„The illiterate of the 21st century will not be those who cannot read and write, but those who cannot learn, unlearn, and relearn.” Alvin Toffler. Ešte nikdy som nezačínal článok citátom od niekoho iného a už vôbec nie v angličtine.

Mám rád sebavzdelávanie, som presvedčený, že je neoddeliteľnou súčasťou každého, kto chce premôcť sám seba na ceste za svojimi najtajnejšími snami. Verím v dve formy samovzdelávania.

.Prvá: ísť tam von, nechať svetu nakopať svoj zadok a popritom tvoriť, dokumentovať, vytvárať. Žiadne sťažovanie, fňukanie, porovnávanie, jednoducho vyhrnúť rukávy, dať načas nabok parádnu dovolenku, či film v kine, či rande so sexi fešandou/fešákom. Používať všetko, čo máme, byť kreatívni, aktívni, otvárať nové dvere. Budovať okolo seba tím ľudí, firmu, víziu, fanúšikov, zákazníkov, klientov, odberateľov, dodávateľov.

.Druhá: obklopiť sa ľuďmi, ktorí sú dobrí v niečom. Tí ľudia musia byť jednoznačne v niečom neskutočne parádni. Jednoducho povedané, musíme sa cítiť pri tých ľuďoch, že ešte sme ďaleko od toho, za čím ideme. Pozor, žiadne urážky seba ani druhých a už vôbec žiadne hry ega. Vravím nie ľudom, ktorí stoja na mieste, ako svojím “radcom”. Žiadne obklopenie mamutmi, teda ľuďmi, ktorí v histórii niečo dosiahli, dnes žijú z minulosti. S nimi môžeme ísť raz za čas na kávu, aby sme sa dozvedeli, čo nerobiť, aby sme sa stali mamutmi.

.Sem-tam je fajn si pozrieť inšpiratívny rozhovor či prečítať knihu, len nie o nešťastnej láske. Vytiahnuť na schôdzku hviezdu alebo človeka mimo našej ligy. Aby som nezabudol, vypnúť televízor, chat.

Nemusíme dosiahnuť, vedieť, poznať všetko. Život nie je hra o zbieraní tých farebných lietajúcich postavičiek z Japonska. Má nám robiť radosť, nie spôsobovať naháňania a nestíhania. Jasné, že príde aj trochu potu, hladu, bolesti, no to je súčasť.

Myšlienka, ktorú vyslovil už dnes nebohý p. Tofler ma neskutočne upútala, našiel som ju úplné náhodou na mojej obľúbenej stránke, ktorá je plná inšpiratívnych príbehov, myšlienok. „Negramotní  21. storočia nebudú tí, ktorí nevedia čítať ani písať, ale tí, ktorí sa nevedia naučiť, odučiť a znovu naučiť.”

Pred časom som mal stretnutie, kde mi kamoš vysvetľoval, ako sú sociálne siete hlúposť, mobilný telefón taktiež. K tomu poznamenal, aký jednoduchý život by bol, ak by sme tieto “vymoženosti” nevymysleli. Ukázal som mu moju prácu, môj vedľajší projekt. Ukázal som, ako vďačím týmto vymoženostiam za výhry, poučenia, naučenia, príležitosti.

Vďaka nim som spoznal ľudí, ktorých som pred tým nepoznal. K tomu som dodal, že dnes už nahrávanie videí nie je výsadou veľkých filmárskych spoločností, písanie blogov spisovateľov, nahrávanie hudby nahrávacích štúdii, ale aj chlapec z dediny, povedzme ako ja, môže vo svete uspieť, ak si vyhrnie rukávy a bude trpezlivo pracovať.

Vlastne, v minulosti mnoho ľudí malo koňa, no potom prišlo auto, ľudia, ktorí vedeli viesť vozy s koňmi sa museli naučiť viesť automobil. Dnes mnoho pracovných pozícií už neexistuje, sú nahradené robotmi alebo úplné zanikli.  Veď aj ja som sa učil v škole, že je Pluto planéta a dnes už to pravda nie je.

Ako puberťáci sme sa pretekali, kto prinesie do školy najmenší a najľahší telefón. Teraz ich chceme s parádnymi foťákmi, kamerami, ramkami, veľkým úložným priestorom a čo najväčším displejom a nekonečnou výdrže batérie.

Svet sa hýbe obrovskou rýchlosťou, naháňa nás k výsledkom, aby sme boli lepší, poskytuje nám krátkodobé radosti, výlety, úlety, aby sme na chvíľu zabudli na starosti bežného dna. Posúva nám akési všeobecné pravidla, ktoré nie každého robia šťastným.

Myslím, že už je to nejaký čas, keď som si začal vyberať s kým, ako a kde ho trávim. Takisto si vyberám informácie, ktoré si púšťam do svojej hlavy. Som sebec, pokiaľ ide o venovanie mojej pozornosti. Čím ďalej si uvedomujem, že 99% informácií, ktoré sú okolo nás sú úplné nepodstatné. Mám rád pocit, keď si môžem vytvoriť vlastné možnosti.

Už som unavený mať 12, 16 pracovných schôdzok za deň v troch mestách, popritom telefonáty, emaily typu včera bolo neskoro a stále málo. Predávať sa, bojovať za to, aby aj ten druhý chcel. Určite existuje jednoduchšia cesta, ako zvíťaziť nad sebou. Chcem sa ráno budiť s pocitom, že som vo svete, kde môžem a nie musím. Zvládať život bez stresov, naháňania a vždy stíhať.

Prosím, oduč sa všetko staré, nefunkčné, aby sa z teba nestal veľký chlpatý mamut. Staň sa sám sebou, nájdi v sebe možnosť naučiť sa nové veci, inovuj seba, svoje produkty, služby, myšlienky, sny. Neboj sa popáliť, objaviť, vymyslieť, zdokonaliť, vyskúšať, len nie všetko. Neponáhľaj sa, usilovne pracuj, oddychuj, flákaj sa, no každý deň urob krok navyše.

Tento článok som písal výlučne pre seba, je to akýsi on-line sprievodca. Nebol myslený na nikoho, iba na mňa. Ak sa Vám čokoľvek páčilo, pokojne to použite, nezabudnite ma pozvať pri tom na dobrú pavlovku a do komentu napísať, že od koho myšlienku máte.