michal_botansky_blogger_dialkove_svetla

Poznáme ten pocit, hlavne my vodiči, že keď večer ide oproti nám auto a náhodou má zapnuté diaľkové svetlá, tak mu zo slušnosti blikneme. Stane sa aj, že oproti vodič idúceho auta zabudne prepnúť z diaľkových na stretávacie, lenže aj po upozornení ich nechá svietiť. Ruku na srdce, koľkí z nás prepnú na diaľkové svetlá?

Čoraz častejšie na cestách stretávame modely áut s automatickými asistentmi diaľkového osvetlenia vozidla. V praxi to znamená, že vodič venuje pozornosť jazde a asistent osvetlenia prepína svetlá podľa osvetlenia vozovky a jej okolia. Z času na čas sa stane, že systém nedokáže rozpoznať svetlá protiidúceho automobilu a ponechá svietiť diaľkové svetlá.

Tiež som patril k vodičom, ktorý blikal na každé protiidúce vozidlo osvetlené diaľkovými svetlami, lebo som cítil potrebu akejsi spravodlivosti, veď keď stlmiť svetlá môžem ja, môže aj ten druhý. Len nie vždy to aj tak v živote chodí.

Často chceme byť spravodliví a to isté očakávame od druhých. Ak by to tak fungovalo, život by bol neskutočne jednoduchý. Lenže nie všetko môže fungovať na základe akejsi našej na prvý pohľad spravodlivosti.

Nie vždy poznáme, čo sa deje na pozadí. Ak zostaneme pri príkladoch diaľkového osvetlenia, oproti nám ide v noci auto, ktoré sa javí, že svieti viac ako by malo, bliknutím mu dáme najavo, že niečo nie je v poriadku. Po upozornení sa nič nezmení, to hneď neznamená, že vodič svieti diaľkovými svetlami. Možno je automobil naložený, sedí v ňom niekto s nadváhou či má nesprávne nastavené svetlá.

Ak nám svieti do očí silné svetlo, tak nie je to príjemné, či cestujeme v aute, alebo ideme pešo. Akékoľvek silné svetlo môže spôsobiť bolesť či chvíľkovú stratu zraku. V takýchto prípadoch je náročné viesť motorové vozidlo. Aj preto často prebliknutím svetiel upozorňujeme protiidúcich vodičov, že niečo nie je v poriadku.

Všetko má dva pohľady. Otázka, ktorý je ten správny. Je ľahké z našej poznanej strany útočiť, súdiť, vyjadrovať, či byť spravodlivým. V našich životoch sa dejú mnohé udalosti a my sa snažíme na ne pozerať z rôznych uhlov. Nesnažme sa byť prísne spravodliví len z nášho pohľadu. Samozrejme, že sa dostaneme do situácií, kde budeme musieť byť sebeckými. Je ich viac, ako si myslíme. Ale to stále neznamená, že môžeme posudzovať, útočiť na druhých.

Mám rád zdravú zvedavosť, príjemnú komunikáciu. Mám dosť všetkých vypätých situácií, kde nejde o nič. Rozumiem, že každý z nás si nesie so sebou batoh plný emócií. Len naozaj ho nemusíme vysypať pri každej príležitosti. Na odreagovanie je dobrý pohyb, šport, či ďalšie fyzické aktivity a taktiež vypnutie internetu.

Nie sme majstri na všetko, nevieme všetko a tak isto nepoznáme na sto percent situáciu druhej strany. Ak cítime krivdu, pokojne dajme signál trebárs prebliknutím svetiel, len nimi neoslňujem tých druhých, keď sa nič nezmení.