Ono tie lekcie, ktoré dostávam podľa všetkého majú zmysel. Aj keď by som bol radšej ak by tak neboleli, nespomaľovali, či nevyhadzovali z koľají. Odstupom času ak odchádzajú emócie, snažím sa nájsť záchytné body. Nie však preto, aby som sa vŕtal v minulosti, ale skôr aby som zväčšil šance, že sa v niečom opäť nedomocem.

Vždy, keď sa snažím, čakám niečo späť. Nie však niečo hmotné ako odmenu, alebo niečo za niečo, to odmietam. Skôr ma zaujíma energia, prístup a charakter. Veľa sa ukáže, keď sa dáva. Hlavne, ak sa prestane. Niekedy nedokážem pochopiť ako rýchlo sa človek dokáže otočiť.

Život je záhada, to si pripomínam neustále. Nezatváram dvere pred nikým, ani pred sebou. Len naozaj sú ľudia, situácie, ktoré už odmietam akceptovať za mojím stolom. Asi najťažšie lekcie dostávam od ľudí, ktorých si obľúbim. Zvyčajne rozbijú moju pancierovú obranu citov, zrania a ešte sa tvária, že veď nič.

Žiadne fňukanie, dúfanie, polo nádeje. Toho už bolo dosť. Ja chcem žiť život. Odmietam niesť minulosť so sebou ďalej. Sklamania, slepé uličky, bolesti. Lekcie prišli, niečo vo mne zanechali, ukázali. Tam tie príbehy majú aj skončiť. Nie pre pomstu alebo zatrpknutie. Skôr preto, aby som mohol ísť ďalej bez batohu plného nevyriešených emócií, zablúdení, sklamaní.

Doručené, videné, voľačo aj zažité. Nehnevám sa na nikoho, nie je treba. Ono tie jazvy zostanú. Ešte chvíľu ich budem aj cítiť. Skúsil som. To je podľa mňa lepšie, ako neurobiť nič. Či skúsim aj nabudúce? Určite. Už však nie na miestach, kde to bolelo.

Ako sa poznám, určite sa zas domocem. Ja som veľmi naivný človek. Verím v dobro druhých. Vlastne aj preto radšej odchádzam zo životov ľudí, čo sa ozvú len keď niečo. Robím to pre svoju ochranu, lebo ja by som veril stále. Naozaj nemá zmysel dávať nikomu akúkoľvek energiu, kto chce niekde napoly, keď sa mu to hodí. To dosť ubližuje.

Ak odniekiaľ odídem, je to preto, že som tam uvidel niečo. To niečo mi bralo farby môjho sveta. Z pomsty som už vyrástol. Nechcem, aby ten druhý trpel. To nemá byť zmysel života. Jednoducho mnoho vecí neovplyvním. Môžem byť pre svet najlepší a aj tak si ma nemusí vybrať.

Do toho ma nič nie je, či si ma niekto vyberie na pozíciu frajer, kamoš, parťák alebo človek. Do čoho ma je, aký som, akým chcem byť, a čo preto robím, aby som taký aj bol.