Bolí to, keď zistime, že to auto, v ktorom jazdíme, nie je naše, ale firemné. Áno, bolí to, keď zistíme, že ten dom nie je náš, ale patrí banke. Áno, bolí to, keď náš život je naprd a celý svet nás núti usmievať sa. Áno, boli to, ísť ďalej, keď už niet síl. Áno, bolí to, keď zistíme, že niečo opraviť je náročnejšie, ako zaobstarať si nové. Áno, bolí to, keď niekto druhý má viac ako my.

Na prvý pohľad nočná mora, no nie vždy to tak musí aj naozaj byť. Vlastne, je to úplná hlúposť. Často vonkajšie ukazovatele neukazujú skutočnosť. To len my, tí druhí, si namýšľame, ako to dobre vyzerá. Tým pomáhame tomu na druhej strane, aby vyzeral ešte lepšie, tým, že uznávame niečo, o čom nevieme nič. Tým nezhadzujem ani jednu stranu. Ak sa jedná o nás, tak pre nejaký záhadný dôvod vieme  za veľmi krátky čas vymenovať všetky svoje nedostatky, slabé stránky. Tak teda, ak máme menší dom ako trebárs sused, to neznamená, že sme horší ľudia. Mnoho z nás súdi tých druhých a pritom nepoznáme, čo všetko je za tým. Možno tušíme, ale nevieme všetko.

Vďaka mojej práci som zistil, že som dobrý v konkrétnych oblastiach, o ktorých som pred tým nevedel, že ich mám. Samozrejme, myslel som si, koľko mám chýb, lebo nemám to alebo nepoznám toho. Po čase som zistil, že akosi viac záleží na tom, aký som človek, ale aj to, že nie každému sa budem páčiť, nie u každého sa stretnem s pochopením, bude treba vždy niečo dať a tú prácu bude vždy treba spraviť. Aby som nezabudol, radšej zaspať pri knihe o komunikácii, ako pri TV seriáli. Prichytil som sa pri tom, ako som veril druhým a nie sebe. Čím viac som sa dostával na miesta, na ktorých som nebol, nezostával čas na váhanie, polemizovanie, či odkladanie. Musel som sa spoľahnúť na seba a konať. Jasné, pokašľal som toho, ale odviedol som aj kus práce, to mi nezoberie nik. Prekonal som seba, šiel som na stretnutie, na ktoré by som pred tým nešiel, dostal som sa k odvahe snívať. Vlastne, spravil som presne to, čo som na tom prvom stretnutí sľúbil.

Týmito slovami len chcem pripomenúť nám všetkým, keď sa nabudúce dostaneme k príležitosti alebo na miesto, na ktorom sme nikdy pred tým neboli, či stretnúť sa s človekom, ktorý by nám v živote mohol pomôcť, zabudnime na výhovorky, oblečme si to najlepšie, čo máme, prečítajme si knihu o komunikácii, keď ide o všetko a spravme to.

Je ťažké sklamať okolie, ľudí, na ktorých nám záleží. No nie flákaním, ale zlyhaním. Vlastne, ak sa o nič nepokúsime, nič nedosiahneme. A tak teda, ak chceme urobiť ľudí naokolo šťastných, o nič sa nepokúšajme, predávajme im zmrzlinu. Ak chceme urobiť šťastných seba, nechajme si nakopať zadok, zatnime zuby a choďme za tým, čo nám rozbúcha srdce. Kašlime na to, čo si myslia o nás ostaní, dôležité je, že my si o sebe budeme myslieť, že konečne robíme to, vďaka čomu máme úsmev na tvári, v očiach a tak trochu viac aj v srdci.