácou je nakopať takúto srnku, zatriasť ňou čo najsilnejšie, aby sa prebudil/a a pozrel/a sa na konkrétnu situáciu presne tak, aká v skutočnosti je a nie horšia.

Tip. Takéto postupy sa majú aplikovať na verejných priestoroch, pretože hrozí fyzické násilie. Resp. fyzický útok srnky na mňa. Ak takéto praktizujem na verejnosti, zvyčajne vyviaznem bez následkov. V niekoľkých prípadov som schytal pohár vody do tváre, kyslú uhorku, pľuvanec, ale tam to naozaj skončilo. V súkromí takéto postupy naozaj neaplikujem. Tam sú nefunkčné.

Prebudenie je mimoriadne dôležité, nakoľko ide o čas, prácu, prostriedky a v neposlednom rade o súkromný život toho druhého. Ak sa  nám nedarí v jednej životnej oblasti, máme tendenciu prenášať takéto starosti do všetkých oblastí našich životov. Môže sa stať, že začneme vidieť všetko okolo seba sivo, bielo a nakoniec budeme pomýšľať na skočenie z mosta.  Preto je pre mňa v tíme dôležité zobudiť toho druhého, aby sme čím skôr eliminovali všetky okolnosti a začali tam, kde sme skončili pred tým, keď náš život stratil farbu. Dobrá správa pre mňa, viem, aké je to pekne na prd, keď život nejde tou cestou, ako chceme.

„Víťazné stratégie,” zvolal som po druhýkrát. „Mňa štve na nás ľuďoch to, že mnohokrát vyhrávame a naozaj tak, že sme aj na prvých miestach. Lenže pre nejaký záhadný dôvod si mnohé víťazstvá nevážime. Pri tom mohlo ísť naozaj o veľa.” Po týchto slovách kolega zvážnel, dal mi najavo, že viem, čo robím a netipujem len tak do vetra. „Ak raz v živote vyhráme, tak vieme takúto víťaznú stratégiu s najväčšou pravdepodobnosťou aplikovať s menšími, niekedy aj väčšími zmenami aj v ďalších oblastiach našich životov.” Chalanisko sa začal zelenať. „Vyhrávať nie je ľahké. Celý ten proces je plný nástrah. Dostane sa nám do rúk uznanie, slová, prostriedky a zrazu sa ocitáme v oblakoch a sme na pekne dlhú chvíľku vybavení. Takéto víťazstvá nemám rád. Spomaľujú nás, okolie, svet, vesmír, vlastne všetko. Kedy si naposledy vyhral? Vieš čo, beriem otázku späť, nechcem sa s tebou baviť o víťazstvách. Ty si víťaz, ktorý vie s pokorou vyhrávať, ale tak isto s hrdosťou prehrávať. Dojedzme obed, na tento monológ zabudnime.” Kolega začal dýchať, jeho farba pokožky sa mu naspäť vrátila. Zmohol sa na: „Odkiaľ si vedel?” “To pochopíš iba vtedy, ak budeš sedieť na mojom mieste a bude ťa zaujímať ten druhý viac ako ty sám. Iba vtedy dokážeš urobiť tento svet lepším, pomôžeš mu a dokonca pridáš ruku k dielu.” V tichosti som dojedol moje palacinky, zdvorilo poďakoval kolegovi za čas strávený so mnou na obede a každý sme šli svojou stranou.

Víťazné stratégie sú stratégie, ktoré každý z nás má a dokonca ich aj ovláda. Mnoho z nich dokážeme uplatniť v akejkoľvek činnosti na to, aby sme sa dostali na zaujímavé miesta. Samozrejme, nie vždy vyhráme. Nie preto, že sú nefunkčné, ale preto, že ten druhý je o čosi lepší alebo sa ešte máme niečo málo naučiť. Som presvedčený o ich sile a možnostiach pri žití lepších životov. Tak isto si uvedomujem potrebu životných prehier, lekcií, popálenín či rozbitých kolien. Víťazstvá majú mimoriadnu dôležitosť na naše fungovanie, pôsobenie a žitie a tvorbu životov. Aj preto mi nie je vždy jasné, prečo  zabúdame na to, v čom sme dobrí a pre nejaký dôvod chceme riešiť falošný vzorec: poďme zlepšiť všetko to, v čom nie sme dobrí. Je maximálne neprípustné, aby sme boli dokonalí a mali kľúče od miešačky celého sveta. Zmierme sa s tým, že tam vonku je takmer všetko, čo ide mimo nás. Začnime ovplyvňovať to, čo ovplyvniť vieme a trebárs začnime, pokúsme, používajme trebárs viac, naše víťazné stratégie aj vtedy, keď si myslíme, že na to nemáme. Veď čo najlepšie sa môže stať?

P.S: kolega dopadal skvele. Sám si vyriešil situáciu a dokonca vyriešil dva obchodné prípady, na ktoré pred obedom nepoznal riešenie. Ja som nespravil naozaj nič. Možno som ho naviedol, ale vlastne ani to nie. Veď o tom je skutočné líderstvo, byť lídrom a nepovedať o tom nikomu a sem-tam uhnúť z cesty ostatným.

Teórie

Teórie

Mnohokrát som teoretik, k tomu viem, že je veľa oblastí, o ktorých ani len netuším a už vôbec neviem, ako operovať mozog, vymeniť sifón na umývadle či zalepiť defekt. Existuje milión teórií, lenže nie všetky sú overené a nie všetko nám bude slúžiť. Nikto z nás nemá kľuč od sveta a jeho fungovania. Preto tuším, že by som nemal veľa rozprávať o niečom, čomu vôbec nerozumiem.

Neznášam teórie, hlavne od tých, ktorí vedia len teórie. Neberiem si spätnú väzbu k srdcu od toho človeka, od ktorého by som nikdy nezobral radu. K tomu sa často deje to, že si myslíme, že vieme, ako sa má robiť to alebo tamto, ale keď si to skúsime, nie vždy to tak aj je. Hej, a nie vždy si to vieme aj skúsiť. Na druhej strane je dobré vedieť teóriu, vidieť iné pohľady, poznať skúsenosti druhých. V niektorých prípadoch nám pomôžu urýchliť, zjednodušiť, vylepšiť situácie, proces či konečný stav.

Nie vždy sa naše teórie potvrdia, pravé naopak, prinesú sklamanie, popálenie, dokonca aj rozbité kolená, bolesť či niekoľkoročné zdržania a balík poznania. Veď nie je o tom hra, život, práca, vlastne všetko? Môžeme mať najlepší tím, vedomosti, poznatky, skúsenosti, zdroje a aj tak dostaneme nakladačku. Nie preto, že sme slabí, ale jednoducho možno nemáme všetky fakty či jednoducho to tak malo byť.

Musíme robiť bláznovstvá, pokusy, hlúposti, nesprávne kroky. Podľa všetkého sa máme zamilovať v nesprávnom čaše do nesprávnych osôb s nesprávnymi poznatkami. Máme naletieť, zakopnúť, vyhorieť, zlyhať, sklamať. Často je to preto, aby sme všetky teórie, presvedčenia, vzorce správania, ktoré máme v sebe upratali a dostali sa na miesta, kde máme naozaj byť. V neposlednom prípade to, že niekoho sklameme, môže zapríčiniť otvorenie očí na druhej strane.

Mnohokrát sa pristihnem, že teoretizujem o mojej práci, o tom, čo ma baví a sem-tam uletím k tomu, o čom vôbec netuším. Ale tak isto som praktik, najskôr vymyslím teóriu a takmer hneď ju skúšam v praxi. Pre mňa je teória dôležitá, ešte dôležitejšia je prax.  Preto som presvedčený, že každú teóriu je nutné aplikovať do praxe, práce, štúdia, života. Vlastne až potom zistíme, či to tak je alebo treba skúsiť inak.

Práca

 michal_botansky_praca_kancelaria_zabava.jpg

Najlepšie, ale zároveň najťažšie obdobie v mojom týždni je streda ihneď po publikovaní článku. Vtedy ma ovplyvňujú rôzne myšlienky a strach, že o čom budem písať, čomu sa budem tentokrát venovať v budúcom článku. Lenže tak, ako mám dni, že inšpiráciu hľadám, tak sú dni (prevažne väčšina), že inšpirácia prichádza sama. Nasledujúce myšlienky ma našli pri cestách a práce s tímom. Sú to moje skúsenosti, nie sú dokončené, nakoľko sa stále nachádzam na ceste, to znamená, že sa môžem mýliť. Poznatky vyplávajú s reálnych udalostí, ktoré mňa a tím stretávajú tam vonku.

 

Pri práci s ľuďmi zažívame rôzne situácie. Ovládajú nás emócie, životné situácie a samozrejme sme pod vplyvom okolia. K tomu chceme od toho druhého, aby skákal podľa toho, čo hovoríme. Či chceme alebo nechceme sú ľudia, ktorým treba jasne šéfovať, ale tak isto sú medzi nami ľudia, ktorí potrebujú vodcu, lídra. Rozdiele medzi nimi sú obrovské. Jeden dáva príkazy a ten druhý navádza. Samozrejme, nie každý z nás môže byť líder. Pozícia je náročná, zodpovedná a dáva druhých na prvé miesta. Moderné šéfovstvo dnes ešte stále vie priniesť obrovské výsledky, ak zabudneme na zastarané metódy: win – win, cukor a bič a budeme používať účinné moderné nástroje pri vedení ľudí, firmy, výchove detí. Šéf, vodca, líder, žiadna z týchto pozícií nie je dobrá, ale ani zlá. Môžu priniesť zúčastneným lepší život, ale aj poznatky typu: skúsili sme. Čo majú spoločné je, že v oboch prípadoch vedú tímy, ktoré majú dosiahnuť konkrétny ciel. (Odkaz TU: )

Práca s ľuďmi je náročná, stojí veľmi veľa úsilia a k tomu prináša mnoho sklamaní, ale taktiež život, o ktorom sme ani len netušili, že by mohol existovať. Prosím, neterorizujme, ľudia chcú vidieť a počuť naše príbehy, skúsenosti a nie to, čo vieme zopakovať z kníh, školení, kurzov. Tam vonku sú ľudia, ktorí jednoznačne potrebujú niekoho, kto bude hľadať možnosti, riešenia, navádzať na lepší život či k dosiahnutiu snov.

Nerád dávam ľuďom možnosti výberu. Som presvedčený, že čím viac možností, tým je väčšie riziko nesprávneho rozhodnutia, a to stojí čas, sem-tam aj nejaké prostriedky. Na druhej strane, čím viac nesprávnych rozhodnutí urobíme, tým máme väčšiu možnosť robiť správne rozhodnutia.  Pri práci s nováčikom je dôležité neochraňovať, ale skôr nechať poriadne vykúpať, samozrejme pri najhoršom zasiahnuť, ale ešte pred tým pravidelne upravovať kurz, poznatky, ciele, hodnoty, prístup a hlavne nevyžadovať od nich to, čo sme nerobili my. Takže vyhrnúť rukávy, zobrať do rúk kladivo a jemne klepkať tak, aby sa čo najviac nefunkčných myšlienok, vzorcov, návykov vymenilo za nové a funkčnejšie.

Platný člen tímu by mal mať za sebou zlyhania, nesprávne rozhodnutia, chyby, pokašlané príležitosti. Čim ich má viac, tým je väčšia pravdepodobnosť, že uspeje. Všetci sa bojíme zlyhania, bolí to, nie je moc príjemné žiť v strachu,  vyzerať pred okolím hlúpo či mať zlomené koleno. Každý z nás potrebuje v živote zlyhanie, teda ak sa chceme niekam posunúť. Bolesť je jeden z najsilnejších motivátorov dostať nás na pomyselnú druhú stranu.

Takže, ak máme nováčika v tíme, dajme mu dôvod na lepší život, sem-tam mu povedzme nejaký príbeh, nechajme ho nech ide von a dostane čo najviac rán. (Odkaz TU) nezabudnime mu kúpiť obväz,  čokoládu a šampanské. Keď nastane situácia, že pôjde o život, nezabudnime sa postaviť, prebrať zodpovednosť a dať veci do poriadku. Ak príde víťazstvo, tak to poriadne oslávme. Obviňovaním jedného či druhého sa veci nepohnú smerom na budovanie tímu, ale skôr na rozklad, k tomu môžeme prísť o človeka, životného partnera, o našu investíciu a začíname odznova.

Nikoho nevlastníme, ani naše dieťa, partnera, rodičov, nikoho. Našou úlohou je podporovať druhých a dať im dôvod, lásku, starostlivosť, ale nie pre nás, ale pre nich. Máme okolo seba kolegov, partnerov, ale tak isto aj tých, ktorí sú zodpovednejší  ako my. Nie je nič horšie, ako keď ľudia na vedúcich pozíciách sú brzdou oddelení, firiem, rodín, života. Rešpektujem autority, lídrov, ľudí, ktorí správne a vecne komunikujú, konajú, podporujú a  nerobia výlučne vo svoj prospech. Ľudia na vedúcich pozíciách musia zvládať emócie, tlak, zmeny, komunikáciu alebo sa prinajmenšom obklopiť ľuďmi, ktorí sú odolnejší, komunikatívnejší a pod.

Ak nebudeme na sebe pracovať, tvoriť, skúšať, robiť nesprávne rozhodnutia, tak sa dostávame do rizika, že nás ľudia okolo prerastú a nahradia. Čo je úplne v poriadku, pokiaľ sme na ceste do dôchodku.  Je mimoriadne dôležité podporovať, vyzývať ľudí k činom, k lepšiemu životu. Netreba ale zabúdať po večeroch otvoriť knihu, Instagram či TikTok preto, aby sa k nám dostalo čo najviac informácií a hlavne aby sme ráno mohli skúšať. Lebo možno práve tí naši ľudia sa dostanú k príležitostiam a ktorí nás vďaka nášmu flákaniu úplne nahradia.

Práca s ľuďmi je ťažká a nech sme na akejkoľvek životnej, pracovnej pozícií, každý z nás zažíva situácie, ktoré nie vždy dokážeme pochopiť na prvýkrát. Je to úplne v poriadku, všetci potrebujeme skúsenosti, pohľady, spoznanie a v neposlednom rade robiť chyby. Ak sme na začiatku, nebojme sa robiť chyby, ak sme vyššie, nezabudnime robiť chyby a keď sme úplne hore, tak nezabudnime poslať výťah späť dole, je to naša povinnosť.

Kritizovanie

Kritizovanie

Často sa rozhodujeme zo strachu, a ten nás núti robiť veci pod tlakom, ktorý nie vždy skutočne aj existuje. Rozhodnutia, ktoré takto vznikajú, môžu viesť k úspechom, ale tak isto aj zlyhaniam. Čoraz viac si začínam uvedomovať, že nesprávne rozhodnutia sú v našich životoch kľúčové. Takže čím viac nesprávnych rozhodnutí v živote urobíme, tým je väčšia šanca, že uspejeme.

Nesprávne rozhodnutia sú voda na mlyn pre naše okolie. Všetci sme majstri na život druhých. Polemizovať o tom, ako by sme to robili my, je iba teória, akési vyrozprávanie. Ak chceme dať “radu, vychytávku či vylepšovák”,  pred tým, ako ju vypustíme z úst, naozaj sa presvedčme, že poznáme všetky okolnosti. Aby to, čo budeme rozprávať nebola len hra nášho ega. Chyby sú dôležité. Ľudia, ktorí dosahujú svoje sny jednoznačne tvrdia (aspoň veľká časť z nich), že bez chýb by sa nikam nepohli. Našou úlohou je podporovať, nie podkopávať druhých.

Neznášam kritizovanie. Sem-tam sa stane, že niekto sa do mňa naváža a chce mi nanútiť ten jeho pohľad, názor , alebo že by som mal vypočuť názor druhého a aby som si dal konečne povedať. Počúvam ľudí, čítam ich komenty, poznámky, to, čo hovoria a všímam si to, čo robia. Spätná väzba sa dá povedať aj diplomaticky bez toho, aby bolela, či zasiahla miesta, odkiaľ vyráža vášeň, energia pre vec, ktorú sme zapálení. Chyby sa stávajú, robíme ich neustále a všetci. Či sú to nepodstatné maličkosti alebo väčšie zlyhania. Preto som presvedčený, že akákoľvek činnosť začína skúšaním a obrovským množstvom nesprávnych pokusov.

Často sa stáva, že po vojne sme všetci generáli. Naozaj si musíme uvedomiť, že nemáme kľúče od tohto sveta. Sme odborníci len v určitých konkrétnych oblastiach, ktoré sme na vlastnej koži prežili, či zažívame. Ak nepoznáme všetky okolnosti, vnímame len svoj názor, pocity, emócie, pozeráme sa na situáciu zo svojej strany. Mali by sme pre dobro sveta radšej držať jazyk za zubami.

Kritizovanie zabíja sny, vízie, rozhodnutia, prácu, nás, svet. Preto mnoho z nás sa ani len neodváži čokoľvek vytvoriť, či vykročiť do neznáma a už vonkoncom nevyzerať pred svetom ako začiatočník. Takže ak si myslíme, že kritika posúva, sme na veľkom omyle. Ak by kritika bola dôležitá, tak už mnoho kritikov by malo oslavné sochy či pamätníky.

Spätná väzba je dôležitá, ale nezabudnime si ju brať od tých, od ktorých by sme si šli po radu, lebo ten zvyšok možno naozaj ani len netuší. Prosím, nekritizujme, podporme a ak sa nám niečo nepáči a nevieme to zmeniť, jednoducho sa na to vykašlime.

Pozornosť

Pozornosť

Neznášam predajné techniky a už vôbec žiadne nahováranie druhých o tom, aká je moja služba alebo produkt najlepšia na svete. Mojou povinnosťou je ísť von a dať svetu vedieť, čo robím. Možno budem chvíľu za blázna, lenže skôr či neskôr ľudia sami rozhodnú, či budú chcieť kupovať odo mňa.

Tým, že pracujem na projektoch, ktoré vyrastajú z papiera, často sa stalo, hlavne na začiatku, že okrem projektu sme nemali žiadnu inú dokumentáciu na prezentovanie. Aj preto som zistil dôležitosť rozprávať výhody, ale aj nevýhody ponúk. Samozrejme je nutné rešpektovať, že nie každý ma vyvinutú predstavivosť v tej danej oblasti. Preto je dôležité priniesť na stôl čo najviac možných informácií. Teda aspoň u mňa to tak je. Dnes už máme okrem projektov, fotky, ale aj videá jednotlivých častí. Našou práca je poskytnúť čo najviac informácii, čo najlepšie im asistovať pri rozhodovaní a priniesť výsledky všetkým stranám.

Lenže bez predaja by sme sa nemohli posunúť ďalej. V akejkoľvek činnosti je predaj palivom. Je dôležitý asi tak ako kyslík pre naše životy. Predávame sa všetci, aj keď možno si to neuvedomujeme. Čím lepšie sa predáme, tým máme lepšiu šancu dosiahnuť náš vysnívaný život. Predávame sa rôzne, tým čo hovoríme, čo robíme, ale aj tým, ako pôsobíme na druhých. Veď kto nemá rád usmiatych ľudí, ktorí vedia rozprávať vtipné príhody, dodržia svoje slová a ešte aj vedia tvoriť?

Najdrahší artikel dnešnej doby je pozornosť. Takmer všetci po nej tužíme. Mnohí sa ju snažíme vyvolať našimi produktmi, službami, krásou či rebelovaním. Jedni z nás ju vyhľadávajú aktívne, druhí po nej tajne túžia a malá hŕstka ľudí nechce s ňou mať nič spoločné. Bola tu vždy, len dnes má obrovskú cenu ako kedykoľvek predtým. Chceme zaujať partnera svojich snov, získať prácu, stať sa hviezdou, či len mať pokojnejší život. Pozornosť predáva.

Mnohí z nás zlepšujú životy druhým, len žiaľ robia to na mikro úrovni. Lenže, ak nedáme svetu vedieť o nás, skôr či neskôr budeme nahradení niekým iným, alebo zanikneme. Takmer hocikto dokáže obrovské činy, ak povie celému svetu, čo robí a získa si jeho pozornosť.

Vedieť zaujať a upútať pozornosť len raz nestačí. Aj preto firmy investujú obrovské prostriedky na sebaprezentáciu či tvorbu obsahu pre svojich klientov, ale aj tých nových. Je to každodenná práca, ktorá ak raz skončí, podľa všetkého bude znamenať zánik. Pozornosť nestojí len obrovské prostriedky, ale aj taktiež mnoho úsilia. Televízia, magazíny, noviny, rádio, dnes hlavne on-line svet nám ju vedia rýchlejšie priniesť, ale aj odniesť.

Pútanie pozornosti má aj negatívne stránky, môžeme prísť o súkromie, ak nesprávne odhadneme, kde je hranica publikovateľnosti či rozprávania príbehov z našich životov. Je úplne v poriadku nepútať na seba pozornosť a taktiež nezaujať druhých. Je na každom z nás, či chce žiť život v úzadí alebo sa chce pokúšať o verejný život. Súčasťou pokusov sú aj roky nepoznania, nesprávnych rozhodnutí a neúspechov. Dobrá správa je, že takéto roky nás posúvajú k takým, ktoré sme ešte nezažili.

Zažil som pozornosť vďaka vystupovaniu v televízii, natočili sme video, ktoré vyletelo na sledovanosti (LINK TU). Ľudia ma spoznávali na ulici, ukazovali na mňa, hovorili o mne. Tí odvážnejší sa aj prihovorili. Bolo to príjemné pohladkanie ega. Zatiaľ ani len netuším, aké je to byť slávnym. No čo tuším, že každý deň sa pokúšam osloviť svet mojou prácou, tvorbou. Sú dni, keď dostanem srdiečka, ale sú dni, keď si ma nikto nevšimne.

Pracovné schôdzky či chodiť do práce dnes už nestačia, existujú mnohé vychytávky, ktoré vedia pracovať za nás. Preto vidím obrovskú príležitosť v tvorení a získavaní pozornosti v on-line svete. Pre niekoho to môžu byť odborné témy, vzdelávanie, ale samozrejme patrí sem aj zábava. Možností máme mnoho. Pracovať môžeme z pláže, z terasy či chaty. Stačí vytvoriť produkt, službu a povedať o nej. Možno to bude prepadák, možno práve z nás sa stane najbohatší človek v rodine a nie len materiálnymi prostriedkami.

Mám rád, keď sa ľudia  rozhodnú sami, či už s tým že si tľapneme alebo sa v dobrom rozídeme. Tak isto mám rád, keď vyvolám pozornosť a zaujmem  mojou prácou alebo videom, článkom či príspevkom. Vyvolanie pozornosti a zaujať svet je súčasťou mojej práce. Baví ma to, vďaka tomu spoznávam ľudí, ktorých som pred tým nepoznal, prináša to k novým zážitkom, pohľadom a samozrejme niečo nové sa naučím.

Ako začať? Skúsme tým, že začneme ukazovať svetu, čo robíme a to, čo nás baví. Ostatné sa naučíme po ceste.

Pracovné schôdzky

Pracovné schôdzky

Neznášam mať plný diár a desiatky pracovných schôdzok za deň. Dva-tri dni v kuse lietam, lenže ďalšie pracovné dni nedokážem robiť nič. Hľadám spôsob, ako dobiť energiu. Vtedy sa uťahujem do kúta a chcem byť sám. Keď mám pracovné schôdzky, nedokážem sa venovať iným činnostiam.

Stav tvorby je pre mňa dôležitý. Ten pocit, ktorý sa dostaví hneď po vytvorení videa, článku, predaja, vykonanej práce, porade s tímom, nájdenie riešenia či po prekonaní vlastného strachu, to ma posúva vpred k ďalším krokom. Mám rád, keď sa musím prekonávať, organizovať, plánovať, vytvárať a pracovať na tom, čo ma baví. Je dobré vedieť, čo posúva vpred a čo má opačný efekt.

Tým, že dnešná doba poskytuje mnohé vylepšenia, dostávame sa do pozície, že za menej času stihneme viac. Teda, ak pochopíme, ako všetko funguje. Zo začiatku sa môže zdať, že je toho oveľa viac, lenže hneď ako si nájdeme spôsob, ktorý vyhovuje nám, všetko sa zmení. Nezabudnime, nové vylepšováky sa je potrebné naučiť používať. Najjednoduchší spôsob je tu (odkaz).

Čo sú tie vylepšováky?
+Vlastné on-line portfólio – miesto, kde ukazujeme, na čom pracujeme
+ vlastný blog – miesto, kde zverejňujeme svoje názory, pohľady, myšlienky, vízie
+ vlastná šou – krátke videá, v ktorých ukazujeme našu prácu, život
+ podcasty – zvukové záznamy našich rozhovorov
+ sociálne siete – miesto, kde pútame pozornosť, spoznávame nových ľudí
+ programy, aplikácie, úložiská na zefektívnenie práce
+ mobilný telefón – nahrávacie štúdio, skener, merač takmer všetkého, s internetovým pripojením neobmedzených možnosti

Týchto pár slov má slúžiť  na pripomenutie, že to, čo nosíme so sebou vo vrecku alebo v kabelke, nie je len na flákanie, zábavu, ale aj na vytváranie príležitostí, hodnôt a možností dať o sebe vedieť ďalším. Pretože možno tam vonku je niekto, kto práve hľadá to, čo máme my.

Mať pracovné schôdzky dnes už nestačí, no sú stále dôležité. Mnoho príležitostí si práve na pracovných schôdzkach vydiskutujeme. Tak isto je dôležité používať vychytávky ako sú: vlastný blog, sociálne siete, vlogovanie, aplikácie na zefektívnenie práce. V neposlednom rade, ak pochopíme ich silu, môžeme pracovať trebárs aj z pláže. Nezabudnime, že svet napreduje neustále a možno by bolo s ním napredovať taktiež.

Rýchlo alebo pomaly

Rýchlo alebo pomaly

Pri jednom z pracovných rozhovorov som si uvedomil, že chalan o generáciu skúsenejší premýšľa, koná úplne  odlišne ako ja. Hrá všetko bez rizika a na istotu. Vôbec nechce ísť von so svojimi nápadmi, jeho taktika je jasná, vydržať, veď nejako sa dostanem k cieľu. Sem-tam spraví niečo navyše.

Rýchlosť, pomalosť, generačné rozdiely, myšlienkové vzorce, viera, poznatky a kopa pokašlaných pokusov, pošramotené sebavedomie a v horšom prípade rozkopané ego. Samozrejme, prehry bolia, len ak prestaneme, tak sa nedostaneme nikam. Neviem, čo je správne pre každého, ale ničnerobenie, nekonanie a ešte k tomu neprispôsobivosť, zatvorené myšlienky môžu byť mimoriadne nebezpečné.

Mnohí z nás sa vždy budú pozerať na mincu zo svojej strany. Chodíme do práce, všade samé účty, navádzanie, aby sme kúpili lepšiu dovolenku, produkt, auto, bývanie, veci a ešte od nás chce niekto, aby sme chápali toho druhého. Uff ,tak to asi nie.

Životné tempo máme nastavené dnes vo vyšších obrátkach, na druhej strane sme obklopení technológiami, ktoré nám zjednodušujú naše každodenné kroky, pohyb, prácu, život. Lenže nie každý z nás je ochotný prijať nové “vychytávky” dnešnej doby. Lepšie povedané, mnohí z nás ani len netušia, že tam vonku je “niečo”, čo by mohlo zjednodušiť naše životy.

Informácií je tak veľa, že orientácia v nich nie je jednoznačná. A stále platí, to, čo bude fungovať nám, tým druhým nemusí alebo opačne. V každom prípade, odmietanie alebo skákanie od vychytávky za vychytávkou môže spôsobiť zrútenie (nášho vlastného) systému. Pohybujeme sa obrovskou rýchlosťou, byť na všetkých miestach naraz chce obrovskú dávku rozvahy, plánovania, skvelý tím okolo seba a schopnosť filtrovať informácie.

Každá generácia je niečím špecifická. Priniesla do svojej doby “vychytávku”, ktorou ovplyvnila životy ďalších generácii. Preto platí, že skôr narodení majú skúsenosti a tí neskôr narodení majú iné pohľady. Je nevyhnutné spájať sa a nie súperiť. Tam vonku je mnoho príležitostí, aby sme si každý postavili svoj mrakodrap bez toho, aby sme si museli brať navzájom tehly.

Naozaj neviem, či je život krátky, pomalý, dlhý alebo neviem aký. Ale čo začínam ako-tak tušiť, že je mojou povinnosťou jednať, pohybovať sa, stúpať vedľa, robiť chyby, kaziť, to je jediný spôsob, ako sa posuniem dopredu.

Mnohí z nás nemáme ciele, bojíme sa výziev, hráme na prežívanie a už vonkoncom sa nepohybujeme za naše hranice možnosti  Možno nám nechýba motivácia posunúť sa vpred, ale skôr sa pohybujeme v móde prežitia. To nás stojí obrovské sily a nedokážeme sa vytiahnuť vpred.

Prosím, nežime rýchlo a už vonkoncom nie pomaly. Nájdime si svoju vlastnú rýchlosť, je úplne jedno, aká generácia sme. Možností máme všetci a možno stačí, keď začneme tu (ODKAZ)

Nepodstatná úloha

Nepodstatná úloha

Áno, viem že je to dnes ťažšie a že je málo času. Tlak je obrovský, tempo neúnosné a nie je možné všetko urobiť na sto percent. Lenže tak ako je mnoho životných situácií ťažkých, tak tie ďalšie poskytujú výhody, vďaka ktorým žijeme životy podľa seba. Taktiež vždy tu bude niekto, kto na nás bude ukazovať prstom preto, lebo niečo robíme inak, alebo nerobíme.

Jedna z najkrajších, zároveň najťažších prác je pracovať s ľuďmi. Za seba poviem, mám šťastie a ako tak začínam vnímať, chápať, že mať okolo seba parťákov,  s ktorými ťahanie za jednu stranu povrazu, prináša neskutočné životné výsledky, výhody, benefity, skúsenosti, poznatky, ale aj osobnostný rast všetkých zúčastnených. Však iba pod podmienkou, že na seba zoberieme zodpovednosť a úlohu lídra.

Líder je pre mňa človek, ktorý pracuje, hľadá, vyzýva a asistuje druhým na ich ceste stať sa lídrami. Vidí ľudí na miestach, o ktorých často oni nevedia, že by mohli existovať. Pozor, nemýľme si lídrovanie so šéfovaním, sú to dve odlišné pozície. O lídrovaní nájdeme mnoho kvalitnej literatúry a tak isto mnoho materiálov v on-line svete. My sami si môžeme vybrať štýl, ktorý nám bude vyhovovať najviac, no cieľ je pri každom rovnaký: vytvárať lídrov.

Líder je istým spôsobom každý z nás. Otázka je, či si to uvedomujeme a či s tým aj chceme niečo konkrétne urobiť. Lebo môžeme byť generál, ale len samotná pozícia nám víťazstvá neprinesie. Za každým víťazstvom je kopa odrobenej práce, milión nepodstatných maličkostí a vždy minimálne dvaja ľudia (ten, čo to odmaká a ten, ktorý motivuje, obaja sú dôležití). Svet je plný príbehov o tom, ako uspievame, či ide o nešťastnú lásku, pošramotené ego, či chceme niekomu niečo dokázať.

Stať sa vedome lídrom chce obrovské sebazaprenie, naznačovať cestu, napredovať, vzdelávať sa, vytvárať (príležitosti, podmienky, nástroje). Rozhodnutie vydať sa na cestu, ktorú nikto iný neuvidí. Sľúbiť si, že z kameňov, ktoré budú po nás hádzať ostatní, si vytvoríme vyhliadkovú vežu. Prehlásiť, že dáme vlastné emócie na stranu a niečo dlhšie vydržíme neisť na vécko.

Prečo píšem o líderstve? Možno na druhej strane tejto obrazovky je niekto, kto má v sebe niečo, čo by mohlo zlepšiť, zmeniť životy druhým v tom najpozitívnejšom význame, alebo možno takého človeka poznáme. Za seba poviem, že je nás viac, ktorí chcú a naozaj sa odvážili vstúpiť do nových, ešte neprebádaných oblastí svojich životov. Mnohé takéto cesty začínajú tým najťažším telefonátom, schôdzkou či prekonaním seba v zdanlivo nepodstatnej úlohe.

Nezabudni si spraviť fotku

Nezabudni si spraviť fotku

Ale aj pätnásť sekundové video, veď viete, siete. Nikomu nehovor, prečo to robíš, čo je za tým, len tvor, skúšaj, hľadaj možnosti a prosím ťa, nikdy, ale naozaj nikdy nezastavuj. Veľmi ťažko sa rozbieha. P.S: Mnohí nebudú rozumieť, je to OK, nevysvetľuj. 

Môžeme mať fajn život alebo skúsiť niečo navyše. Znamená to byť na miestach, na ktorých sme pred tým nikdy neboli, robiť veci, ktoré sme nikdy nerobili, zažili to, čo sme pred tým nezažili a hlavne prekonáme samého seba. Nech ide o cestovanie, študovanie, podnikanie alebo vytvárať svoj život naplno.

Keď začneme, to neznamená, že sa máme vyvyšovať či ponižovať pred druhými. Stále sme takí istí ľudia, len možno máme iné ciele, vízie, postupy, názory. Jednoducho povedané, chceme dosiahnuť niečo, o čom si myslíme, že je pre nás teraz nedosiahnuteľné.

Môže to trvať niekoľko rokov, budeme meniť názory, ciele, pohľady, ľudí okolo seba. Na druhej strane môžeme spokojne žiť vo svojom priestore bez ohrozenia alebo prekonávania. Návody  na takmer všetko nájdeme v najbližšej mestskej knižnici alebo TU: (LINK DOPLNIŤ)

Jedna myšlienka, sen, vízia, stretnutie, sekunda môžu zmeniť všetko. Lenže pozor, čo prijímame, ale aj na to, čo odmietame. Áno, všetko má svoj čas. Nezabúdajme, že včerajšok nám nikto nevráti a nie všetkému budeme hneď od prvej chvíle rozumieť. Odmietaním nespoznáme, bez štúdia, snahy, ale aj pokúšania sa z miesta nepohneme.

Nechcime všetko rýchlo, hrajme, bavme sa, skúšajme, prekonávajme sa a sem-tam nech nás trebárs unesie cesta, po ktorej ideme. Každodenná opakovateľná činnosť nás môže priniesť na miesta, o ktorých sme ani v najlepších snoch nepremýšľali. Pred rokom sme na tom boli inak ako sme dnes (myšlienkami, skúsenosťami, poznatkami).

Napredovanie, cesta, proces, rozhodovanie, robenie chýb má svoje opodstatnenie v našich životoch. Tým, že nebudeme robiť nič, sa nestane nič. Takže malá pripomienka: ak sme začali, tak pokračujme a ak sme pred začiatkom, tak to skúsme.

Čím viac pokazíš, tým viac vytvoríš. Tvorba je jeden z kľúčov života. Vlastne, raz keď budeš na konci, na chvíľu sa pozrieš späť a uvidíš, čím si prešiel. Zbadáš všetky tie fotky, videá. Som presvedčený, že si povieš: to ti bola jazda. 

Prekopávať, skúšať a nevzdávať sa

Prekopávať, skúšať a nevzdávať sa

Nevzdávajme sa, skúsme to ešte raz. Koniec článku, poďme to spraviť. Koniec starého a začiatok nového roka prináša vždy so sebou nové nádeje na lepší život, lepšie možnosti, tajné dúfania, že konečne by mohlo byť lepšie. Nech je to akokoľvek, rok 2020 prináša so sebou taktiež nové nádeje.

Nové nádeje nie vždy prichádzajú len tak otočením strany. Väčšinou sa musí niečo zmeniť. Môj kamoš Jožo hovorí, že niekedy rozdiel dvoch-troch milimetrov (sekúnd, bodov a pod.) nás privedie na pomyselné prvé priečky. Lenže čo ak nesúťažíme, nepracujeme na meranú rýchlosť, vzdialenosť, nezbierame body? Tu prichádza mnoho vychytávok, ako zlepšiť maličkosti okolo nás, sú všade okolo. Dýchanie, emócie, premýšľanie, vnútorný dialóg, ľudia, ktorými sa obklopujeme, vzdelávanie, možností je mnoho, stačí ich vyhľadať. Čo keď už teraz robíme všetko dobre a nepotrebujeme žiadnu zmenu, len pokračovať ďalej, vydržať? Alebo predsa len potrebujeme posunúť dva – tri milimetre hore doľava?

Prekopávať, skúšať  a nevzdávať sa. Okolo nás je mnoho ľudí, ktorí už uspeli a sú o mnoho ďalej ako sme my. Mnoho z nich nebolo na začiatku o nič múdrejších ako ich okolie. Lenže mali niečo, čo ich poháňalo ďalej, aj keď nebolo všetko ružové. Vlastne život by mal byť aj o tom vytvoriť, zlepšiť, spríjemniť naše dni.  Mali by sme to robiť hlavne v tých dňoch, keď nie je všetko ružové. Áno, ľahko sa píše, hovorí o napredovaní, pokračovaní a nevzdávaní, keď tečie do topánok. K tomu o hľadaní niečoho pomyselného, čo nás bude poháňať preč. Stop, jednoducho to spravme, ten čas prejde tak či tak.

Prečo potrebujeme počuť o tom, akí sme pekní, múdri, šikovní alebo chceme počuť kritickú spätnú väzbu? Je príliš ľahké, keď sa nám darí pohltiť sa úspechom, slávou alebo akýmsi klamom, ktorý nám bude podsúvať, že sme úplne najlepší. Na strane druhej, taktiež, keď nie sme práve naladení na víťazných vlnách je ľahké si povedať, ako na to nemáme ( často ani nevieme, na čo nemáme), akí sme hlúpi, špatní, nenadaní. Nikdy nepoznáme všetky okolnosti, ktoré sa dejú okolo nás, za naším “chrbtom”, za naším “predkom” a vonkoncom si nevšimneme, čo sa nám deje popod nosom. Veď schválne, najčastejšie, keď niečo stratíme, tak to máme pred očami.

Netvrdím, že je dobré mať z každého niečo a už vonkoncom nie každému z nás bude fungovať, ak sa budeme pohybovať v strede medzi dobrom a zlom. Je viac ako isté, že budeme musieť v konkrétnych oblastiach vynikať. O tom ostatnom ani nebudeme vedieť, že existuje. Začnime rok s tým, že sme naozaj blízko našich vytúžených zmien, úspechov a možno naozaj potrebujeme dva-tri milimetre upraviť naše myšlienky, pohľady, pozornosť, smerovanie. Vlastne veď na konci roka uvidíme, kam sme sa dostali.