Bol som na nepracovnej návšteve  v hlavnom meste. Víkend, prechádzky romantickými miestami, večera, fotky a cesta domov. Ovládlo ma nadšenie, ale tak isto aj strach, čo všetko neviem, nepoznám a čo mi uniká medzi prsty. Zmocnil sa ma pocit, ako keby žijem v inom svete a o živote neviem nič.

Vlastne tu si berie slovo moje obľúbené váhanie: “kto vie ako to je a čo je za tým,” niekedy je viac menej, inokedy viac. Robiť unáhlené závery je jednoduché. Niektorí z nás majú život ružovou prechádzkou a ďalší sem-tam s bodliakom. Vlastne ak máme veľa dobrého, je dosť možné, že si prestaneme vážiť to, čo máme. Ak máme priveľa pichliačov, je dosť možné, že neuveríme kráse ruží.

Je dobré uvidieť bodliaky, ruže, najlepšie ich kombináciu. Pretože ak je jedného veľa, nevážime si druhé alebo ak je jedného veľa, nedokážeme si predstaviť existenciu druhého. Za bodliaky, ruže si dosaďme ľubovoľné hodnoty a dostávame matematický vzorec, ktorý je jeden z kľúčov v našich životoch.

Áno, aj ja chcem získať najlepšie výsledky hneď. Lenže ak budem mať na účte balík,  tak s dnešným myslením si  podľa všetkého kúpim kombajn, ferrari, dom a kopu koláčikov. To nemusí byť najsprávnejšia odpoveď na skvelý život. Veď skúsme na večeru zjesť kopu koláčov. Potrebujeme pokašlať, dozrieť, získať skúsenosti, poznatky, vedomosti, aby sme prišli na to, že vedieť, vlastniť, robiť viac nie je vždy najsprávnejšia odpoveď.

Nie zakaždým si v živote môžeme vyberať. Stane sa, že budeme musieť robiť kompromisy, zatínať jazyk a hýbať sa s tým, čo máme. Je ľahké povedať, začnem, keď budem mať lepšie telo, viac vedomostí, prostriedkov, lepší foťák, nájdem si partnera, novú prácu, viac času. Nie je nič horšie, ako keď sa nepokúsime isť s tým, čo máme, na miestach, kde sme. Samozrejme dostaneme sa aj do víťazných situácií, keď sa budeme musieť vzdať.

Aj preto niekedy stačí menej, inokedy viac, a to sa zvyčajne dozvedáme až potom. Môj výlet z hlavného mesta bol neskutočný zážitok, možno preto, že som nič nevedel.