Niekedy sa jednoducho dostaneme k príležitostiam nie preto, aby sme sa stali v nich najlepšími, ale skôr preto, aby sme boli presmerovaný do niečoho úplne odlišného. Samozrejme, že nie vždy to tak aj je.

Mám na pracovnom stole poznačenú myšlienku o tom, ako sa neviazať na prácu, partnera, miesto, projekt. Namiesto toho by sme mali žiť akúsi misiu. Tak isto sa podobná myšlienka spomína aj v múdrych knihách. Hlavná podstata je žiť to, čo je teraz. Tým sa vonkoncom nevylučuje plánovanie, súťaživosť, snaženie, budovanie, ale aj mnoho iných dôležitých zručností. Teória je ľahká, no prax nie vždy až tak. Ten pocit, keď o niečo prídeme je naozaj nepríjemný a stáva sa, že nás ťaží aj niekoľko rokov. Vtedy hrozí akési zhorknutie a strata chuti po živote.

Vždy som obdivoval najlepších ľudí v tom, čo robia. No nikdy som sa nechcel nimi stať. Vlastne verím, že život je záhada a niekto je najlepší inžinier, vedec, vodič autobusu, kuchár, majiteľ firmy. Potom sú tu takí z nás, ktorí majú skúsiť dve, tri povolania, aby našli to, čo ich bude napĺňať. Možností máme mnoho, aj keď nie vždy ich vidíme. Samozrejme, vôbec sa nevylučuje kombinácia oboch.

Pre mňa jedno z najťažších pochopení bolo začať pracovať inak, ako moje okolie. Nepoznal som na začiatku nikoho, kto by mi ukázal správnu cestu. Mal som mnohokrát výčitky, ako nerobím toľko, koľko by som mal, nie som unavený, koľko chýb robím, nedokážem urobiť toľko vecí, ako som si myslel a úplne najťažšie, bolo akceptovanie, že takmer nič neviem. Takže hľadám a budujem akýsi životný štýl, od ktorého sa neberie dovolenka.

Mám rád, keď je život záhada a preveruje našu odvahu, trpezlivosť, prístup. Často nás nečakane odmení. Sem-tam nami poriadne zatrasie a to je najlepšia možnosť, ako sa stať silnejšími, lepšími. Vždy máme dve možnosti na výber: zapadneme alebo vytvoríme niečo. Obe sú správne, nezabúdajme. Len nie každý chce to isté, čo väčšina a opačne. To je možné dobre pripomenúť, že skúsenosťami sa meníme chceme od života, ale aj od seba niečo iné, ako pred tým.

Zmyslom života by mohla byť aj akási otvorenosť ku zmenám, že nie všetko je stále. Tí, čo sme vzadu môžeme byť aj vpredu a opačne. Často stačí menej, ako si myslíme, trpezlivosť je zdravá. Tak isto je fajn zabúchať viackrát na dvere. Veď odvážnym nielen šťastie praje. Vlastne, nech je to akokoľvek, vždy máme na výber, aj keď o tom hneď nevieme.