Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, ktorý zažívajú svoje príbehy. Mnohé sú inšpiratívne, alebo poučné. Niektoré z nich si zoberieme k srdcu, na iné časom zabudneme. Máme svoj vzory, obdivujeme práce iných. Ako si zabúdame, bojíme sa, vyhovárame sa, nechce sa nám tvoriť, robiť to naše. Ísť za svojimi snami to je najčastejšie podnikanie. Vytvárať pracovne miesta, spájať, najímať si lepších ľudí od seba, mať niečo svoje. Byť dnes už iba zamestnaný je príliš veľké riziko.

Je toho dosť čo je dôležité v našich životoch, ak sa budeme baviť o živote konkrétne. Všetko začína sen, nájdenie toho čo nás baví. To je kam by sme mali smerovať. Počúvanie samého seba, žalúdok, srdce intuíciu, vnútorný hlas, hoci ako to nazvime, len nechoďme proti sebe. Možno na malú chvíľu vzdať sa dočasných potešení dovolenky, super auta, útulného bývania, možno aj tej sexi frajerky, ktorá nás ťahá po výletoch a odoberá našu pozornosť od toho, za čím ideme. Zmieriť sa s tým, že sme často sami. Neskoré nočné príchody domov. Požiadať rodinu alebo frajerku o čas, predstaviť im čo ideme robiť, požiadať ich o podporu, o vytvorenie zázemia. Dôvoď pre ktorý to robíme, vykonávame, tvoríme. Sem tam sa pochváliť výsledkami. Mat človeka s ktorým sa otvorene porozprávame o ceste ktorou ideme – mentora, kamoša, uja. Človeka, ktorý nám ukáže príležitosti, drží nad nami ochrannú ruku v dobrom aj v zlom. Vedieť koho, čo počúvať. Viera v niečo a hlavne v seba. Ísť s kamošmi na pivo. Vedieť povedať nie. Každý nemôže byť náš klient, či člen tímu. Treba na rovinu povedať, čo vieme a čo nevieme spraviť. Riskovať, usmievať sa a mať odvahu ísť za tým svojím.

Najlepšie na tom je to, že o tom premýšľame a preto uspejeme.