Type your search keyword, and press enter

About the Author

Michal Boťanský

Predávame nehnuteľnosť I.

Predávame nehnuteľnosť

Predaj nehnuteľností je často krát ukončenie jednej životnej etapy. Osamostatnenie, svadba, prírastok, sem tam aj rozchod a smrť. Nie vždy je predaj majetku najlepšie riešenie, ale často jediné.

Odpoveď na otázku, či predať, alebo počkať, nie je jednoznačná. Prognózy sú priaznivé, ceny nehnuteľností majú rásť naďalej. Prichádza na trh takzvaná “uhorková sezóna”, čo povie dopyt po kúpe a úveroch? Tu opäť bude v hre viac faktorov: banky a ich zvyhodnené ponuky hypoték, dovolenky. Tieto faktory budú mať hlavné slovo od 1.7. do 5.9. pri predaji a kúpe.

Legálne pripraviť nehnuteľnosť na predaj je samozréjmosť. Nadobúdací dokument /dedičstvo, kúpno – predajnú zmluvu, darovaciu zmluvu alebo iné/. List vlastníctva, katastrálnu mapu, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, projektovú dokumentáciu, súhlas všetkých majiteľov s predajom. Stáva sa, že na liste vlastníctva nie je vždy všetko zaznačené. Na portáli www.katasterportal.sk si vieme pozrieť aktuány stav listu vlastníctva, tak isto aj katastrálnu mapu.

Reklama, marketing, prezentácia nehnuteľnosti na predaj. Dôkladne pripravený opis nehnuteľnosti, kvalitné upravené fotografie. V minulosti sme chceli zaujať kratkou textovou správou: “Predám dom. značka: každý v ňom chce bývat” Fungovalo to. Dnes je dôkladny popis, kvalitné fotografie a HD video súčasťou inzercie. Čo robiť pred fotením svojej nehnuteľnosti, na predajnú inzerciu?

Odstránenie všetkého zbytočného. Vyčistenie nehnuteľnosti. Odstránime burinu, trávnatý porast, vyklčujeme nadbytočné stromy. Odpad vynesieme na zberný dvor. Vyznačíme, kde su inžinierske siete. Pripravíme stojan na predajnú tabuľu.

Fotografie nehnuteľností sú ešte dnes často podcenované. Je to vizitka predavajúceho. Dnešné mobilné telefóny fotia kvalitné fotografie, aplikácie na úpravu fotografií v mobilných telefónoch nahradzujú zložité fotograficé programy. Stačí upraviť kontrast, jas, ostrenie, popripáde orezať nechcený predmet z fotografie. Netreba sa báť odfotografovať, časť záhrady, kvetinový záhon, kvitnúci strom, výhľad z okna, či terasy.

Čo v takom prípade, že nie je čo fotografovať, alebo ide o nehnuteľnosť, ktorá si vyžaduje rekonštrukciu a naokol je burina? S pravdou von, odfotografujme aktuálny stav. Budúci kupujúci, príde na obhliadku nehnuteľnosti s tým, že vie do čoho ide.

Tip: Online inzercia: menej je viac. Inzertujme na 3 najlepších portáloch.

Tip 2: Nezabudnime povedať susedovi o predaji. Mnoho krát,je práve sused ten najsprávnejší kupujúci.

Tip 3: Pre nových majiteľov je možno práve ta naša nehnuteľnosť, ich vysnívaná. Ukážme im všetky výhody: výhľady, zátišia, vylepšenia

Tip 4: Chráňme si svoje súkromie, nezdielajme svoje nehnuteľnosti na sociálných mediach. Toto nechajme na profesionálov.

Tip 5: Nezabúdajme, že trhová cena našej nehnuteľnosti je často odlišná ako si myslíme, rešpektujme to.

Kúpa nehnuteľnosti na úver

Kúpa nehnuteľnosti na úver

      Kúpa nového bývania na úver môže byť jednoduchá, alebo komplikovaná. Banky majú v tomto období horúce úverové obdobie. Reklamy nás lákajú na výhodné úroky, sľubujú, že ich majú naozaj pre každého. Prax reálne poukazuje ako banky majú svojích vysnívaných klientov a tým poskytuje najvýhodnejšie úvery. No nie je to vždy pravidlom. Banky nás posudzujú podľa našej bonity. Bonita predstavuje našu dôveryhodnosť pre banky. Našu bonitu ovplyvňuje výška priemerných príjmov, najvyšie dosiahnuté vzdelanie, rodinný stav, počet detí, výška skôr poskytnutých úverov, s kým vstupujeme do úveru, na aký účel použijeme úver a mnoho iných.

Kupa nehnuteľnosti na úver je o niečo zdlhavejšia ako kúpa za “ hotovosť”. Doba kúpy sa predlžuje o poskytnutie uveru bankou. Banka vyžaduje znalecký posudok, potvrdenia od zamestnávateľa, návrh kúpnej zmluvy, výpisy z účtou a samozrejme môže byť toho oveľa viac. Banka schvaluje úver až po dodaní všetkých potrebných dokumentov. samozrejme si môže kedy koľvek dožiadať ďalšiu dokumentáciu. Po schválení úverú nasleduje podpis úverových, záložných zmlúv a následne kúpnych zmlúv. Banka po schválení úveru nastavý podmienky čerpania financií, po ich splnení, banka uvolňuje financie predávajúcim.

Nie vždy máme istotu, či dostaneme od banky úver. Niektoré banky ponukajú pre tento prípad špecifické produkty, ktoré nám pomôžu pri výbere nehnuteľnosti. Ide o uverové produkty, kde banka po schválení takéhoto úverového produktu presne povie akú výšku úveru nám poskytne, za akých podmienok, z akým úrokom a aká vysoká bude ročná percentuálna miera nákladou.

Príklad: Banka nám schváli výšku úveru 90.00 peňazí, mesačná splátka je 330 peňazí, úrok 1,6%, ročná percentuálna miera nákladov 1,8%, splatnosť úveru je 30 rokov. Banka poskytne tento úver iba ak kupovaná nehnuteľnosť bude mať minimálne hodnotu 100.000,- peňazí. Pre nás to znamená, že naša hladaná nehnuteľnosť bude v hodnote 100.00 peňazí.
Týmto spôsobom ušetríme čas sebe, realiťákom aj predávajúcim a nemáme zbytočný zmätok z ponukánych nehnuteľností. Môžeme si byť pri kúpe bývania istejší, čo si môžeme dovoliť.

Vyberáme bývanie: “ Mesačná splátka úveru + mesačné náklady na bývanie = moje nové byvanie “

Moja Marína

 


Vraví sa, že Sládkovič z lásky k žene napísal jeho najlepšie dielo Marína. Príbeh jeho lásky začal v Banskej Štiavnici. Dom kde žila Sládkovičova “Marína” znamená pre zamilované páry, akýsi symbol lásky.

Banská Štiavnica nie je len mestom pre zamilovaných, ale má obrovský podnikateľský potenciál. Turistický ruch prekvitá takmer celý rok. Už dnes nájdeme v Štiavnici významné reštaurácie, kaviarne, ubytovacie zariadenia, múzeá, pivovar. Aby sa jednotlivé podniky odlíšili od svojej konkurencie, lákajú svojich zákazníkov na svoje špecifické služby, či produkty. Mesto sa snaží držať krok a organizuje pravidelne kultúrne podujatia pre obyvateľov ale aj turistov. Týmto stúpa dopyt po víkendových nehnuteľnostiach.

Miestny developeri rekonštruujú pôvodné budovy a následne ich  predávajú po častiach. Rekreačné chaty v okolí majú tiež svoju významnú úlohu. Tajchy, turistické chodníky v horách, cyklotrasy lákajú na oddych a vždy na skok na nákup, obed či večeru do Banskej Štiavnice. Banská Štiavnica si postupne získava čoraz viac obľúbencov z celého Slovenska, tak isto aj zo zahraničia. Niektorí dokonca vymieňajú svoje bydliská, aby tu mohli žiť, alebo podnikať.

Myšlienok na podnikanie v historickom centre je mnoho. Nie každá sa uchytí a zaujme. Tak ako niektoré podniky končia iné začínajú. Čo je za tým, že jedny končia a iní začínajú? Je to nápad? Financie? Marketing? Ponuka služieb, či tovaru? Rodinné zázemie? Či podpora partnera? Či len slabá inšpirácia seba?

Nech je to akokoľvek. Odchádzajúci dávajú priestor prichádzajúcim. Prichádzajúci dávajú nový náboj trhu. Trh sa im odvďačuje svojim záujmom. Robí im reklamu, posiela sem svojich známych, fotografie sú umiestňované na sociálne siete a tým vyvoláva pocit: “aj ja tam chcem byť”. Obdobie keď podnikateľ nemal čas na svoj podnik, zamestnal do svojich podnikov zamestnancov, nakúpil tovar a začal sa predaj sú dávno preč.

Dnes my zákazníci chceme aby sa nám venovala pozornosť hneď pri vstupe, najlepšie priateľská a ľudská. My zákazníci kupujeme príbehy jedlá, pálenky, suvenír či výlety.

Dôvod, ktorý nás poháňa.

Smerovanie

Stretávam sa s ľudmi, rozhovory ktoré vedieme sú o realitách, financiach a živote. Oslovujem ľudí a som oslovovaný na spoluprácu. Chodím k nim domov, do kaviarní. Chodia za mnou do kancelárie. Zaujíma ma, hlavne ich dôvod na spoluprácu so mnou, dôvod prečo chcú predať dom, prečo chcú kúpiť úver, prečo chcú urazové poistenie, prečo chcú byť súčasťou môjho tímu.

Zaráža ma, keď odpovede ktoré dostávam je iba aké si zatrasenie telom, alebo príliž jednoduché: “čo ja viem”. Ak idem do hĺbky rozhovorov, zistujem, že často sme aké si automatické stroje. Sme zvyknutí robiť pravidelné činnosti, ráno vstávame presný čas, ideme tou istou cestou do práce, obedujeme v tej istej reštaurácií, utekáme domov, hovoríme ako máme toho veľa, aby nás nik neotravoval a mnoho iných.

Mať dôvod na žitie života, nájsť dôvod, ktorý nás bude pohaňať, môže byť jedno z najťažších rozhodnutí, ale môže zo byť zároveň ľahšie ako sa zdá. Nechceme nič meniť, nechceme riskovať svoj pohodlný a bezpečný život. Často krát zo strachu, ČO SI O MNE POMYSLÍ MOJE OKOLIE? Tu vždy sa pýtam: “chcem byť ako svoje okolie? “ Nič nerobím proti svojmu okoliu, no robím to pre seba.

Som na prvom mieste, lebo aj v lietadle matka najskôr nasadí sebe dýchaciu masku a až potom dieťaťu. Zarážajúce ako o tomto vieme. Dnešný svet ponúka mnoho nástrah na pohodlný život ako je zamestnanie, sexi susedu s ktorou si často len “užívame”, veľké televízie, čitame nekvalitné knihy, lebo sú dobré. Potom kritizujeme ako je vonku teplo, ako je plné mesto. Kritizujeme speváka, lebo vydal iba jeden hit za dva roky, kamoša ktorý píše články a chýba mu čiarka v texte.

Je príliž ľahké hádať sa, posmievať sa, alebo odsudzovať. Som smutný, že si vyberáme ľahšie cesty, zabúdame na seba. Som smutný, že nehladáme to čo nás spája. Pri tom stačí tak málo, nájsť dôvod, ktorý nás bude poháňať. Aký je dôvod, že sme ešte nenašli ten náš dôvod? Lenivosť, či strach? Vymýšlame si strachy, aby sme nemuseli nič zmeniť, tým sa stávame lenivými.
Nájdením dôvodu sa zmení všetko v nás, začneme ráno behávať, zdravo sa stravovať, pracovať na sebe, začneme tvoriť seba, budovať svoje celo životné sny, podnikanie, opustíme svoju zónu pohodlia. Povieme životu áno. Začneme počúvať seba.

Neubližujme ľuďom našou nečinnosťou, pretože práve my môžeme inšpirovať človeka, ktorý zmení aj ten náš svet.

Odovzdávame nehnuteľnosť

Odovzdanie nehnuteľnosti

Reality Tip.

Pravidelná otázka od Vás je: ako mám postupovať po predaji nehnuteľností. V článku nájdete môj konkrétny postup. Ak budete mať ďalšie otázky, napíšte mi. 

Povinosti a náležitosti pri predaji a kúpe nehnuteľnosti.

Postup:
1. Vyplniť odovzdávajúci protokol, ktorý obsahuje údaje: predávajúceho/odovzavajúci/ a kupujucého /preberajúci/, popis nehnuteľnosti, list vlastníctva, súpisné číslo, orientačné číslo, číslo parcely, katastrálne územie, pri bytoch, číslo bytu.

2. Odpočítať, elektrinu, mestkú/obecnú vodu, zemný plyn, v byte merače tepla.

3. Odhlásiť / zmeniť odberateľa na odberných miestach, telefón, internet, káblovka, v prípade bytu u správcu

4. Elektrina: možná zmena cez telefón alebo osobne, napr.: ZSE: 0850 111 555

5. Zemný plyn: možná zmena osobne alebo emailom, napr.: SPP: zakaznickalinka@spp.sk

7. Voda: Osobne, po zapísaní vlastnických práv k nehnuteľnosti

8. Odhlásiť/Prihlásiť sa na obci/meste ohladne komunálneho odpadu/ daniam z nehnuteľnosti do 30 dni od zapisaní vlastnických práv.

9. Zmena trvalého bydliska /nahlásenie prechodného bydliska

10. Nahlásenie novej adresy na príslušných úradoch a organizaciám

Tip: Slovenská pošta poskytujé službu: Časové doposielanie. Ide o dočasné preposielanie zasielok na stanovenú adresu.
Stačí navštíviť Slovenskú poštu.Táto služba je spoplatená. Doposielajú sa všetky zásielky, pri ktorých si určíme
túto službu.
Tip 2: Pri zmene dodávateľa Elektrickej energie cez telefón si pripravte: EIC kód, miesto spotreby, zákaznícke číslo.
Tip 3: Na: www.spp.sk nájdete tlačivo: Žiadosť o zmenu odberateľa na odbernom mieste – prepis
Tip 4: Na www.zsvs.sk nájdete tlačivo: Žiadosť o Uzatvorenie zmluvy pre FO – zmena odberateľa
Tip 5: Odovzdavací protokol Vám zašlem /michal@michalbotansky.com/

To čo žijem.

Toto je čo žijem

Robíme príliž veľa práce, o ktorej často krát nikto nevie. Práve našou prácou, môžme inšpirovať jeden druhého. Vymieňanie skúseností je v mojom okolí každodennou činnosťou. Práve preto, budem písať príspevky, články, verím že aj knihy. Aby som, inšpiroval, aj Teba k tomu, aby si dával pravidelne vedieť svetu, o sebe a tom čo robíš. Moje články budú z každodenného života, a takťiež práce. Fotografie sú moja tvorba, sem tam poprosím niekoho aby ma odfotil. Články sú tiež moja tvorba, moje skúsenosti, zážitky.  Tak ma podporte svojím lajkom, či zdielaním. Alebo ma kľudne zastavte v meste, rád pokecám.

Budem písať o:

  • prečo je pre mňa realitné a finančné poradenstvo dôležité, a čo z toho
    môžeš mať Ty
  • prečo je dôležité vyriešiť otázku financovania kúpy svojho nového bývania predtým, ako     si začnem vyberať ponuky.
  • prečo sa oplatí mať kamoša realiťáka, o tom koľko taký kamoš realiťák vie ušetriť           penazí pri kúpe, ale aj opačne koľko vie zarobiť.
  • ako predaj nehnuteľností nie je len o predaji, ale hlavne o akom si “nastavení” predaja,  alebo kúpy.
  • finančnom poradenstve o jeho dôležitosti, úrýchlení a zjednodušení predaja/kúpy. Ktorý úver je výhodnejší a kedy.
  • čo je to vinkulácia poistenia majetku v prospech banky. Prečo som za poistenie úverov v poistovniach a nie v bankách.
  • papierovačkách, stavebných povoleniach, koloudáciach, legalizacií stavieb.
  • kedy a komu vravím áno pri spolupráci. S kým spolupracujem, s kým nie.
  • exluzivete, prečo robím pre developerov, o predaji chat na Richňave a v okolí.
  • dôležitosti sexi fotografií domu na predaj a jeho príprave pred predajom. Ako sa odlíšiť pri predaji a taktiež kúpe.
  • čo zažívam “vonku v teréne” ako som blúdili v paneláku, alebo, o štekajúcej chladničke.
  • prečo je dobré mať pod jednou strechou realiťáka, finančáka, advokáta, správcu, dizajnéra, architekta, znalca, murára, záhradníka
  • prečo si myslím že kúpa starého panelového bytu, nie je až taká výhodná
  • dôležitosti vyjednávania v obchode.
  • tom prečo sa mi nedovoláte v sobotu a v nedeľu, napriek tomu pracujem.
  • mojích predstavách o dôchodku a prečo podľa mňa len sporiť nestačí.
  • tom že som človek, svojích záujmoch, postrehoch.

Pretože:

“Bývanie je to čím žijem. Reality, Finančné poradenstvo, budovanie firmy a značky.”

Skúsme sa na chvíľku zastaviť

Skúsme sa na chvíľku zastaviť

Som unavený z ľudí čo sa niekam ponáhľajú. Sľubujú a nedodržiavajú svoje slová. “Áno stretneme sa” bez námahy ani nedá vedieť, že nestíha.

Je dôležitejšie to alebo to. Slovo chlapa je dnes tak silné a platné, ako prd v hurikáne. Chceme rôzne zmluvy, istoty. Máme tituly nadupané six sigmy, mba a pod. Pritom naša komunikácia je úboha. Nevieme vyjadriť čo nám je, to čo je smrteľne dôležité ignorujeme a zvyšok nepodstatného stále vybavujeme.

Akosi zabúdame na seba samých. Nie nie žiadne sebectvo. Ide o akési venovanie samému sebe. Práca nasebe samom. Emočná inteligencia? To je čo? Zvládame tlaky termínov v práci, šéfa, kolegov či klientov. No doma vynadáme žene, že nespravila to alebo to. V obchode sme nervózni na predavačky, že pomaly blokujú, na parkovisku sa predbiehame o miesta, aby sme nemuseli chodiť ďaleko pešo.

Ešte k tomu, vynadáme kamošovi, že nám naložil, lebo nám povedal iba to, čo už dávno vieme. Nepočúvame svoje telo čo nám hovorí prostredníctvom hormónov, emócií, pocitov. My radšej utečieme preč. Ak náhodou príde do nášho života človek, ktorý nám ukáže krásy života. Označíme ho za divného čudáka a vyhodíme ho.

Lamentujeme nad dobou aká je. Máme odvahu zavolať človeku v nedeľu večer a dávať mu ponuky na biznis. Kto robí túto dobu takou? Kto stlačí to zelené tlačidlo volať v nedeľu na obed alebo večer?

Čo s tým všetkým má emočná inteligenica, teda schopnosť ovládať svoje emócie? Možno nič. Možno všetko. Skúsme sa na chvíľku zastaviť v obchode a pozorujme sa navzájom, ako sa správame k sebe, keď sa otvorí práve pokladňa č. 3. Naozaj musíme predavačku tak naháňať? Lebo čo keď práve dnes to bol náš posledný nákup?

Stačí iba jedno? Byť najlepší v tejto chvíli? Toto všetko je príliž ľahké. A čím je niečo ľahšie tým si to menej vážime.

31

Michal

Zimný Večer, tma, hlasný krik. Doznel neskorý rozhovor. Nastal čas zamyslenia: Čo všetko je, čo nie je, čo mohlo byť. O ponáhľaní sa k hmotným veciam. Počuvaní a nepóčuvaní ľudí. Pomáha, nepomáhaní.  Radení, mlčaní.  O zmeškaných príležitostiach, nezdaroch. O tom ako je lepšie mať viac peňazí a menej skúseností. Budúcnosť a jej inovácií. O porovnávaní. Extrémné bohatsvo pol života alebo rovnomerný prísun materialneho zabezpečenia. Je lepší život do tridstiatky, alebo po tridsiatke” Otázky, samé otázky. Otvoriť známy internetový prehliadač a spustiť hľadanie? Sedieť v hojdacom kresle pri kozube a premýšlať? Či nerobiť nič a nehľadať? Čo je správne? Kto vie čo je správne?  Kto určuje čo je správne? Dnes je tridsaťjeden rokov, čo som: Stihol, zmeškal. Ponáhľal, vliekol sa. Počúval, nepočúval. Radil, mlčal. Klamal, hovoril pravdu. Tešil sa, smútil. Vyhral, prehral. Zostal, utiekol. Získal, stratil. Predal, nepredal. Naučil, zabudol. Začal, skončil. Vážil, odsudzoval. Skákal, padal. Dostal, vzal. Čo mohlo byť za tridsaťjeden rokov? Bolo to správnych tridsaťjeden rokov? Kto z nás pozná správne odpovede?

 

Najlepšie je o tom nikomu nepovedať a spraviť to.

Strom za dedinou

Ahoj, Ako sa máš? Čo máš nové? Ako dlho sme sa nevideli? Ako ide práca? Čo fešák? Kedy bude svadba? “

Ruku na srdce, koľkí z nás sa ich pýtame? Obľúbené otázky, ktorými začíname rozhovory. Tie končia skôr ako začnú. Keby aj neskončili tak nemáme čas, zavoláme si, napíšeme si a samozrejme vidíme sa. Žijeme život inak ako by sme chceli.

Nikto z nás nenavštevuje on-line svet. Pritom si kontrolujeme každých 5 minút svoje sociálne účty, na toalete, pri raňajkách, pri šoférovaní, pri obede a zaspávame s mobilným telefónom v posteli. Venujeme sa všetkému možnému, len nie sebe. Prehnane reagujeme na bežné situácie. Sme ovládaní svojimi emóciami.

Úsmev, to je čo? Veď ma bolí hlava, vieš aké to je? Ponáhľame sa. Vyhovárame sa na dobu, že je taká. Zomierame zaživa. Náznaky života máme pri dávaní rád, či kázaní iným. Chceš byť bohatý, rob to…! Chceš byť zdravý, rob to…! Chceš mať pekné telo, rob to… !

Hľadáme návody na šťastný život, skvelú prácu, ako byť obľúbený, ako baliť baby. Čítame knihy, lebo sú dobré. Hľadáme zdroje, kto čo kedy povedal, čí napísal. Ruku na srdce druhýkrát: kto z nás číta návody pri skladaní skrine? Nie, nie, zložiť skriňu je ľahšie ako zbaliť babu. Ako pre koho.

Chceme zmeniť svet, a zabúdame na seba. Sme extrémisti? Ja robím to… a to je najlepšie na svete a mám pred sebou veľké veci. Ooouh yeaah! Nevenujeme sa tomu čo nás baví. Rozprávame si výhovorky a ospravedlňujeme sa pred priateľmi prečo to nerobíme, aby sme pôsobili dobre. Nerobíme si tú dobu my sami?

Tento príbeh je vymyslený. Je to iba zlý sen. Sen ktorý nežije. Má byť akýmsi varovaním z budúcnosti. Aby sme žili a pripomínali čo je teraz.

Hľadáme to, čo nás spája. Máme skutočné priateľstvá. Rozprávame k veci. Keď sa nám niekto páči povieme mu to. Vytvárame spolu príležitosti pre nás samých. Každý v tom čo vie, môže, alebo chce. Snívame. Po večeroch tvoríme, to čo nás napĺňa. Cez deň hľadáme svoju cestu. Rešpektujeme, podporujeme a pomáhame si vzájomne. Pripomíname si, že môžeme: mať lepší život, lepšie zdravie, lepšiu postavu, lepšiu prácu. Usmievame sa. Milujeme. Ovládame svoje telá aj mysle. Čo je pokazené opravíme. Správne odpovede hľadáme v sebe, veríme svojej intuícii. Ďakujeme.

Je to náš príbeh. Žijeme s ním aj my. Sme ľudia, máme svoje potreby, sny, obdobia, možnosti, vášne. Tvoríme a objavujeme ich deň čo deň. Preto sme ľudia, ľudia čo žijú svoj príbeh.

List na rozlúčku.

IMG_0733

Telefón zvoní, upozorňuje na nové textové správy, dejstvo na sociálnych sietiach hlási prenikavý ton. „Máte novú textovú správu, zmeškaný hovor od šéfa. “ Hlási mobilný telefón „Čo môže chcieť o takomto čase odo mňa?“ Emailový klient hlási na zajtra stretnutia s riaditeľom podniku a jeho asistentom. Obed s kolegyňou. Manžel chce ísť do divadla. „Dlho sme si nenašli na seba čas. Zajtrajší večer bude pre nás! “ Oznamuje manžel svojej manželke. „ Áno, zlatko, teším sa na večer s Tebou“ vydýchla si. V skutočnosti zúrila. Zúrila na všetko, na nový dom, na nové auto, na ďalšiu letnú dovolenku, na knihu ktorú si včera kúpila, na svoju prácu. Predstava o večeri s manželom ju privádzala do šialenstva najviac. Rozbolela ju hlava, vďaka bolesti, sa na chvíľu upokojila. Prestala premýšľať o všetkom. Vedel, ako zúri na všetko. Miloval ju, stál pri nej. Každý večer jej masíroval jej unavené chodidlá až pokiaľ nezaspala. Ráno sa opakoval večer, jej mobilný telefón vyzváňal, textové správy od tajných ctiteľov, ktorý nedočkavo čakali, ako im odpíše. Nebavilo ju to, držala si ich, veď sú na ňu dobrí. Kupujú si jej pozornosť, darmi. Manžel vedel o jej naivnosti. Ochraňoval ju, nie vždy sa mu to darilo. Išlo im len o jedno s ňou.. Nikdy nepozeral jej správy či nepočúval jej rozhovory. Iba v tichosti trpel. Ráno vstával s pocitom, že dnes sa to zmení. Nestíhala nič, robila všetky ranné činnosti naraz. Chvíľu bežala na bežiacom páse, chvíľu si pozerala trasu kadiaľ dnes pôjde autom. Blúdila na internetových stránkach a hľadala informácie od konkurencie aby sa jej ľahšie argumentovalo na stretnutí s riaditeľom, v čom je jej firma lepšia. Sprchovala sa, upravovala si tvár a popri tom ešte aj raňajkovala. Vedel, že stým nespraví nič, takto to bolo každé ráno. Sedel v kuchyni pri raňajkách, cítil sa dobre, lebo bola pri ňom. Spýtal sa jej s čím jej dnes treba pomôcť. Rozkričala sa po ňom: „ o čo Ti vlastne ide, čo chceš odo mňa? V tichosti šiel na prechádzku so psom. Rozplakala sa. Sedela na svojej novej sedačke. Telefón jej oznamoval: „Dobre ránko, dnes sa teším na Teba!“ Opakovalo sa to, až pokiaľ sa vrátil. Sadol si vedľa nej, chcel sa pozrieť do jej krásnych hnedých oči, nedovolila mu to. Spýtal sa „ Do kedy ? “ Robila sa, ako nevie o čom to rozpráva. Pokračoval, „Máme veľký nový dom, nové dve autá, cestujeme na dovolenky. Je to všetko co si chcela. Neusmievaš sa. Od prvej chvíle som Ti vravieval, materiálne veci nás urobia šťastnými iba na čas. Keď si zvykneme, prestaneme si ich vážiť. Buďme spolu šťastní. “ Chytil jej ruku a šiel je pobozkať, v tom jej zazvonil telefón. Volal jeden z jej nápadníkov. Šiel sa zbaliť. Zobral si oblečenie do cestovnej tašky, obľúbenú knihu. „Beriem si aj psa. Dom a auto Ti nechám, robte si tu čo chcete. Nebudem Vám prekážať.“ „ Nám?“ Šokovane prehovorila. „Jeden dvaja, či koľko ich je? “ „Neviem o čom rozprávaš.“ Klamala, ako vždy. „Bol som s Tebou šťastný. Právnici vybavia potrebnú dokumentáciu, už sa neuvidíme.“ Zostala sedieť na posteli. Telefón zvonil ďalej. Vstala a pozerala sa, ako si so sebou berie jej psa. Vedel, že je to koniec. Štvalo ho to. Nedokázal ju urobiť šťastnou. Sadla si pokojne, telefón zvonil. „Halo, kto je tam?“ „To som ja Tvoj..“ ukončila telefonát a rozplakala sa. Všetko čo sa jej dostalo do rúk hádzala o stenu, kričala, zúrila. Bola na pokraji šialenstva. „ Stačilo! “ Povedala si. „Mám dosť života, chcem zomrieť. Ubližujem ľudom okolo seba. Všetci tu trpíme.“ V tom ju napadlo čo ju učil manžel. „Niekedy musíme zomrieť, aby sme sa znova narodili. Je to také znovuzrodenie bez smrti. Odíde od nás to nepotrebne.“ Vtedy nerozumela jeho slovám. „Napíš si list na rozlúčku. Rozlúč sa s tou častou seba, ktorú chceš aby odišla.“ „Napísala som list na rozlúčku.“ oklamalo ho. Vedel o klamstvách. No veril jej. Manžel odišiel. Okolo nej sú rozbité obrazy, spoločné fotografie, vázy na kvety. Plakala. Našla v nočnom stolíku papier, pero: „List na rozlúčku od.. pre..“ Uvedomovala si, čo spravila. Chcela to vrátiť späť, no nemohla. Jej pýcha to nedovolila. Bol už preč. Myslela si. Otvorili sa dvere, v nich stal jej pes a on, jej manžel. „Si pripravená?“ „Na čo?“ Uplakaným hlasom sa spýtala. „Začíname. Čakal som na tuto chvíľu.“ „Čo sa bude diať?“ „Veríš nám?“ „Niečo mi vraví, že áno.“ Začala ich spoločná cesta. Cesta spoluobjavovania každodenných radostí. Ona ukončila prácu, ktorá ju každé ráno štvala. Odovzdala sa do jeho rúk. Objavuje svet, ktorý jej tak unikal. Nejedia mäso, cvičia jogu, cestujú po svete. Venujú sa ľudom, ktorí ich na prvý pohlaď nepotrebujú. Vypínajú im mobilne telefóny, emaily, sociálne siete. Ukazujú im, aký skvelý môže byt život, keď ho žijeme odpojení.  

Často krát sa v našich vzťahoch nepodporujeme. Hľadáme si ďalších, ktorý majú viac peňazí, lepšie bývanie, či auta, väčší úspech v živote, alebo len lepšie telo. Hmotné veci, v skutočnosti mnohí z týchto ludi sú vo vnútri prázdny, žijú uponáhľaným a deprimovaným životom. Prestávame počúvať vlastné emócie a vnútorný hlas. Túlame sa životom, nevieme kam ideme. Nasledujeme akúsi spoločnosť. Podporujme sa v našich vzťahoch od začiatku. Vráti sa nám to.