Poznáme to všetci: už nikdy sa s tým človekom nestretnem, už nikdy nepôjdem na party, už nikdy .. Vlastne, ruku na srdce, koľkí z nás vieme čestne prehlásiť, ako nikdy vlastne nebolo nikdy.

Mám okolo seba niekoľkých ľudí, od ktorých obkukávam, načúvam, vyzvedám. Sú pre mňa akousi navigáciou v tomto svete. Priznám sa, že zo začiatku som ich nevnímal tak. Mladý nafúkaný chlapec, ktorý si myslel, ako všetko vie a nikoho nepotrebuje. Bum facka a všetko je inak.

Meníme sa, zostávame takými istými, starneme, stávame sa silnejšími, láskavejšími, ale aj vieme zhorknúť. Každý z nás píše svoj príbeh, vyberá si z možností, ktoré okolo seba má, lepšie povedané, vidí. Je viac ako isté, to všetko, čo sa deje okolo, nás ovplyvňuje, posúva, tlačí, navádza tým, kým sme dnes. Podľa všetkého väčšinu rozhodnutí, ktoré sa zrodili v minulosti by sme dnes urobili inak.

Sú rozhodnutia, ktoré pre nejaký dôvod by sme ale urobili tak isto aj teraz. Možno nie sú tie najsprávnejšie, ale ten pocit, dúfanie alebo len ďalšia šanca. Zbytočne sa trápime, premýšľame, zaťažujeme sa a dávame našu pozornosť tam, kam netreba.

Sem-tam sám seba pozorujem, v akých situáciách sa nachádzam. Prichádzajú nové, opakujú sa staré, prichádzajú noví ľudia, vracajú sa ľudia z minulosti. Stane sa, že sa vráti niekto, kto mi opäť roztrasie kolená, stoličku.

Do minulosti sa nevracia, je dobré všetko nechať tam, kde bolo. Staré rany nie je treba obnovovať. Lenže ten pocit, ďalšia šanca sa stretnúť, zvedavosť, emócie. Vieme presne, čo máme robiť pokiaľ sa nás to priamo netýka. Ak je to naše, je náročné sa rozhýbať ďalej.

Nech ide o vzťah z minulosti, partnera, prácu, kamaráta, rodinu, známych či iné situácie. Každý z nás sa vyvíja, spoznáva, rastie. Nemôžeme vedieť, čo sa odohráva v druhom alebo na opačnej strane. Svet sa netočí okolo nás, sem-tam nám má byť ublížené, máme si rozbiť koleno, spadnúť na bradu, ale aj stúpiť do šťasteny.

Nerobme rozhodnutia, ktoré vôbec netreba robiť. Nechajme veciam voľný priebeh. Nie je nič zlé, ak sa stretneme s človekom, situáciou z minulosti. Nie je treba utekať pred oltár, ak to bola bývala láska, či dať dokopy uvítaciu párty. Komunikujme z minulosťou, ak príde, ale pomalšie, opatrnejšie.

Ak sa nám situácie opakujú pravidelne, skúsme si vyjasniť sami pred sebou, čo chceme. Mne pomáha šport, dlhodobé projekty, tvorivosť, písanie článkov, vypnutie telefónu, stiahnutie sa, ale aj ísť do spoločnosti. Taktiež hľadám to, čo ma napĺňa, robí šťastným. Robme čokoľvek, len neutekajme od niečoho.

Zmyslom života by malo byť viac, ako len neustále premýšľanie o tom, čo bolo, čo môže, veď čo ak by niečo bolo inak. Nie je to inak, je to tak, ako to je. Stane sa, že nás život odmení druhou, treťou, ale aj štvrtou šancou. Môžeme všetky pokašlať, len prosím nasadnime si do kúta a neľutujme sa.

Tieto slová tu nechávam hlavne pre seba ako pripomienku. Veď ako som písal, keď sa nás to netýka, presne vieme. Ak áno, tak je to trochu o inom. Nerobme rozhodnutie, ktoré netreba a vyriešia sa samé, možno im stačí uhnúť z cesty, inokedy buchnúť po stole. A ak sa niečo opäť pokašle, tak všetko ide ďalej.