Život nie je fér, zvykni si na to. Každý poznáme takúto nenapadnú vetičku. Vždy si ju pripomenieme, keď sa dostaneme do situácie, ktorá skončí záhadným spôsobom pre nás všelijako, len nie tak, ako by sme chceli, aj napriek nášmu úsiliu. Jednoducho, život nie je fér, zvykajme si.

Prichytil som sa, ako sedím v sobotu na futbalovom zápase, kde hrali zelení proti bielym. Zápas mal výborný športový náboj, až pokiaľ som si nevšimol výkony hlavného arbitra. Čím viac bolo počuť hvizd jeho píšťalky, tým viac sa tribúna búrila. V skratke povedané, namiesto dobrého futbalového zážitku som si z futbalu odniesol pocit, že niečo nebolo v poriadku. Nepoznám dopodrobna pravidlá futbalu, nemám vyštudovaný žiaden rozhodcovský kurz, aby som mohol hodnotiť, či niečo bolo správne alebo nie.

V mojej práci som presne v strede, na jednej strane mám nejakú situáciu, na  druhej strane druhú situáciu. Mojou úlohou je zabezpečiť, aby sa obe situácie stretli v strede a vládla spokojnosť na oboch stranách. Niekedy to chce naozaj pevné nervy (veľa koláčikov), aby spokojnosť bola na oboch stranách. Ešte šťastie, že sa na mňa nepozerá plný štadión rozzúrených fanúšikov. Kto vie, ako by som to ustál ja.

Je ľahké povedať, toto nie je fér. Tak isto je ľahké si povedať, že som obeť a celý svet mi ubližuje. Tým netvrdím, že sa nedeje krivda, či niekedy máme niektorí z nás výhody na úkor druhých. Lenže, aj k tomu treba podotknúť, že často sú takéto výhody vydreté usilovnou prácou. Aj keď aj tam môže byť všeličo nefér, ale to už je zbytočné filozofovanie. Jedno je isté, nikdy nebudeme so všetkým na sto percent spokojní.

Každému z nás sa už udiala situácia, ktorá v nás zanechala pocit krivdy. Poznám mnoho ľudí, ktorí prišli nespravodlivo o majetok, firmy, partnerov. Takéto “zásahy osudu” môžu mať obrovský vplyv na celý náš život. Lepšie povedané, je dosť možné, že nás zrazia na kolená. Tu nepomáhajú žiadne kecy, skôr to chce čas, ešte aj akési sebauvedomenie, že možno to nebolo to pravé orechové pre nás alebo máme tu zažiť ešte niečo iné.

Nech je to akokoľvek, deje sa vôkol nás mnoho udalostí, ktoré nie sú fér. No na druhej strane si povedzme, že ani my nie sme stopercentní. Či už ide o maličkosti alebo väčšie záležitosti. Nazvime to karma, zrkadlenie, osud, vesmír, to je úplne jedno. Nikto z nás nevie zabrániť tomu zvláštnemu kolotoču udalostí, ktoré nás zrádzajú, či dostávajú na miesta, kde sme prišli na úkor svojej práce alebo nejako inak. Možno je život viac fér, ako si myslíme. Možno sme práve my tými, ktorí mu zatiaľ nerozumejú.

Povedať v dnešnej dobe, že je niečo jednoznačne tak alebo tak nie je, je vždy ľahké. K tomu sa vraví, že po bitke je každý generál.  Udalosti sa dejú, aj férové, no tak isto neférové. Dobrá správa je, že sa nikdy nemusíme s ničím zmieriť a vždy s tým môžeme spraviť niečo.  Nezabudnime, krivda, neférovosť patria k životu, ak sa nám udejú, vždy máme možnosť, ako na ne zareagujeme, niekedy je potrebné ukázať silu, inokedy diplomaciu. Lenže nezabúdajme, že s diplomaciou zájdeme o mnoho ďalej, aj keď nám bolo ukrivdené.