Michal Boťanský

Majster a jeho múdrosti.

29. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Deň s.. - Všetko

Väčšina mojich článkov je čerpaná z pracovných schôdzok či všetkých ostatných pracovných aktivít. Môj sen je napísať knihu o všetkých tých múdrostiach, ktoré postupne zbieram. Nepravidelne sa stretávam s človekom, ktorému hovorím familiárne “majster”, je to pán v rokoch, múdry s neskutočným rozhľadom, bielou upravenou bradou a vždy niečo konzumuje. Otáča ma, opravuje, poučuje, vysmieva sa mi, no vždy pripomenie: „Ak odídeš, pribuchni za sebou, ale ak sa chceš dozvedieť, čo je za tým, tu si sadni. Ten čaj je pre teba, samozrejme budeme aj jesť.”

Často sa prichytávam, ako je zo mňa otrok telefónu, emailov a všetkých klopaní na dvere v kancelárií. Niekedy by to chcelo asistentku so súkromnou bezpečnostnou službou. „Nikdy nebuď príliš dostupný pre druhých,“ znela lekcia od majstra. „Nebavíme sa o ignorancií, bavíme sa o tom, ako je dobré si nechať čas aj pre seba. Ponáhľanie, telefón na uchu, nemať na nič čas, možno takéto praktiky boli moderné na začiatku milénia. Dnes túžime po vnútornom pokoji, uvoľnení a pri tom podať čo najlepší výkon.“

Majster mi vraví, že je otázka času, pokiaľ ľudia v aktívnom veku pochopia, že ak chceme zažiť naplnený život tak bez toho, aby sme našli vnútorný pokoj to nepôjde. „Vieš, moji priatelia sú inteligentní, majú mnoho vysokoškolských titulov, rodiny, bohatstvo, ale stále za niečím utekajú alebo od niečoho utekajú. Boja sa spomaliť. Daj si pozor na úteky, je možné, ak budeš utekať, utečie ti život. Hlavne v lete je tu nastavených mnoho nástrah. Čím ďalej robíme zo seba väčších konzumentov. Kupujeme si veci, zážitky, ktoré vôbec nepotrebujeme.”

Chcem byť úprimne šťastný a k tomu mať pocit, ako keď je letná sobota, vonku prijemné teplo, na cestách pokoj, zdravé raňajky, prechádzka so psom, niekde pod stromom písať knihu a večer si dať pohár vína s kamošmi. „Samozrejme, niekde medzitým by si si zajazdil na svojom vysnívanom Ferrari a spravil fotku s tvojou flotilou kombajnov,” uškŕňal sa majster. O snoch sme sa bavili miliónkrát, no začína mi dávať zmysel sen a vnútorné naplnenie. Aj keď to znie všelijako a kamoši si zas budú robiť zo mňa srandu o čom to zas píšem.

“Je to tvoj sen, vidím, že vždy keď sa o tom rozprávame, celý sa chveješ, nemáš na výber, musíš isť za tým, aj keby ťa to priviedlo do miest, ktoré sú pre teba nepoznané.” Pracujem úplne v inom biznise, neviem si predstaviť, že by som jednoducho nechal všetko tak, kúpil si dva kombajny, tri traktory a farmu niekde v Toskánsku. „Mnoho ľudí kecá, odkladá, fláka sa, vidím na tebe hneď, keď máš príležitosť vystrekuješ rožky, som na teba hrdý, ešte zopár maličkostí a môžeš byť tam.”

Majstra poznám päť, či šesť rokov, zo začiatku sa mi vysmieval, chcel zistiť, čo všetko je skutočné a čo nie. Má svojské techniky. Nechce mi povedať, čo robil, keď bol v aktívnom veku. Jeho susedia mi však naznačili, že vraj viedol nadnárodnú spoločnosť v západnej Európe niekoľko desiatok rokov. Všetci ho majú radi, aj napriek jeho nevyspytateľným technikám.

Mňa si získal svojou múdrosťou a pokojom, ktorý vyžaruje. Zažil som ho, ako vrieskal po pani predavačke v obchode, neskôr mi objasnil celú záležitosť, chcel, aby tam nerobila, lebo má najviac. „Všimol si na nej niečo, čo nemá hocikto. Pani predavačka je dnes úspešná lektorka vo svojej firme a chce ma spoznať. ”

„Pozri, buď pôjdeš za tým, čo ťa vzrušuje alebo nepôjdeš. V tvojej práci sa stretávaš s rôznymi ľuďmi. Zažil si skvelé úspechy a samozrejme aj neúspechy. Ukáž celému svetu, čo chceš. Sem-tam to dráždi, inokedy sa na to vykašli.”

Mám rád svoju prácu, no nikdy som nesníval, že budem predávať nehnuteľnosti, nastavovať obrovské developerské projekty, či ľuďom vybavovať peniaze z bánk alebo poisťovať ich. Sú to skvelé skúsenosti. Som vďačný za tieto príležitosti, veď vlastne ma moja práca zaviedla aj k Tebe, či k majstrovi. Teším sa na ten čas, keď sa budem môcť obzrieť na chvíľu späť a pospájať všetky tie body. Verím, že dovtedy sa na mňa nalepí nejaká tá múdrosť od majstra.

Školné

22. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Príbehy - Všetko

Za seba poviem, že moju zmenu naštartovali mnohé náhodné okolnosti ako základná povinná vojenská služba, náhodná SMS od kamoša z Londýna, kniha o komunikácií a reči tela, náhodné stretnutie s mojím koučom, či známa to vetička od biznis partnera: „Počkajte si, ono to príde, no medzitým usilovne pracujte.“

Lekcie, ktoré dostávame na cestách v našich životoch sú rôzne. Niektorí z nás máme viac šťastia, tí druhí si to viac odmakáme. Nech je to akokoľvek, často zabúdame, ak niečo chceme od života, najskôr musíme dopredu zaplatiť. Aj keď v niektorých prípadoch sa stáva, že sa platí až dodatočne. No to je ten horší prípad. O tom napíšem článok niekedy nabudúce.

Každý z nás sa dostáva k novým príležitostiam neustále. No tie chodia prezlečené väčšinou v montérkach s nápisom práca. Nech ide o partnerský vzťah, pracovné miesto, celoživotný sen, či lístok na futbal. Platí sa vopred a vždy je to inak, ako čakáme. Slúženie druhým, nelákavý život bez bežných radostí, nekonečné štúdium alebo prejdenie miliónov neúspešných pokusov. Ide o akési školné, ktoré si od nás vyžaduje presne práve tá situácia, do ktorej chceme ísť. Volajme to karma, zákon vesmíru, príťažlivosť, pozitívne myslenie, novodobé myslenie, teraz a tu, je to jedno, funguje to bez ohľadu ako to nazveme.

Princíp platenia vopred používam aj v mojej práci, hlavne na dlhodobých projektoch, kde je potreba odmakať neskutočne veľmi veľa práce, ktorú nie je takmer vôbec vidieť. K tomu sa dlho čaká na výsledky. Na začiatku mi chýbala trpezlivosť, odhodlanie, výdrž. Dnes viem, že ak chcem v čomkoľvek uspieť, tak bez tých maličkostí v predchádzajúcej vete to nepôjde a takisto viem, že niekedy sa vyžaduje dať nabok všetky tie dobré veci.

Aj po zaplatenom školnom, teda všetkej snahe, trpezlivosti, usilovnosti nedosiahneme to, čo chceme. Dostávame sklamania, prichádzame o partnerov, prácu, čas, či finančné prostriedky. Tu nás často sám život skúša, či za to stojíme a máme nárok dosiahnuť úspech alebo ešte nie sme pripravení.

Ešte taká maličkosť. Nie môže znamenať aj áno, ale na inom projekte, oblasti, s iným partnerom, no tentokrát už bez školného, ale so štipendiom. Takže, ak by sme náhodou boli na prvý pohľad v strate, tak možno nie pri prvej príležitosti, ale druhej sa všetko dorovná.
skol
Vlastne, čo sme ochotní zaplatiť dopredu predtým ako začneme. Takže naše niekoľkoročné trápenie je cena, ktorú musíme zaplatiť predtým ako trebárs podpíšeme objednávku na to sexi športové auto. No, ale ak sme náhodou už za vodou, nezabudnime na tých, čo tam idú a sem-tam im podajme ruku a ukážme im, čo to školné je.

Zas tie vzťahy

15. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Príbehy - Všetko

Jedno je isté, nikto z nás nevie, kto aký vplyv a moc má. V dnešnej dobe to platí čím ďalej viac, že úplne neznámy človek môže ovplyvňovať dôležité spoločenské dianie. Veď vlastne sa o tom píše v múdrych knihách o lídrovaní, v zmysle: „Skutočný líder vytvára ďalších lídrov, pozná, v čom je dobrý, no pritom je v úzadí, nevyžaduje si uznanie alebo slávu.” Často chceme byť úspešní, dostávať ocenenia, šéfovať svetu a k tomu byť na titulkoch vplyvných svetových magazínov. Pritom to celé môže byť úplne inak.

Začalo sa diať, že moje články číta čoraz častejšie viac ľudí. Pre nejaký dôvod sú najviac obľúbené tie o vzťahoch. OK, beriem to, o tom dokumentovaní je nuda, o inšpirácii je toho taktiež kopa, ale vzťahy sú čoraz cennejším tovarom. Hm áno, mať dnes s niekým (pracovný, rodinný, priateľský, partnerský, manželský) vzťah je mimoriadne cenný tovar. Vďaka sociálnym sieťam poznáme takmer každý každého, teda aspoň sa to tak zdá. No je rozdiel poznať toho druhého z on-line sveta, z počutia, či vidieť toho druhého reagovať v rôznych životných udalostiach.

Vzťahy sú dôležité, nech ide o suseda, farára, tetu predavačku, frajerku, primátora, či toho nafúkaného veľkého podnikateľa. Veď keď už pre nič iné, tak aspoň keď dostaneme defekt, tak nám ten nafúkanec pomôže vymeniť koleso. Povedzme si to tak, že s niektorými vzťahmi je to ako s kávou, najskôr prekonáme jej horkosť, a potom to už ide.

Často sa dostávame do situácií, kedy potrebujeme nájsť riešenie na našu životnú situáciu. Zvýšeným hlasom, agresiou nikdy nič nevyriešime, možno na krátky čas, ale ono sa to vráti vždy nejako nečakane späť. Určite každý z nás niečo z času na čas pokašle, či je to gólová prihrávka v prvoligovom zápase alebo nesprávne zaparkované auto pred obchodným domom.

Neriešme na modrej sociálnej sieti, že sused nás ráno zobúdza hlasnou hudbou. Choďme rovno za ním, prinesme mu fľašu dobrého vína s prosbou, či by sa nabudúce žúrka mohla začínať ráno po 8 a nie o 6. Vlastne, dnes je moderné sťažovanie a to nielen na modrej sociálnej sieti, k tomu motivačné citáty, na ktoré zabúdame hneď ako prídeme na preplnenú križovatku.

Nepíšem o ničom novom, pripomínam, čo už dávno všetci vieme. Jasné, pokiaľ ide o život, peniaze, ego správame sa inak. Je to prirodzené, no už keď nevieme ovládať svoj hnev, emócie, tak aspoň tomu druhému neubližujme, aj keď za to môže, lebo práve ten človek na druhej strane nám môže v budúcnosti pomôcť vymeniť defekt na kolese.

Nič ma do toho nie je.

8. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Pamätám si to ako dnes, šiel okolo mňa chlapík s úprimným úsmevom, pozdravil ma ako keby sme sa poznali celý život, hneď potom odišiel. O pár minút som toho istého chlapíka mal na pracovnom stretnutí oproti sebe v najlepšej cukrárni v okolí. No už sa toľko neusmieval. Je dobré byť pripravený na všetko, k tomu neočakávať nič a dúfať v najlepšie. Takže jeho stratený úsmev mi bol ukradnutý, jediné čo ma zaujímalo, či ten obchod je pre jeho firmu vhodný alebo nie, to bol dôvod pracovného stretnutia. Jedno si ujasnime, mám rád v živote, ale aj v obchode situácie, keď obe strany odchádzajú s pocitom, že získali niečo, no nikdy nie na úkor druhého.

Z chlapíka sa ukázal mimoriadne vzdelaný muž v stredných rokoch aktívneho života. Ale aj tak ma nezaujal, veď stretávam sa s takýmito ľuďmi často. Môj cieľ bol jasný od prvej chvíle, čo sme si dohodli pracovnú schôdzku. No zmenil som postoj po jeho druhej položenej otázke, či si myslím niečo o ňom za to, že sa ku mne správa odmerane od začiatku. Odpovedal som mu, že to je jeho vec ako sa správa, nemám s tým nič spoločné a odmietam použiť techniky, aby sme sa skamarátili. Zaskočil som ho. Čakal, že budem fňukať. Jeho ďalšia blesková otázka bola ako riešim, čo si druhí myslia o mne. Odpovedal som ešte rýchlejšie: „Nič ma do toho nie je.“ Pracovná schôdzka sa zmenila razom na rozhovor dvoch chlapíkov o mudrovačkách o živote, biznise a koláčikoch.

Celý rozhovor sem písať nebudem, nepatrí sa to. No aj vďaka tomuto pracovnému stretnutiu vznikol námet na článok. Stáva sa mi to často, že na pracovných stretnutiach sa bavíme na rôzne zaujímavé témy. Je to super príležitosť ako spoznať druhých ľudí. Sem-tam niekto vytiahne moje články, či moju tvorbu na sociálnych sieťach ako námet rozhovoru. Veď to je jeden z dôvodov, prečo tvorím.

Vetička všetko bolo inak pred tým, nájde vždy svoje miesto aj u mňa. Doma ma rodičia učili, že je dôležité pozerať sa na iných a vnímať názory druhých. S tým do dnešného dňa súhlasím, no dodávam k tomu, že síce názor druhého človeka je dobré vedieť, ale nemal by nás nijako ovplyvňovať. Lebo iba my presne vieme, čo chceme od života, ten druhý to môže len tušiť a často sa stáva, že niekto blízky, či niekto z okolia by nám mohol nechtiac “pomôcť” zosadnúť z nášho vlaku. Vyjadriť názor je fajn, ale nie vždy je to potrebné. OK, možno niekedy nasýtime naše ego a dostaneme lepší pocit: „ÁNO, povedal som mu to.”

Nikdy nedovoľme nikomu, aby nám povedal, kto sme, v čom sme neskutočne dobrí, zlí a pod. Takisto si nepripúšťajme názor druhých o nás, je to každého osobná vec. Nezabudnime, že ľudia sa menia, tak nesúďme druhých, lebo budeme súdení my sami. Možno to bude ťažké vyrovnať sa s tým, že nám bude úplne ukradnutý názor druhých o nás. Sem-tam nás zabolí na nezvyčajných miestach alebo sa budeme cítiť blbo. Veď čím skôr začneme, tým lepšie, nie je nič horšie ako žiť život podľa očakávaní druhých a nie seba samého.

Chlapík z rozhovoru sa nestal mojim biznis partnerom v tomto prípade, no sem-tam sa stretneme na koláčiku a pokecáme o našom nedokončenom rozhovore z prvej schôdzky. Máme si čo povedať.

Majme na pamäti, že to, čo si myslia o nás druhí, je osobná vec a nás do toho naozaj nič.

OK

1. august 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Nemusíme byť neskutočne bystrí, aby sme spozorovali, že nie všetko vieme ovplyvniť. Niektoré veci sa nám jednoducho dejú. Obviňovanie seba, či druhých žiadnu situáciu ešte nevyriešilo, akurát sme sa mohli cítiť lepšie.

Pamätám si na lekciu, ktorú som dostal od vplyvného podnikateľa o tom, ako mám bojovať za to, čo chcem. Vravel mi, pokiaľ nebudem bojovať, tak nič nedosiahnem. Tentokrát som nebol nadšený z rady, nakoľko sa spájala so situáciou, kde bojovanie bolo od prvej chvíle zbytočné, stačilo nechať situáciu prirodzene plynúť. O pár týždňov mi ten istý človek telefonoval s oznámením, že sa vzdáva a kašle na ten obchod. Mimochodom, ten pán je neskutočne šikovný.

Buď zabiješ alebo budeš zabitý. Toto pravidlo možno platí v džungli. No my nežijeme na stromoch a nebojujeme o potravu. Podiel dostane každý z nás. No čím viac tlačíme na pílu, či používame rôzne zbrane, tak to ide ťažšie. Jednoducho niekedy je dobré veci nechať plynúť a uhnúť im z cesty.

Samozrejme, že niektoré boje sú v živote nevyhnutné, až na tie zbytočné. Je na každom z nás, za čo je ochotný bojovať, k tomu je to úplne osobná záležitosť. Nie je to dobré, ani zlé, ibaže obe situácie majú mnoho výhod, ale aj nevýhod. Veď už každému z nás sa stalo, že sme nezískali to, za čo sme bojovali alebo získali, ale o krátky čas stratili.

Čakanie niekde v rohu a čakať pokiaľ si nás niekto všimne, nemusí byť dnes správne rozhodnutie. Malo by ísť o akési vábenie príležitosti, ukazovanie svetu, čo robíme, čo vieme vyriešiť, zlepšiť. Takisto je dobré povedať svetu aj to, čo chceme.

Nevydať sa na cestu za tým, čo chceme len preto, že sa objavia prekážky, či bude treba podstúpiť riziko, by nemuselo byť správne. Prekážky sú na cestách neustále, aj rôzne riziká. Každý z nás má svoj príbeh, môžeme byť pekní, múdri, šikovní, ukecaní, či akýkoľvek, no každému z nás príde do cesty niečo, s čím si bude musieť skôr či neskôr poradiť. Môžeme to brať ako skúšku, buď uspejeme alebo pôjdeme skúšať šťastie niekam inam. Opakujem, nie je to dobré ani zlé.

Nestotožnil som sa mať OK život, preto aj cez moje články vyzývam nás všetkých, aby sme dosiahli lepší život a neuspokojili sa s OK životom. Nikdy som nemal rád boje, aj keď som ich mnohokrát podstúpil. Pre mňa najlepší spôsob dosiahnuť to, čo chcem, je usilovná práca a úprimný záujem o to, čo chcem.

Mnoho ľudí ma kritizovalo za to, že mi všetko dlho trvá alebo som podľa nich pomalý. Rozumiem, že niekedy je dobré mať široké lakte, inokedy vábiť príležitosti ukazovaním “farebných pierok” v zmysle: „Haloo, haloo, tu som.” Každý z nás má svoje jedinečné spôsoby, verte aj tí, čo si myslíme, že nemáme, aj my ich máme. Spôsobov existuje nespočetne veľa, no nebude nám fungovať každý.

Tak teda, už keď máme so sebou bojovať, tak nezabudnime, že na druhej strane je človek, pokúsme sa byť gentlemani so štipkou humoru, a keď skončíme, buďme kamoši, teda ak to nepôjde, aspoň si neubližujme.

Mamut a chladnička

25. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

Sedím na pracovnom stretnutí s kamošom, na ktorom sa bavíme o prezentácií seba a toho, čo robíme. V tomto mám úplne jednoduchý názor: „Našou povinnosťou je dať vedieť celému svetu, čo robíme, použiť všetko, čo máme k dispozícií.” K tomu dnes nosíme vo vrecku nahrávacie štúdio, ktoré nahrádza niekoľkočlenný štáb. Za pomoci pár aplikácií a internetového pripojenia vieme vytvoriť článok, video, foto, stránku, firmu, či vyvolať pozornosť sveta. Napísal som o tejto téme mnoho článkov, ale aj mnoho ďalších ľudí vyzýva všetkých okolo seba pred príležitosťami, ktoré dnes ponúka moderný svet, teda aj nahrávacie štúdio vo vrecku. No napriek tomuto nám dnes nikto nezaručuje, že pozornosť aj získame.

S tým, ako rozprávame a tvoríme príležitosti sa otvárajú pred nami ďalšie príležitosti. Ide o akýsi labyrint, ktorý môže priniesť obrovské životné víťazstvá, priemerné životy, ale aj celoživotné prehry. Nikto z nás nepozná odpovede, môžeme niečo tušiť, no iba čas ukáže, ako sa v skutočnosti veci majú. Jedna z najlepších možností na zistenie, čo nás čaká za pomyselnými dverami labyrintu je otvoriť ďalšie dvere. Stane sa, že niekedy niekto iný otvorí pre nás dvere, inokedy ich budeme musieť rozkopnúť, teda ak chceme zistiť, čo je na druhej strane.

Určite každý z nás bol v situácii, keď nevedel čo ďalej. Zrazu ako keby všetko zmizlo, aj labyrint s ďalšími dverami. Pri bežných okolnostiach by takáto situácia mohla priniesť vlnu depresií, smútku, melanchólie a iné negatívne pocity. K tomuto stavu nám ešte viac môžu dopomôcť ďalšie vonkajšie vplyvy ako napríklad vysmiate fotky ľudí z nášho okolia, či to, že keď chceme byť šťastní, musíme cestovať a spoznávať svet. Nikdy nepoznáme úplne príbeh druhých, takže možno vysmiata fotka na modrej sociálnej sieti je len volanie o pomoc. No tým, že jej dáme srdiečko, to nezistíme. Tak isto to môže platiť opačne o nás. Ciest ako sa dostať k ďalším dverám, keď svet okolo nás nám žiadne neukazuje, je mnoho. Písali o nich mnohí svetovo uznávaní podnikatelia, psychológovia, teológovia, vedci, či ľudia z duchovnej oblasti. Preto je našou povinnosťou nájsť všetky možné dostupné cesty, ako z takýchto nepríjemných situácii von.

Požiadať o pomoc je nie vždy príjemné. No takisto nie je príjemné žiť život, kde nevidíme možnosti, či iné príležitosti. Zažil som to na vlastnej koži, keď mi istí ľudia tvrdili, že len táto konkrétna cesta je najlepšia. Nehnevám sa na nich, som presvedčený, že konali z najlepšej možnej vôle, veď vďaka nim som objavil cesty, o ktorých sa mi ani len nesnívalo. Istým spôsobom je dôležité zažiť negatívnu skúsenosť, o to si viac vážime tie pozitívne. Nie vždy sa nám podarí vyhrať, či byť za hviezdu, či doniesť domov toho najväčšieho mamuta, samozrejme aj v situáciách, keď sa s nami počíta. Zlyhanie, byť sám, pokašlať niečo je prirodzené. Aj tu máme niekoľko možností. Jedna je, že od teraz to už bude len takto a nijak inak, druhá je, tak zažil som to a od teraz to budem robiť inak.

Rozumiem dnešnej dobe, núti nás intenzívne konzumovať a k tomu odvracať našu pozornosť kade tade. Ako aj nás vyzýva byť dokonalými, či hľadať dokonalých partnerov, či uloviť najväčšieho mamuta. Je viac než isté, že čím väčšieho mamuta ulovíme, tým dlhšie budeme mať čo jesť, no nezabudnime na kapacitu našej chladničky.

Prosím, berte tento článok obrazne, za mamuta a chladničku si dosaďte to svoje. Nech je to akokoľvek, máme dnes fantastické nástroje na náš jedinečný úspech, no zároveň sa nenechajme oklamať, že čím väčší úlovok, tým je život krajší. Tým nevravím, že to tak má alebo nemá byť, na to si nájdime odpoveď každý sám. Veď koniec koncov každému z nás sa páči niečo iné. Nájdime v sebe odvahu nájsť si to svoje.

Dovoliť si uspieť.

18. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Čím ďalej som presvedčený o tom, že ak chceme čokoľvek dosiahnuť, mali by sme vedieť, čo presne chceme, čo sme ochotný za to dať, čo sme ochotný pre to spraviť, takisto vedieť si predstaviť, že to naozaj aj dosiahneme, v neposlednom rade si dovoliť uspieť.

Hneď na začiatku prichádza niekoľko prekážok. Tou prvou je vlastné ego, druhá je trpezlivosť, tretia je výdrž, štvrtá vyhrnúť si rukávy, piatou je vedieť si predstaviť, že uspejeme a šiestou vypustiť z hlavy strach z úspechu. Dať na stranu svoje ego je hračka, s trpezlivosťou je to trochu ťažšie, s výdržou budeme pokúšaní takmer neustále, no predstaviť si, že uspejeme, keď nič tomu nenasvedčuje, bude riadna makačka. Áno, už mnoho z nás skončilo, lebo trpezlivosť alebo sa vzdali príliš skoro, zabudli, že bolo treba urobiť aj nejaký ten krok navyše, či stráviť nejednu polnoc v kancelárií, ale prišlo zľaknutie z úspechu. Presné štatistiky zatiaľ neexistujú, koľko ľudí v živote neuspelo a taktiež sa môžeme len domnievať, čo bolo príčinou neúspechu.

Prosím, nemýľme si úspech s veľkým parádnym autom, pätnásť poschodovým domom s heliportom a bazénom. Skutočný úspech je niečo, čo budeme cítiť len my sami. Pre niekoho je to stáť na prvých miestach v rebríčkoch milionárov, pre iného je mať farmu na odľahlom mieste a žiť pokojný život. Nenechajme sa poblázniť marketingom úspechu, len my vieme, čo je pre nás správne a skutočné.

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme dosiahnuť víťazstvo. Tehla po tehle, krok za krokom, alebo spleť rôznych životných okolností pred nás prinesie príležitosť, ktorá nám nemusí dávať na prvý pohľad žiaden význam, no ak ju zoberieme, môže nás doniesť na miesta, o ktorých sme ani nesnívali. Teórií je viac ako dosť, veď koniec koncov, životopisy mnohých ľudí hovoria za všetko. Niekedy stačí navštíviť ľudí okolo seba, ktorí niečo vybudovali, alebo aj takých, čo stratili všetko.

Mať cieľ je dôležité, vedieť kam chceme ísť takisto, no takisto je fajn skúšať a hľadať, len by to malo byť morálne a nemalo by to byť na úkor druhého. Mnoho vedcov skúma myseľ, mozog, ako funguje a čo všetko dokáže. Sila vedomia a podvedomia čoraz viac vstupuje do pozornosti, a to nielen medzi športovcami, ale aj medzi podnikateľmi, ale je čoraz populárnejšia v osobnostnom seba rozvoji. „Dal som si to do hlavy a šiel som za tým,” to je najčastejšia vetička, ktorú používajú ľudia, ktorí už dosiahli to, čo chceli. No za tou vetičkou sa ukrýva mnoho životných príbehov. Takisto my v sebe ukrývame nejeden životný úspech a niekedy sa stane, že naň zabudneme, či ešte horšie, podceňujeme ho, ale aj seba. Tým si istým spôsobom búrame pod sebou pomyslené schodíky sebavedomia.

Prosím, nemajme záložný plán, ťažké časy sú súčasťou, taktiež neúspechy, prekážky, často aj ponižovanie od kamošov, či životných partnerov. Taktiež si nehovorme, že vždy to tak bolo, lebo to tak vždy bude. Doba, v ktorej žijeme nám ponúka mnoho výhod, je na nás, či ich využijeme alebo nie. Ja používam v praxi všetko, čo je dostupné, mám svojich mentorov, od ktorých sa učím. Učia ma, že usilovná práca, trpezlivosť a predstavivosť majú neskutočnú silu, aj keď robíme chyby, netreba sa vzdať.

Odvaha povedať áno novým príležitostiam, odvaha risknúť všetko, odvaha zmeniť staré vzorce myslenia, prinajmenšom aspoň niečo skúsiť. No tak isto mať odvahu povedať nie, keď máme skákať do hlbokej studni, odkiaľ nie je návratu. K tomu plánovanie výrazne napomáha dosiahnuť život, no tak isto niekedy popustiť uzdy a nechať sa unášať prinesie nečakané výsledky. Je možné, že veľmi dlho sa budeme trápiť, a to všetko čo chceme, dosiahneme naraz. Nevzdávajme sa, buďme trpezliví, dovoľme si uspieť, nikdy nevieme, pre koho sme vzorom, kto nás sleduje. Konajme tak, že uspejeme. A keď uspejeme, tak sa nenechajme strnúť úspechom a pokračujme ďalej.

Stovka

11. júl 2018 Michal Boťanský Nezaradené

Boli časy, keď som bol nafúkaný chalanisko a myslel som si, že som jediný, kto vie ako dosiahnuť životný úspech, pravdu, vlastne pán najmúdrejší. Bolo to krásne obdobie. Po ceste som dostal niekoľko kopancov, ktoré neskutočne štípali.

Pamätám si to ako na dnes, v tom období som čítal mnoho kníh, ktoré ma nejakým spôsobom posúvali. Jedna z kníh ma vyzvala, aby som si založil vlastnú stránku. Celkom rozumne autor vyargumentoval, prečo je dobré mať vlastnú stránku. Zvyšok je história. Vtedy som si povedal, že súčasť stránky bude aj môj rozvoj a pôjdem s kožou na trh. Budem ukazovať svetu, čím prechádzam. Nikdy som si nevedel predstaviť písať, fotiť, či točiť videá. Tento článok je číslom stý v poradí. Mám obrovskú radosť, že som sa nevzdal, aj keď bolo veľa práce, či bolela ma hlava.

Ako sa hovorí v múdrych knihách, či robiť niečo budeme alebo nebudeme, aj tak sa iným nebude niečo páčiť. Nikdy som netúžil pracovať v oblasti bývania a financií. Vlastne som ani len netušil, čo to je, preto som poslal pred 7 rokmi životopis do realitnej kancelárie. Prešiel som blatom na začiatku, pred pár rokmi taktiež. Musel som si urovnať v hlave kopec záležitostí, hodnôt, cieľov a nejako sa dohodnúť so sebou, čo chcem od života. Bolelo to. Každý deň jeden krok, niekedy len pol, či desiatky krokov späť. Dal som všetko na čas nabok a začal som kráčať za tým nepoznaným. Od prvej chvíle bolo jasné, že nie každému vyhoviem. Zvykol som si, no pred sebou mám čistý stôl.

Čakal som, že mi niekto uverí, no nestalo sa tak, fakt som chcel od tohto sveta len jedného človeka, ktorý ma buchne po pleci a povie: „Poď, dáme to.“ V tejto časti mám čo doháňať. Nie druhí mi majú uveriť, ale ja sám sebe, že to je možné dokázať a že sa to oplatí. Veriť v samého seba by mohlo byť akýmsi spúšťačom za životným úspechom. Vyskúšať, ukázať, zaujímať, vystrkovať rožky a hlavne prekonávať sa. Každému z nás funguje niečo iné. No sú to moje “Proxy”, ktoré používam tam vonku. Či sú funkčné teraz, nebudeme hodnotiť. Ešte máme pred sebou nejaké tie diaľnice, či okrsky prejsť. Možno na konci budeme hodnotiť, čo bolo a čo nie. No teraz to dajme stranou.

Viem čo chcem dosiahnuť, áno, sem tam sa mi niekto bude smiať, lenže podľa múdrych kníh je to znamenie, že je to správne. Mojou povinnosťou je povedať svetu o tom, kam smerujem a spraviť konkrétne kroky k tomu, aby som sa tam dostal. Jednoducho, ukážem celému svetu za čím idem, pretože tam vonku sú ľudia, ktorí mi chcú pomôcť a nie len mne, ale aj ďalším dosiahnuť ciele, vízie, ale aj tajné túžby.
Ono ti je to zvláštne, mnoho z nás je parádnych, no uspokojujú sa v 3., či 4. lige, pritom majú na prvú. Nikdy nevieme, kde skončíme, no čo vieme je aspoň sa pokúsiť o jeden krok navyše, či ďalší pokus navyše. Naozaj je to možné aj z gauču. Svet sa mení, neskutočne rýchlo napreduje. O pár rokov uvidíme, ako mnohí z nás, najmä staršie generácie budú mimo hru, nakoľko sa neprispôsobujú novým možnostiam.

Rozumiem, že sila on-line sveta je obrovská a vďaka nej sa dostávame k novým príležitostiam. Aj preto píšem články, fotím, tvorím, dokumentujem, či vyzývam druhých, aby šli za lepším životom. To najdôležitejšie je, že každý z nás má svoj jedinečný príbeh. Je sebecké si ho nechávať pre seba, lebo čo keď práve ten váš príbeh je posledná skladačka pre niekoho druhého, ktorý zmení svet k lepšiemu.

Aj toto je sila dnešnej doby, poskytla každému z nás nové príležitosti, kde každý z nás môže zažiť obrovský životný úspech. K tomu stačí telefón, internetové pripojenie, kamoš, či aplikácia na úpravu gramatiky. Viete, úspech chceme všetci, no tie prepotené tričká, či košele, tie až tak nie.

Údaje a riešenia

4. júl 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Denník z biznisu - Všetko

Vieš, bol som si takmer istý, že viem všetko a neprekvapí ma nič. S takouto myšlienkou som kráčal na pracovné stretnutie. Cítil som sa ako majster sveta. Bolo to jedno z najlepších pracovných stretnutí, ktoré som kedy mal. Jednoducho povedané, nikdy nemôžeme vedieť všetko, takisto nemôžeme vedieť, čo je ta tým a často nepoznáme dôvod, pre ktorý sme povedzme tu. Možno na prvý pohľad otrepané kecy, teda to som si myslel ja.

Starší manželia mali na prvý pohľad jednoduchú situáciu, ktorá sa mala dať vyriešiť lusknutím prsta. Nikde sa nejavili žiadne náznaky komplikácií. Vedeli, čo chcú vyriešiť, boli pevne rozhodnutí, že svoj život zmenia, pri tom využijú moje služby. Pôsobili milo a veľmi pokojne, no medzi rečou spomenuli akési obavy, že nie sú si istí, či sa im to podarí. Ubezpečil som ich, že nevidím dôvod ani žiadne náznaky k neúspechu vyriešeniu prípadu. Dostal som od nich informácie, rozlúčili sme sa a šiel som do kancelárie pripraviť potrebnú dokumentáciu.

V kancelárií som rozložil všetky dokumenty na stôl a začal som ich študovať. Po veľmi krátkej chvíli som zbadal niečo, čo tam nemalo byť. Nikdy som nič podobné nevidel, takže som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Lenže, u nás v práci platí pravidlo: „Ak niečo nevieš, nepoznáš, opýtaj sa.” Zavolal som právnikovi, či by si našiel chvíľku na môj obchodný prípad, že je tam niečo, čo mi nie je jasné. Pribehol na druhý deň, no jeho návšteva ma nepotešila, lepšie povedané, vtedy nie, dnes áno. Prestal sa usmievať, popritom ako prezeral dokumentáciu, spravil niekoľko telefonátov. Dostal som niekoľko desiatok otázok, na ktoré som nevedel odpovedať.

Z majstra sveta sa stal zvedavý človek, ktorý sa chcel dozvedieť čo najviac informácií k vyriešeniu obchodného prípadu. Moja zmena prišla okamžite, vôbec som si ju neuvedomil. Vrátil som sa k manželom odkomunikovať nové zistené údaje. Vlastne, tie zistené údaje neboli vôbec novozistené, boli jemne naznačené pri prvom rozhovore, len som im nevenoval dostatočnú pozornosť, bol som zameraný od prvej chvíle vyriešiť situáciu do víťazného konca a nevnímal som takmer nič, čo je na jednej strane potrebné. Po objasnení situácie sme sa opäť stretli s advokátom, kde sme si prešli všetky zistené údaje, naštudovali sme si postupy a našli sme riešenie.

Nijakým spôsobom som ich neohrozil, ani som im nespôsobil žiadnu ujmu. Práve naopak, zachránil som im balík peňazí a podľa všetkého aj čas. V tomto článku nemá ísť o to, čo konkrétne sa stalo, za akých okolností, ani v ktorej pracovnej oblasti. Ochrana osobných údajov a morálny prístup mi zabraňuje pomenovať bližšie okolnosti, ktoré by aj tak tento článok nijakým spôsobom neovplyvnili. Manželia sú do dnešného dňa moji klienti.

Podstata môjho článku je v tom, že ako nesprávne vnímanie seba so štipkou arogancie a nafúkanosti môže spôsobiť zbytočné nepríjemnosti v pracovnej, či v súkromnej oblasti. Popritom obyčajná maličkosť môže zmeniť celú podstatu vnímania, ktorá bude mať takmer okamžitý vplyv na ďalší pracovný, ale aj súkromný osobnostný rast. Teda, aspoň tak to bolo v mojom prípade.

Áno, sú postupy, ktoré ovládam. Takisto mám vedomosti, skúsenosti z mojej profesie, ktoré ma zakaždým posúvajú dopredu. No teraz viem, ako otvorené myslenie, správna zvedavosť, vnímanie maličkostí a súvislostí, ktoré na seba na prvý pohľad nemusia nadväzovať, môžu zistiť mnoho informácií, ktoré môžu mať vplyv na konečný výsledok, nielen obchodného prípadu.

Začiatky

27. jún 2018 Michal Boťanský Cesta poznania - Všetko

„Nájdi si prácu, ktorá Ti bude platiť účty, po večeroch pracuj na tom, čo ťa robí šťastným. Nepočúvaj ľudí, ktorí ťa budú kritizovať, takí tu budú vždy, či niečo spravíš alebo nie. Vyhrň si rukávy a choď za tým. “

Áno, v kine ide super film, ten chalan je fešák alebo tá kočka by stála za to. Vlastne, už miliónkrát sa hovorilo o tom, aby sme nepozerali telku, či nečítali správy zo sveta. Vyhýbali sa negatívnym informáciám, ľuďom, myšlienkam, ale aj jedlu. Nebavíme sa o ignorácií, či zakrývaniu očí pred informáciami, lapačmi prachu, či odkladaniu životných radostí na potom. No takisto všetko naraz zažiť hneď nemusíme. Beriem to, že niekoho živia negatívne informácie, aj to, že sú ľudia, ktorí túžia po nich, neobúvam sa do nich, veď každý z nás má nejakú úchylku. Pre niekoho je to cestovanie, jedlo, operácie s negatívnymi informáciami, kritizovanie, koláčiky, lietadlá, chlapi, či vytvoriť miliardové impérium s kombajnom.

Malo by to znieť bláznivo, istým spôsobom by to malo byť morálne. Čas môžeme tráviť hocijako. No mnoho z nás sa ešte neodvážilo ísť za tým, čo by mohlo spôsobovať denné dávky radosti. Lebo ešte nenastal ten ideálny čas, či čo si bude o nás myslieť moje okolie alebo dokonca sa podceňujeme a pokúšame si nahovoriť, ako na to nemáme. Možno je ľahké nahovárať si ako ten druhý je lepší, taktiež ako na to nemáme.

Na začiatku je mnoho prekážok. Jedna z najväčších je, že nikdy nevieme koľko bude trvať začiatok, kedy príde zlom a či vôbec príde. Môžeme mať super auto, či desiatky tisíc sledovateľov na sociálnych sieťach a nemusí sa vôbec nič stať. V tomto nikdy nič nie je isté, resp. ak sa nepokúsime, tak nezistíme, to je jediná vec, ktorá by nás mala poháňať na začiatku.

Budeme sa musieť vyrovnať s tým, že mnoho našich známych sa nám bude smiať, či bude s nami radiť, ale nebude od nás kupovať nič. Takýmto ľudom dajme čas. Osobne som všetkým, ktorí chceli len kamarátsku radu vďačný, lebo aj vďaka nim som musel nájsť nové príležitosti.

Kamoši nikdy nepochopia, že z čoho žijeme, majú nás zafixovaných z minulosti. Raz som chcel radu od niekoho ja, namiesto rady mi dal kráľovské ponaučenie: „Predstav si, že pečieš koláčiky(rád jem koláčiky) a ja ti zavolám, ako sa robí pomarančová plnka, nakoľko moja kamoška pečie tiež koláčiky a idem si od nej objednať niekoľko škatúľ na svadbu. Počuj, aké by to bolo pre Teba?” V mojom biznise sa často dialo, že ľudia odo mňa pýtali informácie ako napríklad číslo na znalca, geodeta. Vždy som číslo ochotne poskytol, aj s odporúčaním a “kamoš” si šiel do banky po úver bezo mňa.

Peniaze by nemali byť postavené nad priateľstvo za žiadnych okolností, ale keď raz budem piecť koláčiky, tak by bolo super, aby okolie podporilo. Lebo možno aj vďaka môjmu okoliu budem raz slávny. Podpor a budeš podporený. Teda, keď nerobíš nič, tak nerob, ale tvoj Like na druhej strane na začiatku potrebuje každý, kto začína, možno aj tvoju objednávku.

Pozri, rozumiem, že okolo nás sú aj negatívne informácie, aj kritika a podobne. No tak isto rozumiem, že každý má právo na svoj názor, ale nie každý názor, či kritiku musíme počúvať obomi ušami. Pozri, možno budeme päť, či desať rokov za blázna a keď sa to nepodarí, povieme si, že aspoň sme skúsili. Je tu aj možnosť, že sa podarí vybudovať z nášho maličkého sníčka celosvetové impérium, a potom tu už bude iná jazda.

Nezabudnime, že nikdy sa nenechajme strhnúť ziskom. Taktiež, keď kritizujeme, tak medzi štyrmi očami a keď chválime, tak pred celým svetom. A ten čas prejde tak či tak, či pôjdeme za tým našim tenkým hláskom alebo nie.

Search

Type your search keyword, and press enter

About the Author